Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/24/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206953 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1212206953.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Y. H., nar. X.X.XXXX, bytom P. X. XXX, zastúpený: 1. JUDr. Roman Jurík, PhD., advokát, so sídlom M. Flengera 4, Nové Zámky, 2. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o určenie neplatnosti zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245 p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245 určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver v bode 6 zmluvy v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 je neplatná v ustanoveniach o sankciách v článku 14 Zmluvných dojednaní, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 845,72 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Napadnutému rozsudku predchádzal čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.11.2012, č. k. 51C/76/2012-176, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. októbra 2015, č. k. 9Co 311/2013-214 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.12.2015. Bol ním v celom rozsahu zrušený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený SLOVAK ARBITRATION COURT s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v konaní sp. zn.: 39/04/11 zo dňa 14.4.2011. 3. Svoj rozsudok zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245 súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 3 písm. a/, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. a/, g/, h/ a i/ § 4 ods. 2 písm. d/, e/, g/, h/, i/, j/, k/, m/ n/, o/, p/ a q/, a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako dlžník dňa 18.6.2008 a žalovaný ako veriteľ dňa 20.8.2008 podpísali Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 858,85 € (56 000,- Sk), splatného vždy k 24. dňu v mesiaci v pravidelných mesačných splátkach vo výške 112,26 € (3 382,- Sk). Zmluvné strany si dohodli odmenu za poskytnutie úveru 2 182,57 € (65 752,- Sk), RPMN za úver 79,48 % a úrokovú sadzbu za úver 79,48 %. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.6.2008, vyplývajú nasledujúce údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru 56 000,- Sk; nominálna hodnota úveru 121 752,- Sk; splatnosť 36 mesiacov; RPMN úveru 78,38 %; schválená výška revolvingu 81 168,- Sk; zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu 81 168,- Sk; RPMN po vykonaní revolvingu 66,44 %; úverový limit 142 044,-Sk; zmluvná odmena 65 752,- Sk; ročná úroková sadzba 79,48 %; zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 47 077,- Sk; ročná úroková sadzba revolvingu 72,22 %. Slovenský arbitrážny súd vydal dňa 14.4.2011 pod sp. zn.: 39/04/11 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu ako dlžníka na zaplatenie sumy 2 334,03 € s ročným úrokom z omeškania 7,5 % a na náhradu trov konania vo výške 49,79 €. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2008 žalovaný vyfakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX vo výške 2 020,71 € splatnú dňa 3.11.2008, ide 50 % z nominálnej hodnoty pôžičky. 4. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je vzhľadom na svoj charakter zmluvou spotrebiteľskou. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd mal za to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver v bode 6 zmluvy, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola podpísaná žalobcom dňa 18.6.2008 a žalovaným dňa 20.6.2008. Zmluva na lícnej časti obsahuje nadpis „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. V bode 1. je označená žalovaná obchodná spoločnosť ako veriteľ, v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označený žalobca. Bod 5 žiadosti obsahuje údaj o požadovanom revolvingovom úvere v slovenských korunách. Z bodu 5 žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že žalobca ako dlžník žiada spoločnosť žalovaného o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 56 000,- Sk, splatnosť úveru pri počte 36 splátok ku 24. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 3 382,- Sk, zmluvná odmena 65 752,- Sk, nominálna hodnota úveru, ktorá predstavovala aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov 121 752,- Sk, predpokladaná RPMN za úver v percentách 79,48 %, ročná úroková sadzba úveru 79,48%, úverový limit 142 044,- Sk, priemerná RPMN za úver vyplnená nebola, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu - uvedená suma 47 077,- Sk a predpokladaná RPMN úveru o poskytnutí revolvingu 66,44 %, ročná úroková sadzba revolvingu v percentách 72,22%. Išlo o typ úveru označeného ako bonus. Podstatne iným písmom už boli vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré obsahuje bod 6 lícnej časti tejto zmluvy, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 56 000,- Sk, počet splátok 36, pri splatnosti k 24. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky 3 382,- Sk a zmluvná odmena 65 752,- Sk, nominálna hodnota úveru, ktorá predstavuje celkovú sumu splátok vrátane úrokov 121 752,- Sk, RPMN za úver 78,38 %, ročná úroková sadzba úveru 79,48 %, úverový limit 142 044,- Sk, priemerná RPMN za úver - neuvedená, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu je vo výške 47 077,- Sk a predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu - neuvedená, ročná úverová sadzba revolvingu 72,22 %. V zmysle bodu 8 lícnej strany zmluvy dlžník s veriteľom v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/ zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že údaj o RPMN v bode 5 predmetnej žiadosti/zmluvy, ktorú možno považovať za akceptáciu alebo za návrh zmluvy, nie je totožný s akceptáciou žiadosti v bode 6 zmluvy/žiadosti, kde výška RPMN za úver je uvedená 78,38 % a navyše v bode 6 nie je uvedená priemerná RPMN za úver v percentách, ani predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v percentách). Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať ustanovenia z dojednanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti RPMN za neplatné. Prijatie návrhu žalobcu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, urobené vyššie uvádzanými úkonmi žalovaného, teda vyplnením bodu 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a vyhotovením listu a odoslaním listu zo dňa 20.6.2008, obsahovalo zmenu v údajoch vrátane údajov o RPMN. Preto takýto písomný prejav bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že žalobca RPMN vo výške, ktorá bola určená v prejavoch žalovaného, akceptoval. Zároveň prvoinštančný súd poukázal na to, že v tejto časti je potrebné považovať úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko žalovaným stanovená výška úrokov, ako aj RPMN, sa prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. Ako vyplynulo z úverovej zmluvy, v tejto boli dohodnuté úroky sadzbou 72,22 % ročne resp. 79,48 %. Aj keď maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách a úveroch nebola žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, táto výška nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie skúmal, či dohodnuté úroky presiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Za tým účelom si zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska zistil, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov za obdobie mesiaca jún 2008, kedy bola uzatváraná úverová zmluva, sa pohybovala vo výške 13,87 %. Dohodnutá výška úrokov medzi stranami sporu však presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Získanie neprimeranej majetkovej výhody žalovaným na úkor žalobcu by bolo možné považovať za úžeru a v takomto prípade treba považovať celý právny úkon úverovej zmluvy za neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver v bode 6, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal obsahom ustanovení článku 14. „Sankcie“ zmluvných dojednaní. Podľa bodu 14.1 v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa bodu 14.2 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedené v článku 14 odsek 14.1 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky a ďalej 30 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty, uvedenej v článku 14 odsek 14.1 a 14.2 písmeno a/ tejto zmluvy úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky. Podľa bodu 14.3 v prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy špecifikovaného v článku 13 odsek 13.1 je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty, uvedenej v odseku 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % nominálnej výšky úveru. Podľa bodu 14.4 zmluvná pokuta podľa článku 14 odsek 14.1, 14.2, 14.3. je splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty, pokiaľ nebude na základe písomnej dohody zmluvných strán dohodnutá iná lehota na zaplatenie. Penalizačná faktúra, ktorou je zo strany veriteľa uplatnená zmluvná pokuta podľa článku 14 ods. 1 alebo podľa článku 14 ods. 2 alebo podľa článku 14 ods. 3 tejto zmluvy, bude veriteľom dlžníkovi odoslaná spôsobom uvedeným v článku 15 tejto zmluvy do dvoch dní od dátumu vystavenia faktúry. Tieto ustanovenia o majetkových sankciách, teda zmluvných pokutách, ktoré obsahoval článok 14 ods. 1 až 4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, súd posudzoval v kontexte s ustanovením článku 13 ods. 13.1 zmluvných dojednaní, a to vzhľadom na odkaz, uvedený v článku 14 ods. 14.3 zmluvných dojednaní. Podľa bodu 13.1 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o 35 a viac dní po termíne splatnosti, v prípade že dlžník poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy, v prípade že z ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedené v tejto zmluve alebo v dokumentoch, na základe ktorých bola táto zmluva uzavretá (ďalej len prehlásenie), v čase podpísania tejto zmluvy nezodpovedá skutočnostiam, v prípade, že došlo k zmene skutočností, ktoré sú obsahom prehlásenia a dlžník neinformoval veriteľa o tejto skutočnosti do 10 dní od tejto zmeny, v prípade porušenia povinností, uvedených v bode 8.1 a bode 11.2 tejto zmluvy alebo v prípade nepravdivosti alebo neúplnosti prehlásenia dlžníka podľa bodu 11.1 tejto zmluvy, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy mali stať splatné v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak alebo je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, alebo je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto zmluvu, pričom zmluvný vzťah končí dňom doručenia výpovede dlžníkovi. 