Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/148/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205461 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213205461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Ochranné združenie interpretov Slovenska, so sídlom Tomášikova 5/A, Bratislava, IČO: 30 778 743, zastúpeného Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, o určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.mája 2014 č.k. 16C/69/2013-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal podľa § 82 ods. 1 autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 48 autorského zákona medzi stranami, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a zároveň uloženia povinnosti žalovanému túto licenčnú zmluvu uzavrieť a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 229,18 eur. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami bola dňa 27.07.2012 uzatvorená hromadná licenčná zmluva, predmetom ktorej bola úprava vzťahov pri používaní umeleckých výkonov v rozhlasovom vysielaní žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2013. Listom zo dňa 26.09.2012 žalobca vyzval žalovaného , aby mu predložil zoznam zastupovaných nositeľov práv a údajov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy. Listom zo dňa 28.02.2013 žalobca oznámil žalovanému, že hromadnú licenčnú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu, že má za to, že žalovaný nezastupuje, a ani v minulosti nezastupoval, žalovaným deklarované subjekty, preto je výkon kolektívnej správy žalovaným neoprávnený. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 80 písm. c), § 161 ods. 3 O.s.p., § 81 ods. 1 písm. h), § 82 ods. 1, § 40 ods.1, § 48 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Konštatoval, že žalobca sa po zmene žalobného petitu domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu a zároveň určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom. Obsah tejto hromadnej licenčnej zmluvy žalobca nijako nešpecifikoval. Uviedol, že základným predpokladom pre to, aby súd mohol určiť obsah hromadnej licenčnej zmluvy je, že medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom nedošlo k dohode o uzavretí tejto zmluvy. Naliehavý právny záujem by bol daný, ak by žalobca preukázal, že nedošlo k dohode so žalovaným po tom, čo sa žalobca o takúto dohodu aspoň pokúsil. Určenie obsahu zmluvy súdom je právny nástroj, ktorého využitie prichádza do úvahy až po tom, ako zlyhali rokovania o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy. S ohľadom na uvedené žalobu v časti o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy ako nedôvodnú zamietol, nakoľko na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Pokiaľ ide o žalobcu v časti nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, vychádzajúc z ustálenej judikatúry, dospel k záveru, že súd nemôže sám určiť obsah zmluvy, voči ktorej má nahradiť prejav vôle žalovaného uzavrieť danú zmluvu. Pritom poukázal na to, že v petite žalobného návrhu žalobca neuviedol žiadne podstatné náležitosti hromadnej licenčnej zmluvy v zmysle § 40 a nasl. autorského zákona. Mal za to, že súd nemôže nahradiť prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu vo vzťahu k neurčitej, nešpecifikovanej zmluve, preto žalobu zamietol aj v časti nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu. Ako nadbytočné a nehospodárne nevykonal dokazovanie vyžiadaním od žalovaného všetkých zmlúv ním uzavretých s rozhlasovými vysielateľmi za obdobie trvania zmluvného vzťahu, ktoré dôkazy navrhol žalobca za účelom preukázania podmienok, za akých boli tieto zmluvy uzavreté. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by postupoval tak, aby náležite zistil skutkový stav a vec meritórne prejednal, keďže žalobu zamietol iba z údajných dôvodov absencie predpokladov na jej samotné podanie a na meritórne rozhodnutie o nej. Argumentoval, že na základe odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa najmä nepreukázania iniciatívy smerujúcej k uzavretiu zmluvy so žalovaným, nepreukázania záujmu na uzavretí zmluvy a nemožnosti súdu pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle určovať obsah zmluvy, možno dôjsť k záveru, že súd prvej inštancie nepriamo konštatoval nedostatok svojej právomoci v predmetnej veci konať, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, za stavu, keď zároveň nepostúpil vec inému príslušnému orgánu verejnej moci. Mal za to, že zo znenia pripustenej