Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/190/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216878 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212216878.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFIT ENERGY, a. s., Lisabonská 2394/4, Praha, ČR, IČO: 27 803 538, proti odporcovi: QS&ECO INVEST PV DEVELOPMENT III., s. r. o., Mraziarenská 6, Bratislava, IČO: 45 231 028, zast. Mgr. Marcelom Drgonom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/54/2012-112 zo dňa 12. 02. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23Cb/54/2012-112 zo dňa 12. 02. 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi a odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia 199,14 Eur a iné trovy konania odporcu 33,- Eur k rukám právneho zástupcu odporcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 19. 07. 2012 sa navrhovateľ domáhal vydania diela vrátane jeho oddeliteľných častí a súčastí t. j. vydania hnuteľných vecí, ktoré sú špecifikované v petite návrhu. Jedná sa o nasledovné hnuteľné veci: 222 m poplastovaného zeleného pletiva + ostnatý drôt 1 ks dvojkrídlová uzamykateľná brána 74 ks stĺpov oplotenia monitoring a dátová komunikácia: RouterMikroTik klient Rb SXT 5HnD a monitorovacia jednotka KACO Powador - proLOG VN prípojky, 1 ks trojpólový vonkajší odpínač OTE 25/400-52 s príslušenstvom, 582 m kábla 22KV AXEKVCEY 1x150/25 solárny kábel 4mm, CYY 4, 4970 m, solárny kábel 6 mm, CAA 6, 1460 m, kábel CYKY 3C x 412 m horizontálny nosník 37 ks zemné vruty 15 ks U šroub 466 ks konektor horizontálneho nosníku 11 ks držiak na trubku 46 ks stredové úchyty pre Mitsubishi 166 ks hliníkový profil 120 ks L profil (angle steel 1 465 mm) 33 ks. Uviedol, že dňa 12. 04. 2011 uzavrel s objednávateľom Eco Invest LLC na Floride zmluvu o dielo č. 2011002 (fotovoltaická elektráreň Červenica), v zmysle ktorej navrhovateľ ako zhotoviteľ riadne a včas vykonal dielo, vrátane ďalších dodatočných prác a zabezpečenia strážnej služby, čo objednávateľ fakturoval. Spoločnosť Eco Invest LLC, ktorá je jediným spoločníkom odporcu, však neuhradila cenu diela ani faktúry za dodatočné práce a strážnu službu. V zmysle čl. X ods. 2 zmluvy o dielo je navrhovateľ vlastníkom zhotoveného diela a jeho oddeliteľných častí a súčastí až do uhradenia ceny diela, ktorá mu doposiaľ uhradená nebola. Napriek výhrade vlastníctva previedla spoločnosť Eco Invest LLC vlastnícke právo k dielu na odporcu. Navrhovateľ listom zo dňa 16. 06. 2012 odporcu vyzval na vydanie diela. Odporca listom zo dňa 19. 06. 2012 potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy na dielo, avšak toto odmietol navrhovateľovi vydať a rovnako odmietol nárok navrhovateľa s odvolaním sa na dobromyseľnosť pri uzavretí kúpnej zmluvy. Navrhovateľ popiera dobromyseľnosť odporcu pri nadobudnutí diela z dôvodu, že spoločnosť Eco Invest LLC je jediným spoločníkom odporcu. Konateľom odporcu a splnomocneným zástupcom spoločnosti Eco Invest LLC bola tá istá osoba O.. Q. A., ktorý za Eco Invest LLC aj uzatváral zmluvu o dielo. O.. Q. A. napriek vedomosti o tom, že navrhovateľovi nebola uhradená cena diela, previedol dielo na odporcu, čím zasiahol do vlastníckych práv navrhovateľa. Spolu s návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal aj vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal nakladať s hnuteľnými vecami, ktorých sa spor týka. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnutím zo dňa 01. 08. 2012 vyhovel. Na odvolanie odporcu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 24. 10. 