Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/572/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229303 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213229303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. Č.. XXXX/X, R., D. R. E. D. Č.. XXX, N. D., 2/ A. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. Č.. XXXX/X, R., prechodne bytom E. D. Č.. XXX, N. D., 3/ G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. D. E. G. Č.. XXXX/X, R., korešpondenčná adresa: E. D. Č.. XXX, N. D., 4/ G. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. E. G. Č.. XXXX/X, R., korešpondenčná adresa: E. D. Č.. XXX, N. D., 5/ G. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. E. G. Č.. XXXX/X, R., korešpondenčná adresa: E. D. Č.. XXX, N. D., navrhovatelia 3/ až 5/ zastúpení Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Madácha 2, Veľký Krtíš, proti odporcom 1/ IF SKADEFORSIKRING NORSK ADVELING UTENNLANDSK FORETAK, Drammensveien 264, Oslo, Nórsko, IČO: 981 290 666, 2/ AVUS International, spol. s r.o., Mliekarenská ul. č. 13, Bratislava, IČO: 35 863 137, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ladislav Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. februára 2014, č. k. 19C/252/2013 - 87, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 5/, ktorým sa domáhali uložiť odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 240. 000 eur, navrhovateľke 2/ sumu 280. 000 eur a navrhovateľom 3/ až 5/ (maloletým deťom) každému po 230. 000 eur, titulom nemajetkovej ujmy, ktorej vznik odvodzovali od dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 18. 09. 2010 o 10, 05 hod. na ceste medzi Veľkým Krtíšom a Slatinou, pri ktorej navrhovateľ 1/ utrpel zlomeninu jabĺčka vpravo s posunom a s dobou liečenia od 18. 09. 2010 až do vydania trestného rozkazu (trestný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 10. 12. 2010, sp. zn. 2T/248/2010, ktorým bol vodič G. R. uznaný vinným zo spáchania trestného činu závažnejším spôsobom tým, že z nedbanlivosti inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a z prečinu ublíženia na zdraví), s obmedzením hybnosti pravého kolena a bol mu priznaný plný invalidný dôchodok, navrhovateľka 2/ utrpela zranenie sánky narazením a ramena (vyskočené) a navrhovatelia 3/ až 5/ pri danej dopravnej utrpeli psychický šok. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 13 ods. 1, 2, 3, § 427, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 24 ods. 2, 9 zák. č. 381/2001 Z. z. a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď dospel k záveru, že odporca 2/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, nakoľko nemá postavenie poisťovateľa (v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. ani postavenie subjektu v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.), keďže bol iba povereným subjektom (v súlade s § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z.) na prešetrenie likvidácie poistnej udalosti a vyporiadanie náhrady škody. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko navrhovatelia 1/ až 5/ si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnili v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 18.09.2010 o 10.05 hod., na križovatke cesty 1. triedy I/76 a cesty 3. triedy III/0661 v blízkosti obce D., okres Levice, pri ktorej utrpel navrhovateľ 1/ ako vodič motorového vozidla zn. Š. W., EČ: R. XXXKP zranenie, zlomeninu jabĺčka vpravo s posunom a v zmysle právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Levice zo dňa 10.12.2010, č. k. 2T/XXX/2010 bola uvedená dopravná nehoda zavinená G. R., štátnym občanom F. republiky, s trvalým pobytom v U., pričom motorové vozidlo, zn. G., EČ: N., ktoré viedol vinník nehody, bolo povinne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla u odporcu 1/ a Slovenská kancelária poisťovateľov poverila odporcu 2/ došetrením škodovej udalosti a vysporiadaním oprávnených nárokov poškodeného (navrhovateľa1/) za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom (G. R.), ktorému nevznikla pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, argumentujúc tým, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k porušeniu ich osobných a rodinných práv v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (podľa § 13 Občianskeho zákonníka) môže byť výlučne len pôvodca zásahu (v tomto prípade vodič) a preto odporca 1/, ako poisťovňa, u ktorej bolo vozidlo škodcu poistené, nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v prípadnom spore a nemôže byť zodpovedný podľa § 13 Občianskeho zákonníka, keďže žiadnym spôsobom nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, a to ani solidárne s iným zodpovedným subjektom (vodičom). