Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222997 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213222997.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu RM - S Market, o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, Bratislava, IČO: 35 799 072, práv. zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 45, Bratislava, proti žalovanému Fond národného majetku SR, Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 17 333 768, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, o zaplatenie 5.500.461,99 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 23Cb/140/2013-362 zo dňa 19.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 23Cb/140/2013-362 zo dňa 19.3.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že základ žalovaného nároku je opodstatnený. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.8.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 179.860,20 EUR s príslušenstvom titulom nárokov z mandátnej zmluvy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedôvodnosť žalovaného nároku v jeho základe ako aj vo výške a žalobu žiadal zamietnuť. V priebehu konania žalobca navrhol zmenu žalobného petitu rozšírením žaloby na sumu 5.500.461,99 EUR s príslušenstvom, ktorú súd pripustil uznesením č.k. 23Cb/140/2013-272 zo dňa 1.4.2014. Uznesenie o zmene žalobného petitu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2014. Po právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny žalobného petitu sa predmetom sporu stala suma 5.500.461,99 EUR s príslušenstvom predstavujúcim zákonný úrok z omeškania z jednotlivých častí žalovanej istiny. V prejednávanej veci súd považoval za účelné a dôvodné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom najskôr o základe nároku, ktorý bol medzi účastníkmi sporný, v súlade s ust. § 152 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť dokazovania výšky žalovaného nároku súd vzhliadol aplikáciu § 152 ods. 2 O.s.p. účelnou a hospodárnou, nakoľko rozhodnutím o právnom základe veci sa vyrieši sporná otázka existencie práva na požadované plnenie, nakoľko žalovaný namietal neexistenciu nároku v jeho základe pre neplatnosť časti Dodatku č. 5 k mandátnej zmluve, od ktorého žalobca svoj nárok odvodzoval. V rámci prípravy pojednávania výzvou zo dňa 26.2.2015 (čl. 291) doručovanou spolu s predvolaním na pojednávanie, t.j. s dostatočným predstihom, súd vyzval právnych zástupcov účastníkov, aby sa vyjadrili k opodstatnenosti nároku v jeho právnom základe a predložili dôkazy, ktoré ohľadne dokazovania základu predmetu sporu navrhujú vykonať. Výzvu prevzal právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného dňa 2.3.2015. Súd preto neakceptoval písomnú žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a predĺženie lehoty na vyjadrenie doručenú mu 10.3.2015, o čom účastníkov písomne vyrozumel (čl. 329, 333). Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný právny zástupca žalovaného dňa 2.3.2015 prevzal výzvu súdu na vyjadrenie sa k základu nároku (pokiaľ by prípadné ďalšie vyjadrenie považoval za potrebné vzhľadom na skôr doručené písomné vyjadrenie zal. v spise - čl. 53/56). Na výzvu súdu právny zástupca žalovaného nereagoval. Dňa 6.3.2015 však súdu doručil faxovú správu o zániku procesného plnomocenstva dohodou so žalovaným pripojenou v prílohe. Z obsahu Dohody zo dňa 4.3.2015 vyplýva, že žalovaný a jeho právny zástupca sa dohodli na zániku zastupovania k 4.3.2015. Žalovaný v čl. III dohody s poukazom na ust. § 22 ods. 1 a 5 zák. o advokácii vyhlásil, že netrvá na povinnosti advokáta vykonávať akékoľvek ďalšie úkony, nepožaduje aby sa advokát zúčastnil pojednávania nariadeného na 19.3.2015, ani aby advokát vypracoval vyjadrenie vo veci v zmysle výzvy konajúceho súdu. Dňa 10.3.2015 žalovaný súdu doručil žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 19.3.2015 a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 20 dní z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o udelení PM novému právnemu