zmeny petitu je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom má súd určiť právny vzťah so žalovaným , tento spôsob určenia je vyjadrený presne, určite a zrozumiteľne - odkazom na právne normy, ktoré upravujú podmienky a obsah tohto právneho vzťahu - hromadnej licenčnej zmluvy. Zamietnutím žaloby z dôvodu absencie presnej formulácie hromadnej licenčnej zmluvy v žalobnom petite mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ bol súd prvej inštancie toho názoru, že nemôže určiť obsah zmluvy, ani zisťovať podmienky, za ktorých má byť zmluva uzavretá a trval na tom, aby tieto úkony vykonal on sám bez pomoci súdu, ide o porušenie práva na spravodlivý proces a šikanózny výkon procesných povinností súdu. Súd prvej inštancie nespravodlivo a nedôvodne žiadal od neho preukázať podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, za ktorých má byť zmluva uzavretá a na ich základe formulovať znenie zmluvy, teda žiadal od neho niečo, čo objektívne nie je schopný, ani oprávnený, zabezpečiť sám - bez pomoci súdu, keďže nemá prístup k iným hromadným licenčným zmluvám medzi žalovaným a používateľmi predmetov ochrany, pričom výlučne z ich obsahu je možné ustáliť podmienky požadované uvedeným ustanovením zákona. Za tejto situácie bol namieste postup podľa § 136 O.s.p. a jeho aplikácia nielen na určenie výšky nároku - odmeny za použitie predmetov ochrany, ale analogicky aj na určenie ostatných zmluvných podmienok, ktoré taktiež tvoria obsah nárokov vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré sú pre neho objektívne nemožné zistiť. Pokiaľ chcel súd prvej inštancie žalobu zamietnuť z dôvodu absencie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v jej petite, neboli na takýto postup splnené zákonné predpoklady. V prípade, ak konajúci súd mal za to, že žalobný návrh v znení pripustenej zmeny petitu je nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný, bolo jeho povinnosťou vyzvať ho podľa § 43 O.s.p. na odstránenie vád podania s uvedením, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a žiadnym spôsobom ho nevyzval na odstránenie vád podania a nesplnil si ani poučovaciu povinnosť v tom, ako má podanie opraviť alebo doplniť. Postup súdu prvej inštancie tak nemá oporu v zákone a je v rozpore so zákonom, následkom čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, že konanie o žalobnom návrhu podľa § 161 ods. 3 O.s.p. a § 82 autorského zákona má dve fázy, a to jednak určenie obsahu zmluvy a jednak nahradenie prejavu vôle zmluvu uzavrieť. Účelom prvej fázy je zistenie a určenie podmienok hromadnej licenčnej zmluvy, za ktorých má byť táto uzavretá a ak by súd vykonal prvú fázu konania, jej dôsledkom by bolo zistenie podmienok hromadnej licenčnej zmluvy, za ktorých by mala byť táto zmluva uzavretá. Následkom zistenia týchto skutočností by bol postup, že by upravil petit žaloby do takej formy, v akej ju požadoval mať súd, teda uviedol by text hromadnej licenčnej zmluvy, nakoľko by mu už boli známe skutočnosti rozhodujúce pre určenie obsahu a v prípade jeho nečinnosti by bol následne zo strany súdu namieste aj postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Ak súd prvej inštancie nevykonal ani prvú fázu konania spočívajúcu v určení samotného obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa zákonom stanovených podmienok a ani nepostupoval podľa § 136 O.s.p., došlo tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Mal za to, že v prejednávanom prípade ide o povinnosť uzavrieť zmluvu vyplývajúcu zo zákona, ide teda o splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Poznamenal, že odkaz na § 161 ods. 3 O.s.p. nie je súčasťou samotnej právnej normy, ide o nezáväzný odkaz na ustanovenie právneho predpisu za účelom výkladu právnej normy, pomôcky na jej výklad, a nevylučuje aplikáciu iného právneho predpisu alebo právnej normy. Nepôjde teda výlučne o určovaciu žalobu v spojení so žalobou žiadajúcou nahradiť prejav vôle. Poukázal na výklad slova "určiť" v texte § 82 ods. 1 autorského zákona, ktoré nemá byť chápané len v kontexte určovacej žaloby, ale namieste je použiť aj jeho synonymá ako "stanoviť, ustáliť, vymedziť", čím sa priblíži obsah a zmysel ustanovenia § 82 ods. 1 autorského zákona v súvislosti s požiadavkou na aktívnu činnosť súdu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ v predmetnej veci dospel k záveru, že ide o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. Ďalej poznamenal, že ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona neurčuje ako predpoklad na podanie žaloby povinnosť predsúdneho rokovania o uzavretí zmluvy, ani jeho rozsah alebo obdobné konanie, a preto požiadavka konajúceho súdu preukázať iniciatívu z jeho strany na rokovanie o zmluve, ako dôkaz existencie naliehavého právneho záujmu, je bez právneho základu a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výkladom § 82 ods. 1 autorského zákona možno dospieť k záveru, že hypotézou právnej normy je tu neexistencia hromadnej licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy; zmluva, akoby nikdy medzi týmito dvoma subjektmi ani neexistovala; išlo by o určenie obsahu ich prvej hromadnej licenčnej zmluvy. Nejde však o takýto prípad v danej veci, keďže strany mali už medzi sebou uzavreté viaceré hromadné licenčné zmluvy a v súdnom konaní nešlo o určenie obsahu medzi nimi doteraz neuzatvorenej zmluvy. Hypotéza právnej normy § 82 ods. 2 autorského zákona predpokladá existenciu hromadnej licenčnej zmluvy na podanie návrhu o určenie obsahu zmluvy a vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu. Takáto zmluva medzi stranami aj existovala - hromadná licenčná zmluva zo dňa 27. 07. 2013 uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2013, vo vzťahu ku ktorej sa listom zo dňa 28. 02. 2013 dovolal neplatnosti právneho úkonu z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka uvedením ho do omylu, ktorý vychádzal zo skutočnosti rozhodujúcej a ktorou je rozsah a počet zastupovaných nositeľov práv. Dovolanie sa jej neplatnosti tak predstavovalo právny úkon smerujúci k zániku jeho práva používať žalovaným spravované predmety ochrany na základe hromadnej licenčnej zmluvy, majúci za následok, že hromadná licenčná zmluva je neplatná a medzi stranami nie je zmluvný vzťah a zároveň mu zaniklo právo používať spravované predmety ochrany na základe hromadnej licenčnej zmluvy. Ide o rovnaké právne následky ako odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď. Súd prvej inštancie mal žalobu vyhodnotiť podľa § 82 ods. 2 autorského zákona, ktorého hypotéza bola splnená a reflektovala skutočný právny stav medzi stranami. Následkom zlej interpretácie právnej normy na základe hypotézy tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôvodil, že zákon prikazuje súdu pri určovaní obsahu zmluvy vykonávať konkrétnu, v právnej norme stanovenú činnosť, teda, že konanie súdu pri určovaní obsahu zmluvy predpokladá a nevyhnutne vyžaduje aktívnu činnosť súdu vo forme nachádzania práva za účelom formulácie obsahu zmluvy podľa pravidla stanoveného v právnej norme a súd tak musí svojou aktívnou činnosťou sám hľadať spravodlivú úpravu právneho vzťahu medzi účastníkmi, sám si aktívne zisťovať podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona a na základe ich vyhodnotenia formulovať a vytvoriť obsah hromadnej licenčnej zmluvy. Poukázal na obdobnú situáciu formulácie obsahu zmluvy súdom podľa režimu Obchodného zákonníka - § 290 ods. 2 a § 291. Namietal neúplne zistený skutkový stav tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie vyžiadaním hromadných licenčných zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a všetkými rozhlasovými vysielateľmi za obdobie trvania zmluvného vzťahu, za účelom preukázania podmienok podľa § 82 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Vytýkal súdu prvej inštancie jeho nečinnosť v tom, že keď odmietol vykonať navrhnuté dôkazy z dôvodu ich neúčelnosti a nehospodárnosti, mal postupovať podľa § 136 O.s.p. a sám určiť výšku sporných nárokov. Proti potvrdzujúcemu výroku žiadal pripustiť dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi boli odňaté jeho procesné práva v konaní. Vo vzťahu k poučovacej povinnosti súdu poukázal na to, že súd nemôže, resp. nesmie poskytovať stranám poučenie o hmotnom práve; poučenie súdom nemôže reagovať na to, že petit žaloby neobstojí z hľadiska hmotného práva, ak inak možno na jeho základe konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre účastníka konania. Žalobcom navrhovaná zmena žalobného petitu neobsahovala také nedostatky, pre ktoré by sa nemohlo v konaní pokračovať; žalobný návrh nebol po pripustení zmeny v súlade s autorským zákonom, nakoľko neobsahoval žiadnu z podstatných náležitostí hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú mal súd určiť rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Akákoľvek pomoc žalobcovi zo strany súdu, spočívajúca v poučení o hmotnom práve, by nebola poučením o odstránení vád, ale návodom, ako by mal postupovať, aby bol vo veci úspešný, čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti všetkých účastníkov v konaní. Poučenie o hmotnom práve, i keď má dôsledky v procesnej oblasti, stále zostáva poučením o hmotnom práve. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne posúdil po právnej stránke, keď žalobu zamietol a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto obsahuje len všeobecné a účelové tvrdenia, ktoré žalovaný ničím neodôvodnil. Právny názor žalovaného; prevzatý z odôvodnenia napadnutého rozsudku; že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že obsah zmluvy má tvoriť súčasť petitu žaloby a súd nemôže sám určiť obsah zmluvy, žalovaný nepodporil právnou argumentáciou a je v rozpore s 82 ods. 1 (resp. ods. 2) autorského zákona. Mal za to, že zo znenia petitu jeho žaloby je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom má súd určiť právny vzťah so žalovaným, tento spôsob určenia je vyjadrený presne, určite a zrozumiteľne - s odkazom na právne normy, ktoré upravujú podmienky a obsah tohto právneho vzťahu - hromadnej licenčnej zmluvy. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil s názorom súdu, že tento nemôže sám určiť obsah zmluvy, ani zisťovať podmienky, za ktorých má byť zmluva uzavretá a trvá na tom, aby tieto úkony vykonal sám žalobca a bez pomoci súdu, znamená to porušenie jeho práva na spravodlivý proces a šikanózne výkon procesných povinností súdu. Takýmto postupom súd nespravodlivo a nedôvodne žiada od neho preukázať podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, za ktorých má byť zmluva uzavretá a na ich základe formulovať znenie zmluvy, teda žiada od neho niečo, čo objektívne nie je schopný ani nie je oprávnený sám zabezpečiť bez pomoci súdu, keďže nemá prístup k iným hromadným licenčným zmluvám medzi žalovaným a inými používateľmi predmetov ochrany, pričom výlučne z ich obsahu je možné ustáliť podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Zopakoval svoju argumentáciu uplatňovanú v priebehu celého konania. Tvrdenie žalovaného, že obsah hromadnej licenčnej zmluvy má tvoriť súčasť petitu a súd nemôže sám určiť obsah zmluvy, preto neobstojí a je v rozpore s autorským zákonom, ako aj s právnym názorom krajského súdu vyslovený v odôvodnení rozhodnutia, kde súd jednoznačne vyslovil svoje pochybnosti o tom, kto je povinný naformulovať návrh obsahu zamýšľanej zmluvy, a to či žalobca sám, alebo či výlučne konajúci súd. Ďalej poukázal na to, že kogentné ustanovenie § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona predpisuje organizácii kolektívnej správy uzatvárať s používateľmi licenčné zmluvy za primeraných a rovnakých podmienok. Ak by súd prvej inštancie správne interpretoval uvedené ustanovenie, musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že na vyčerpávajúce vysporiadanie sa s jeho návrhom na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy za účelom ustanovenia jej podstatných náležitostí za dodržania primeraných a rovnakých podmienok, je potrebné tieto podmienky porovnať s licenčnými zmluvami uzatvorenými medzi žalovaným a inými vysielateľmi, pričom vykonanie týchto dôkazov je zásadnou skutočnosťou nevyhnutnou pre dôsledné zistenie skutkového stavu, teda rozhodujúcich poznatkov pre vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci. Vykonanie ním navrhovaných dôkazov je jediným spôsobom ako bezpečne posúdiť súlad zamýšľanej hromadnej licenčnej zmluvy s právnymi predpismi, teda posúdiť otázku jej zákonnosti. Nesprávnou interpretáciou ustanovenia autorského zákona o primeranosti a rovnosti podmienok licenčných zmlúv a následným nevykonaním ním navrhnutých dôkazov došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko tieto mali preukázať skutočnosti zásadného charakteru pre výsledok konania. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 101/2011. Vzhľadom na vydanie rozhodnutia bez vykonania ním navrhovaných dôkazov na preukázanie rozhodných skutočností, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne. Zotrval na požiadavke pripustenia dovolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 6. Na základe dovolania žalobcu bol (v poradí prvý) rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/612/2014 - 93 zo dňa 14. 04. 2015; ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený; zrušený uznesením dovolacieho súdu sp.zn. 7Cdo 502/2015 zo dňa 28.marca 2017 z dôvodu nedoručenia vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcovi (bod 13). 