Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227801 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212227801.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: STAVO-ing, spol. s r.o., Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 31 407 293, zast.: Advokátska kancelária HULE / BACHMAYR-HEYDA / NORDBERG, s.r.o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 859 761, proti odporcovi: ARTREST s. r. o., Oravská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 45 285 373, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 468 zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 468 zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.10.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 285.816,83 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia konečnej faktúry č. XX/XXXX/K v celom rozsahu v zmysle Zmluvy o vykonaní diela č. XX/XXXX/K zo dňa 18.10.2006 upravenej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2008. Písomným podaním zo dňa 21.10.2015 označeným ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcovi, aby s nehnuteľnosťami presne špecifikovanými v návrhu nenakladal, zdržal sa vo vzťahu k nim akéhokoľvek konania, najmä ich nescudzil, nedaroval, nezamenil, nevypožičal, nevložil do imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, nezaťažil záložným právom, právami tretej osoby, atď., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že zmluvou o vykonaní diela sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť výstavbu nebytových priestorov a garážových státí špecifikovaných v zmluve. Dňa 22.08.2008 bol k zmluve uzatvorený Dodatok č. 1, ktorý rozšíril predmet zmluvy. Navrhovateľ v zmysle zmluvy a Dodatku č. 1 vystavil 3 faktúry, z toho prvé dve boli uhradené v plnom rozsahu. Z tretej faktúry bolo uhradené 4.892,41 eur dňa 20.01.2010 a 15.03.2010 suma 33.200 eur. Výška nedoplatku dlžnej sumy tak predstavuje sumu 285.816,83 eur. Konajúci súd poukázal na ustanovenie § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p., ako aj na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O. s. p. upravujúce nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava II po oboznámení sa s navrhovateľom opísaným skutkovým stavom a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, pričom konštatoval, že samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na jeho nariadenie. V danom prípade navrhovateľ neosvedčil také konanie odporcu, dôkazom ktorého je reálna hrozba znižovania majetku. Navrhovateľ nepredložil žiaden konkrétny dôkaz o tom, že konanie odporcu spôsobuje alebo je spôsobilé mu privodiť ujmu, ktorá mu vzhľadom na konkrétne konanie odporcu bezprostredne hrozí, rovnako ako nepreukázal, že odporca sa správa spôsobom vzbudzujúcim reálnu obavu zo zmarenia možnosti výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Doložené listinné doklady, konkrétne výpisy z listu vlastníctva takéto skutočnosti nepreukazujú. Navrhovateľ nemôže ovplyvniť prípadnú exekúciu ani výkon záložných práv v prospech záložných veriteľov. V prejednávanej veci by podľa názoru prvostupňového súdu, nariadením predbežného opatrenia došlo k neprimeranému zásahu do práva a právom chránených záujmov odporcu, ktorého podnikanie s nehnuteľnosťami bezprostredne súvisí, nakoľko nariadením predbežného opatrenia by bolo nielen obmedzené jeho vlastnícke právo, ale aj paralyzovaná podnikateľská činnosť, čo z hľadiska účelu a podstaty inštitútu predbežného opatrenia ako aj so zreteľom na práva a právom chránené záujmy navrhovateľa považuje súd za neprípustné. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že s argumentáciou súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko sa nevzťahuje k skutkovým okolnostiam predmetného súdneho konania. Zdôraznil, že podaním zo dňa 23.10.2012 sa domáhal vydania platobného rozkazu na základe splatnej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Má preto za to, že existencia nároku navrhovateľa ako aj osvedčenie danosti práva bez vážnych pochybností o potrebe predbežnej úpravy teda sporné nie sú. Odvolateľ, t. j. navrhovateľ má tiež za to, že vo svojom návrhu jednoznačne preukázal, že hospodárenie odporcu sa dlhodobo pohybuje v mínusových číslach, spoločnosť sa zadlžuje, čo sa prejavuje aj narastajúcim počtom exekučných záložných práv na nehnuteľnostiach, pričom treba podotknúť, že tieto nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok odporcu. V prípade, ak by došlo k realizácii výkonu záložných práv predajom nehnuteľností, znemožnil by sa výkon podnikateľskej činnosti odporcu. Podľa názoru navrhovateľa, pod sťažením vymoženia pohľadávky priznanej súdom sa rozumie nielen konanie odporcu, ktoré smeruje alebo sa snaží smerovať k znižovaniu majetku, ale aj konanie, ktoré vedie k znižovaniu majetku právami tretích osôb. Obmedzenie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže aj podľa ustálenej judikatúry vlastníkovi spôsobiť dočasne žiadne ekonomické ťažkosti, nakoľko základnými znakmi predbežného oparenia sú jeho dočasnosť a provizórnosť. Odvolateľ preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/50/2014 - 468 zrušil a uložil odporcovi, aby v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku s nehnuteľnosťami, špecifikovanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj v odvolaní voči zamietavému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, nenakladal, zdržal sa vo vzťahu k nim akéhokoľvek konania, najmä ich nescudzil, nedaroval, nezamenil, nevypožičal, nevložil do imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, nezaťažil záložným právom právami tretej osoby, atď., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobu (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a po preskúmaní dokladov tvoriacich obsah spisu dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 101 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko- právnom vzťahu. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodnúť v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Súd musí pred nariadení predbežného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ustanovenie § 76 ods. 1 písm. e/ je možné aplikovať v tých prípadoch, keď to odôvodňujú osobitosti konkrétneho prípadu. Nenakladanie s vecami alebo právami treba v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj v samotnom súdnom rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia náležite konkretizovať. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza do zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, prípadne určenie vlastníckeho práva, že obmedzenie dispozície musí byť primerané hodnote zabezpečovaného práva - v návrhu uplatnenej pohľadávke a že pohľadávka navrhovateľa nesmie byť v zjavnom nepomere k cene nehnuteľností, ktorých sa predbežné opatrenie dotýka a podobne. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný, proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28.09.1994 a iné). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom návrhu vo veci samej je vydanie rozhodnutia, ktorým by konajúci súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 285.816,83 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia konečnej faktúry č. XX/XXXX/K v celom rozsahu v zmysle Zmluvy o vykonaní diela č. XX/XXXX/K zo dňa 18.10.2006 upravenej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2008. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na jednotlivých LV (č. XXXX K. Č.. XXXX) je v časti V. ťarchy evidovaných ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia viacero záznamov o exekučnom záložnom práve ako aj na fakt, že z informácií dostupných na internete vyplýva, že odporca má neuhradené záväzky voči Sociálnej poisťovni ako aj nedoplatky na poistnom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pričom z riadnej účtovnej závierky odporcu vyplýva, že odporca z účtovného hľadiska za predchádzajúce obdobie vykazuje stratu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci navrhovateľ v danom čase osvedčil pravdepodobnosť nároku vo veci samej, k potrebe dočasnej úpravy pomerov neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti o tom, že by existovalo reálne nebezpečenstvo zmeny vlastníctva predmetných nehnuteľností a neuviedol a nepreukázal také konanie odporcu, ktorým by sa zhoršila pozícia navrhovateľa alebo by sa vytvoril nezvratný právny a faktický stav. Odvolací súd sa v predmetnej veci stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú a potrebnú dočasnú úpravu pomerov a neosvedčil obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie, pričom je potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nemôže ovplyvniť prípadnú exekúciu ani výkon záložných práv v prospech záložných veriteľov. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prípadné vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia by nemalo žiaden vplyv na existenciu záznamov o exekučnom záložnom práve. Po preskúmaní osvedčenia obavy navrhovateľa z ohrozenia výkonu rozhodnutia ako aj naliehavosti a nutnosti dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania (hrozba ujmy musí byť reálna a bezprostredná), odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, keďže navrhovateľ neosvedčil existenciu všetkých zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie je vo výroku vecne správne, nakoľko súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, že v čase podstatnom pre jeho rozhodnutie nebola osvedčená existencia akéhokoľvek konania zo strany odporcu, smerujúca k scudzeniu nehnuteľností, čo samo o sebe zakladá dôvod na zamietnutie návrhu. V posudzovanej veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa podmienku osvedčenia, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené právo navrhovateľa na uspokojenie jeho tvrdenej pohľadávky voči dlžníkovi, uspokojenia ktorej sa však môže domáhať až za predpokladu úspešného ukončenia konania vo veci samej. Nie bez významu je skutočnosť, že bez ďalšieho nie je možné dospieť k záveru, že navrhované predbežné opatrenie je primerané hodnote zabezpečovaného práva, t. j. hodnote pohľadávky, ktorá má byť prípadne uspokojená z majetku, obmedzenia dispozície, s ktorým sa navrhovateľ domáha. Obmedzenie vlastníckeho práva predbežným opatrením, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi, je potrebné riadne zvažovať, keďže zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadnym prostriedkom, nakoľko v štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení postačuje, aby bol nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine (osvedčuje sa pravdepodobnosť nároku uplatneného v návrhu), ktorý zatiaľ nebol preukázaný v celom rozsahu. Pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa okrem iným podmienok, musí byť osvedčená zrejmá účelovosť správania sa odporcu, resp. musí byť osvedčené, že také správanie bezprostredne hrozí. Len vtedy môže nariadené predbežné opatrenie poskytnúť spravodlivú ochranu práv navrhovateľa, nakoľko je potrebné zohľadniť, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ v petite svojho návrhu uviedol, že okrem iného, žiada, aby odporca ... nenakladal, zdržal sa vo vzťahu k špecifikovaným nehnuteľnostiam akéhokoľvek konania ..., pričom je potrebné zdôrazniť, že nenakladať s nehnuteľnosťou a zdržať sa vo vzťahu k nej akéhokoľvek konania, je veľmi široký pojem a vyplývalo by z neho napríklad aj to, že vlastník by nemohol vec ani udržiavať, a už vôbec nie realizovať svoju podnikateľskú činnosť, čo by znamenalo zásah do jeho vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.