Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/311/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206953 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212206953.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., X.. XX.XX.XXXX, L. P. X. XXX, P. X., zastúpený: 1/ JUDr. Roman Jurík, advokát, Račianska 62, Bratislava, 2/ HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, určenie neplatnosti revolvingovej zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 51C/76/2012-176 zo dňa 30. novembra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený SLOVAK ARBITRATION COURT s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní sp. zn.: 39/04/11 zo dňa 14.04.2011. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 20.06.2008 uzavrel odporca s navrhovateľom ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 858,85 €, splatnom vždy k 24. dňu v mesiaci v pravidelných mesačných splátkach vo výške 112,26 € (3 382,- Sk). Zmluvné strany si dohodli odmenu za poskytnutie úveru 1 562,67 € (47 077,- Sk), RPMN za úver 66,44 %. Ďalej zistil, že Slovenský arbitrážny súd vydal dňa 14.04.2011 pod sp. zn.: 39/04/11 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa ako dlžníka na zaplatenie sumy 2 334,03 € s 7,5 % ročným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania vo výške 49,79 €. Navrhovateľ dňa 01.07.2011 prevzal rozhodcovský rozsudok spolu s prílohami. Dňa 21.07.2011 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku. So zreteľom na časové limity ohraničujúce možnosť podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v trvaní 1 mesiac od doručenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sa súd prvého stupňa musel predovšetkým vysporiadať s otázkou zachovania tejto lehoty. Dospel pritom k záveru, že návrh bola podaný včas, keďže napadnutý rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 01.07.2011 a návrh bol podaný dňa 21.07.2011, a preto pristúpil k vecnému preskúmaniu dôvodnosti návrhu navrhovateľa. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p., § 40 ods. 1, § 5 ods. 2, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993; a v nadväznosti na skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že návrh je v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodný. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy a Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná a sú dané dôvody na aplikáciu § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., teda na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. Argumentoval tým, že navrhovateľ v postavení spotrebiteľa nemá možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy, a preto je nepochybne z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľ osobitne nevyjednal a nemal možnosť výberu a to aj vzhľadom na jej umiestnenie a splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednania, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ ako prvý. To je aj v praxi najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Podľa rozhodcovskej doložky, zakotvenej v štvrtom stĺpci miniatúrnych, ťažko čitateľných a neprehľadných všeobecných dojednaní, akékoľvek spory budú riešené pred rozhodcami, ktorých označenie oprávnený v týchto štandardných podmienkach predformuloval. Navyše v danom prípade, rozhodcovia uvádzaní v rozhodcovskej doložke vzhľadom na ich pracovnú preťaženosť neprijali ustanovenie za rozhodcu a odporca si zvolil osobu rozhodcu sám vlastným výberom. Súd prvého stupňa zastával názor, že samotné umiestnenie rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných zmluvných podmienok (dojednaní) nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku a teda je nepochybné, že v takomto prípade neexistuje priestor na dojednanie úpravy zmeny všeobecných podmienok. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Pre navrhovateľa to znamená povinnosť podrobiť sa nielen rozhodcovskému konaniu vzdialenostne neprijateľnému, ale následne po prípadnom zrušení tohto rozsudku bude konať aj vo veci samej tento súd, čo je opätovne pre navrhovateľa vzdialenostne neprijateľné, pričom navyše na výbere osoby rozhodcu dlžník ako spotrebiteľ (navrhovateľ) nemal žiadnu účasť. Naopak v prípade konania na všeobecnom súde by mal dlžník možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska (§ 87 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru súdu prvého stupňa takto formulovaná a zakotvená rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V takomto prípade, uplatnenie si práva odporcu ako dodávateľa na rozhodcovskom súde, predstavuje naviac zo strany odporcu ako dodávateľa výkon práv, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV.ÚS 55/201-19), a ako taký je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Vo vzťahu k otázke posúdenia rozhodcovej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky súd prvého stupňa poukázal na to, že Občiansky zákonník obsahuje len demonštratívny výpočet zmluvných podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné (,,najmä", § 53 ods. 4 OZ). Teda súd pri hodnotení konkrétneho právneho vzťahu môže považovať za neprijateľnú ak podmienku, ktorá v ustanovení § 53, ods. 4 nie je uvedená a to najmä vtedy, ak zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve je zrejmé, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky mal súd prvého stupňa za to, že potom nebola a nie je v predmetnej veci daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. na prejednanie návrhu odporcu, ktorým sa proti navrhovateľke domáhal zaplatenia sumy 1 439,42 € s príslušenstvom. Preto prvostupňový súd z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. O trovách konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich rozhodne v konečnom rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že je nepreskúmateľné. Odporca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 147/01 argumentoval tým, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizácie tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva, napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod. V