7. Po odstránení vytknutej procesnej vady odvolacieho konania; doručením vyjadrenia žalovaného k odvolaniu (č.l. 85) žalobcovi dňa 03.07.2017 (č.l. 138 spisu) a doručením vyjadrenia žalobcu (č.l. 140 ) žalovanému dňa 07.08.2017; odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorým bol Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov, O.s.p.) v celom rozsahu zrušený a nahradený citovaným právnym predpisom komplexne upravujúcim sporové konanie. 9. Podľa § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý žalobcom bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., v znení neskorších predpisov), a odvolanie žalobcu bolo tiež podané za jeho účinnosti. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 470 ods. 1, ods. 2 vety prvej CSP, posúdil správnosť postupu súdu prvej inštancie podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016; hoci na procesný postup a rozhodnutie odvolacieho súdu aplikoval ustanovenia CSP účinného od 01.07.2016. 11. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenie prejavu vôle žalovaného túto zmluvu uzavrieť (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, vyvodil aj správny právny záver o neopodstatnenosti žaloby domáhať sa určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a nahradenia prejavu vôle žalovaného túto zmluvu uzavrieť s poukazom na § 82 ods. 1 autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v spojení s § 80 písm.c/ O.s.p., § 161 ods. 3 O.s.p. a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených (§ 205 ods. 2, písm.a/,c/,f/ O.s.p.), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Podľa § 82 ods. 1 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy, alebo na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy s právnickou osobou združujúcou používateľov, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len "spravované predmety ochrany"), alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov predmetov ochrany môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd; 8) súd pri určení obsahu zmluvy alebo dohody prihliadne na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h). 13. Podľa § 82 ods. 2 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2013, žalobu podľa odseku 1 môže organizácia kolektívnej správy, používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov podať aj v prípade, ak právo na použitie spravovaných predmetov ochrany trvá, alebo niektorej zo strán bol doručený právny úkon smerujúci k zániku tohto práva; ak ide o zmluvu uzatvorenú na určitý čas, žalobu možno podať v lehote od prvého dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa má skončiť platnosť tejto zmluvy, až do okamihu vzniku práva použiť spravované predmety ochrany. 14. Podľa § 87c ods. 3 autorského zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom od 1.11.2013, právne účinky podania žaloby podanej podľa § 82 v znení účinnom do 31. októbra 2013 a právo priznané podľa § 82 ods. v znení účinnom do 31. októbra 2013 zostávajú zachované. 15. Jednou zo zásad súkromnoprávnych vzťahov je aj zásada autonómie vôle (zásada individuálnej alebo súkromnej autonómie, privátna autonómia), ktorá vyjadruje možnosť uzatvárania súkromnoprávnych vzťahov na základe slobodnej vôle fyzických a právnických osôb. Subjekty súkromnoprávneho vzťahu teda majú slobodu dobrovoľne sa rozhodnúť, či uskutočnia určité právne relevantné úkony, kto bude ich adresátom, aký bude ich obsah a akú formu budú mať, teda o svojich právach a povinnostiach sa rozhodujú samostatne, slobodne a z vlastnej vôle. Najčastejším právnym úkonom, ktorým sa realizuje autonómna vôľa v súkromnoprávnych vzťahoch je zmluva, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú súkromnoprávne vzťahy. V tomto prípade ide o zmluvnú voľnosť - slobodu, na základe ktorej sa môže každý subjekt sám slobodne rozhodnúť či vstúpi do zmluvného vzťahu, aký bude jeho obsah, teda aké práva a povinnosti na seba prevezme, pričom jeden subjekt nemôže proti vôli druhého subjektu uzavretie zmluvy od neho mocensky vynucovať. V právnom poriadku sa však vyskytujú prípady obmedzenia zmluvnej voľnosti, ako je to napr. v prípadoch tzv. kontraktačnej povinnosti, kedy zákon stanovuje určitému subjektu povinnosť konkrétnu zmluvu uzavrieť a vtedy sa možno domáhať na súde, aby autoritatívne rozhodol a uložil povinnému subjektu takúto zmluvu uzavrieť. 16. Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho predpisu alebo z porušenia povinnosti. 17. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. bolo, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy, prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť a neochota žalovaného tak urobiť. Vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. bolo splnením povinnosti v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., t.j. povinnosti niečo vykonať. Ak mala táto povinnosť spočítať v uzavretí zmluvy, prejav vôle žalovaného, ktorý sa rozhodnutím nahradzuje, musel zahŕňať aspoň také náležitosti, na základe ktorých bude možné spolu s prejavom vôle žalobcu, obsah zmluvy nepochybne stanoviť. Nie je možné jednotlivé podstatné obsahové náležitosti zmluvy, či už stranami dohodnuté alebo zákonom ustanovené, od seba oddeliť a vyňať z nahradzovaného vyhlásenia vôle, pretože by nešlo už o právny úkon. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku uvedený obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. 18. Pokiaľ zo zákona výnimočne nevyplýva niečo iné, zásadne je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o žalobnom petite podľa § 161 ods. 3 O.s.p., t.j. petite o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím alebo o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu, niečo na podstatných náležitostiach zmluvy menil, doplňoval či upresňoval, prípadne aby neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti napravoval, nakoľko je v tomto smere formulovaným žalobným petitom viazaný; o takejto žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že jej úplne vyhovie alebo ju zamietne, sám však nemôže nič modifikovať ani meniť na navrhovanom vyhlásení vôle a v prípade, ak časť žalobného petitu neobstojí, musí žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu, pokiaľ ho žalobca svojím dispozitívnym procesným úkonom nezmení. 19. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal v zmysle § 82 ods. 1 autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 48 autorského zákona, a to vrátane výšky primeranej odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany a uloženia povinnosti žalovanému túto hromadnú licenčnú zmluvu uzavrieť. 20. Žalobca argumentoval, že nepozná podmienky, za ktorých môže byť uzatvorená hromadná licenčná zmluva, a preto sa podanou žalobou domáha určenia obsahu zmluvy súdom tak, aby táto obsahovala také podmienky, resp. rovnaké podmienky, aké sú obsahom iných hromadných licenčných zmlúv, a to najmä čo sa týka odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany. 21. Predmetom odvolacieho konania tak bolo posúdenie, formou akého žalobného petitu sa možno domáhať určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 ods. 1 autorského zákona, ktorý v tejto súvislosti odkazuje v poznámke pod čiarou na ust. § 161 ods. 3 O.s.p. Pre posúdenie tejto otázky je bezpredmetné, či sa žalobca v súvislosti s uzatvorením hromadnej licenčnej zmluvy dovolával aplikácie § 82 ods. 1 alebo § 82 ods. 2 autorského zákona, pretože v oboch prípadoch pôjde o podanie rovnakej žaloby, vo vzťahu ku ktorej bude potrebné až následne osobitne zisťovať splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z príslušného odseku zákonného ustanovenia. 22. Žalobca formuloval svoj žalobný petit tak, aby obsah hromadnej licenčnej zmluvy určil priamo konajúci súd, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia sám vymedzí jej obsah podľa § 48 autorského zákona, čo odôvodňoval tým, že on sám tento jej obsah nedokáže vymedziť, a to pre nedostatok poznatkov o obsahu iných hromadných licenčných zmlúv uzatvorených odporcom s inými používateľmi predmetov ochrany. Zároveň žalobca žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť práve túto hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej obsah bol súdom autoritatívne určený, uzavrieť. Takto formulovaný žalobný petit je určitý, jasný, presný, zrozumiteľný a úplný, nakoľko sa ním žalobca domáha, aby samotný súd vo svojom výroku rozsudku naformuloval znenie licenčnej zmluvy s obsahom zodpovedajúcim náležitostiam vyplývajúcim z § 48 v spojení s § 81 ods. 1 písm.h) autorského zákona. Žalobcu preto nebolo potrebné vyzývať na odstránenie vád podania postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko sám uviedol, že nedisponuje inými obdobnými zmluvami, ktoré uzatvoril žalovaný s inými rozhlasovými vysielateľmi, a preto nedokáže v žalobnom petite vymedziť obsah zmluvy, ktorej uzatvorenia žalovaným sa domáha a mal za to, že je v právomoci súdu stanoviť podmienky , za ktorých sa budú spravované predmety ochrany odplatne používať , a zaviazať žalovaného na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, obsah ktorej bol takto súdom určený. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu, že mu bola v súvislosti s nesplnením si poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie podľa § 5 ods. 1 O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom. 23. Vo väzbe na uvedené považuje pre úplnosť odvolací súd za potrebné poznamenať, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 24. V danej spojitosti odvolací súd dodáva, že súdy síce mali poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p., avšak obsahom poučenia účastníka súdom podľa tohto ustanovenia bolo iba poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania. Súd je povinný poučiť strany najmä o tom, aké procesné práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky, prípadne ako treba odstrániť vady už urobených procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s vykonanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Do poučovacej povinnosti nepatrí ale návod, čo by strana mala alebo mohla v danom prípade vykonať, aby dosiahla žiadaného účinku (účinku v jeho prospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre stranu vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti strán, nestrannosť súdu. 25. V časti žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, považoval odvolací súd za určujúce vyriešenie otázky, či žalobcovi z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 (resp. ods. 2) autorského zákona takýto uplatňovaný nárok vyplýva, resp. či má na takomto určení naliehavý právny záujem. 26. Správne zodpovedanie nastolenej otázky bude závisieť od toho , či je žalobca v rámci svojho dispozičného oprávnenia povinný vymedziť v žalobnom petite konkrétny obsah zmluvy, alebo či túto povinnosť má konajúci súd, resp. aká je miera ingerencie súdu vo vzťahu k vymedzeniu obsahu hromadnej licenčnej zmluvy žalobcom v žalobnom petite. 27. V súvislosti s riešením danej otázky odvolací súd dospel k záveru, že súdu v konaní podľa § 82 ods. 1, 2 autorského zákona neprináleží autoritatívne svojím rozhodnutím určovať obsah hromadnej licenčnej zmluvy do tej miery, že by bol povinný, aj bez navrhovaného znenia zmluvy v žalovanom petite, sám túto zmluvu naformulovať a vymedziť jej konkrétny obsah. Na takéto určenie obsahu zmluvy žalobcovi nevznikol nárok podľa § 82 ods. 1,2 autorského zákona. Žalobcovi vznikol nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej znenie zároveň musí žalobca navrhnúť v žalobnom petite. Ingerencia súdu do obsahu takto navrhovaného znenia licenčnej zmluvy spočíva v tom, že súd nie je viazaný žalobným petitom v tom smere, že môže žalobu len zamietnuť alebo jej vyhovieť bez toho, aby mohol obsah zmluvy sám modifikovať (doplniť, zmeniť) . Ide totiž o prípad, kedy súd mohol prekročiť žalobný návrh strany podľa § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami, keď súdu je zákonom uložené pri určení obsahu zmluvy postupovať tak, že musí prihliadnuť na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob a rozsah jeho použitia, čas, v ktorom bude prichádzať k použitiu spravovaného predmetu ochrany, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je povinný v žalobnom petite vymedziť konkrétny obsah (znenie) licenčnej zmluvy, konajúci súd je povinný túto preskúmať z formálneho hľadiska v tom smere, či obsahuje všetky podstatné náležitosti a následne musí z obsahového hľadiska posúdiť, či bude uzatvorená za primeraných a rovnakých podmienok, za akých žalovaný - ako organizácia kolektívnej správy, uzatvára obdobné zmluvy s inými používateľmi. V tomto smere preto nielen môže, ale aj musí, konajúci súd modifikovať obsah zmluvy, pokiaľ nezodpovedá týmto zákonným požiadavkám. 28. Keďže žalobcovi nárok na podanie takej osobitnej žaloby, ktorou by sa mohol domáhať určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdom, priamo z dikcie § 82 ods. 1 (2) autorského zákona nevyplýva, bolo potrebné posúdiť, či má žalobca na podaní takejto určovacej žaloby naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.. 