Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/185/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204084 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213204084.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: G.M.H., s. r. o., Nám. Hraničiarov 27, 851 03 Bratislava, IČO: 35 846 101, zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: SKP, k. s., Šafárikovo nám. 79/7, 811 02 Bratislava, správca konkurznej podstaty OGA, spol. s r. o., Majerská 2, 821 07 Bratislava, IČO: 31 383 220, zast.: TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 7.562,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 26Cb/136/2013-43 zo dňa 14. 01. 2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 26Cb/136/2013-43 zo dňa 14. 01. 2015 v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania p o t v r d z u j e .
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 26Cb/136/2013-43 zo dňa 14. 01. 2015 v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh m e n í tak, že súd vráti žalobcovi súdny poplatok za návrh vo výške 453,50 Eur a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 303,54 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 588,36 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi vo výške 446,80 Eur a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 19. 02. 2013 domáhal zaplatenia sumy 7.562,75 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 18. 12. 2014 vzal žalobca svoj návrh späť. Dôvodom späťvzatia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako aj skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiaden majetok. Žalobca vzal návrh späť pred prvým pojednávaním. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žalobca, ktorý svojim späťvzatím návrhu zapríčinil zastavenie konania, je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 588,36 Eur a to za dva úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastupovania a podanie návrhu na súd, vrátane dvoch režijných paušálov a DPH. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/92 Zb., § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/92 Zb. a § 11 ods. 9 zák. č. 71/92 Zb. a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku za návrh (súdny poplatok za návrh v sume 453,50 Eur krátený o 6,70 Eur), teda rozhodol o vrátení krátenej časti súdneho poplatku vo výške 446,80 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania ako i vrátení súdneho poplatku, teda v časti výroku II. a III., sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý v týchto častiach s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Poukázal na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a má za to, že v danom prípade aplikácia uvedeného ustanovenia nebola namieste. Podľa názoru navrhovateľa okolnosti daného prípadu a späťvzatie návrhu nemožno bez ďalšieho považovať za zavinenie konania, resp. jeho zastavenia. Spomenuté ustanovenie predstavuje výnimku z ust. § 146 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania a preto by sa mala aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. uplatňovať reštriktívne. Späťvzatie návrhu bolo realizované kvôli konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok žalovaného a tiež skutočnosť, že žalovaný de facto nevlastní žiaden majetok. Žalobca preto k späťvzatiu pristúpil z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko žalovaný je v konkurze, pričom charakter konkurzného konania je likvidačný, t. j. má za následok zánik právnickej osoby, ktorá je v konkurze. Po skončení konkurzu by preto bolo súdne konanie každopádne zastavené a žalobca by si tak nevymohol ani uplatnenú pohľadávku a ani jej príslušenstvo. Z tohto pohľadu nemožno považovať späťvzatie návrhu za zavinenie zastavenia konania, keďže bolo realizované z dôvodu hospodárnosti konania. Má za to, že ďalším dôvodom späťvzatia návrhu bolo správanie odporcu. Z ustanovenia O.s.p. totiž nevyplýva, že v danom prípade musí ísť o pozitívne správanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, napr. uhradenie pohľadávky potom, čo bol realizovaný návrh na súd. Pokiaľ ide o dôvodnosť podaného návrhu, vzhľadom na predložené dôkazy je nutné konštatovať, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil dôvodne. Svedčí o tom aj skutočnosť, že hoci žalovaný podal vo veci odpor, nikdy si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť za podaný odpor. Je namieste sa domnievať, že odporca si tým iba získal čas na vyhlásenie konkurzu. V závere poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a má za to, že v danom prípade sú berúc do úvahy okolnosti späťvzatia návrhu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Tiež má za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne ani pri vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi, nakoľko tento s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch žalobcovi vrátil znížený o 6,70 Eur. V danej veci má totiž súd postupovať podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch. Súd mal žalobcovi vrátiť zaplatený súdny poplatok v plnej výške. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 22. 06. 2015 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru argumenty uvedené v odvolaní sú bez právnej relevancie a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poukázal na ust. § 47 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. V dôsledku tejto skutočnosti preto nemožno uvádzať ako dôvod späťvzatia návrhu hospodárnosť konania, nakoľko konanie ďalej neprebiehalo a ani jednej zo strán by v súvislosti s ním nevznikali žiadne ďalšie náklady.