dôvodoch svojho odvolania následne uviedol, že povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odporca mal za to, že súd prvého stupňa neodôvodnil podstatné tvrdenia, na ktorých založil svoj rozsudok a súčasne sa nevysporiadal s argumentmi odporcu, ktoré boli relevantné. To spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozsudku a zakladá vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odporca v dôvodoch odvolania uviedol, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 18 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom však spory zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200008539 zo dňa 20.06.2008 sa budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, teda spory medzi navrhovateľom a odporcom sa neriešia výlučne v rozhodcovskom konaní, ale podľa zmluvných dojednaní výber jednej z alternatív riešenia sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na navrhovateľovi. Teda navrhovateľ ako aj odporca sa môžu svojich práv zo zmluvy o revolvingovom úvere domáhať žalobou na všeobecnom súde ako aj na rozhodcovskom súde. Nakoľko teda rozhodcovská doložka nevyžaduje, aby spotrebiteľ (navrhovateľ) riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a nie sú tu ani nijaké iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nie je rozhodcovská doložka neplatnou zmluvnou podmienkou. Záverom odvolania poukázal na to, že rozhodcovské konanie bolo vedené písomne, skutočnosť ktorá prispieva k tomu, že prípadné hotové výdavky účastníkov konania, vrátane spotrebiteľa, vynaložené v rozhodcovskom konaní na zasielanie písomností sú nižšie ako by museli účastníci vynaložiť na cestovné v prípade, ak by vec bola prejednávaná pred všeobecným súdom, v tomto prípade Okresným súdom Bratislava II a bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktoré by účastníci boli predvolaní. S ohľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. K uvedenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ (č. l. 191 a nasl. spisu). Zastával názor, že odporca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali smerovať k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia prvostupňového súdu. Argumentoval tým, že odporca síce uvádza tri odvolacie dôvody, avšak prvý odvolací dôvod - „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ vôbec neodôvodnil, dokonca v rámci svojho celého odvolania sa k nemu ani len jednou vetou nevyjadril. Vzhľadom na túto skutočnosť mal navrhovateľ za to, že uvedený odvolací dôvod nie je dôvodný a opodstatnený a odporcom bol uvedený zrejme len z dôvodu „absencie“ relevantných dôvodov na odvolanie. Podľa názoru navrhovateľa sú neucelené a argumentačne chabé aj zvyšné dva odvolacie dôvody odporcu, a tak jeho celé odvolanie sa podľa navrhovateľa javí ako „vynútený“ právny úkon bez zrejmého právne relevantného dôvodu, ktorý by obstál. Vo svojom vyjadrení následne uviedol, že odvolacia námietka odporcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali k danému konaniu, pričom sa výhradne jedná o prepis judikatúry vzťahujúcej sa k problematike odňatia možnosti konať pred súdom a pod. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a nevysporiadania sa s argumentmi odporcu navrhovateľ uviedol, že samotný fakt, že sa súd nestotožnil s názormi odporcu, nemusí mať nutne za následok nevysporiadanie sa s jeho tvrdeniami ako sa mylne domnieva odporca. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na vecne, zrozumiteľne a výstižné odôvodnenie súdu, ktoré je podľa jeho názoru samo o sebe dostatočným dôkazom preukazujúcim nedôvodnosť a neopodstatnenosť tvrdenia odporcu. „argumenty“ odporcu ohľadne nákladov navrhovateľa na cestovné považoval za neopodstatnené a irelevantné. K argumentom odporcu ohľadne retroaktivity, resp. aplikácie platného a účinného právneho predpisu poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 zn. I. ÚS 342/09 a na ust. § 879f ods. 3 a 4 Obč. zák. Následne navrhovateľ poukázal na mnohé rozhodnutia okresných súdov, krajských súdov, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Českej republiky vo veciach rozhodcovských doložiek - v prípadoch, keď súd judikoval ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobnú rozhodcovskú doložku ako je rozhodcovská doložka v prejednávanej veci. Záverom vyjadrenia poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon o rozhodcovskom konaní, ale i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal, aby dovolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 152 ods. 2 O.s.p., príslušné ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ale i príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a keď s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní napadnutý rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu vydaný v konaní sp. zn. : 39/04/11 zo dňa 14.04.2011 zrušil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dbajúc na jeho presvedčivosť tiež náležitým spôsobom odôvodnil, a to tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého čiastočného rozsudku, podľa ktorého je návrh navrhovateľa na začatie konania v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodný, argumentujúc tým, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná, a preto v prejednávanej veci nebola a nie je daná právomoc Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. na prejednanie návrhu odporcu v rozhodcovskom konaní. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Pre úplnosť a na zdôraznenie správnosti napadnutého čiastočného rozsudku súdu prvého stupňa však považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 21.07.2011 (v zákonnej prekluzívnej lehote), sa navrhovateľ okrem iného domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného SLOVAK ARBITRATION COURT s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaného v konaní sp. zn.: 39/04/11 zo dňa 14.04.2011, s tým, že popieral platnosť rozhodcovskej doložky poukazujúc na jej neprijateľnosť. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.06.2008 uzavrel odporca (ako veriteľ) s navrhovateľom (ako dlžníkom) Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ako správne poznamenal už súd prvého stupňa - vychádzajúc z formulácie a povahy Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s Zmluvnými dojednaniami - predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko jej vyhotovenie nasvedčuje tomu, že má povahu vopred pripraveného formulára, išlo teda o zmluvu štandardnú. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v postavení spotrebiteľa nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy. S ohľadom na formulárovú predtlač predmetnej Zmluvy a Zmluvných dojednaní je zrejmé, že tým, že odporca ako dodávateľ vyvolal konanie pred rozhodcovským súdom ako prvý (Zmluvné dojednania predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere zakotvovali, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi /v danom prípade teda spočíval na odporcovi t.j. spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o./, pričom žalobca mal podľa Zmluvných dojednaní možnosť riešiť spor buď cestou súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní), navrhovateľ v postavení spotrebiteľa sa musel nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu, a tak riešiť spor medzi účastníkmi úverovej zmluvy pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný s vážnymi pochybnosťami o objektívnosti a nestrannosti takéhoto rozhodcovského konania, keďže vopred bol odporcom ako dodávateľom v tomto zmluvnom vzťahu určený. Odporcom (dodávateľom) formulovaná zmluva tak znemožňovala navrhovateľovi (spotrebiteľovi) brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak nebol v postavení žalobcu. Z predloženej zmluvy pritom nie je zrejmé aké informácie navrhovateľovi ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, pričom sa malo jednať o informácie jasné, zreteľné, zrozumiteľné, čo znamená vylúčenie riešenia sporov z jurisdikcie všeobecných súdov a určenia resp. založenia právomoci na prejednávanie sporov len v rámci rozhodcovských konaní. Predmetnou Zmluvou o revolvingovom úvere a Zmluvnými dojednaniami, ako aj samotnou rozhodcovskou doložkou tak došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - navrhovateľa. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky videl odvolací súd aj v tom, že vo výbere osoby rozhodcu navrhovateľ ako spotrebiteľ (dlžník v danom prípade) nemal žiadnu účasť, nakoľko Zmluvné dojednania predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere určujú, že v prípade, ak ani jeden v rozhodcovskej doložke uvedený rozhodca nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ t.j. v danom prípade odporca - spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. Podľa názoru odvolacieho súdu nekalosť rozhodcovskej doložky je možné vidieť tiež v tom, že bol dojednaný rozhodca vo veľkej vzdialenosti od miesta trvalého bydliska navrhovateľa ako spotrebiteľa, ktorému nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky, pričom sa jednalo o vopred pripravenú formuláciu Zmluvy a Zmluvných dojednaní predloženú navrhovateľovi ako spotrebiteľovi odporcom ako dodávateľom. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej vopred pripraveného formulárového znenia, na ktorej skutočnosti nemení nič ani to, že sa mohol spotrebiteľ oboznámiť s takto predloženou zmluvou, avšak žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, pokiaľ bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Je nutné dať za pravdu súdu prvého stupňa, že aj samotné umiestnenie rozhodcovskej doložky v rámci všeobecných Zmluvných dojednaní (podmienok) Zmluvy o revolvingovom úvere nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne dojednanú zmluvnú podmienku a teda je nepochybné, že v takomto prípade neexistuje priestor na dojednanie úpravy zmeny všeobecných podmienok. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za nutné uviesť, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V prejednávanej veci z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, nevyplýva, že spotrebiteľ - navrhovateľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v spojení so Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. navyše nebola napriek svojej formulácii skutočne alternatívou. Odporca - veriteľ (dodávateľ) podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v predmetnej Zmluve. Po tomto výbere už navrhovateľ - dlžník (spotrebiteľ) nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní, ale musel sa (bol v podstate „donútený“) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (navrhovateľa), súčasne sa prieči dobrým mravom, a preto je neplatná. Pokiaľ potom rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, jedná sa o rovnaký stav ako keby rozhodcovská doložka neexistovala, a preto sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 39/04/11 zo dňa 14.04.2011 aplikujúc ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Odvolacie námietky odporcu považoval odvolací súd za nedôvodné. Odvolanie odporcu neobsahuje žiadne také tvrdenia a dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia súdom prvého stupňa a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Ako správne poznamenal navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu, neobsahuje ani žiadne relevantné dôvody. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi konania postupom súdu odvolací súd uvádza, že po preskúmaní konania, ktoré rozhodnutiu súdu prvého stupňa predchádzalo, odvolací súd nezistil, že by účastníkovi konania - odporcovi bola akýmkoľvek postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa zároveň riadne preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd - vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu - plne stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je právo účastníka konania (v danom prípade odporcu, a to s ohľadom na jeho odvolacie námietky), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Skutočnosť, že sa odporca nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám odporcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.