2012 zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ani samotnú existenciu hnuteľných vecí, o zákaz nakladania s ktorými sa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáha. Z pripojenej zmluvy o dielo je zrejmý predmet plnenia spočívajúci vo vykonaní prác rôzneho charakteru (geodetických, geofyzikálnych, stavebných, meračských, vrtných a pod.). Zmluva o dielo neobsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré mali byť dodané spoločnosti Eco Invest LLC a ani ostatné listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neobsahujú v žiadnej súvislosti špecifikáciu hnuteľných vecí, o ktorých zákaz nakladania navrhovateľ žiadal. Už len z uvedených skutočností vyplýva záver, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca má v držbe tie hnuteľné veci, ktorých zákazu nakladania sa predbežným opatrením navrhovateľ domáhal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Uviedol, že základným predpokladom úspechu žaloby o vydanie hnuteľných vecí je preukázanie existencie tejto veci, ktorej vydania sa navrhovateľ domáha, vlastníckeho práva k takejto veci, skutočnosti, že sa nachádza v držbe osoby, ktorá ju má vydať, ako aj skutočnosti, že je možné jej vydanie bez poškodenia hlavnej veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností v konaní neuniesol a žiadnu z týchto okolností nepreukázal. Z obsahu zmluvy o dielo č. 2011002 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Eco Invest LLC v zmysle ustanovenia zák. č. 513/91 Sb., Obchodního zákonníku Českej republiky (čl. XII bod 5) nevyplýva a nie je z nej možné vyvodiť tvrdenie navrhovateľa, že ako zhotoviteľ mal na dielo dodávať materiál. Naopak z čl. I ods. 1 druhej vety zmluvy výslovne a bez pochybností vyplýva, že materiál pre zhotovenie diela dodá zhotoviteľovi objednávateľ, t. j. spoločnosť Eco Invest LLC. Dodanie materiálu navrhovateľom nevyplýva ani z navrhovateľom označených čl. II ods. 3, čl. III, čl. V a čl. VII ods. 5 zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporcu, že je síce nesporné, že na dielo bol dodaný aj materiál, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by tento materiál použitý na zhotovenie diela, konkrétne hnuteľné veci označené v žalobe, dodal sám. Dôvodnosť nároku navrhovateľa nepreukazujú ani listinné dôkazy predložené súdu na pojednávaní. Z obsahu predložených faktúr a dodacích listov vyplýva len skutočnosť, že tretie osoby vystupujúce v postavení dodávateľa dodali navrhovateľovi tovar. Navrhovateľ však nepreukázal, že by tento tovar (materiál) aj reálne použil pri zhotovení diela Fotovoltaickej elektrárne Červenica. Okrem toho z obsahu faktúr založených na č. l. 83 až 86 spisu vyplýva, že nimi bol fakturovaný tovar určený pre FVE Tušice, Kobyly, Červenica. Navrhovateľ nepreukázal, v ktorej z elektrární nakúpený materiál reálne použil a či tento materiál (tovar) reálne použil. Pokiaľ ide o dodávku oplotenia, ktoré navrhovateľ preukazoval zmluvou o dielo uzavretou so spoločnosťou MERCOR, s. r. o. (č. l. 98/101 spisu), z obsahu tejto zmluvy, časť realizácia montáže vyplýva, že miestom realizácie diela - dodávka a montáž oplotenia je lokalita Kobyly, Tušice, Lučiná, t. j. miesta odlišné od k. ú. Červenica, kde sa nachádza Fotovoltaická elektráreň Červenica. Každý z účastníkov konania je povinný v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, dodal a použil pri vykonaní diela Fotovoltaickej elektrárne Červenica, že tieto veci sú v držbe odporcu a že tieto veci je možné reálne oddeliť od hlavnej veci bez jej poškodenia, t. j. že ide o oddeliteľné časti diela. Rovnako nepreukázal ani existenciu a trvanie jeho vlastníckeho práva k týmto veciam. Rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že trvá jeho nárok na úhradu ceny diela, ktorým bola podmienená výhrada vlastníckeho práva k dielu a jeho oddeliteľným častiam. Medzi účastníkmi konania totiž nebolo sporné, že nárok navrhovateľa na úhradu ceny diela je predmetom samostatného sporu medzi navrhovateľom a objednávateľom Eco Invest LLC, ktorý si titulom škôd na diele spôsobených navrhovateľom započítal nárok na náhradu škody voči nároku navrhovateľa na úhradu ceny diela, čím podľa objednávateľa nárok navrhovateľa zanikol. Len samotné tvrdenie navrhovateľa, že mu svedčí nárok na úhradu ceny diela a tým trvá výhrada vlastníckeho práva, preto nemôže byť dôkazom preukazujúcim existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa k veciam, ktorých vydania sa domáha. Súd prvého stupňa na záver uviedol, že nevykonal dôkaz výsluch navrhovateľom navrhovaného svedka O.. Q. A. k dobromyseľnosti odporcu pri nadobudnutí diela kúpou od spoločnosti Eco Invest