Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/612/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205461 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213205461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti odporcovi: Ochranné združenie interpretov Slovenska, so sídlom Tomášikova 5/A, Bratislava, IČO: 30 778 743, zastúpeného Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, o určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.mája 2014 č.k. 16C/69/2013-66, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur, k rukám právnej zástupkyne odporcu, do troch dní. Dovolanie sa pripúšťa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal podľa § 82 ods. 1 autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 48 autorského zákona medzi navrhovateľom a odporcom, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a zároveň uloženia povinnosti odporcovi túto licenčnú zmluvu uzavrieť; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 229,18 eur. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola dňa 27.07.2012 uzatvorená hromadná licenčná zmluva, predmetom ktorej bola úprava vzťahov pri používaní umeleckých výkonov v rozhlasovom vysielaní navrhovateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013. Listom zo dňa 26.09.2012 navrhovateľ vyzval odporcu, aby mu predložil zoznam zastupovaných nositeľov práv a údajov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy. Listom zo dňa 28.02.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že hromadnú licenčnú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu, že má za to, že odporca nezastupuje, a ani v minulosti nezastupoval, odporcom deklarované subjekty, preto je výkon kolektívnej správy odporcom neoprávnený. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80 písm. c), § 161 ods. 3 O.s.p., § 81 ods. 1 písm. h), § 82 ods. 1, § 40 ods.1, § 48 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Konštatoval, že navrhovateľ sa po zmene žalobného petitu domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu a zároveň určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom. Obsah tejto hromadnej licenčnej zmluvy navrhovateľ v konaní nijako nešpecifikoval. Uviedol, že základným predpokladom pre to, aby súd mohol určiť obsah hromadnej licenčnej zmluvy je, že medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom nedošlo k dohode o uzavretí tejto zmluvy. Naliehavý právny záujem by bol daný, ak by navrhovateľ preukázal, že nedošlo k dohode s odporcom po tom, čo sa navrhovateľ o takúto dohodu aspoň pokúsil. Určenie obsahu zmluvy súdom je právny nástroj, ktorého využitie prichádza do úvahy až po tom, ako zlyhali rokovania o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy. S ohľadom na uvedené návrh navrhovateľa v časti o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy ako nedôvodný zamietol, nakoľko na strane navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa v časti nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, dospel k záveru, že súd nemôže sám určiť obsah zmluvy, voči ktorej má nahradiť prejav vôle odporcu uzavrieť danú zmluvu. Pritom poukázal na to, že v petite žalobného návrhu navrhovateľ neuviedol žiadne podstatné náležitosti hromadnej licenčnej zmluvy v zmysle § 40 a nasl. autorského zákona. Mal za to, že súd nemôže nahradiť prejav vôle odporcu uzavrieť zmluvu vo vzťahu k neurčitej, nešpecifikovanej zmluve, preto návrh navrhovateľa zamietol aj v časti nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Ako nadbytočné a nehospodárne nevykonal dokazovanie vyžiadaním od odporcu všetkých zmlúv ním uzavretých s rozhlasovými vysielateľmi za obdobie trvania zmluvného vzťahu, ktoré dôkazy navrhol navrhovateľ za účelom preukázania podmienok, za akých boli tieto zmluvy uzavreté. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že mu bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, že by postupoval tak, aby náležite zistil skutkový stav a vec meritórne prejednal, keďže návrh zamietol iba z údajných dôvodov absencie predpokladov na jej samotné podanie a na meritórne rozhodnutie o nej. Argumentoval, že na základe odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa najmä nepreukázania iniciatívy smerujúcej k uzavretiu zmluvy s odporcom, nepreukázania záujmu na uzavretí zmluvy a nemožnosti súdu pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle určovať obsah zmluvy, možno dôjsť k záveru, že súd prvého stupňa nepriamo konštatoval nedostatok svojej právomoci v predmetnej veci