Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/345/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241809 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213241809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o t.č. plnoletú J. J., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - G. J., V. L. L. XX, L., a otca - U. J., V. L. M. XX, L., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.04.2014, č.k. 28P/223/2013-38, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej J. J., X.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne od 11.12.2013, ktorú otcovi uložil uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, - zročné výživné za obdobie od 11.12.2013 do 31.03.2014 vo výške XXX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2014 pod následkom straty výhody splátok, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/160/2010-84 zo dňa 17.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 73/2011-99 zo dňa 21.06.2011, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil §62ods. 2, 4, 5, § 78 ods. 1, § 160 ods.1 O.s.p., keď mal po vykonanom dokazovaní preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti maloletá nastúpila na strednú školu ( gymnázium ) a pribudli jej výdavky na učebnice, školské výlety, ubudli výdavky na stomatológa. Súd prvého stupňa zistil aj zmenu pomerov na strane oboch rodičov - u matky došlo k zvýšeniu príjmu a otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k osvojenému synovi J. D., X.. Y. K. XXXX. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa vychádzal z potrieb maloletej ako aj z možnosti otca a dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej v rozhodnutí určenou sumou. Pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že otec sa s maloletou nestretáva a nad rámec výživného neprispieva. Pri zohľadňovaní výšky životnej úrovne otca ( na ktorej majú právo sa podieľať aj deti ) mal za to, že matkou požadované zvýšenie výživného nebolo preukázané ani zmenou v odôvodnených výdavkoch maloletej a ani v príjmoch otca. Otec dieťaťa má priemerný príjem ( v konaní uvádzal sumu cca XXX euro ) a vzhľadom na jeho vzdelanie nie je ani možné spravodlivo žiadať, aby dosahoval výrazne vyšší príjem. Vzhľadom na uvedené nie je teda možné, aby otec hradil nadštandardné výdavky maloletej, napr. výlety do európskych veľkomiest. Vyživovaciu povinnosť k maloletej má i matka a pokiaľ si ju bude plniť v rovnakej výške ako otec, bude mať maloletá spolu s prídavkom na dieťa na výživu XXX euro, čo je viac ako 4- násobok životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a viac ako minimálna mzda v Slovenskej republike. Vzhľadom na uvedené pri zohľadnení zvýšenia príjmu matky, súd návrh matky vo zvyšku zamietol a výživné zvýšil od podania návrhu. Zročné výživné súd prvého stupňa vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 11.12.2013 do 31.03.2014 ( 3 mesiace+ alikvótna časť za mesiac december t.j. 21 dní ), ustálil ho na sumu XXX euro ( XX euro x3 mesiace =XXX + XX euro alikvótna časť za mesiac december ) a toto zaviazal otca platiť v mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti zamietajúcom výroku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v konaní preskúmal životnú úroveň oboch účastníkov konania a stotožnil sa s jej návrhom. Matka v odvolaní poukázala na nepreverenie konštatácie súdu o tom, že otec nežije s manželkou spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo Vinosadoch, keď súd vzal v úvahu iba vyjadrenie sa otca. Mala za to, že pokiaľ nie je otec rozvedený, musí sa brať do úvahy aj príjem jeho manželky a i okolnosť, že obaja nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Od rozvodu manželstva otec nejaví o dcéru žiadny záujem, nezaujíma sa o ňu, nepomáha jej a nemal nikdy snahu niečo konzultovať ohľadom dcéry. V konaní otec riadne nepreukázal, že platí nájomné za prenájom bytu vo výške XXX euro mesačne, keď o tejto skutočnosti nepredložil žiadny doklad (nájomnú zmluvu ). Od rozvodu žije s maloletou sama , stará sa o ňu, vychováva ju a snaží sa zlepšenie životnej finančnej úrovne tým, že navštevovala špecializačné