6. Z porovnania vyššie uvedených ustanovení bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že sankcie stanovené v článku 14 odseky 14.1 až 14.3 sa mohli kumulovať, a teda za jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru veriteľ mohol požadovať jednak zmluvnú pokutu 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, potom ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky po 15-tich dňoch omeškania, po 30-tich dňoch omeškania mohol požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky a nakoniec v prípade omeškania viac ako 35 dní mohol požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške až 50 % z nominálnej výšky úveru. Takúto kumuláciu sankcií za omeškanie dlžníka trvajúce viac ako 35 dní, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na vyššie ustanovenia článku 13 zmluvných dojednaní aj možnosťou veriteľa odstúpiť od zmluvy a stanoviť predčasnú splatnosť úveru, podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä ak takéto porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania. Preto takéto vymedzenie zmluvných pokút, ktoré majú nielen zabezpečovací, ale aj sankčný charakter, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je navyše v súčasnosti aj presne vymedzená v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Aj keď toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nebolo platné v čase uzavretia úverovej zmluvy, stále ustanovenie § 53 ods. 3 vtedy platného Občianskeho zákonníka menovalo neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve príkladom, z čoho vyplýva, že za takéto mohli byť považované aj iné zmluvné podmienky v ustanovení vtedy platného § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka neuvedené, ak spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy boli považované za neplatné. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných dojednaní o kumulácii zmluvných pokút pri omeškaní dlžníka so splácaním úveru rozhodol, že článok 14 je neplatný, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. 7. Vo zvyšku uplatneného nároku na určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 8. Pokiaľ išlo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáhal vo výške 2 182,57 €, súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu listinných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 858,85 €, pričom žalovaný uhradil žalobcovi spolu 3 704,58 € (ako to vyplýva z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise rozhodcovského súdu Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 39/04/11). Keďže vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie je úver poskytnutý žalovaným bezúročný a bez poplatkov, suma prevyšujúca žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky predstavuje v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 1 845,72 €, ktorý je tento v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol žalovanému uhradil spolu sumu 4 041,42 €, ako uvádza v žalobe, hoci ho súd opakovane vyzval na presné vyčíslenie sumy, ktorú žalobca žalovanému zaplatil počas trvania ich zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 845,72 € a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 336,85 € žalobu žalobcu zamietol. 9. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie taktiež v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatnenia nároku na zaplatenie sumy 1 000,- €. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že nevie, prečo žiada zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, toto mu bolo poradené zo strany zástupcu združenia na ochranu spotrebiteľa. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že mu vznikla nemateriálna ujma konaním žalovaného. Preto súdu nezostalo iné, ako žalobu žalobcu aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia zamietnuť. 10. O náhrade trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). 11. Nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245 nerozhodol o celom predmete konania, vyhlásil dňa 8. novembra 2017 doplňujúci rozsudok č. k. 51C/76/2012-298, ktorým (i) zamietol žalobu v časti o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako súčasti revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným; zamietol žalobu vo zvyšku nároku, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.6.2008 ako celku; zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v časti o zaplatenie 327,85 €; a napokon zamietol žalobu i v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1 000,- €. Týmto rozhodnutím bol predmet konania vyčerpaný, pričom súd prvej inštancie v jeho odôvodní poukázal na to, že dôvody zamietnutia žaloby v častiach podľa dopĺňacieho rozsudku boli už uvedené v odôvodnení rozsudku zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245. 