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcov 1/ a 2/ v konaní, ktorým náhradu trov konania nepriznal, nakoľko prihliadol na skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú fyzickými osobami, u ktorých bol v dôsledku dopravnej nehody (zavinenej vodičom vozidla, zn. G., EČ: N., ktoré bolo povinne poistené voči zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu 1/) zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75%, v dôsledku čoho sú obaja invalidnými dôchodcami, starajú sa o ich 3 nezaopatrené maloleté deti (navrhovateľov 3/ až 5/), ktoré boli taktiež účastníkmi nehody, nemajú žiadne príjmy s tým, že navrhovatelia 3/ a 4/ utrpeli v dôsledku predmetnej autohavárie psychický šok a je u nich nutná psychiatrická liečba. Poukázal na skutočnosť, že zároveň pri rozhodovaní o trovách konania zobral do úvahy aj majetkové a finančné pomery v konaní úspešných odporcov, ktorí sú stabilnými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti poisťovníctva s tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť trovy konania by hlboko zasiahla do majetkovej situácie navrhovateľov a nepriznanie náhrady trov konania odporcom by len minimálne ovplyvnilo ich finančnú situáciu, keď už z výkonu ich podnikateľskej činnosti musia počítať s podobnými nákladmi, dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, vinník nehody mal zelenú kartu a tým aj hraničné poistenie a nakoľko odškodné za bodové hodnotenie škôd na zdraví odškodnil odporca 1/, s ktorým mal vinník dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škody spôsobené motorovým vozidlom s EČ: N. XXXXX, ktorým G. R. dňa 18. 09. 2010 spôsobil dopravnú nehodu, sa odporca 1/ stal pasívne legitimovaným subjektom podľa § 4 ods. 1, 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Uviedli, že poisťovateľ hradí škody, ktoré boli spôsobené motorovým vozidlom a preto je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy a navrhli (odvolací súd odvolanie posúdil v súlade s ust. § 41 ods. 2 O. s. p. podľa jeho obsahu) ich návrhu vyhovieť a odporcovi 1/ uložiť povinnosť zaplatiť im nemajetkovú ujmu. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ uviedli, že navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň žiadali uložiť navrhovateľom povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Uviedli, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru o nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie v konaní, nakoľko navrhovatelia svoje nároky nesprávne opierajú voči odporcovi 1/ ako zahraničnej poisťovni o ust. § 4 ods. 1, 4 zák. č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neberú do úvahy skutočnosť, že síce v danom prípade ide o zahraničnú poisťovňu, ktorá však na území Slovenskej republiky poisťovaciu činnosť nevykonáva a preto je povinná kryť zodpovednosť vyplývajúcu z prevádzky poisteného motorového vozidla voči tretej osobe, avšak nie na základe zák. č. 381/2001 Z. z., ale na základe medzinárodného systému, tzv. systému zelenej karty. Poukázali na skutočnosť, že dopravnú nehodu zavinil vodič cudzozemského motorového vozidla, ktorý bol povinný (§ 16 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.) uzavrieť so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov tzv. hraničné poistenie (zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla na území SR), avšak v prípade, ak sa preukáže zelenou kartou, platnou na území SR, nie je povinný toto hraničné poistenie uzavrieť, keďže poistenie jeho motorového vozidla je na území SR platné. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ ďalej uviedli, že nie sú v konaní pasívne legitimovanými subjektmi, nakoľko subjektom, ktorý kryje škody spôsobené prevádzkou cudzozemského motorového vozidla z poistného garančného fondu je Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorou bol odporca 2/ poverený (podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z. z.) na prešetrenie a likvidáciu poistnej udalosti a ktorý navrhovateľom všetky ich oprávnené nároky v mene a na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplatil podľa zák. č. 381/2001 Z. z., a nie odporca 1/, ako uviedli navrhovatelia v podanom odvolaní s tým, že tvrdenie o tom, že ich nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený v konaní podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spadá pod nároky v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. nijako neodôvodnili. Poukázali na skutočnosť, že medzi nárokom na náhradu škody všeobecne a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv je pojmová a obsahová odlišnosť s tým, že tieto nároky nie je možné stotožňovať, pričom povinným subjektom, zodpovedným za zásah do práv na ochranu osobnosti je ten, ktorý do týchto práv zasiahol, teda vodič motorového vozidla. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom - navrhovateľom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným- odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne právne posúdil otázku vecnej pasívnej legitimácie odporcov 1/ a 2/ v konaní, voči ktorým si navrhovatelia uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie ich osobných a rodinných práv, ktorého sa mali odporcovia dopustiť tým, že zodpovedajú za škodu, ktorá bola navrhovateľom spôsobená pri dopravnej nehode dňa 18. 09. 2010 motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne poistené u odporcu 1/, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv (§ 13 Občianskeho zákonníka), nespadá pod náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že navrhovatelia nárok uplatnený v konaní nielen nešpecifikovali, ale najmä neuviedli žiadne skutkové okolnosti, ktorými mali odporcovia do ich osobnostných práv vôbec zasiahnuť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu síce v odvolacom konaní uplatnili (§ 151 ods. 1 O. s. p.), avšak v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku ich nevyčíslili. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.