Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/500/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228618 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212228618.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: W.. W. D., J. D. X, J., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Faithovou, so sídlom Hlavná 28, Reca, proti odporkyni: X. D., J. D. X, J., zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 28.140,- eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 03. marca 2014, č.k. 18C/234/2012-148, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 28.140,- eur na terminovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX E. E. P. J., S..D.. Rozhodol tak podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a § 40a Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 23.01.1999, na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov pod sp.zn. 11C/144/2010, pričom manželstvo doposiaľ trvá. Ďalej zistil, že dňa 26.10.2010 odporkyňa kúpila osobné motorové vozidlo zn. G. XXX za cenu 9.659,- eur. Terminovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J., S..D.. bol zriadený na meno odporkyne a ku dňu 01.06.2010 bola na účte suma 23.846,48 eur. Dňa 21.02.2011 vybrala odporkyňa z účtu v hotovosti sumu 26.590,- eur a dňa 12.05.2011 vybrala z účtu sumu 1.550,- eur prevodom na iný účet. Listom zo dňa 17.09.2012, doručeným odporkyni dňa 24.09.2012, vyzval navrhovateľ odporkyňu, aby vložila úspory, ktoré z uvedeného účtu vybrala, ako aj peňažné prostriedky, ktoré získala odpredaním majetku patriaceho do BSM, na tento účet. Uviedol, že v priebehu konania odporkyňa predložila súdu doklady, ktoré mali preukázať tú skutočnosť, že boli zakúpené z jej strany rôzne hnuteľné veci patriace do BSM, resp. sporné peniaze boli použité pre nákup predmetov bežnej spotreby alebo pre potreby maloletých detí; účty boli vystavené v období po vybratí finančných prostriedkov zo spoločného terminovaného účtu odporkyňou, teda v mesiacoch február a máj 2011, hodnovernosť ktorých dokladov navrhovateľ namietal z dôvodu, že založené účtenky nepreukazovali skutočnosť, kto tovar kúpil a z dôvodu, že časť vybratých finančných prostriedkov odporkyňa investovala do cudzieho bytu (dlažba, laminátová podlaha, bezpečnostné dvere a pod.), a preto tieto veci zakúpené odporkyňou zo spoločných finančných prostriedkov, nikdy nebudú predmetom vyporiadania BSM. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že nebolo sporné, že finančné prostriedky, ktoré sa na predmetnom terminovanom účte nachádzali, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, a ani to, že ich odporkyňa z účtu vybrala, ale sporné bolo, či tak urobila bez alebo so súhlasom navrhovateľa, pričom výber sumy 28.140,- eur nie je bežnou vecou a odporkyňa jednoznačne nepreukázala, že na výber peňazí a nakladanie s nimi mala od navrhovateľa súhlas. Dospel k záveru, že na danú situáciu, keď už odporkyňa vybrala z účtu peňažné prostriedky patriace do BSM a nakladala s nimi, nemožno aplikovať ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka. Poukázal aj na ustálenú
judikatúru, podľa ktorej pri vyporiadaní BSM nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli vybraté z vkladnej knižky (to platí aj pre výber z účtu), na ktorej boli uložené úspory manželov a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ však nešlo o prostriedky vynaložené na osobný majetok jedného z manželov alebo prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Obč. zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Pokiaľ vklad na vkladnej knižke alebo na účte v čase zániku BSM už neexistoval, pretože jeden z manželov vklad bez súhlasu druhého manžela za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, vybratú sumu treba zaradiť do BSM a vyporiadať ju (napr. R6/1972, rozsudky NS ČR sp.zn. 22Cdo 2433/1999 a 22Cdo 1135/2005). Konštatoval, že ak z týchto peňažných prostriedkov boli zakúpené hnuteľné veci, tieto patria do BSM. Poukázal aj na to, že ak by návrhu vyhovel a v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa vybraté peniaze z účtu nespotrebovala, musela by na splnenie uloženej povinnosti použiť iné peňažné prostriedky, takisto patriace do BSM, keďže manželstvo, a teda aj BSM účastníkov stále trvá. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že nie je pravda, že odporkyňa z vybratých peňažných prostriedkov kúpila osobné motorové vozidlo, keď odporkyňa kúpila automobil už v novembri 2010, a finančné prostriedky z predmetného účtu vybrala v dňoch 21.02.2011 a 15.05.201, teda v čase, keď už osobný automobil mala kúpený a zaplatený. Ďalej namietal, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že odporkyňa vybrala peniaze z predmetného účtu v čase, keď jej bol doručený na vyjadrenie jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby jej súd zakázal disponovať s peňažnými prostriedkami na terminovanom účte; čo dokazuje, že tieto peniaze vybrala odporkyňa účelovo a tiež to, že uvedené peniaze nepotrebovala na bežný chod domácnosti, pretože na bežný chod domácnosti nie je potrebná suma 26.590,- eur. Odporkyňou predložené doklady nie sú podľa jeho názoru spôsobilé preukázať, že vybraté peňažné prostriedky minula, pretože pri takýchto platbách v hotovosti nemožno zistiť kto uvedené zaplatil a namietal, že medzi výberom z terminovaného účtu a predloženými dokladmi neexistuje ani vecná ani časová súvislosť, keď sumu 26.590,- eur vybrala odporkyňa vo februári 2011, ale neexistuje doklad, ktorý by preukazoval to, že v danom čase kúpila niečo, čo by aspoň približne zodpovedalo vybratej čiastke, či aspoň jej polovici. Ďalej namietal, že predložené účtenky pochádzajú predovšetkým z roku 2012 a 2013, t.j. až rok po výbere peňazí odporkyňou z predmetného účtu, a to podľa jeho názoru z dôvodu, že uznesením zo dňa 27.03.2012 v súdnom konaní sp.zn. 15C/110/2011 bol schválený súdny zmier účastníkov, v ktorom odporkyňa súhlasila s tým, že zriadi spoločné dispozičné právo k terminovanému účtu, a teda vedela, že tým navrhovateľ zistí, že úspory na účte už nie sú a vedela, že bude musieť dokladovať minutie úspor. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bolo sporné, či odporkyňa peniaze z účtu vybrala s jeho súhlasom, keď bolo preukázané, že on nikdy súhlas k výberu peňazí nedal. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, keď dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, ku ktorému dospel bez akéhokoľvek zákonného podkladu a zdôvodnenia, čo vníma ako odmietnutie spravodlivosti a nie je mu zrejmé, aký prostriedok má použiť na ochranu svojich práv, keď odporkyňa poškodila jeho práva ako spoluvlastníka. Namietal, že ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka stanovuje iba jednu podmienku pre to, aby sa jeden z manželov mohol domáhať ochrany svojich práv a povinností ako spoluvlastník voči druhému manželovi, a to nezhodu medzi nimi ohľadom práv a povinností vyplývajúcich z BSM a v danom prípade došlo medzi manželmi k nezhodám ohľadom úspor na terminovanom účte, ktoré patrili do BSM, a ktoré vedome, cielene, účelovo odporkyňa vybrala a jemu znemožnila o nich rozhodnúť, či užívať ich. Ďalej namietal, že súdne rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli vydané v konaniach podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, ale vo veci vyporiadania BSM a v tejto súvislosti poukázal na to, že jeho manželstvo stále trvá. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil ani to, že peňažné prostriedky na terminovanom účte boli úsporami účastníkov šetrenými od vzniku manželstva, neboli preto bežnými vecami, a preto odporkyňa aj po výbere týchto úspor z účtu na ich minutie potrebovala jeho súhlas. Poukázal na to, že vzhľadom na skutkový stav, odporkyňa nemohla byť v dobrej viere, že nepoškodzuje jeho práva, na čo súd taktiež neprihliadol. Uviedol, že vyhovením jeho návrhu by sa zabezpečili práva oboch manželov, pretože ak by odporkyňa peniaze aj nevrátila, mal by v budúcnosti priznané, že odporkyňa "dlhuje" do BSM, a že vybraté úspory sa zohľadnia v budúcom vyporiadaní BSM a nebol by vystavený právnej neistote. Odporkyňa vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania. Namietala, že na základe ust. § 146 ods. 1 Obč.