zástupcovi. Dňa 19.3.2015, t.j. v deň konania pojednávania, žalovaný udelil plnú moc novému právnemu zástupcovi AK Dvorecký & Bohunický, s.r.o., ktorá v rovnaký deň udelila substitučnú plnú moc AK ADAME LEGAL s.r.o.. Procesné plnomocenstvo ako aj substitučné plnomocenstvo boli súdu predložené na pojednávaní dňa 19.3.2015 a nový právny zástupca súčasne požiadal o jeho odročenie. Právna zástupkyňa žalobcu s odročením pojednávania nesúhlasila. Súdu predložila zmluvy o právnej pomoci uzavreté medzi žalovaným a AK Dvorecký & Bohunický s.r.o., v dňoch 7.8.2014 a 3.2.2015 uložené v registri povinne zverejňovaných zmlúv. Poukázala na skutočnosť, že predmetom zmluvy o právnej pomoci zo 7.8.2014 je vypracovanie právneho stanoviska k nároku na náhradu škody uplatňovanej žalobcom voči žalovanému, ktorá mala vzniknúť z dôvodu čiastočnej neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy vrátane možného zastupovania v súdnom konaní. Predmetná zmluva preukazuje, že PZ žalovaného mal dostatočný priestor na oboznámenie sa s vecou. Právne zastupovanie žalovaného a trvanie právneho zastúpenia vyplýva aj z následnej zmluvy o právnej pomoci uzavretej 3.2.2015. Tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu o nedostatku času na oboznámenie sa s vecou a na prípravu na pojednávanie odporuje aj procesné plnomocenstvo z 3.2.2014 (čl. 66 spisu), ktoré udelil žalovaný AK Dvorecký & Bohunický s.r.o., za účelom nahliadnutia do spisu, do ktorého PZ následne nahliadol 21.2.2014. S poukazom na predmetné skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, súdu predložených listín a vzhľadom na celkové správanie sa žalovaného odo dňa doručenia predvolania na pojednávanie nariadené na 19.3.2015 súd zotrval na nedôvodnosti a účelovosti žiadosti žalovaného a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania. Nemožno ponechať bez povšimnutia fakt, že žalovaný bezprostredne pred termínom pojednávania odvolal plnú moc predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a priamo vyhlásil, že netrvá na vykonávaní žiadnych úkonov advokáta spočívajúcich v zabezpečení prípadného písomného vyjadrenia vo veci a v účasti na už nariadenom pojednávaní. Žalovaný zostal nečinným hoci disponuje právne vzdelanými zamestnancami a je sám spôsobilý dať súdu kvalifikované vyjadrenie, ktoré od neho vzhľadom na okolnosti ukončenia právneho zastúpenia bolo procesne možné objektívne a spravodlivo požadovať. Od prevzatia výzvy na pojednávanie, t.j. od 2.3.2015, mal žalovaný dostatočný priestor na prípravu pojednávania ako aj na prípadnú zmenu právneho zástupcu. Žalovaný sa svojím konaním smerujúcim k snahe dosiahnuť odročenie pojednávania sám zbavil možnosti predložiť vyjadrenia a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o neexistencii základu predmetu sporu. Takéto konanie a postoj k sporu nemožno akceptovať a preniesť ho na ťarchu druhej strany sporu. Súd s poukazom na ustálenú judikatúru (napr. IV. ÚS 75/2011, NS SR 5Cdo 247/2008, 4 Cdo 78/2010) uvádza, že neschopnosť zorganizovať si zastúpenie na požadovanej úrovni ide na ujmu účastníka alebo advokáta a nie súdu. Doručením predvolania s časovým predstihom presahujúcim 5-dňovú zákonnú lehotu bol vytvorený dostatočný priestor na prípadnú zmenu právneho zástupcu. Zmena právneho zastúpenia žalovaného a právnym zástupcom žalovaného tvrdený nedostatok priestoru na oboznámenie sa so spisom nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. V prejednávanej veci súd dôvod na odročenie pojednávania nevzhliadol. Súd vykonal dokazovanie o základe sporu, teda opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu paušálnej odmeny a náhradu škody a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako obchodník s cennými papiermi a žalovaný ako osoba nakladajúca so zaknihovanými cennými papiermi podľa § 29 ods. 11 zák. č. 92/1991 Zb., uzavreli dňa 25.8.2009 mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo obstarávanie prevodu zaknihovaných cenných papierov z majetkových účtov fyzických osôb