29. Nakoľko žalobcovi vznikol podľa § 82 ods. 1 (2) autorského zákona len nárok domáhať sa žalobou na plnenie podľa § 80 písm.b) O.s.p. nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu (§ 161 ods. 3 O.s.p.), nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy súdnym rozhodnutím. Možno prisvedčiť žalovanému v tom, že poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, a preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu, avšak majú slúžiť k výkladu ustanovenia, ku ktorému sa viažu. V danom prípade je preto potrebné vykladať dikciu zákona o určení obsahu zmluvy súdom tak, že tohto nároku sa možno domáhať žalobou o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. 30. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a z nich vyplývajúce právne závery, rozhodol súd prvej inštancie správne, keď; hoci aj na základe iných dôvodov; žalobu v časti určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. 31. Nakoľko konajúcemu súdu neprináležalo svojím rozhodnutím určiť obsah hromadnej licenčnej zmluvy z dôvodu, že žalobcovi takýto hmotnoprávny nárok z § 82 ods. 1 autorského zákona nevyplýval, nebolo možné vyhovieť ani jeho návrhu na uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť takú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorej obsah mal určiť súd vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ totiž žalobcovi nevyplýva z § 82 ods. 1 autorského zákona právo domáhať sa žalobou určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, nemohol mu vzniknúť ani nárok domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním práve takúto hromadnú licenčnú zmluvu , teda s obsahom autoritatívne určeným súdom. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď zamietol žalobu aj v časti nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu určenú súdom. 32. Vzhľadom na uvedené závery, z ktorých možno vyvodiť procesnú neprípustnosť žalobcom podanej žaloby, bolo by ďalšie dokazovanie vedúce k zisťovaniu podmienok obsahu hromadnej licenčnej zmluvy nadbytočné a nehospodárne. 33. So zreteľom na uvedené odvolací súd nezistil v súvislosti so žalobcom označenými a súdom prvej inštancie zamietnutými (nevykonanými) dôkazmi v postupe súdu prvej inštancie žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže vzhľadom k vymedzeniu žalovaného nároku, opísaného skutkového stavu a prijatých právnych záverov, neboli navrhované dôkazy potrebné. 34. V danej veci tak odvolací súd zastáva právny názor, že žalobcovi prináležalo v intenciách § 82 ods. 1,2 autorského zákona domáhať sa žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy so žalovaným. Ide o žalobu podľa § 161 ods. 3 O.s.p. , ktorou sa možno domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaným uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, kedy právoplatné rozhodnutie nahrádza nedostatok prejavu vôle žalovaného smerujúceho k uzavretiu licenčnej zmluvy. Nie je však vylúčené, aby sa žalobca domáhal uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy aj žalobným petitom na uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť s ním hromadnú licenčnú zmluvu. Vždy je však žalobca povinný znenie návrhu obsahu hromadnej licenčnej zmluvy v žalobnom petite presne vymedziť; ako to žalobca v tomto prípade urobil v pôvodne formulovanom žalobnom petite; keďže z hmotného práva takáto povinnosť konajúcemu súdu nevyplýva a súhlasne s názorom žalovaného obsiahnutého v jeho vyjadrení k odvolaniu, konštatuje i odvolací súd, že poučenie v uvedenom smere by viedlo k poučeniu o hmotnom práve; súdu prvej inštancie nič nebránilo v danom prípade o zmenenom žalobnom petite konať a rozhodovať. Napokon odvolací súd považuje sa potrebné dodať, že povinnosť žalobcu formulovať v žalobnom petite znenie (obsah) licenčnej zmluvy možno nepriamo vyvodiť aj zo skutočnosti, že žalobca má v rámci svojho procesného postavenia zároveň aj (hmotnoprávne) postavenie oferenta a aby súd mohol nahradiť prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu, musí v prvom rade samotný žalobca prejaviť svoju vôlu túto zmluvu uzavrieť v podobe návrhu - oferty (§ 43a Obč.zák.), a to práve naformulovaním znenia zmluvy v žalobnom petite. 35. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné, a preto možno považovať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia za správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 36. Odvolací súd už nemohol vyhovieť žalobcovi pripustiť proti svojmu potvrdzujúcemu rozhodnutiu dovolanie, nakoľko takáto možnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku. 37. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a podľa § 453 ods. 3 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).