Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227801 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212227801.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): STAVO-ing, spol. s r.o., Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 31 407 293, zast.: HULE | BACHMAYR-HEYDA | NORDBERG, s. r. o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 859 761, proti žalovanému (odporcovi): 1/ ARTREST s. r. o., Oravská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 45 285 373, 2/ PONDUS, s.r.o., Ľaliová 23, 821 05 Bratislava, IČO: 36 609 242, zast.: JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou, Búdková 12, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 285.816,83 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 425 zo dňa 19.05.2014 v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 425 zo dňa 19.05.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa - prvým výrokom - rozhodol tak, že konanie proti žalovanému v 2/ rade zastavuje. Druhým výrokom rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania vo výške 2.398,66 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobou podanou na súde dňa 23.10.2012, sa žalobca domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 285.816,83 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom Zmluvy o vykonaní diela č. XX/XXXX/K uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade dňa 18.10.2006. Podaním podaným na súde dňa 16.09.2013 zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 2/ rade späť a žiadal konanie zastaviť. Dňa 19.09.2013 vydal súd platobný rozkaz, ktorým zviazal žalovaným spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 258.816,83 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v 2/ rade odpor. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu voči odporcovi v 2/ rade konajúci súd v súlade s citovaným ustanovením § 96 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. konanie vo veci zastavil a súhlas žalovaného so späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak vezme žalobca návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda žalovaný svojím konaním nezavinil, že bol návrh vzatý späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Keďže žalobca vzal návrh späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 2.398,66 eur, v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 2 úkony právnej pomoci á 991,63 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie na súd - odpor, režijný paušál 2 x 7,81 eur; t. j. spolu s 20 % DPH 2.298,66 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že pred vydaním platobného rozkazu využitím dispozičnej zásady, podaním zo dňa 16.09.2013, ktoré bolo osobne doručené Okresnému súdu Bratislava II v rovnaký deň, vzal v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O. s. p. návrh na začatie konania voči odporcovi v 2/ rade späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť. Poukázal tiež na ustanovenie § 172 ods. 6 O. s. p., podľa ktorého čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu. Dňa 25.09.2013 bol navrhovateľovi doručený platobný rozkaz zo dňa 19.09.2013, teda vydaný po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom, v ktorom konajúci súd zaviazal oboch odporcov, t. j. odporcu v 1/ rade ako aj odporcu v 2/ rade na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Podľa argumentácie odvolateľa platobný rozkaz súd vydal v rozpore s ustanovením § 172 ods. 6 O. s. p., keď ho vydal aj proti odporcovi v 2/ rade. Uviedol tiež, že uvedené pochybenie konajúci súd uznal v uznesení č. k. 33 Rob/2240/2012- 401 zo dňa 05.11.2013, kde v odôvodnení uviedol, že platobný rozkaz vydal v zmysle pôvodného návrhu v rozpore s ustanovením § 172 ods. 6 O. s. p.. Nakoľko súd v konaní pochybil, rozhodol o zrušení uznesenia o zrušení platobného rozkazu. Keďže súd konal v prísnom rozpore s dispozičným princípom civilného procesu, odvolateľ má za to, že v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za trovy, ktoré v súvislosti s konaním vznikli odporcovi v 2/ rade. Pokiaľ by súd postupoval v súlade s ustanoveniami O. s. p., odporcovi v 2/ rade by žiadne trovy konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 425 zo dňa 19.05.2014 vo výroku o trovách konania tak, že odporca v 2/ rade nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ďalej uviedol, že ak vezme žalobca návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., teda žalovaný svojim konaním nezavinil, že bol návrh vzatý späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. V závere svojho rozhodnutia konštatoval, že nakoľko žalobca vzal návrh späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.398,66 eur v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V súvislosti s náhradou trov konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa všeobecnej teórie práva a tiež podľa ustálenej judikatúry súdov v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. O náhrade trov konania medzi účastníkmi sa rozhoduje podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. so zreteľom na úspech toho ktorého účastníka v konaní; toto zákonné ustanovenie teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci predstavuje ustanovenie § 146 O.s.p.. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p., teda v prípade, keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania (ako to bolo v prejednávanej veci), podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že len výnimočne možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť trovy zastaveného konania. Podľa prvej vety tohto ustanovenia možno náhradu trov uložiť tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Podľa druhej vety tohto ustanovenia - ktorá je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta - odporcovi možno uložiť náhradu trov v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ vzal podaním, súdu doručeným dňa 16.09.2013, návrh na začatie konania, ktorý pôvodne smeroval voči odporcovi v 1/ rade ARTREST s. r. o., Bratislava a odporcovi v 2/ rade PONDUS, s. r. o., Bratislava, späť, proti odporcovi v 2/ rade bez udania dôvodu. Nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, súd prvého stupňa správne s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 2 a 3 O. s. p. konanie voči odporcovi v 2/ rade zastavil. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku. Ak navrhovateľ vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa druhej vety citovaného ustanovenia, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy. Zo skutočností, uvádzaných navrhovateľom, nemožno vyvodiť záver, že k späťvzatiu žaloby voči odporcovi v 2/ rade došlo následkom jeho správania. Argumentácia odvolateľa, že vzniknuté trovy konania sú následkom podaného odporu proti súdom prvého stupňa vydanému platobnému rozkazu, nemôže byť na ťarchu odporcu 2/, a preto nie je možné rozhodnúť v zmysle odvolateľovho petitu tak, že odporca 2/ nemá nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd tiež poukazuje na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku autorov Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská - Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo, str. 565, komentár k ustanoveniu § 146 bod 2, podľa ktorého, ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.