na žalovaného. V zmysle čl. I až VII zmluvy bol žalobca ako mandatár povinný vykonávať pre žalovaného ako mandanta všetky právne a iné úkony spojené s obstaraním prevodu CP z fyzických osôb na žalovaného vrátane konania voči CD CP (čl. III až VI zmluvy), ďalej obstaranie kompletného servisu pre žalovaného spojeného s prevádzkovaním obchodných miest, na ktorých sa vykonávajú úkony spojené s prevodom CP, prevádzka softwarového systému, zabezpečovanie školení, komunikáciu s vlastníkmi CP a ďalšie úkony podľa čl. VII zmluvy. Na plnenie povinností žalobcu (mandatára) mu žalovaný (mandant) udelil plnomocenstvo. Plnenie povinností žalobcu bolo odplatné a výška odmeny bola dohodnutá čl. IX zmluvy (neskôr prečíslovanom na čl. VIII). V čl. X (neskôr čl. IX) si účastníci dohodli možnosť výpovede zmluvy s trojmesačnou výpovednou lehotou (bod 10.3.), ktorej plynutie bolo určené 1. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Počas trvania spolupráce bola zmluva menená a doplnená celkovo 5-timi dodatkami, z ktorých je pre predmet sporu podstatný dodatok č. 1, 3 a 5. Dodatkom č. 1 zo dňa 1.4.2010 sa okrem iného spresňoval a rozširoval predmet zmluvy v úkonoch týkajúcich sa obstarania prevodu CP a súčasne došlo k zmene pôvodného čl. X bod 10.3 (neskôr čl. IX) predĺžením výpovednej doby z pôvodných 3 na 10 mesiacov. Dodatkom č. 3 zo dňa 11.4.2011 došlo medzi inými dohodnutými zmenami k zmene číslovania článkov zmluvy tak, že pôvodné čl. VI až XIV sa prečíslovali na čl. V až XIII. V dôsledku tejto zmeny sa čl. X upravujúci výpovednú lehotu ďalej v zmluve označoval ako čl. IX. Dodatkom č. 5 zo dňa 1.3.2013 došlo okrem iného k zmene č. IX (pôvodne čl. X) tak, že tento bol v celom rozsahu zrušený a nahradený novým textom znenia: Text článku IX. Zmluvy (pred prečíslovaním článok X. Zmluvy) sa v celom rozsahu zrušil a nahradil sa nasledovným textom: 9.1. Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu poslednou zo zmluvných strán, účinnosť nadobúda odo dňa 25.8.2009. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. 9.2. Zmluvné strany sú oprávnené písomne vypovedať zmluvu, pričom výpovedná lehota je 11 (jedenásť mesiacov) a začína plynúť od 1. (prvého) dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. 9.3. Zmluvné strany môžu Zmluvu ukončiť aj dohodou. 9.4. Každá zo zmluvných strán je oprávnená odstúpiť od tejto Zmluvy zo zákonných dôvodov. Mandant je tiež oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy, pokiaľ sa preukáže, že mandatár nie je spôsobilý riadne plniť predmet Zmluvy v súlade so súťažnými podmienkami verejného výberového konania podľa čl. II bodu 2.5. tejto Zmluvy. 9.5. Odstúpenie od Zmluvy je jednostranným právnym úkonom. Odstúpenie od Zmluvy musí mať písomnú formu, musí v ňom byť uvedený dôvod, pre ktorý zmluvná strana od Zmluvy odstupuje a musí obsahovať podpis zmluvnej strany, ktorá od Zmluvy odstupuje, inak je odstúpenie neplatné. Odstúpením od Zmluvy Zmluva zaniká dňom jeho doručenia druhej zmluvnej strane. Odstúpenie od Zmluvy sa však nedotýka nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. na náhradu škody vyplývajúcich z tejto Zmluvy alebo príslušných platných právnych predpisov SR. Zmluvná pokuta požadovaná jednou zmluvnou stranou a prípadný nárok jednej zmluvnej strany na náhradu škody voči druhej zmluvnej strane sa neovplyvňujú; nárok na náhradu škody možno požadovať aj popri zmluvnej pokute alebo nad rámec zmluvnej pokuty. Ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu je mandatár povinný upozorniť mandanta na všetky opatrenia, o ktorých vie alebo má vedieť, potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti, na ktorú sa zaviazal. 9.6. Ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu je mandatár povinný upozorniť mandanta na všetky opatrenia, o ktorých vie alebo má vedieť, potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činností, na ktorú sa zaviazal. Listom zo 7.3.2013 žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu s tým, že účinnosť výpovede s poukazom na § 574 ods. 2 ObZ určil dňom nasledujúcim po jej doručení mandatárovi. Žalobca listom z 22.6.2013 žalovanému oznámil nesúhlas s dobou účinnosti výpovede a trval na platnosti a účinnosti zmluvy až do uplynutia 11 mesačnej výpovednej lehoty. Súčasne žalovaného vyzval na úhradu vystavených faktúr za mesiace máj až jún 2013. Žalobca sa žalobou v zmysle jej zmeny pripustenej uzn. č.k. 23Cb/140/2013-272 domáha voči žalovanému nárokov z mandátnej zmluvy titulom úhrady odmeny za 11 mesiacov výpovednej doby a náhrady škody vzniknutej žalobcovi porušením zmluvnej povinnosti žalovaným vypovedaním zmluvy bez rešpektovania 11 mesačnej výpovednej doby. Medzi účastníkmi konania bola sporná platnosť Dodatku č. 5 v časti upravujúcej 11 mesačnú výpovednú lehotu (čl. IX bod 9.1.) a s tým spojená účinnosť výpovede žalovaného zo 7.3.2013 z hľadiska v nej stanovej výpovednej lehoty určujúcej dobu zániku zmluvy. Tento spor má pôvod v spore účastníkov o charaktere mandátnej zmluvy v tom, či zmluva v znení jej dodatkov podlieha režimu povinne zverejňovaných zmlúv, pre ktoré platia osobitné ust. § 47a a § 582a OZ, alebo či zmluva vzhľadom na svoj charakter režimu povinne zverejňovaných zmlúv nepodlieha. Ustálenie charakteru zmluvy a s tým spojená doba jej zániku výpoveďou je nutným predpokladom pre zistenie hmotnoprávnej dôvodnosti základu žalovaného nároku na náhradu paušálnej odmeny a náhradu škody a jej zodpovedanie predstavuje vyriešenie základu predmetu sporu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 29.11.2013 uviedol, že na rozhodnutie o žalovanom nároku je potrebné zodpovedať otázku existencie alebo neexistencie zmluvného vzťahu účastníkov po 15.3.2013. Argumentoval tým, že mandátna zmluva účastníkov bola uzavretá podľa ust. ObZ na dobu neurčitú. Jej predmetom bol záväzok žalobcu ako mandatára uskutočňovať pre žalovaného ako mandanta na jeho účet a v jeho mene skupinu jednotlivých služieb špecifikovaných v ďalších ustanoveniach zmluvy zameraných na plnenie povinností mandanta z osobitného predpisu. Záväzkový vzťah účastníkov sa riadi ust. ObZ, subsidiárne ust. OZ, zák. o CP a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Dodatkom č. 1 z 1.4.2010 došlo k zmene dojednania o výpovednej lehote nahradením 3 mesačnej lehoty výpovednou lehotou 10 mesiacov. Rovnakým spôsobom došlo k zmene mandátnej zmluvy ďalším Dodatkom č. 5, ktorým bolo zrušené dojednanie 10 mesačnej výpovednej lehote a nahradené novým ustanovením o 11 mesačnej výpovednej lehote. Dodatok č. 5 bol uzavretý dňa 1.3.2013 a preto podlieha režimu § 47a OZ. Ustanovenia ObZ o mandátnej zmluve majú s výnimkou základného ustanovenia, dispozitívny charakter, na základe čoho mandátna zmluva obsahuje osobitné dojednanie o dĺžke trvania výpovednej lehoty. Z uvedeného dôvodu bolo možné v mandátnej zmluve z 25.8.2009 pôvodne dojednať výpovednú lehotu v dĺžke 3 mesiacov. Rovnako Dodatkom č. 1 z 1.4.2010 bolo možné predchádzajúce dojednanie o 3 - mesačnej výpovednej lehote zrušiť a nahradiť novým ustanovením o 10 mesačnej výpovednej lehote. Následne Dodatkom č. 5 z 1.3.2013 bolo možné dojednanie o 10 mesačnej výpovednej lehote zrušiť a nahradiť novým ustanovením o výpovednej lehote v trvaní 11 mesiacov. Vo vzťahu k Dodatku č. 5 je potrebné vziať do úvahy, že od 1.1.2011 je žalovaný podľa zák. č. 546/2011 povinný zverejňovať zmluvy a ich dodatky zákonom ustanoveným spôsobom. K uzavretiu Dodatku č. 5 došlo počas platnosti a účinnosti § 47a OZ a dodatok nadobudol účinnosť dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia. Na posúdenie platnosti výpovede z mandátnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok žalobcu na výkon nepretržitej resp. opakovanej činnosti, je potrebné aplikovať ust. § 47a a § 582a OZ, v zmysle ktorých sú neplatné ustanovenia zmluvy podľa § 47a OZ, ktoré vylučujú možnosť vypovedať zmluvu, alebo ktoré umožňujú zmluvu vypovedať v lehote dlhšej, ako je uvedená v § 582 ods. 1 OZ, to neplatí, ak zákon ustanovuje dlhšiu výpovednú