konať, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, za stavu, keď zároveň nepostúpil vec inému príslušnému orgánu verejnej moci. Mal za to, že zo znenia pripustenej zmeny petitu návrhu je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom má súd určiť právny vzťah s odporcom, tento spôsob určenia je vyjadrený presne, určite a zrozumiteľne - odkazom na právne normy, ktoré upravujú podmienky a obsah tohto právneho vzťahu - hromadnej licenčnej zmluvy. Zamietnutím návrhu z dôvodu absencie presnej formulácie hromadnej licenčnej zmluvy v žalobnom petite mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ bol súd prvého stupňa toho názoru, že nemôže určiť obsah zmluvy, ani zisťovať podmienky, za ktorých má byť zmluva uzavretá a trval na tom, aby tieto úkony vykonal on sám bez pomoci súdu, ide o porušenie práva na spravodlivý proces a šikanózny výkon procesných povinností súdu. Súd prvého stupňa nespravodlivo a nedôvodne žiadal od neho preukázať podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, za ktorých má byť zmluva uzavretá a na ich základe formulovať znenie zmluvy, teda žiadal od neho niečo, čo objektívne nie je schopný, ani oprávnený, zabezpečiť sám - bez pomoci súdu, keďže nemá prístup k iným hromadným licenčným zmluvám medzi odporcom a používateľmi predmetov ochrany, pričom výlučne z ich obsahu je možné ustáliť podmienky požadované uvedeným ustanovením zákona. Za tejto situácie bol namieste postup podľa § 136 O.s.p. a jeho aplikácia nielen na určenie výšky nároku - odmeny za použitie predmetov ochrany, ale analogicky aj na určenie ostatných zmluvných podmienok, ktoré taktiež tvoria obsah nárokov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré sú pre neho objektívne nemožné zistiť. Pokiaľ chcel súd prvého stupňa návrh zamietnuť z dôvodu absencie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v jej petite, neboli na takýto postup splnené zákonné predpoklady. V prípade, ak konajúci súd mal za to, že návrh v znení pripustenej zmeny petitu je nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný, bolo jeho povinnosťou vyzvať ho podľa § 43 O.s.p. na odstránenie vád podania s uvedením, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Súd prvého stupňa takto nepostupoval a žiadnym spôsobom ho nevyzval na odstránenie vád podania a nesplnil si ani poučovaciu povinnosť v tom, ako má podanie opraviť alebo doplniť. Postup súdu prvého stupňa tak nemá oporu v zákone a je v rozpore so zákonom, následkom čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, že konanie o návrhu podľa § 161 ods. 3 O.s.p. a § 82 autorského zákona má dve fázy, a to jednak určenie obsahu zmluvy a jednak nahradenie prejavu vôle zmluvu uzavrieť . Účelom prvej fázy je zistenie a určenie podmienok hromadnej licenčnej zmluvy, za ktorých má byť táto uzavretá a ak by súd vykonal prvú fázu konania, jej dôsledkom by bolo zistenie podmienok hromadnej licenčnej zmluvy, za ktorých by mala byť táto zmluva uzavretá. Následkom zistenia týchto skutočností by bol postup, že by upravil petit návrhu do takej formy, v akej ju požadoval mať súd, teda uviedol by text hromadnej licenčnej zmluvy, nakoľko by mu už boli známe skutočnosti rozhodujúce pre určenie obsahu a v prípade jeho nečinnosti by bol následne zo strany súdu namieste aj postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. Ak súd prvého stupňa nevykonal ani prvú fázu konania spočívajúcu v určení samotného obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa zákonom stanovených podmienok a ani nepostupoval podľa § 136 O.s.p., došlo tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Mal za to, že v prejednávanom prípade ide o povinnosť uzavrieť zmluvu vyplývajúcu zo zákona, ide teda o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Poznamenal, že odkaz na § 161 ods. 3 O.s.p. nie je súčasťou samotnej právnej normy, ide o nezáväzný odkaz na ustanovenie právneho predpisu za účelom výkladu právnej normy, pomôcky na jej výklad, a nevylučuje aplikáciu iného právneho predpisu alebo právnej normy. Nepôjde teda výlučne o určovaciu žalobu v spojení so žalobou žiadajúcou nahradiť prejav vôle. Poukázal na výklad slova "určiť" v texte § 82 ods. 1 autorského zákona, ktoré nemá byť chápané len v kontexte určovacej žaloby, ale namieste je použiť aj jeho synonymá ako " stanoviť, ustáliť, vymedziť", čím sa priblíži obsah a zmysel ustanovenia § 82 ods. 1 autorského zákona v súvislosti s požiadavkou na aktívnu činnosť súdu. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ v predmetnej veci dospel k záveru, že ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Ďalej poznamenal, že ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona neurčuje ako predpoklad na podanie návrhu povinnosť predsúdneho rokovania o uzavretí zmluvy, ani jeho rozsah alebo obdobné konanie, a preto požiadavka súdu prvého stupňa preukázať iniciatívu z jeho strany na rokovanie o zmluve, ako dôkaz existencie naliehavého právneho záujmu, je bez právneho základu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výkladom § 82 ods. 1 autorského zákona možno dospieť k záveru, že hypotézou právnej normy je tu neexistencia hromadnej licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy; zmluva, akoby nikdy medzi týmito dvoma subjektmi ani neexistovala; išlo by o určenie obsahu ich prvej hromadnej licenčnej zmluvy. Nejde však o takýto prípad v danej veci, keďže účastníci mali už medzi sebou uzavreté viaceré hromadné licenčné zmluvy a v súdnom konaní nešlo o určenie obsahu medzi nimi doteraz neuzatvorenej zmluvy. Hypotéza právnej normy § 82 ods. 2 autorského zákona predpokladá existenciu hromadnej licenčnej zmluvy na podanie návrhu obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu. Takáto zmluva medzi účastníkmi aj existovala - hromadná licenčná zmluva zo dňa 27. 7. 2013 uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2013, vo vzťahu ku ktorej sa listom zo dňa 28. 2. 2013 dovolal neplatnosti právneho úkonu z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka uvedením ho do omylu, ktorý vychádzal zo skutočnosti rozhodujúcej a ktorou je rozsah a počet zastupovaných nositeľov práv. Dovolanie sa jej neplatnosti tak predstavovalo právny úkon smerujúci k zániku jeho práva používať odporcom spravované predmety ochrany na základe hromadnej licenčnej zmluvy, majúci za následok, že hromadná licenčná zmluva je neplatná a medzi navrhovateľom a odporcom nie je zmluvný vzťah a zároveň mu zaniklo právo používať spravované predmety ochrany na základe hromadnej licenčnej zmluvy. Ide o rovnaké právne následky ako odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď. Súd prvého stupňa mal návrh vyhodnotiť podľa § 82 ods. 2 autorského zákona, ktorého hypotéza bola splnená a reflektovala skutočný právny stav medzi účastníkmi konania. Následkom zlej interpretácie právnej normy na základe hypotézy tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôvodil, že zákon prikazuje súdu pri určovaní obsahu zmluvy vykonávať konkrétnu, v právnej norme stanovenú činnosť, teda, že konanie súdu pri určovaní obsahu zmluvy predpokladá a nevyhnutne vyžaduje aktívnu činnosť súdu vo forme nachádzania práva za účelom formulácie obsahu zmluvy podľa pravidla stanoveného v právnej norme a súd tak musí svojou aktívnou činnosťou sám hľadať spravodlivú úpravu právneho vzťahu medzi účastníkmi, sám si aktívne zisťovať podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona a na základe ich vyhodnotenia formulovať a vytvoriť obsah hromadnej licenčnej zmluvy. Poukázal na obdobnú situáciu formulácie obsahu zmluvy súdom podľa režimu Obchodného zákonníka - § 290 ods. 2 a § 291. Namietal neúplne zistený skutkový stav tým, že súd prvého stupňa odmietol vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadných licenčných zmlúv uzatvorených medzi odporcom a všetkými rozhlasovými vysielateľmi za obdobie trvania zmluvného vzťahu, za účelom preukázania podmienok podľa § 82 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Vytýkal súdu prvého stupňa jeho nečinnosť v tom, že keď odmietol vykonať navrhnuté dôkazy z dôvodu ich neúčelnosti a nehospodárnosti, mal postupovať podľa § 136 O.s.p. a sám určiť výšku sporných nárokov. Proti potvrdzujúcemu výroku žiadal pripustiť dovolanie , nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľovi boli odňaté jeho procesné práva v konaní. Vo vzťahu k poučovacej povinnosti súdu poukázal na to, že súd nemôže, resp. nesmie poskytovať účastníkom konania poučenie o hmotnom práve ; poučenie súdom nemôže reagovať na to, že petit návrhu neobstojí z hľadiska hmotného práva, ak inak možno na jeho základe konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre účastníka konania. Navrhovateľom navrhovaná zmena žalobného petitu neobsahovala také nedostatky, pre ktoré by sa nemohlo v konaní pokračovať; žalobný návrh navrhovateľa nebol po pripustení zmeny v súlade s autorským zákonom, nakoľko neobsahoval žiadnu z podstatných náležitostí hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú mal súd určiť rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p.. Akákoľvek pomoc navrhovateľovi zo strany súdu, spočívajúca v poučení o hmotnom práve, by nebola poučením o odstránení vád, ale návodom, ako by mal postupovať, aby bol vo veci úspešný, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti všetkých účastníkov v konaní. Poučenie o hmotnom práve, i keď má dôsledky v procesnej oblasti, stále zostáva poučením o hmotnom práve. Mal za to, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej stránke, keď návrh zamietol a nevykonal navrhovateľom navrhované dôkazy. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( § 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V preskúmavanej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenie prejavu vôle odporcu túto zmluvu uzavrieť (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, vyvodil aj správny právny záver o neopodstatnenosti návrhu navrhovateľa domáhať sa určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia prejavu vôle odporcu túto zmluvu uzavrieť s poukazom na § 82 ods. 1 autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v spojení s § 80 písm.c/ O.s.p., § 161 ods. 3 O.s.p. a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených ( § 205 ods. 2, písm.a/,c/,f/ O.s.p.), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 82 ods. 1 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy, alebo na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len "spravované predmety ochrany"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd; 8) súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h). Podľa § 82 ods. 2 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2013, žalobu podľa odseku 1 môže organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov podať aj v prípade, ak právo na použitie spravovaných predmetov ochrany trvá, alebo niektorej zo strán bol doručený právny úkon smerujúci k zániku tohto práva; ak ide o zmluvu uzatvorenú na určitý čas, žalobu možno podať v lehote od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa má skončiť platnosť tejto zmluvy, až do okamihu vzniku práva použiť spravované predmety ochrany. Podľa § 87c ods. 3 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.11.2013, právne účinky podania žaloby podanej podľa § 82 v znení účinnom do 31. októbra 2013 a právo priznané podľa § 82 ods. v znení účinnom do 31. októbra 2013 zostávajú zachované. Jednou zo zásad súkromnoprávnych vzťahov je aj zásada autonómie vôle (zásada individuálnej alebo súkromnej autonómie, privátna autonómia), ktorá vyjadruje možnosť uzatvárania súkromnoprávnych vzťahov na základe slobodnej vôle fyzických a právnických osôb . Subjekty súkromnoprávneho vzťahu teda majú slobodu dobrovoľne sa rozhodnúť, či uskutočnia určité právne relevantné úkony, kto bude ich adresátom, aký bude ich obsah a akú formu budú mať, teda o svojich právach a povinnostiach sa rozhodujú samostatne, slobodne a z vlastnej vôle. Najčastejším právnym úkonom, ktorým sa realizuje autonómna vôľa v súkromnoprávnych vzťahoch je zmluva, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú súkromnoprávne vzťahy. V tomto prípade ide o zmluvnú voľnosť - slobodu, na základe ktorej sa môže každý subjekt sám slobodne rozhodnúť či vstúpi do zmluvného vzťahu, aký bude jeho obsah, teda aké práva a povinnosti na seba prevezme, pričom jeden subjekt nemôže proti vôli druhého subjektu uzavretie zmluvy od neho mocensky vynucovať. V právnom poriadku sa však vyskytujú prípady obmedzenia zmluvnej voľnosti, ako je to napr. v prípadoch tzv. kontraktačnej povinnosti, kedy zákon stanovuje určitému subjektu povinnosť konkrétnu zmluvu uzavrieť a vtedy sa možno domáhať na súde, aby autoritatívne rozhodol a uložil povinnému subjektu takúto zmluvu uzavrieť . Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho predpisu alebo z porušenia povinnosti. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je, že odporca je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť a neochota odporcu tak urobiť. Vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. je splnením povinnosti v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., t.j. povinnosti niečo vykonať. Ak má táto povinnosť spočítať v uzavretí zmluvy, prejav vôle odporcu, ktorý sa rozhodnutím nahradzuje, musí zahŕňať aspoň také náležitosti, na základe ktorých bude možné spolu s prejavom vôle navrhovateľa, obsah zmluvy nepochybne stanoviť. Nie je možné jednotlivé podstatné obsahové náležitosti zmluvy, či už účastníkmi dohodnuté alebo zákonom ustanovené, od seba oddeliť a vyňať z nahradzovaného vyhlásenia vôle, pretože by nešlo už o právny úkon. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku uvedený obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Pokiaľ zo zákona výnimočne nevyplýva niečo iné, zásadne je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o žalobnom petite podľa § 161 ods. 3 O.s.p., t.j. petite o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím alebo o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu, niečo na podstatných náležitostiach zmluvy menil, doplňoval či upresňoval, prípadne aby neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti napravoval, nakoľko je v tomto smere formulovaným žalobným petitom návrhu viazaný; o takejto žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že jej úplne vyhovie alebo ju zamietne, sám však nemôže nič modifikovať ani meniť na navrhovanom vyhlásení vôle a v prípade, ak časť žalobného petitu neobstojí, musí žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu, pokiaľ ho navrhovateľ svojím dispozitívnym procesným úkonom nezmení. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal v zmysle § 82 ods. 1 autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 48 autorského zákona, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a uloženia povinnosti odporcovi túto hromadnú licenčnú zmluvu uzavrieť. Navrhovateľ argumentoval tým, že nepozná podmienky, za ktorých môže byť uzatvorená hromadná licenčná zmluva, a preto sa podanou žalobou domáha určenia obsahu zmluvy súdom tak, aby táto obsahovala také podmienky, resp. rovnaké podmienky, aké sú obsahom iných hromadných licenčných zmlúv, a to najmä čo sa týka odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany. Predmetom odvolacieho konania tak bolo posúdenie, formou akého žalobného petitu návrhu sa možno domáhať určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 ods. 1 autorského zákona, ktorý v tejto súvislosti odkazuje v poznámke pod čiarou na ust. § 161 ods. 3 O.s.p.. Pre posúdenie tejto otázky je bezpredmetné, či sa navrhovateľ v súvislosti s uzatvorením hromadnej licenčnej zmluvy dovolával aplikácie § 82 ods. 1 alebo § 82 ods. 2 autorského zákona, pretože v oboch prípadoch pôjde o podanie rovnakej žaloby, vo vzťahu ku ktorej bude potrebné až následne osobitne zisťovať splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z príslušného odseku zákonného ustanovenia. Navrhovateľ formuloval svoj žalobný petit návrhu tak, aby obsah hromadnej licenčnej zmluvy určil priamo konajúci súd, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia sám vymedzí jej obsah podľa § 48 autorského zákona, čo odôvodňoval tým, že on sám tento jej obsah nedokáže vymedziť, a to pre nedostatok poznatkov o obsahu iných hromadných licenčných zmlúv uzatvorených odporcom s inými používateľmi predmetov ochrany. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť práve túto hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej obsah bol súdom autoritatívne určený, uzavrieť. Takto formulovaný žalobný petit návrhu je určitý, jasný, presný, zrozumiteľný a úplný, nakoľko sa ním navrhovateľ domáha, aby samotný súd vo svojom výroku rozsudku naformuloval znenie licenčnej zmluvy s obsahom zodpovedajúcim náležitostiam vyplývajúcim z § 48 v spojení s § 81 ods. 1 písm.h) autorského zákona. Navrhovateľa preto nebolo potrebné vyzývať na odstránenie vád podania postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko sám uviedol, že nedisponuje inými obdobnými zmluvami, ktoré uzatvoril odporca s inými rozhlasovými vysielateľmi, a preto nedokáže v žalobnom petite návrhu vymedziť obsah zmluvy, ktorej uzatvorenia odporcom sa domáha a mal za to, že je v právomoci súdu stanoviť podmienky , za ktorých sa budú spravované predmety ochrany odplatne používať , a zaviazať odporcu na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, obsah ktorej bol takto súdom určený. Nemožno preto akceptovať námietku navrhovateľa, že mu bola v súvislosti s nesplnením si poučovacej povinnosti zo strany súdu prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom. Vo väzbe na uvedené považuje pre úplnosť odvolací súd za potrebné poznamenať, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. V danej spojitosti odvolací súd dodáva, že súdy síce majú poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p., avšak obsahom poučenia účastníka súdom podľa tohto ustanovenia je iba poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky, prípadne ako treba odstrániť vady už urobených procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s vykonanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Do poučovacej povinnosti nepatrí ale návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, aby dosiahol žiadaného účinku (účinku v jeho prospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu. V časti žalobného petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, považoval odvolací súd za určujúce vyriešenie otázky, či navrhovateľovi z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 ( resp. ods. 2) autorského zákona takýto uplatňovaný nárok vyplýva, resp. či má na takomto určení naliehavý právny záujem. Správne zodpovedanie nastolenej otázky bude závisieť od toho , či je navrhovateľ v rámci svojho dispozičného oprávnenia povinný vymedziť v žalobnom petite návrhu konkrétny obsah zmluvy, alebo či túto povinnosť má konajúci súd, resp. aká je miera ingerencie súdu vo vzťahu k vymedzeniu obsahu hromadnej licenčnej zmluvy navrhovateľom v žalobnom petite návrhu. V súvislosti s riešením danej otázky odvolací súd dospel k záveru, že súdu v konaní podľa § 82 ods. 1, 2 autorského zákona neprináleží autoritatívne svojím rozhodnutím určovať obsah hromadnej licenčnej zmluvy do tej miery, že by bol povinný, aj bez navrhovaného znenia zmluvy v žalovanom petite návrhu, sám túto zmluvu naformulovať a vymedziť jej konkrétny obsah. Na takéto určenie obsahu zmluvy navrhovateľovi nevznikol nárok podľa § 82 ods. 1,2 autorského zákona. Navrhovateľovi vznikol nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej znenie zároveň musí navrhovateľ navrhnúť v žalobnom petite návrhu. Ingerencia súdu do obsahu takto navrhovaného znenia licenčnej zmluvy spočíva v tom, že súd nie je viazaný žalobným petitom návrhu v tom smere, že môže návrh len zamietnuť alebo mu vyhovieť bez toho, aby mohol obsah zmluvy sám modifikovať ( doplniť, zmeniť) . Ide totiž o prípad, kedy súd môže prekročiť návrh účastníka podľa § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, keď súdu je zákonom uložené pri určení obsahu zmluvy postupovať tak, že musí prihliadnuť na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je povinný v žalobnom petite návrhu vymedziť konkrétny obsah (znenie) licenčnej zmluvy, konajúci súd je povinný túto preskúmať z formálneho hľadiska v tom smere, či obsahuje všetky podstatné náležitosti a následne musí z obsahového hľadiska posúdiť, či bude uzatvorená za primeraných a rovnakých podmienok, za akých odporca - ako organizácia kolektívnej správy, uzatvára obdobné zmluvy s inými používateľmi. V tomto smere preto nielen môže, ale aj musí, konajúci súd modifikovať obsah zmluvy, pokiaľ nezodpovedá týmto zákonným požiadavkám. Keďže navrhovateľovi nárok na podanie takej osobitnej žaloby, ktorou by sa mohol domáhať určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, priamo z dikcie § 82 ods. 1 (2) autorského zákona nevyplýva, bolo potrebné posúdiť, či má navrhovateľ na podaní takejto určovacej žaloby naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.. Nakoľko navrhovateľovi vznikol podľa § 82 ods. 1 (2) autorského zákona len nárok domáhať sa žalobou na plnenie podľa § 80 písm.b) O.s.p. nahradenia prejavu vôle odporcu uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu ( § 161 ods. 3 O.s.p.), nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdnym rozhodnutím. Možno prisvedčiť odporcovi v tom, že poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu, avšak majú slúžiť k výkladu ustanovenia, ku ktorému sa viažu. V danom prípade je preto potrebné vykladať dikciu zákona o určení obsahu zmluvy súdom tak, že tohto nároku sa možno domáhať žalobou o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a z nich vyplývajúce právne závery, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď; hoci aj na základe iných dôvodov; návrh navrhovateľa v časti určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nakoľko konajúcemu súdu neprináležalo svojím rozhodnutím určiť obsah hromadnej licenčnej zmluvy z dôvodu, že navrhovateľovi takýto hmotnoprávny nárok z § 82 ods. 1 autorského zákona nevyplýval, nebolo možné vyhovieť ani jeho návrhu na uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť takú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej obsah mal určiť súd vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ totiž navrhovateľovi nevyplýva z § 82 ods. 1 autorského zákona právo domáhať sa žalobou určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, nemohol mu vzniknúť ani nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť s ním práve takúto hromadnú licenčnú zmluvu , teda s obsahom autoritatívne určeným súdom. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď zamietol návrh navrhovateľa aj v časti nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu určenú súdom. Vzhľadom na uvedené závery, z ktorých možno vyvodiť procesnú neprípustnosť navrhovateľom podanej žaloby, bolo by ďalšie dokazovanie vedúce k zisťovaniu podmienok obsahu hromadnej licenčnej zmluvy nadbytočné a nehospodárne. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti s navrhovateľom označenými a súdom prvého stupňa zamietnutými ( nevykonanými) dôkazmi v postupe súdu prvého stupňa žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu žalovaného nároku, opísaného skutkového stavu a prijatých právnych záverov, neboli navrhované dôkazy potrebné. V danej veci tak odvolací súd zastáva právny názor, že navrhovateľovi prináležalo v intenciách § 82 ods. 1,2 autorského zákona domáhať sa žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy s odporcom. Ide o žalobu podľa § 161 ods. 3 O.s.p. , ktorou sa možno domáhať nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, kedy právoplatné rozhodnutie nahrádza nedostatok prejavu vôle odporcu smerujúceho k uzavretiu licenčnej zmluvy. Nie je však vylúčené, aby sa navrhovateľ domáhal uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy aj žalobným petitom návrhu na uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu. Vždy je však navrhovateľ povinný znenie návrhu obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v žalobnom petite presne vymedziť; ako to navrhovateľ v tomto prípade urobil v pôvodne formulovanom žalobnom petite návrhu; keďže z hmotného práva takáto povinnosť konajúcemu súdu nevyplýva a súhlasne s názorom odporcu obsiahnutého v jeho vyjadrení k odvolaniu, konštatuje i odvolací súd, že poučenie v uvedenom smere by viedlo k poučeniu o hmotnom práve; súdu prvého stupňa nič nebránilo v danom prípade o zmenenom žalobnom petite návrhu konať a rozhodovať. Napokon odvolací súd považuje sa potrebné dodať, že povinnosť navrhovateľa formulovať v žalobnom petite návrhu znenie ( obsah) licenčnej zmluvy možno nepriamo vyvodiť aj zo skutočnosti, že navrhovateľ má v rámci svojho procesného postavenia zároveň aj ( hmotnoprávne ) postavenie oferenta a aby súd mohol nahradiť prejav vôle odporcu uzavrieť zmluvu, musí v prvom rade samotný navrhovateľ prejaviť svoju vôlu túto zmluvu uzavrieť v podobe návrhu - oferty ( § 43a Obč.zák.), a to práve naformulovaním znenia zmluvy v žalobnom petite návrhu. Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateľa uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné, a preto možno považovať rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia za správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd považoval za potrebné proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustiť dovolanie na zodpovedanie zásadnej právnej otázky pre správne právne posúdenie danej veci; ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola dosiaľ riešená a ktorej vyriešenie môže mať všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy; a to otázky, či v časti žalobného petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom v zmysle § 82 ods. 1 autorského zákona, je súčasne povinný v rámci svojho dispozičného oprávnenia vymedziť v žalobnom petite návrhu konkrétny obsah hromadnej licenčnej zmluvy, a konajúci súd je povinný jej obsah preskúmať z formálno-vecného hľadiska, s tým, že nie je viazaný žalobným petitom návrhu a tento môže prekročiť ( § 153 ods. 2 O.s.p.) a modifikovať tak navrhované znenie obsahu zmluvy, pokiaľ nezodpovedá zákonným požiadavkám alebo či povinnosť naformulovať obsah zmluvy z hľadiska jej podstatných náležitostí, má výlučne konajúci súd vo výroku svojho rozsudku, nakoľko z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 ( resp. ods. 2) autorského zákona navrhovateľovi takýto uplatňovaný hmotnoprávny nárok, t.j. nárok na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, vyplýva. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. a úspešnému odporcovi, na základe jeho návrhu, priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur . Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnej zástupkyni odporcu nárok na odmenu vo výške 61,87 eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.8.2014 a 1 x paušálna náhrada v sume 8,04 eur. Náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátke odporcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.