LLC, nakoľko ho nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebný. O.. Q. A. je štatutárnym zástupcom odporcu. Odporca zastúpený právnym zástupcom pritom od počiatku v písomných ako aj ústnych vyjadreniach jednoznačne popieral tvrdenie navrhovateľa, že pri nadobudnutí diela kúpou od spoločnosti Eco Invest LLC nebol dobromyseľný. Výsluch tohto svedka by z týchto dôvodov nebol spôsobilý privodiť navrhovateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež nevykonal ani výsluch navrhovateľom navrhovaných svedkov, a to predsedu jeho predstavenstva E.. D. F., člena predstavenstva E. Č. a finančného riaditeľa O.. Q. E., ktorých žiadal vypočuť k otázke, či predmetom zmluvy o dielo bola okrem prác aj dodávka materiálu, pričom súd ich vypočutie nepovažoval za potrebné. Tieto osoby by bolo možné vypočuť len ako účastníka konania a nie ako svedkov. Súd poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo, ku ktorej sa mali označené osoby vyjadrovať, bola uzavretá medzi subjektmi odlišnými od účastníkov konania, jej slovné znenie je jasné a medzi účastníkmi konania nesporné. Zmluva o dielo neobsahuje žiadnu zmienku o dodávkach materiálu, ktorý by mal zabezpečovať navrhovateľ. Naopak v súvislosti s materiálom potrebným na dielo zmluva predpokladá, že zhotoviteľovi navrhovateľovi) ho dodá objednávateľ diela (Eco Invest LLC). Preto pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné dokazovať, čo bolo predmetom písomne uzavretej zmluvy. Navrhovateľ ničím neosvedčil dodanie a použitie materiálu, v žalobe označených hnuteľných vecí pri zhotovení diela, teda žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosť, ktorú by ním označené osoby mohli alebo mali verifikovať. Súd taktiež nevykonal ani navrhovateľom navrhnutý dôkaz znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je materiál dodaný navrhovateľom zabudovaný vo fotovoltaickej elektrárni. Vykonanie tohto dôkazu súd považoval v celom rozsahu za nedôvodné a nehospodárne. Poukázal na skutočnosť, že znalecké dokazovanie nemôže slúžiť k vyhľadávaniu dôkazov za účastníka a vyhľadávať dôkazy za účastníka nemôže ani súd. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznal plnú náhradu trov konania. Pokiaľ však ide o hodnotu predmetu sporu, ktorá tvorí základ pre výpočet trov právneho zastúpenia odporcu, súd prvého stupňa sa nestotožnil s hodnotou predmetu sporu uvedenou právnym zástupcom odporcu ako cena celého diela 309.866,- Eur a z nej uplatnenou sumou tarifnej odmeny 1.044,05 Eur za jeden úkon. Súd prvého stupňa uviedol, že predmetom sporu je vydanie vecí označených v petite žaloby, ktorých hodnota nie je zrejmá. Spory o vydanie veci sú zaradené k sporom, ktorých predmet nemožno oceniť peniazmi, čo vyplýva aj zo spôsobu, akým je určená výška súdneho poplatku za tieto druhy konaní. Podľa názoru súdu prvého stupňa hodnotu predmetu sporu nemožno posudzovať odlišne na účely súdneho poplatku a odlišne na účely odmeny advokáta. S poukazom na uvedené je preto aj vo vzťahu k odmene advokáta potrebné posudzovať predmet sporu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z. z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Výška 1/13 výpočtového základu v roku 2012, t. j. čase prevzatia právneho zastúpenia odporcu, bola 58,69 Eur. Túto sumu súd ustálil ako výšku tarifnej odmeny právneho zástupcu odporcu za jeden úkon právnej pomoci. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že samotná skutočnosť, že navrhovateľ veci, vydania ktorých sa domáha touto žalobou, skutočne vniesol do Fotovoltaickej elektrárne Červenica, preukázal už zo samotnej podstaty zmluvy o dielo ako takej, ktorú tvorí nielen vykonávanie činnosti, ale aj dodanie veci a materiálu potrebného pre výkon týchto činností a rovnako aj z viacerých ustanovení zmluvy o dielo a to konkrétne čl. II bod 3, čl. VII bod 5, čl. X bod 2 a príloha č. 1 a 2 zmluvy. Taktiež poukázal na ust. § 539 ods. 3 Obch. zák. upravujúce povinnosť zhotoviteľa dodať materiál potrebný pre zhotovenie diela. Podľa názoru navrhovateľa súd v rozpore s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že hnuteľné