lehotu. Dodatok č. 5 obsahuje výpovednú lehotu, ktorá je podľa § 582a OZ neplatná pre rozpor s výpovednou dobou určenou § 582 ods. 1 OZ (lehota troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka). Pre neplatnosť zmluvného dojednania o 11 mesačnej výpovednej dobe je nutné v danom zmluvnom vzťahu aplikovať iné zmluvné dojednanie alebo zákonnú úpravu vypovedania mandátnej zmluvy. Keďže predchádzajúce zmluvné dojednanie (pozn. súdu 10 mesačná výpovedná lehota podľa dodatku č. 1) bolo zrušené a nahradené novým neplatným ustanovením, je nutné aplikovať na dĺžku výpovednej doby zákonné ustanovenia § 574 ObZ o výpovednej lehote z mandátnej zmluvy. Žalovaný bol preto oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu len v zmysle ust. § 574 ObZ, a to tak, že v písomnej výpovedi mandátnej zmluvy uvedie v akom rozsahu zmluvu vypovedá a aký termín účinnosti výpovede určuje, čo aj urobil. Výpoveď bola žalobcovi doručená 14.3.2013 a mandátna zmluva tak zanikla dňa 15.3.2013. Všetky faktúry vystavené žalobcom po dátume účinnosti výpovede sú vystavené bez zmluvného aj právneho základu a žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca zotrval na opodstatnenosti a existencii právneho základu nároku a na dôvodnosti žaloby. V písomnom vyjadrení z 9.3.2015 a následne na pojednávaní právny zástupca žalobcu k základu nároku uviedol, že žalobca sa domáha úhrady odmeny za 11 mesiacov výpovednej doby a náhrady škody podľa § 373 ObZ, ktorej vznik zavinil žalovaný ukončením mandátnej zmluvy v rozpore s jej obsahom a dohodou strán. Predmetom zmluvného záväzkového vzťahu účastníkov boli finančné služby spojené s bezodplatným prevodom cenných papierov. Zmluva má charakter mandátnej zmluvy podľa § 36 zák. č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch. Podľa § 5a ods. 3 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva týkajúca sa cenných papierov. Na zmluvu účastníkov konania nemožno aplikovať ani § 47a a § 582a OZ, nakoľko nejde o zmluvu na neurčitý čas. Úkony spojené s obstaraním prevodov cenných papierov vykonával žalobca pre žalovaného ako osobu povinnú bezodplatne prijať cenné papiere od fyzických osôb podľa § 29 ods. 11 zák. č. 92/1991 Zb. Doba plnenia zmluvy bola limitovaná zákonom stanovenou dobou trvania tejto povinnosti u žalovaného, ktorá bola novelami § 47h zák. č. 92/1991 Zb., stanovená do 31.12.2014. Zmluva účastníkov preto nemá a nemôže mať charakter zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ako uvádza žalovaný, keďže doba možnosti plnenia zmluvy je obmedzená (daná) zákonom. Po 31.12.2014 by sa plnenie zmluvy stalo nemožným, čo svedčí o skutočnosti, že nejde o zmluvu na dobu neurčitú, ale o zmluvu na dobu určitú, ktorá bola prolongovaná v závislosti od úpravy cit. ust. zákona. Formulácia v čl. IX, že sa uzatvára na dobu neurčitú, je literou použitou verejným obstarávateľom (žalovaným), pričom zmluva bola predlžovaná v závislosti od úpravy § 47h zák. č. 92/1991 Zb., avšak išlo vždy o určitú dobu. Pokiaľ preto žalovaný vypovedal zmluvu bez rešpektovania 11 mesačnej výpovednej lehoty konal v rozpore so zmluvou a so zákonom a výpoveď je v časti v nej určenej výpovednej lehoty neplatná. Z dôvodu neplatnosti výpovede v časti výpovednej lehoty má žalobca nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej paušálnej odmeny až do uplynutia 11 mesačnej výpovednej doby a zároveň má nárok na náhradu škody vo výške ušlého zisku vzniknutého žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom žalovaného, ktorý zmluvu ukončil v rozpore s jej obsahom a dohodou strán. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosť zverejňovania zmlúv vyplývajúca z § 22c zák. č. 546/2010 Z.z. sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 1.11.2011. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je nesporné, že ak by bola dôvodná prvotná argumentácia žalovaného, o povinne zverejňovanej zmluve a ustanovenie o 11 mesačnej výpovednej lehote by malo byť neplatné, je bez najmenších pochybností platné ustanovenie o 10 mesačnej výpovednej lehote. Pokiaľ by ustanovenie mandátnej zmluvy o trvaní výpovednej lehoty malo podliehať § 47a OZ, a z tohto titulu by malo byť neplatné, je neplatné aj súvisiace ustanovenie, ktorým má byť zrušené ustanovenie o 10 - mesačnej výpovednej lehote. Vyplýva to z legislatívnej techniky tvorby zmlúv, keďže ide o závislé ustanovenia, kedy v prípadne neplatnosti jedného, je neplatné i druhé. Uvedený záver je podporený aj tým, že predkladateľom návrhu Dodatku č. 5 k mandátnej zmluve, ktorým bola menená výpovedná lehota bol práve žalovaný. Žalobca má za to, že žalovaný formuláciou Dodatku č. 5 uviedol žalobcu do omylu a konal účelovo v snahe ukončiť zmluvný vzťah. Argumentácia žalovaného o účinnosti Dodatku č. 5 v časti zrušenia 10 mesačnej výpovednej lehoty a o súčasnej neplatnosti dodatku v časti novo dojednaných ustanovení o 11 mesačnej výpovednej lehote nemá oporu v legislatívnej tvorbe zmlúv. Dojednania Dodatku č. 5 ohľadne zrušenia 10 mesačnej a dohode na 11 mesačnej výpovednej lehote sú dojednaniami závislými a nemôžu platiť oddelene. Z výpovede člena predstavenstva žalobcu E.. E. R. vyplynulo, že návrh Dodatku č. 5 predložil žalobcovi žalovaný ako technickú úpravu zmluvy reagujúcu na personálne zmeny u žalovaného, konkrétne ako aktualizáciu osôb žalovaného oprávnených na zadávanie pokynov žalobcovi. Táto skutočnosť vyplýva aj z písomnej komunikácie k návrhu dodatku, v ktorej člen výkonného výboru žalovaného (mail O.. F., z 20.12.2012) žalobcovi uviedol, že účelom dodatku je pokryť administratívne nadobúdanie CP a zmena ustanovenia o výpovednej lehote nie je podstatná. V danom čase mal už žalobca vedomosť o tom, že žalovaný identické činnosti rieši aj cez svoju spoločnosť Dlhopis s.r.o., avšak žalobca bude tieto činnosti poskytovať i naďalej. V roku 2013 žalobca obdržal od žalovaného výpoveď zmluvy, ktorú žalobca z hľadiska práva na výpoveď nespochybnil, avšak považoval ju za nedôvodnú v dĺžke výpovednej lehoty, čo žalovanému aj písomne oznámil. Žalobca navrhované ustanovenia Dodatku č. 5 v časti zmeny výpovednej lehoty z 10 - tich na 11 mesiacov vnímal tak, ako to uviedla právna zástupkyňa. Žalobca má za to, že žalovaný ho Dodatkom č. 5 uviedol do omylu a konal účelovo v snahe ukončiť zmluvný vzťah. Na základe dokazovania zameraného na ustálenie základu predmetu sporu súd základ nároku právne posúdil v súlade s ust. §§ 29 ods. 11, 47, 374 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., §§ 582a a 879n Obč. zák., § 36 ods. 1 a 2 zák. č. 566/2001 Z.z., § 5a ods. 1, 3 zák. č. 211/2000 Z.z., pričom mal vykonaným dokazovaním bez pochybností preukázané, že mandátna zmluva medzi žalobcom ako obchodníkom z cennými papiermi a žalovaným ako osobou majúcou povinnosť prevziať cenné papiere od fyzických osôb bola uzavretá výlučne za účelom obstarania prevodu cenných papierov. Jej predmetom je obstaranie prevodu cenných papierov žalobcom pre žalovaného od fyzických osôb a ďalšie úkony s týmto procesnom priamo spojené (napr. poskytovanie informácii FO, vybavovanie reklamácii, komunikácia a úkony voči CDCP, zriadenie a prevádzkovanie obchodných miest prostredníctvom ktorých žalobca zabezpečoval plnenie predmetu zmluvy, softwarová a technická vybavenosť a podpora atď. - viď čl. i až VII zmluvy). Zmluva účastníkov, ktorú súd posudzoval podľa jej charakteru, predmetu, účelu uzavretia a v neposlednom rade podľa povahy zmluvných strán, z ktorých mandatár (žalobca) je obchodníkom z cennými papiermi je jednou z typov zmlúv o cenných papieroch, ktoré definuje zákon o cenných papieroch vo svojej druhej časti. Konkrétne súd túto zmluvu považuje za zmluvu o prevode cenných papierov podľa § 36 zák. č. 566/2001 Zb., ktorá sa síce riadi aj ustanoveniami ObZ, nejde však o mandátnu zmluvu podliehajúcu výlučne režimu ObZ. Nakoniec sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že zmluva účastníkov sa spravuje aj ust. zákona o cenných papieroch. Súd však považuje za potrebné žalovaného opraviť v tom, že zmluva sa