Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/151/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204310 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213204310.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Z. E., T. H. XX, T., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom Bottova 34, Nitra, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, o zaplatenie 517,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 13. januára 2016, č.k. 50C/102/2013 - 203, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 13. januára 2016, č. k. 50C/102/2013 - 203 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 517,- eur a náhradu trov konania vo výške 789,56 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla T. XXXD L.: T. XXX I., na ktorom bola spôsobená škoda. Dňa 16.05.2012 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej na čelné sklo navrhovateľovho motorového vozidla dopadol kameň odletený z pred ním idúceho vozidla a toto čelné sklo poškodil. Motorové vozidlo, od ktorého odletel kameň a poškodil motorové vozidlo navrhovateľa, je vo vlastníctve C. P., T. M. XX, T.. Poškodené čelné sklo si nechal navrhovateľ vymeniť u spoločnosti AUTOSERVIS DAKAR, s.r.o., ktorá si za výmenu čelného skla vyfakturovala sumu 517,- eur vrátane DPH. Odporca pri likvidovaní poistnej udalosti neposkytol navrhovateľovi poistné plnenie s odôvodnením, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 822 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. h/, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe dôkazov vykonaných v konaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený, keď mal preukázané, že dňa 16.05.2012 o 18:15 hod. navrhovateľ viedol svoje motorové vozidlo zn. T. XXXD J. L.: T. XXX I. a na Seneckej ceste v Senci spod motorového vozidla zn. E. R. J. L.: T. XXX O., ktoré viedol C. P. odletel kameň a poškodil čelné sklo na navrhovateľovom motorovom vozidle. Uviedol, že v konaní bolo taktiež preukázané, že C. P. mal ako poistník uzavretú poistnú zmluvu s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom navrhovateľ, ako poškodený, a rovnako aj C.F. P., ako poistený, oznámili odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla navrhovateľa s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od zadného kolesa motorového vozidla poisteného. Navrhovateľ si uplatnil dňa 17.05.2012 u odporcu a následne súdnou cestou náhradu škody, ktorá mu vznikla v tejto súvislosti, a to vo výške 517,- eur, ktorá suma predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla. Ďalej uviedol, že viazaný právnym názorom odvolacieho súd dospel k záveru, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (upravená v § 427 - § 431 O.z.), je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti a preto sa nevyžaduje zavinené konanie. Navrhovateľ je povinný preukázať iba to, že došlo k vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014 podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Poukázal aj na to, že v danom konaní odporca nespochybňoval samotnú výšku a rozsah spôsobenej škody, ktorá predstavuje náklady na výmenu poškodeného čelného skla vo výške 517,- eur. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené príslušenstvo k istine v tejto časti návrh zamietol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 a ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z.. Konštatoval, že v danej veci odporca navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 14.06.2012, že odmieta vyplatiť navrhovateľovi náhradu škody z dôvodu, že charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu nehodového deja, splnil si preto zákonnú povinnosť v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Keďže si odporca uvedenú povinnosť podľa § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z. splnil, nebol povinný platiť poškodenému navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, pričom odporca sa dostane do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody nevyplatí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody navrhovateľovi, k čomu doposiaľ nedošlo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým nebolo návrhu navrhovateľa vyhovené (príslušenstvo), podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola náhrada úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 517,- eur odo dňa 15.06.2012 do zaplatenia priznaná, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, pričom je zrejmé, že odporca predmetné šetrenie vykonal, avšak jeho záver o likvidácii a posúdení predmetného nároku týkajúceho sa tohto konania bol nesprávny a v rozpore so zákonom. Tvrdil, že je zrejmé, že argumentácia odporcu použitá pri odmietnutí poskytnutí poistného plnenia bola v rozpore so zákonom a šetrenie predmetnej poistnej udalosti nebolo zo strany odporcu vykonané objektívne, nakoľko má eminentný záujem na odmietnutí poistného plnenia, pričom motiváciou odporcu pri odmietnutí poistného plnenia je dosiahnutie vyššej miery zisku. Konštatoval, že zo strany odporcu išlo o účelové a tendenčné konanie, keď odporca poistnú udalosť uzavrel neposkytnutím poistného plnenia výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poukázal na to, že postup odporcu bol v rozpore so zákonom čo potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.01.2016 č. k. 50C/102/2013 - 203, ale aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.06.2015 č. k. 8Co/124/2014 - 174. Konštatoval, že žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu, z čoho vyplýva, že záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia. Tvrdil, že meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť v tomto konaní súd prvého stupňa zároveň určil, že rozhodnutie odporcu o odmietnutí poistného plnenia bolo v rozpore so zákonom, a teda nakoľko rozhodnutie odporcu o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu prvého stupňa mení, a preto sa dostal do omeškania. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že odporca sa dostal do omeškania už okamihom vykonania svojho nezákonného rozhodnutia o poskytnutí poistného plnenia a nie až okamihom právoplatnosti a vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia v tomto súdnom konaní. Tvrdil, že pokiaľ by sa pripustil výklad súdu prvého stupňa o úroku z omeškania a vzniku omeškania, nebolo by možné prakticky v žiadnom konaní o zaplatenie priznať úroky z omeškania a odporca, ako aj iné poisťovne by sa zbavili svojej povinnosti uhradiť úroky z omeškania len tým, že by zaslali odmietavé stanovisko ohľadom likvidácie poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia. Poukázal aj na to, že poisťovateľ - odporca je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pričom prešetrovaním sa v tomto zmysle rozumie samotná likvidácia a šetrenie poisťovateľa. Tvrdil, že skutočnosť, že svojím šetrením dospel poisťovateľ k záveru, že nie je povinný poskytnúť poistné plnenie neznamená, že nezistil rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a že sa nedostal poisťovateľ uplynutím 15-dňovej lehoty do omeškania. Poukázal taktiež na čl. 4 ods. 6 smernice č. 2000/26/ES. Ďalej uviedol, že mu vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti, pričom predmetná škoda mu vnikla aj tým, že nemohol disponovať finančnými prostriedkami, ktoré musel vynaložiť na opravu a odstránenie škody. Tvrdil, že v prípade nepriznania úrokov z omeškania by tak nastala situácia, ktorá je v príkrom rozpore so zásadami náhrady škody, ktorý garantuje právny poriadok Slovenskej republiky. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Presnejšie pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Súd prvého stupňa postupoval dôsledne pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania a správne ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie v súlade s ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona. Vzhľadom na to, že odporca v trojmesačnej lehote od oznámenia navrhovateľa o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 14.06.2012 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu plnenie, nevznikla mu povinnosť navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8 citovaného zákona a jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa odporca mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť navrhovateľovi výšku priznanej náhrady škody. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa o tom, že priznané poistné plnenie konečným rozhodnutím vo veci samej znamená neplatnosť či nezákonnosť rozhodnutia odporcu o odmietnutí poistného plnenia, a že preto sa odporca dostal do omeškania s plnením už momentom vykonania svojho nezákonného rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty prijmú ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. Navrhovateľ, ako poškodený, bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane bol navrhovateľ, ako poškodený, aj v právnom vzťahu s odporcom , ktorý bol poisťovateľom škodcu, tým že si u neho uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi na základe ust. § 517 ods. 1,2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie odporcu ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Navrhovateľovi tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania proti škodcovi, proti ktorému si však tento nárok neuplatnil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.