Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/124/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204310 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213204310.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. E., T. H. XX, T., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom Novozámocká 214, Nitra, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, o zaplatenie 517,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. decembra 2013 č.k. 50C/102/2013-157, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 517,- eur s príslušenstvom; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 31,- eur. V konaní mal preukázané, že dňa 16.5.2012 navrhovateľ viedol svoje motorové vozidlo zn. T. XXXD, L.: T.-XXXAV, na Seneckej ceste v Senci, pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo zn. E. R., EČV: T. XXXID, ktoré viedol ako vodič C. P., ktorý mal ako poistník uzavretú poistnú zmluvu s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ, ako poškodený, a rovnako aj C. P., ako poistený, oznámili odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od zadného kolesa motorového vozidla poisteného. Vymrštený kameň dopadol na čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa, čím ho poškodil. Považoval za preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda spolu vo výške 517,- eur, predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 428, § 822 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že v konaní bolo potrebné, aby navrhovateľ preukázal svoje tvrdenie, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného, idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. E. R. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto motorového podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však uviedol, že ak by aj navrhovateľ preukázal, že k poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla zn. E. R., i tak by jeho návrhu nemohol vyhovieť, a preto ani nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, nakoľko toto nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by C. P. pri vedení motorového vozidla zn. E. R., ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľa, porušil nejakú právnu povinnosť, dospel k záveru, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená. Pokiaľ išlo o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka; predpokladmi vzniku ktorej sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody; považoval za rozhodujúce vyriešenie otázky, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia. Vychádzal z toho, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz 42/71). Uviedol, že exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984). V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorového vozidla nemajú - vymršteným kameňom. Iba samotná rotácia kolies, bez toho aby sa s kameňom stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľa. V danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste - kameň, ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poisteného u odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú možno prirovnať k vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. V danom prípade teda potom vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke, absentuje priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný následok (kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia). Vzhľadom na uvedené uzavrel, že v tomto prípade došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda k exkulpácii prevádzkovateľa motorového vozidla zn. E. R. poisteného u odporcu z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou svoj pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla. Záverom sa stotožnil s tvrdením odporcu, že vzhľadom na možný výskyt kameňov na ceste (keďže v blízkosti miesta poistnej udalosti sa nachádzala poľná cesta a stavenisko, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ), od prevádzateľa motorového vozidla nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou; bolo by absurdné požadovať od vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval výkladom k ustanoveniu § 428 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prevádzkovateľ sa môže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť, ak preukáže, že táto bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod prevádzke vozidla, čo sa odporcovi v tomto prípade nepodarilo preukázať, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody, majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Poukázal na definíciu prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cz 42/71 (R 9/1972). Argumentáciu odporcu, podľa ktorej ležiaci kameň na vozovke nie je okolnosť, ktorá by mala pôvod prevádzke motorového vozidla, považoval za nesprávnu, účelovú a tendenčnú. Mal za to, že vozidlo je v prevádzke, keď je v pohybe, čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi, rotácia kolies jednoznačne má pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Zdôraznil, že pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymršteniu kameňa ako takého, ale práve naopak, je potrebné ho vzťahovať k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla; rotácia kolies pohybujúceho sa vozidla je bezpochyby prevádzkou motorového vozidla. S použitím gramatického výkladu ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru, že okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla je práve rotácia kolies, nakoľko rotácia ako taká je stav, ktorý sprevádza nejaký dej - pohyb motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na úmysel zákonodarcu citáciou z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu Občianskeho zákonníka a dodal, že okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, na ktorú poukazuje v citovanom ustanovení zákonodarca, je práve rotácia kolies motorového vozidla a nie ležiaci predmet na vozovke. Dodal, že u prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobenej prevádzkou vozidla zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svoj zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na rozhodovaciu prax iných súdov, ktoré si osvojili argumentáciu, na ktorú poukazuje v tomto konaní, ako aj na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16. 