spravuje primárne ustanoveniami osobitného zákona o cenných papieroch a len tam, kde nie je osobitná úprava sa riadi ustanoveniami ObZ. Mandátna zmluva v jej pôvodnom znení bola uzavretá dňa 25.8.2009. Povinnosti zverejňovania podliehajú zmluvy podľa § 5a ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z., uzavreté od 1.1.2011. V prípade ak by zmluva účastníkov patrila medzi povinne zverejňované zmluvy, podliehali by povinnosti zverejnenia jej dodatky č. 3 až 5 uzavreté po 1.1.2011. Sporný Dodatok č. 5, ktorým došlo k zmene čl. IX v dĺžke výpovednej lehoty z 10 na 11 mesiacov a v ďalších bodoch (pre predmet sporu irelevantných) bol uzavretý 1.3.2013. V zmysle § 5a ods. 3 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva týkajúca sa cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Vzhľadom na charakter zmluvy účastníkov, ktorá je zmluvou o cenných papieroch, súd konštatuje, že jej dodatky prijaté po 1.1.2011 nepodliehajú režimu povinného zverejňovania nakoľko nejde o povinne zverejňovanú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že Dodatkom č. 5 si účastníci platne dojednali 11 mesačnú výpovednú lehotu a dodatok je v tejto časti (čl. IX bod 9.1.) platný, účinný, pre účastníkov záväzný a záväzkový vzťah účastníkov tak po 15.3.2013 naďalej trval. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalovaný síce zmluvu mohol ukončiť výpoveďou, avšak nebol oprávnený opomenúť platne dojednanú 11 mesačnú výpovednú lehotu, počas trvania (plynutia) ktorej zmluva platí a účastníkov zaväzuje. Výpoveď žalovaného je v časti určenia doby zániku zmluvy neplatná. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 14.3.2011. Výpovedná lehota podľa čl. IX bod 9.1. začala plynúť 1.4.2013 a uplynula 28.2.2014. Zmluva, ktorá nemá charakter povinne zverejňovanej zmluvy v dôsledku výpovede žalovaného (ktorú zmluva predpokladala ako možný spôsob jej zániku) zanikla dňa 28.2.2014 (uplynutím 11 mesačnej výpovednej doby počínajúcej plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede žalobcovi). Do doby zániku zmluvy mal žalobca podľa čl. VIII odmena a platobné podmienky právo na zmluvne dojednanú paušálnu odmenu za 45 prevádzok (Príloha č. 2 cenová špecifikácia - tabuľky paušálnej odmeny č. 1, 1a, tabuľka 2, 2a a tabuľka č. 4). Zmluva v čl. VIII okrem paušálnej odmeny predpokladala a upravovala aj odmenu za poskytnuté činnosti. Žalovaný výpoveďou zmluvy nerešpektovaním 11 mesačnej výpovednej lehoty porušil svoje zmluvné povinnosti a žalobcovi spôsobil vznik škody vo forme ušlého zisku tým, že mu znemožnil plnenie zmluvy odmeňované individuálne dohodnutými sadzbami za jednotlivé presne špecifikované činnosti (Príloha č. 2 tabuľky č. 3, č. 4a). Zodpovednosť žalovaného je v zmysle ust. § 373 ObZ objektívna. Žalovaný nepreukázal existenciu žiadnych okolností (liberačné dôvody podľa §374 ObZ), ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Porušením zmluvných povinností žalovaným preto žalobcovi vzniklo právo aj na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorého dosiahnutie mohol očakávať pri riadnom plnení zmluvy do jej zániku výpoveďou dňa 28.2.2014 (príloha č. 2 cenová špecifikácia - tabuľky č. 3, tabuľka č. 4a) . Súd prvého stupňa pre úplnosť dodal, že v prípade, ak by Dodatok č. 5 podliehal režimu povinného zverejňovania (čo v prejednávanej veci dané nie je) bolo by nutné stotožniť sa aj s argumentáciou žalobcu o účelovosti tvrdení žalovaného, že Dodatok č. 5 je neplatný v bode 9.1. ktorým bola dojednaná 11 mesačná výpovedná lehota, ale je platný v jeho úvodnej vete (klauzule), ktorou bola zrušená 10 mesačná výpovedná lehota. Z obsahu nového znenia čl. IX bez pochybností vyplýva, že strany ním sledovali zrušenie pôvodného znenia čl. IX pri jeho súčasnom nahradení novým znením. Úvodná veta nového textu čl. IX v znení: „Text článku IX Zmluvy (pred prečíslovaním článok X Zmluvy) sa v celom rozsahu zrušuje a nahrádza sa nasledovným textom:“ je skutočne výrokom závislým a neoddeliteľne spojeným s jeho nasledujúcim