12. V dopĺňacom rozsudku zo dňa 8. novembra 2017 č. k. 51C/76/2012-298 súd prvej inštancie rozhodol i o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žiadnej zo strán sporu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán, ktorý súd určil na 50 % pre každú sporovú stranu. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o náhrade trov konania, keďže v rozsudku zo dňa zo dňa 17.6.2016, č. k. 51C/76/2012-245 uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, avšak vzhľadom na skutočnosť, že počnúc dňom 1.7.2016 došlo k zmene právnej úpravy a platný Civilný sporový poriadok už neumožňuje, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, ako to umožňovala právna úprava platná a účinná ku dňu rozhodnutia súdu vo veci (§ 151 ods. 3 O. s. p.), súd prvej inštancie do výroku dopĺňacieho rozsudku zahrnul aj rozhodnutie o náhrade trov konania. 13. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 17. júna 2016 č. k. 51C/76/2012-245 v celom rozsahu odvolaním v zákonnej lehote napadol žalovaný. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecí; že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí; a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, čím došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V dôsledku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku žalovaný podľa svojho vyjadrenia nebol schopný z napadnutého rozsudku identifikovať, či sa súd vôbec zoberal nami prezentovanými tvrdeniami a ako sa s nimi vysporiadal a aké skutočnosti považoval súd za rozhodujúce z pohľadu posúdenia žalobou uplatneného práva. V tejto súvislosti poukázal na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. 14. K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že podľa právnej doktríny, ako aj podľa konštantnej judikatúry pojmom „neprijateľná podmienka“ treba rozumieť „neprijateľné dojednanie“, ktoré tvorí obsah zmluvy. V dôsledku zásadného omylu žalobcu ohľadne spôsobu, akým dochádza k uzatvoreniu zmluvy a okamihu kedy dochádza k uzatvoreniu zmluvy, dospel žalobca aj k nesprávnym záverom ohľadne podstaty a významu jednotlivých ustanovení uvedených na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru. Vo všeobecnosti je však práve s ohľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a špecifickosť formy právneho úkonu zakladajúceho tento právny vzťah potrebné rozlišovať dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú v predmetnej listine uvádzané. Jedná sa jednak o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu „právneho vzťahu“ dlžníka a veriteľa. Podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. Tvrdenie žalobcu, že ide o neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, lebo predstavuje až 73 % ročne, je skresľujúce a neúplné. Takáto výška sankcií by mohla nastať výlučná vtedy, ak by omeškanie dlžníka, teda porušenie základnej povinnosti dlžníka predstavujúcej podstatu zmluvného vzťahu splniť v splátkach to, k čomu sa zaviazal, trvalo 365 dni. Argumentovať tým, že ročne by pokuta mohla byť 73 %, je založené na jednoduchom a skresľujúcom predpoklade porušenia povinnosti splatiť splátku jeden rok. Zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla nesplnením zabezpečeného záväzku vzniknúť. Uvedený účel je, ako z povahy veci vyplýva, len ťažko splniteľný iba symbolickým pohrozením, ktoré má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral iba také záväzky, ktoré pri uvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Nárok na sankciu a jeho zvyšovanie v zmysle odseku 14.1 je závislý výlučne od správania dlžníka - neplnenie zmluvných povinností, teda dlžník sám ovplyvní, či nárok vznikne a aká bude výška sankcie. Z eurokonformného výkladu § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľovi neprináleží ako jeho základné právo aj právo porušovať základné zmluvné povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. Povinnosť riadne splniť svoje záväzky je ekonomickou a právnou podstatu uzavretého zmluvného vzťahu. V prípade sankcie podľa odseku 14.1 nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú ktorá svojou povahou súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu. Podľa článku 7 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. Predmetné ustanovenie zakotvuje základ pre interpretáciu každého zmluvného ustanovenia, pričom jeho účelom je zabrániť zneužívajúcemu výkladu práva, a to aj v prospech dlžníka. V zmysle toho hodnotenie povahy odseku 14.1 vyžaduje zohľadnenie významu zabezpečovanej povinnosti z hľadiska porovnania s inými povinnosťami dlžníka vyplývajúcimi z právneho vzťahu, a tiež z hľadiska existencie tohto právneho vzťahu. Denne predstavuje zmluvná pokuta podľa uvedeného ustanovenia 1/500 (jednu päťstotinu) z výšky zabezpečenej povinnosti. Zároveň je nesporné aj to, že existencia zákonného úroku z omeškania na plnenie povinnosti dlžníkov, a teda na predchádzanie ich porušenia reálne nemá žiadny donucovací význam. 