veci, ktorých vydanie požaduje, sa nachádzajú vo Fotovoltaickej elektrárni Červenica a tieto veci dodal navrhovateľ ako zhotoviteľ. Vytýka súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že tento odmietol vykonať ďalšie z navrhovaných dôkazov. Navrhovaných svedkov navrhol vypočuť za účelom zistenia, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. Z obsahu zmluvy o dielo nevyplýva, že navrhovateľ nemal dodať materiál na zhotovenie diela. Práve naopak navrhovateľ je toho názoru, že vyššie označené ustanovenia zmluvy o dielo v spojení s ďalšími predloženými dôkazmi preukazujú, že navrhovateľ mal dodať a dodal aj hnuteľné veci potrebné na vykonanie diela. Navrhovateľ sa rovnako nestotožňuje ani so záverom súdu, že nepreukázal neuhradenie ceny diela a teda, že naďalej je vlastníkom diela a jeho oddeliteľných častí a súčastí v súlade s výhradou vlastníctva dojednanou v čl. X bod 2 zmluvy o dielo. Navrhovateľ predložil súdu faktúry, ktoré vystavil v súvislosti s vykonaním diela a ktoré neboli uhradené. Uvádza, že navrhovateľ objektívne nebol schopný preukázať neuhradenie ceny diela, keďže nie je možné preukázať, že určitá skutočnosť nenastala. Dokonca ani odporca neargumentoval tým, že cena diela bola uhradená. Je toho názoru, že súd prvého stupňa si v rozsudku protirečí, keď na jednej strane tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal uhradenie ceny diela a na druhej strane tvrdí, že záväzok zanikol započítaním. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 09. 05. 2013 vyjadril odporca, ktorý uvádza nasledovné. Je nesporné, že navrhovateľ na základe zmluvy o dielo pre spoločnosť Eco Invest LLC plnil dielo. Je tiež nesporné, že toto dielo bolo plnené v subdodávke pre spoločnosť Eco Invest LLC ako parciálne plnenie, ktoré bolo spotrebované na vytvorenie iného diela, ktorým je skutočne a medzi účastníkmi nesporne existujúci súbor vecí Fotovoltaická elektráreň Červenica. Spoločnosť Eco Invest LLC ďalej spoločnosti odporcu na základe inej zmluvy o dielo dodala celú Fotovoltaickú elektráreň Červenica, spoločnosť odporcu za túto zaplatila cenu a prešlo k nej a teda aj k veciam, ktoré sa spracovaním stali jej súčasťou, vlastnícke právo, ktoré v konaní navrhovateľ nenamietal. Navrhovateľ tvrdí, že ním pre spoločnosť Eco Invest LLC zhotovené dielo je hmotne zachytiteľným súborom hnuteľných vecí, ktoré je možné od hlavnej veci celej fotovoltaickej elektrárne oddeliť a že mu na základe výhrady vlastníckeho práva tento súbor vecí ako vlastníkovi naďalej patrí a spoločnosť odporcu má povinnosť mu vydať tieto veci. Naopak podľa názoru odporcu z dokazovania vyplynulo, že existuje dôvodná pochybnosť, či boli práve veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, boli práve v takomto súčte pri plnení diela použité, ktorú skutočnosť konania aj od počiatku odporca namieta. Podľa názoru odporcu navrhovateľ neuniesol základné dôkazné bremeno, že bol vlastníkom predmetných vecí a vôbec nepreukázal, že existuje ním tvrdený súbor hnuteľných vecí a že je samostatným plnením na základe zmluvy o dielo, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou Eco Invest LLC. Túto skutočnosť nemohol preukázať ani ním navrhovaný dôkaz a to znalecký posudok, nakoľko znalec by mohol skúmať oddeliteľnosť hnuteľných vecí až v momente, kedy by súdu a aj znalcovi bolo zrejmé, že takýto súbor vecí naozaj existuje, tak ako to tvrdí navrhovateľ. Naopak zo zmluvy o dielo je nepochybne zrejmé a za preukázané to mal správne aj súd prvého stupňa, že predmetom plnenia navrhovateľa v prospech spoločnosti Eco Invest LLC boli v podstatnej miere práce, nie dielo ako súbor hnuteľných vecí a len podporne aj dodávka pri poskytovaní týchto prác nevyhnutne potrebného materiálu. Podstatnú časť materiálu na Fotovoltaickú elektráreň Červenica ako skutočne existujúci súbor vecí pritom poskytoval generálny dodávateľ fotovoltaickej elektrárne spoločnosť Eco Invest LLC a nie navrhovateľ, čo tiež navrhovateľ v konaní nepoprel. Všetok pri stavbe fotovoltaickej elektrárne použitý materiál bez ohľadu na jeho pôvodného vlastníka, sa stal pevnou