Následne poukázal na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a má za to, že pri späťvzatí návrhu v princípe platí, že zastavenie konania vždy zavinil jeden z účastníkov, resp. jedna z procesných strán. Zmyslom uplatňovania zásady zavinenia pri späťvzatí návrhu žalobcom je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Možno teda dôvodne predpokladať, že keď účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania bez vecného rozhodnutia súdu a bez udania relevantného dôvodu zoberie návrh späť, ide o návrh, kedy by sa zásada zavinenia mala uplatňovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 1992 sp. zn. 2 Obo 183/19992 uverejneného pod č. R 49/1993. Takisto nesúhlasí ani so záverom žalobcu, že podľa jeho názoru bol návrh podaný dôvodne, pričom k tomuto záveru mal žalobca dospieť tým, že žalovaný nezaplatil súdny poplatok za odpor. Má za to, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania správne. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej pomoci vo výške 588,91 Eur vrátane režijného paušálu a DPH.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné a v časti nedôvodné.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, napadnutým rozhodnutím, podaným odvolaním a vyjadrením k odvolaniu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa v časti rozhodnutia, ktorým rozhodol o trovách prvostupňového konania, rozhodol správne a v tejto časti odvolaniu nie je možné vyhovieť. V danom prípadne je nesporné, že po začatí konania bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 04. 2013 sp. zn. 6K/18/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 05. 2013 a teda, že uvedené konanie v zmysle ust. § 47 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je prerušené.
Ohľadom otázky zavinenia v súvislosti so zastavením konania sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, kedy dôvodom späťvzatia návrhu bolo práve vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a súčasne jeho nemajetnosť, keď mal za to, že po skončení konkurzu jednoznačne dôjde k zastaveniu konania.
Súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Žalobca má za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, čo bolo dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje, nakoľko vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného nie je možné kvalifikovať ako zavinené správanie sa žalovaného vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu. Skutočnosť, že pre žalobcu sa javí byť neefektívne pokračovanie v začatom súdnom konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, je pre konštatovanie zavinenia odporcu na zastavení konania irelevantná.
Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť, pre správanie žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí len aby bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne.
V predmetnej veci žalobca uvádzal, že už samotná skutočnosť, že žalovaný neuhradil súdny poplatok za podaný odpor, je preukázateľným faktom o dôvodnosti podanej žaloby zo strany žalobcu a snaha žalovaného získať čas pre možnosť vyhlásenia konkurzu na svoju spoločnosť. Takýto záver však nie je akceptovateľný a táto skutočnosť v žiadnom prípade nepreukazuje dôvodnosť podanej žaloby. K záveru, či žaloba bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím.
Žalobca tvrdil, že bolo v danom prípadne nehospodárne pokračovať v začatom konaní, keď po ukončení konkurzu by nevyhnutne došlo k zastaveniu konania, keďže žalovaný je nemajetný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa súdne a iné konania zo zákona prerušujú (§ 47 ods. 1 prvá veta zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). V dôsledku tejto skutočnosti teda nemožno uvádzať ako dôvod späťvzatia návrhu hospodárnosť konania, nakoľko konanie ďalej neprebieha a ani jednej zo strán by v súvislosti s prerušeným konaním nevznikali žiadne ďalšie náklady.
V súvislosti s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie nákladov náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkovo alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na majetkové pomery oboch účastníkov a rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh berúc do úvahy i skutočnosti vyššie uvedené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej rozhodol o trovách konania, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi, kráteného o 6,70 Eur z celkovej zaplatenej sumy 453,50 Eur, teda rozhodol o vrátení sumy 446,80 Eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a to tak, že žalobcovi vrátil súdny poplatok v celej výške, berúc do úvahy ust. § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch (č. 71/92 Zb.) Podľa uvedeného ustanovenia ak bolo konanie zastavené potom, ako bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodnutie zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok v plnej výške, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním a to za 2 úkony právnej pomoci prevzatie veci a vyjadrenie k odvolaniu. Základná sadzba tarifnej odmeny bola krátená na 1 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) zák. č. 655/2004 Z. z., kedy 1 úkon právnej pomoci predstavuje výšku 118,67 Eur (1 úkonu á 237,34 Eur), vrátane 20 % DPH a 2 režijných paušálov á 7,81 Eur + 20 % DPH. Trovy odvolacieho konania teda predstavujú sumu 303,54 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.