zákonníka, nie je možné domáhať sa zaplatenia sumy (vydania veci), pretože uvedené ustanovenie to priamo vylučuje a tento záver podporuje aj ustálená judikatúra, na ktorú súd prvého stupňa správne poukázal, v zmysle ktorej prikázanie vkladu na bankový účet niektorému z účastníkov výrokom rozsudku neprichádza do úvahy. Ak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vklad, prostriedky na bankovom účte neexistujú, je potrebné tento nárok vyporiadať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Namietala, že navrhovateľ svojím konaním predchádza vyporiadaniu majetku patriaceho do BSM, pričom mu nič nebráni, aby uzavrel s ňou dohodu, ktorá by upravovala správu tohto majetku tak, ako sám v minulosti navrhoval, alebo aby podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Uviedla, že ak by súd návrhu navrhovateľa vyhovel, záviselo by užívanie majetku patriaceho do BSM výhradne od dobrej vôle navrhovateľa, pričom tento stav je neprípustný a odporuje inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj základným právam garantovaných Ústavou SR. Tým, že by bola povinná zaplatiť na účet finančné prostriedky, ktorých je spoluvlastníčkou, bolo by obmedzené jej právo s nimi nakladať bez súhlasu navrhovateľa a došlo by aj k porušeniu § 145 Obč. zákonníka. Uložením jej povinnosti zložiť na účet požadované finančné prostriedky, by ju súd vylúčil nielen z užívania a nakladania s finančnými prostriedkami na terminovanom účte, ale vylúčil by ju aj z obstarávania bežných potrieb rodiny, čím by sa dostala do nerovnoprávneho postavenia voči navrhovateľovi a rozhodnutie súdu by malo negatívny dopad nielen na ňu, ale aj na spoločné maloleté deti. Namietala, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia žalovanej sumy bez právneho dôvodu, pretože o tom, že konala v rozpore s § 145 Obč. zákonníka, a že právny úkon, ktorým vybrala finančné prostriedky z účtu v banke, je neplatný, môže rozhodnúť súd na základe podanej žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Navrhovateľ sa však nedovolal neplatnosti právneho úkonu a ani nepodal návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Taktiež navrhovateľ nedostatočne odôvodnil nezhody pri spoločnom hospodárení s vecou a režimom jej užívania a neosvedčil, že nakladá s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM nehospodárne, a že ich míňa na iné účely, a nie pre potreby rodiny. Nesúhlasila ani s námietkami navrhovateľa týkajúcich sa nesprávnych skutkových zistení súdom prvého stupňa, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam čo sa týka času výberu peňažných prostriedkov a kúpy motorového vozidla, ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nekonštatoval, že by odporkyňa predloženými dokladmi preukázala spotrebovanie celej sumy 28.140,- eur a za nesporné konštatoval iba to, že finančné prostriedky na predmetnom účte patrili do BSM, a že ich z tohto účtu vybrala odporkyňa. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že na danú vec nemožno aplikovať ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 28.140,- eur, ktoré podľa jeho tvrdenia použila v rozpore s § 145 Obč. zákonníka, avšak z ust. § 40a Obč. zákonníka je zrejmé, že kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný. Navrhovateľ sa mal preto súdnej ochrany domáhať vo vzťahu určenia neplatnosti právneho úkonu a až po rozhodnutí súdu o neplatnosti tohto úkonu sa môže domáhať zaplatenia sumy 28.140,- eur na spoločný účet manželov. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť sumu 28.140,- eur na terminovaný účet účastníkov, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že na daný prípad, keď odporkyňa už z účtu peňažné prostriedky, patriace do BSM, vybrala a nakladala s nimi, nemožno aplikovať ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, a že pokiaľ z týchto finančných prostriedkov boli zakúpené hnuteľné veci, tieto patria do BSM. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť žalovanú sumu na terminovaný účet účastníkov, špecifikovaný v návrhu, a to podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka z dôvodu, že došlo medzi účastníkmi ako manželmi k nezhodám ohľadom úspor na predmetnom terminovanom účte, ktoré patrili do BSM, a ktoré odporkyňa počas trvania manželstva vybrala bez jeho súhlasu. Podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Z cit. ustanovenia vyplýva, že každý z manželov môže podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci, pričom tieto nezhody sa môžu týkať napríklad rozsahu a spôsobu užívania spoločnej veci, dispozícii s ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva. Návrhom sa možno domáhať, aby súd rozhodol o úprave užívania spoločnej veci a v