súčasťou tejto elektrárne, ktorú pre odporcu dodala spoločnosť Eco Invest LLC a ku ktorej ako k celku má odporca riadne nadobudnuté vlastnícke právo. Odporca má za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a preto žiada v časti vo veci samej rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. V zákonom stanovenej lehote sa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania odvolal odporca, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Má za to, že súd prvého stupňa pri vyčíslení trov konania hoci mal vychádzať zo zaužívanej súdnej praxe, nepostupoval v danom prípade správne, keď neakceptoval vyčíslenie náhrady trov právneho zástupcu, tak ako si uplatnil tento pred rozhodnutím súdu. Odporca pri vyčísľovaní trov konania vychádzal z ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a teda z hodnoty vecí, o vydanie ktorých sa navrhovateľ domáhal prostredníctvom súdom zamietnutej žaloby. Má za to, že spornou ostáva otázka, či je správne pri vyčísľovaní trov konania vychádzať z údajnej neoceniteľnosti predmetu sporu, ale naopak vychádzať z jednoznačne určenej hodnoty sporu, ako tomu je aj v tomto konkrétnom prípade. Ťažiskom sporu je vydanie presne špecifikovaného súboru jednotlivo aj súborne finančne oceniteľných predmetov, čo iba svedčí v prospech nutnosti vychádzať pri vyčísľovaní trov konania z reálnej hodnoty veci, ktorých vydania sa navrhovateľ prostredníctvom konajúceho súdu domáhal. Má za to, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, nakoľko sám navrhovateľ predloženým dôkazom cenou diela jednoznačne nepochybne poukázal na hodnotu veci ako na konkrétnu peňažnú sumu, ktorej hodnotu je bez väčších ťažkostí možno vypočítať z cien jednotlivých predmetov (309.866,- Eur), z ktorých sa dielo skladá, je správne použiť takto vyčíslenú sumu aj ako základ pre výpočet tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej pomoci. V praxi nemožno bez ďalšieho posudzovať spôsob výpočtu trov konania v závislosti od spôsobu vyčíslenia súdneho poplatku. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách konania zmeniť a vyhovieť návrhu odporcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako i odporcu a dospel k záveru, že ani navrhovateľovi ani odporcovi nie je možné v odvolacom konaní vyhovieť z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. Odvolací súd sa opätovne oboznámil s príslušnými ustanoveniami uzatvorenej zmluvy o dielo č. 2011002 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Eco Invest LLC, z ktorej nie je možné vyvodiť tvrdenie navrhovateľa, že ako zhotoviteľ mal na dielo dodávať materiál. Naopak v čl. I ods. 1 druhá veta zmluvy sa výslovne a bez pochybností uvádza, že materiál pre zhotovenie diela dodá objednávateľ, t. j. spoločnosť Eco Invest LLC. Súd prvého stupňa správne zamietol doplnenie dokazovania, tak ako navrhoval navrhovateľ vypočutím svedkov, keď z predmetnej zmluvy o dielo nevzniká akákoľvek pochybnosť o tom, kto dodáva materiál pre výstavbu dohodnutého diela, resp. časti diela. Zmluva o dielo neobsahuje žiadnu zmienku o dodávkach materiálu, ktorý by mal zabezpečovať navrhovateľ. Zo zmluvy vyplýva, že materiál potrebný na dielo dodá objednávateľ diela, teda spoločnosť Eco Invest LLC. Výklad predmetného článku, by nemohol byť ovplyvnený výsluchom svedkov, tak ako navrhoval navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania. Na predmetný čl. I bezprostredne nadväzuje aj čl. II, z ktorého taktiež jednoznačne a výlučne vyplýva skutočnosť, že zhotoviteľ sa zaviazal vykonať pre objednávateľa diela dohodnuté práce, ktoré sú presne špecifikované v predmetnom článku. Aj následné články prisvedčujú najmä skutočnosti, že predmetom diela je vykonanie prác a nie dodávka materiálu a teda táto skutočnosť nepochybne vyplýva pri výklade všetkých jednotlivých článkov zmluvy vo vzájomnej súvislosti. K namietanej skutočnosti a to nevykonaniu dôkazu znaleckým posudkom, odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ nepristúpil k znaleckému dokazovaniu, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, ktoré hnuteľné veci konkrétne