15. Podľa žalovaného súd vo svojom odôvodnení poukazoval na to, že zo strany žalobcu nebol urobený žiadny úkon, z ktorého by vyplývala akceptácia ročnej percentuálnej miery nákladov z jeho strany. Týmto súd aj odôvodňuje neplatnosť ustanovení o ročnej percentuálnej miere nákladov. Žalovaný opätovne odkázal na svoje doteraz prezentované tvrdenia týkajúce sa momentu uzavretia zmluvy. V nadväznosti na to sa nestotožnil so záverom súdu, že ustanovenia týkajúce výšky ročnej percentuálnej miery nákladov vyplývajúcich z predmetnej revolvingovej zmluvy sú neplatné. Zároveň vo svojom odôvodnení súd tvrdil, a tým podporne odôvodňuje neplatnosť tej časti revolvingovej zmluvy, ktorá pojednáva o ročnej percentuálnej miere nákladov, že táto časť zmluvy sa prieči dobrým mravom. Aby bolo možné učiniť záver o neplatnosti časti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, musela by k vyššie uvedeným dojednaniam, ktoré sú podľa žalobcu a súdu údajne neprijateľné, pristúpiť ďalšia skutočnosť odôvodňujúca neplatnosť, a to skutočnosť reflektujúca existenciu dôležitého záujmu spoločnosti na takomto právnom následku. Z okolností tohto prípadu nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy využil tieseň žalobcu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zneužil svoje hospodárske postavenie. Po prvé to bol sám žalobca, ktorý vyhľadal žalovaného s úmyslom požičať si peniaze. Po druhé žalobca skutočnosť, že konal vo finančnej tiesni, ani len netvrdil. Arbitrárnosť nepadnutého rozsudku najlepšie ilustruje to, že prvoinštančný súd ani len neuviedol, aká je tá maximálna hranica odplaty a úrokov, ktorá bola údajne v tomto konkrétnom prípade prekročená, a ktorú by bolo možné považovať za dojednanú v súlade s dobrými mravmi. Prvoinštančný súd dokonca sám vo svojom odôvodnení na 8. a 9. strane uviedol, že maximálna výška úrokov resp. aj ročnej percentuálnej miery nákladov spojených s revolvingovým úverom, nie je nijakým právnym predpisom limitovaná. Aj vzhľadom na tieto tvrdenia súdu, považoval žalovaný predmetný rozsudok za nepreskúmateľný. Úmyslom zákonodarcu nikdy nebolo umožniť nastoliť taký právny stav, kedy by boli spotrebiteľom požičiavané peňažné prostriedky úplne bez poplatkov a bezúročne. Avšak prvoinštančný súd postupoval v danej veci presne opačne a v dôsledku jeho rozhodnutia sa nastolil de facto nespravodlivý stav, kedy žalovaný napriek tomu, že poskytol riadne a včas peňažné prostriedky žalobcovi, tieto prostriedky by mal poskytnúť bezodplatne. 16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 17. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť. 19. Žalovaný vo všeobecnosti namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, neuviedol však konkrétne, na ktoré pre rozhodnutie podstatné otázky súd prvej inštancie nedal vo svojom rozhodnutí odpoveď a takúto vadu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevzhliadol ani odvolací súd. Naopak podľa názoru odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 C.s.p. (účinného v čase jeho vyhlásenia) dostatočne zrozumiteľné a vyčerpávajúce na to, aby odvolací súd mohol pristúpiť k jeho preskúmaniu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 18.6.2008 na formulárovom tlačive označenom ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s číslom zmluvy XXXXXXXXXX s nasledovnými podmienkami poskytnutie úveru uvedenými v čl. 5 s názvom Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Sk (vyplňte): poskytnutá čiastka úveru 56 000 €, splatnosť úveru v 36-tich mesačných splátkach splatných k 24. dňu v mesiaci, mesačná splátka 3 382,- Sk, zmluvná odmena 65 752,- Sk, nominálna hodnota úveru 121 752,- Sk, predpokladaná RPMN 79,48 %, ročná úroková sadzba úveru 79,48 %, úverový limit 142 044,- Sk, priemerná RPMN za úver neuvedená, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 47 077,- Sk predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,44 %, ročná úroková sadzba revolvingu 72,22 %. Následne v čl. 6 s názvom Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevypĺňajte) boli žalovaným uvedené nasledovné údaje: poskytnutá čiastka úveru 56 000,- Sk, splatnosť úveru v 36-tich mesačných splátkach splatných k 24. dňu v mesiaci, mesačná splátka 3 382,- Sk, zmluvná odmena 65 752,- Sk, nominálna hodnota úveru 121 752,- Sk, RPMN za úver 78,38 %, ročná úroková sadzba úveru 79,48 %, úverový limit 142 044,- Sk, priemerná RPMN za úver neuvedená, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 47 077,- Sk predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu neuvedená, ročná úroková sadzba revolvingu 72,22 %. Osoba konajúca za žalovaného podpísala predmetný dokument dňa 20.6.2008. Podľa čl. 8 predmetnej žiadosti dlžník berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna, a že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (žalovaný) je oprávnená po vyhodnotení údajov dlžníka poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, nominálnu hodnotu úveru, RPMN úveru, zmluvnú odmenu bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. 