7. 2013 v zmysle ktorého vymrštený kameň spod kolies idúceho vozidla je treba považovať za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, a teda takto vzniknutá škoda na čelnom skle je krytá povinným zmluvným poistením. Poukázal na to, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V danom prípade boli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle tohto ustanovenia, a to osobitná povaha prevádzky, vznik škody a existencia kauzálneho nexu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej argumentácii prednesenej pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa stotožnil aj súd prvého stupňa, a preto navrhol jeho rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. V danom prípade ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, a predpokladmi jej vzniku sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z citovaného ustanovenia vyplývajú liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásahom zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa); liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Z prvej vety uvedeného ustanovenia je zrejmé, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto smere súdna prax ustálila, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, treba rozumieť okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. O okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa podľa stabilizovanej judikatúry súdov nejedná v prípade neodvrátiteľnej (živelnej) udalosti spôsobenej prírodnými silami alebo v prípade zásahu tretej osoby alebo zvieraťa; v týchto prípadoch ide o zásah "zvonku" a nie o okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace. V preskúmavanej veci bolo zásadnou otázkou posúdenie toho, či sa v prípade vymrštenia kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie) kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy - blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Škodca sa preto svojej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť s poukazom prvú vetu uvedenú v § 428 Občianskeho zákonníka, pretože liberácia do úvahy v tomto prípade neprichádza. Za tejto situácie tak, k vymršteniu kamienka spod kolies motorového vozidla dochádza v súvislosti s realizáciou prevádzky motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez súvislosti s prevádzkou vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Samotné odskočenie kamienka spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, a bez tejto rotácie kolies motorového vozidla, by nedošlo k odskočeniu kamienka, na rozdiel od vonkajších udalostí, ktoré nastanú bez ohľadu na pohybom motorového vozidla vyvolanú rotáciu kolies. Ide totiž o okolnosť "vo vnútri" vlastnej prevádzky vozidla, ktorá súvisí s jej realizáciou. Okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmršteným kamienkom vyleteným spod pohybujúcich sa kolies motorového vozidla, teda v priamom dôsledku pôsobenia kinetickej energie, ktorú nadobudol vymrštený kamienok v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla bez možnosti liberácie. Pre úplnosť treba dodať, že kamienky nachádzajúce sa na pozemnej komunikácii, sú jej bežnou súčasťou, na rozdiel napr. od zvery, a zásadne nespôsobujú také závady v zjazdnosti cesty, ktoré by bránili jej užívaniu na účel, na ktorý je určená a za ktorých neodstránenie by niesol zodpovednosť správca komunikácie . Uvedený právny názor je plne konformný aj so stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.júna 2014 Cpj 5/2014 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2014 ( R 135/2014). V posudzovanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že vymrštenie kamienka ležiaceho na ceste spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, a preto v konaní ďalej nepovažoval za potrebné zisťovať, či príčinou vzniku škody na motorovom vozidle navrhovateľa bolo vymrštenie kamienka práve spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla poisteného odporcu. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku právneho základu navrhovateľom uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorý vychádza z nesprávnej interpretácie správne použitého právneho predpisu, tak má za následok, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ na základe zhodných výpovedí priamych účastníkov škodovej udalosti bude preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla vozidla navrhovateľa, bolo odmrštenie kamienka spod kolies pred ním jazdiaceho vozidla, tak bude dôkaznou povinnosťou odporcu, aby svoje tvrdenia o iných možných príčinách vzniku škody na čelnom skle navrhovateľa v konaní hodnoverne podložil. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tento súd prvého stupňa posúdi podľa osobitného ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na splnenie jeho povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie výsluchom druhého účastníka škodovej udalosti a na základe výpovede priamych účastníkov škodovej udalosti zistí, či došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom vymršteným spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla poisteného odporcu a posúdi opodstatnenosť navrhovateľom uplatňovaného nároku v nadväznosti na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorým je viazaný ( § 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.