znením (bodmi 91.1 až 9.6.), ktoré boli týmto dodatkom zmenené. Úvodnú vetu nového znenia čl. IX nemožno oddeliť od jeho zvyšného znenia a takýto postup by bol nielen v rozpore s legislatívnou technikou tvorby zmlúv, ako uvádza žalobca, ale podľa názoru súdu by bol v priamom rozpore aj s výkladovými pravidlami podľa § 35 OZ a § 226 ObZ. Preto na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvého stupňa dospel k záveru, že základ nároku žalobcu na náhradu paušálnej odmeny a náhradu škody je opodstatnený a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku. O výške žalovaného nároku a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď nevyhovel jeho požiadavke na odročenie pojednávania. ďalej že neuskutočnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho medzitýmny rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru na vydanie medzitýmneho rozsudku neboli splnené podmienky a jeho výrok je pre neúplnosť i nesprávny. Nesprávnosť vidí i v tom, že vo výroku napadnutého rozsudku súd neuviedol, že o výške nároku a náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Odôvodnenie medzitýmneho rozsudku je podľa jeho názoru neúplné, nepresvedčivé a arbitrárne, čo je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie hodnotil ako účelové, rovnako ako žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania pred súdom prvého stupňa. Vyslovil názor, že žalovaný v doterajšom konaní bol nečinný a tak neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o neexistencii zákonných dôvodov na vydanie medzitýmneho rozsudku jeho nepreskúmateľnosti. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 152 ods.2 O.s.p. rozhodol o základe nároku žalobcu a ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku ten predstavuje paušálnu náhradu za služby /dohodnutej v Mandátnej zmluve za obdobie plynutia výpovednej lehoty 11 mesiacov/ a ušlý zisk, vo forme majetkových hodnôt o ktorých žalobca v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca rozobral svoj žalobný nárok tak po skutkovej ako i právnej stránke a poukázal na správne zhodnotenie základu nároku súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poznamenáva, že nebolo možné prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorou vytýkal súdu prvého stupňa odňatie možnosti konať pred súdom pre nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania pre udelenie plnej moci v deň nariadeného pojednávania, pretože i ustálená judikatúre uvádza, že udelenie plnej moci pred alebo v deň pojednávania nie je samo o sebe dôvodom pre odročenie pojednávania. Takto odôvodnenú žiadosť súdy posudzujú v širších súvislostiach tak, ako to urobil i súd prvého stupňa v prejednávanej veci, pričom nevyhovenie žiadosti žalovaného i riadne odôvodnil, s čím sa i odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietku žalovaného o pochybení súdu prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania, pretože žalovaný zjavne z obštrukčných dôvodov ostal vo veci nečinný a bezdôvodne žiadal o odročenie pojednávania, čím sa dobrovoľne vzdal svojich procesných práv. Naviac odvolací súd podľa § 212 ods.3 O.s.p. prihliada na vady konania pred súdom prvého stupňa len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzitýmny rozsudok nie je konečným rozsudkom vo veci /bolo ním rozhodnuté len o jej základe/ a v ďalšom konaní ktoré bude pred súdom prvého stupňa nasledovať, môže súd prvého stupňa odstrániť doterajšie procesné pochybenia. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného o tom, že napadnutý rozsudok neobsahuje výrok o tom, že o výške nároku a náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku, nakoľko tieto informácie nemusí medzitýmny rozsudok vo svojom výroku obsahovať a zo samotnej podstaty tohto inštitútu jednoznačne vyplýva, že konanie bude pred súdom prvého stupňa pokračovať. Naviac podľa § 151 ods.1 O.s.p. o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí- § 224 ods.4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.