21. Súdom prvej inštancie bol vyššie zhrnutý skutkový stav správne zistený. Odvolací súd sa však nestotožňuje v plnej miere s právnym posúdením zisteného skutkového stavu tak, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Predovšetkým na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd nemá z obsahu spisu za preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o úvere. Súd prvej inštancie videl v posudzovanej zmluve len neplatnosť jej ustanovení upravujúcich výšku RPMN (súčasť čl. 6 zmluvy) a sankcie (čl. 14 zmluvných dojednaní), pričom čl. 14 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zaoberať sa platnosťou jednotlivých zmluvných ustanovení, resp. ich neprijateľnosťou z hľadiska § 53 Občianskeho zákonníka má význam iba vtedy, keď je zmluva ako taká platná. Vzhľadom na ďalej odôvodnený záver odvolacieho súdu o tom, že k uzavretiu platnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo, nebol dôvod, aby sa odvolací súd podrobnejšie zaoberal platnosťou jednotlivých zmluvných ustanovení. 22. Proces vzniku zmlúv je upravený v § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zmluva vzniká včasným prijatím návrhu (oferty) osobou, ktorej je tento návrh určený. Prijatie návrhu musí byť bezvýhradné. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci žalobca dňa 18.6.2008 požiadal na formulárovom tlačive žalobcu o poskytnutie úveru s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok, tým urobil návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol tento návrh žalovaným prijatý. Naopak na tom istom formulárovom tlačive žalovaný dňa 20.8.2008 vyznačil odlišné podmienky úveru (rozdiel je vo výške RPMN, ako správne zistil súd prvej inštancie, a v neuvedení predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu). Tento úkon žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak ako odmietnutie návrhu a súčasne nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere adresovaný žalobcovi, a to za žalovaným špecifikovaných podmienok. Tento tzv. protinávrh žalovaného nebol žalobcom prijatý (z dôkazov obsiahnutých v spise to nevyplýva, ani to žiadna zo strán sporu netvrdila), preto k platnému vzniku zmluvy o úvere medzi stranami sporu nedošlo. Skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ nie je viazaný návrhom na uzavretie zmluvy (t.j. žiadosťou o poskytnutie úveru) vyplýva i z čl. 8 predmetnej žiadosti. 23. Nie je prirodzene možné pripustiť, a to nielen v spotrebiteľských vzťahoch, aby jedna zmluvná strana fakticky disponovala zmluvou v tom zmysle, že navrhovateľ zmluvy je bez ďalšieho viazaný akýmkoľvek protinávrhom adresáta oferty. Konštrukcia uzatvárania zmlúv, akú vo svojich typizovaných formulárových zmluvách vyprodukoval žalovaný, je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto akékoľvek zmluvné ustanovenie alebo ustanovenie zmluvných dojednaní, ktoré by aprobovalo takýto spôsob uzavretia zmluvy, je neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). 24. Právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého prijatie návrhu na uzavretie zmluvy s výhradou má za následok vznik zmluvy v tej časti, v ktorej sa návrh a jeho akceptácia zhodujú a súčasne spôsobuje neplatnosť zmluvy v tej časti, v ktorej sa návrh a akceptácia nezhodujú, je bez akejkoľvek opory v platných právnych predpisoch a úplne popiera zmysel úpravy vzniku zmlúv v § 43a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy ako celku, bola dôvodná. Naliehavý právny záujem (žaloba bola v tejto časti podaná podľa vtedy účinného ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.) na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy má spotrebiteľ vzhľadom na potrebu právnej istoty v otázke výšky jeho dlhu a tiež z dôvodu, aby nebol vystavený neodôvodnenému uplatňovaniu si nárokov zo strany veriteľa (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/09). Odvolací súd je však viazaný rozsahom odvolania, ako i zásadou zákazu reformatio in peius (čl. 16 ods. 3 CSP), teda vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal iba žalovaný, nemohol pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku v jeho neprospech a určiť neplatnosť celej zmluvy. Avšak vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy ako celku, sú potom (a maiori ad minus) tým viac neplatné jej konkrétne ustanovenia, ktoré za neplatné určil súd prvej inštancie. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o neplatnosti zmluvy je potom dôvodný i nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa na jeho úkor obohatil žalovaný tým, že prijal plnenia z neexistujúcej zmluvy nad rámec žalovaným poskytnutej istiny. Subjekt oprávnený a povinný zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ako aj výšku vzájomných plnení medzi stranami sporu a z toho vyplývajúcu výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie určil správne, v súlade s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a tieto skutočnosti neboli ani žalovaným v jeho odvolaní rozporované. 27. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).