označené v petite žaloby dodal a použil pri zhotovení diela, nakoľko tieto skutočnosti nevedel preukázať ani listinnými dôkazmi, ktoré predložil v rámci prvostupňového konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že znalecké dokazovanie nemôže slúžiť k vyhľadávaniu dôkazov za účastníka a vyhľadávať dôkazy za tohto účastníka nemôže ani súd. Preto ani znalecké dokazovanie by neprinieslo skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci v prospech navrhovateľa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj predložené listinné dôkazy a to konkrétne faktúry založené na č. l. 83 až 86 spisu, z ktorých jednoznačne nevyplynula skutočnosť, že fakturovaný tovar bol určený výlučne pre dielo, ktoré je predmetom tohto sporu, ale z predložených listinných dôkazov naopak vyplynulo, že nimi bol fakturovaný tovar určený pre FVE Tušice, Kobyly a Červenica, čiže tieto dôkazy nie je možné použiť v prospech dôvodnosti nároku navrhovateľa. Taktiež ani ďalšie listinné dôkazy založené v spise na č. l. 98 až 101 nepreukazujú pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo uzavretou so spoločnosťou MERCOR, s. r. o. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť podaného návrhu, neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní a nepreukázal ani skutočnosť, že trvá jeho nárok na úhrady ceny diela, ktorým bola podmienená výhrada vlastníckeho práva k dielu a jeho oddeliteľným častiam. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok navrhovateľa na úhradu ceny diela je predmetom samostatného sporu medzi navrhovateľom a objednávateľom spoločnosťou Eco Invest LLC, ktorý si titulom škôd na diele spôsobených navrhovateľom započítal svoj nárok na náhradu škody voči nároku navrhovateľa na úhradu ceny diela, čím podľa jeho objednávateľa nárok navrhovateľa zanikol. Len samotné tvrdenie navrhovateľa, že mu svedčí nárok na úhradu ceny diela, je nepostačujúce. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožňuje i odvolací súd. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa v rámci odvolacieho konania vysporiadať a s ktorými by sa už dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd rovnako potvrdil i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, ktoré tiež považuje za vecne správne. Odporca si vyčíslil trovy konania v súvislosti s prvostupňovým konaním z hodnoty diela vo výške 309.866,- Eur. Uviedol, že takéto vyčíslenie vyplýva i z prílohy č. 2 (FVE Červenica). Odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je možné vychádzať z vyčíslenia, tak ako si uplatnil, keď z predloženého vyčíslenia (prílohy č. 2) vyplýva, že súčasťou tohto vyčíslenia je uplatnenie ceny prác, čo nie je predmetom tohto sporu. Vyčíslené práce tvoria podstatnú časť predmetnej hodnoty 309.866,- Eur. Taktiež navrhovateľ sám v návrhu na začatie konania pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z neurčitku, teda uplatnil si 1/13 výpočtového základu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z. z., v zmysle ktorého zákonná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Je len veľmi obtiažné predpokladať alebo zistiť hodnotu vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, keď i samotný navrhovateľ v podanej žalobe vychádzal z neurčitku hodnoty vecí, čomu nasvedčuje i samotný fakt, že navrhovateľ bol v dôkaznej núdzi už v samotnom úvode konania, nakoľko inak by vedel vyčísliť hodnotu vecí špecifikovaných v petite a uplatnil by si právo pri náhrade trov konania z vyčíslenej hodnoty vecí. Keďže existencia vnesených vecí do diela, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, bola nepreukázaná, nie je možné zistiť ani hodnotu týchto vecí. Možno teda uzavrieť, že trovy konania by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami a preto je v danom prípade namieste aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 665/2004 Z. z., tak ako ustálil súd prvého stupňa. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V odvolacom konaní boli neúspešní obaja odvolatelia a to jednak navrhovateľ ako i odporca, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.