takom prípade treba v ňom presne vyjadriť jeho rozsah, keďže súd je návrhom viazaný, príp. aby súd rozhodol o striedaní sa v užívaní spoločnej veci alebo žiadať o nahradenie chýbajúcej vôle jedného z manželov pri zamýšľanom právnom úkone (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodovaní o nezhodách medzi manželmi o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať zo skutočnosti, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, a nemôže ísť teda o žalobu na vydanie veci (vindikačnú) proti druhému manželovi, ktorý je takisto jej úplným vlastníkom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi ako manželmi došlo k nezhodám ohľadne úspor na ich terminovanom účte, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorými však už odporkyňa nakladala, keď podľa tvrdenia navrhovateľa ich bez jeho súhlasu vybrala z účtu. Vzhľadom na to už nemôže súd rozhodovať o nezhodách účastníkov týkajúcich sa dispozície s týmito úsporami na terminovanom účte, keď tieto sa už na účte nenachádzajú. Dôvodom rozhodovania podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka môžu byť len nezhody účastníkov, týkajúce sa užívania, resp. dispozície s existujúcou spoločnou vecou a nemožno za takúto nezhodu považovať nesúhlas navrhovateľa s výberom finančných prostriedkov z účtu v banke, ktorý už bol uskutočnený. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na daný prípad nemožno aplikovať ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka. Pokiaľ by sa navrhovateľ domáhal úpravy užívania alebo nakladania s finančnými prostriedkami, ako s úsporami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, musel by preukázať, že tieto úspory, ku ktorým práva a povinnosti účastníkov majú byť predmetom rozhodovania súdu, existujú a v akej výške, k akým konkrétnym nezhodám došlo medzi účastníkmi ohľadne nakladania s nimi a pre rozhodnutie o úprave disponovania s nimi v prospech oboch účastníkov by bolo potrebné skúmať aj existenciu ďalších finančných prostriedkov vyššej hodnoty, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, spôsob a rozsah ich užívania manželmi. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka o nezhodách účastníkov ohľadne úspor na ich terminovanom účte, ktorého rozhodnutia sa navrhovateľ domáhal, sú pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu bez právneho významu aj ďalšie námietky navrhovateľa, že nebolo preukázané, že peňažné prostriedky vybraté z účtu odporkyňa minula, že tieto finančné prostriedky nemohla použiť na kúpu osobného motorového vozidla, že k výberu došlo v čase doručenia jej návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, že aj na minutie týchto úspor potrebovala súhlas navrhovateľa, a že vedome poškodila navrhovateľa ako spoluvlastníka úspor na terminovanom účte, a to aj z dôvodu, že skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie , či s úsporami nakladala v rozpore s ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, či boli použité odporkyňou v súlade s § 144 a nasl. Obč. zákonníka alebo ich spotrebovala odporkyňa pre seba, môžu byť právne významné pre vyporiadanie týchto úspor v rámci vyporiadania BSM účastníkov po jeho zániku. Správne súd prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak finančné prostriedky patriace do BSM vybral jeden z manželov za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela a spotreboval ich pre seba, môžu byť tieto finančné prostriedky zaradené do BSM a vyporiadané v rámci vyporiadania BSM. Nedôvodné sú námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že rozsudky, na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, boli vydané vo veci vyporiadania BSM a nie vo veci konania podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, keď v danom prípade aj odvolací súd dospel k záveru, že ust. § 146 ods. 1 Obč. zákonníka nemožno aplikovať. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na tvrdenie navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že v prípade vyhovenia jeho návrhu, ak by odporkyňa aj peniaze hneď nevrátila, mal by v budúcnosti priznané, že odporkyňa "dlhuje" do BSM, a že vybraté úspory sa zohľadnia v budúcom vyporiadaní BSM a nebol by vystavený právnej neistote. Z tejto námietky navrhovateľa taktiež vyplýva, že svojím návrhom nesledoval zabezpečenie výkonu jeho práv, ako spoluvlastníka úspor, súvisiacich s ich užívaním alebo dispozíciou, keď aj v prípade vyhovenia jeho návrhu by potreboval na výber finančných prostriedkov z účtu súhlas odporkyne, ale sledoval týmto návrhom priznanie ich vyporiadania, v rámci vyporiadania BSM a odvolací súd sa stotožnil aj s názorom odporkyne, že navrhovateľ svojím návrhom predchádza vyporiadaniu majetku patriaceho do BSM. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods.4 O.s.p. súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.