štúdium v odbore neonatológia, čím dosiahla zvýšenie svojho príjmu ( štúdium bolo platené sumou cca XXX euro, ktoré si hradila sama). Snaží sa pracovať viac, prilepšuje a zvyšuje si mzdu tým, že si berie viac nočných služieb počas sviatkov čo znamená, že je takmer neustále v nemocnici. Matka uviedla, že dcérine absolvované poznávacie zájazdy nie sú pre dieťa nadštandardné, nakoľko jej to pomáha v štúdiu, pre zlepšenie jazykových a všeobecných a poznatkov. Proti rozsudku vo výrokoch o zvýšení vyživovacej povinnosti a o určení zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa prehodnotil a návrh matky zamietol. Otec poukázal na to, že pri určovaní výživného súd prvého stupňa nevychádzal z jeho reálnych možností a schopností a určil mu vyživovaciu povinnosť, ktorú nie je schopný platiť. Pracuje ako vodič nákladného auta s mesačnou mzdou vo výške XXX,XX euro a ďalej sú mu vyplácané cestovné náhrady v priemernej výške cca XXX euro mesačne, je nemajetný, žije v podnájme, kde uhrádza XXX euro mesačne, do práce cestuje a musí si kupovať električenku. V roku 2011 mu nebol advokátskou kanceláriou doručený rozsudok o zvýšení výživného a z tohto dôvodu mu vznikol dlh na výživnom , na ktorý je v súčasnosti uvalená exekúcia. Na vyrovnanie dlhu na výživnom si bol nútený od nebankovej spoločnosti zobrať úver, ktorý spláca v mesačných splátkach vo výške XX,XX euro. Jeho najvyšší príjem v priebehu posledného roka ( spolu s cestovnými náhradami ) bol mesiaci marec 2013 vo výške XXX euro mesačne. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že jeho pracovná doba je nepravidelná, každá práca mu je prideľovaná deň vopred a nevie si túto skutočnosť zosúladiť s ďalšou prácou, či prípadnou brigádou. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania oboch rodičov nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu t.č. už plnoletej J. J., X.. XX.XX.XXXX mesačne sumou XXX euro počnúc dňom 11.12.2013, povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume XXX euro za obdobie od 11.12.2013 do 31.03.2014 mesačnými splátkami vo výške XX euro mesačne k rukám matky a vo zvyšku návrh matky zamietol, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré obaja odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Na doplnenie rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II, ktorý rozsudkom zo dňa 17.01.2011, č.k. 27P/160/2010-84 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.06.20111, č.k. 11CoP/73/2011-99 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu 140 euro mesačne. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že na strane t.č. plnoletého dieťaťa došlo k zmene pomerov jeho štúdiom na strednej škole a zvýšením nákladov vynakladaných na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je otec s účinnosťou od 11.12.2013 ( od podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti matkou ) povinný prispievať na výživu t.č. plnoletého dieťaťa, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa odkázaného výživou na rodičoch, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom otca , pri zohľadnení zmeny pomerov, ktoré nastali na strane oboch rodičov od posledného súdneho rozhodnutia. Pokiaľ matka t.č. plnoletého dieťaťa argumentuje v odvolaní nedostatočnou výškou určeného zvýšeného výživného treba uviesť, že súčasné finančné a zárobkové pomery otca ( v konaní dostatočne zistené ) v súčasnosti neumožňujú uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej vyšším výživným. Určené výživné je aj podľa názoru odvolacieho súdu spoločne s finančným plnením zo strany matky dostačujúce na pokrytie základných odôvodnených potrieb dieťaťa, za ktoré nie je možné vzhľadom na výšku životnej úrovne otca možné považovať aj náklady súvisiace s aktivitami organizovanými školou ( študentské či jazykové pobyty ) a mimoškolskými aktivitami maloletej ( poznávacie zájazdy). Snaha rodiča dopriať dieťaťu všetky možnosti na rozvíjanie jeho jazykových a iných schopností je plne ľudsky pochopiteľná, zároveň však sú možnosti dieťaťa v tomto smere limitované práve možnosťami a schopnosťami rodičov, ktorí majú rovnako právo na uspokojovanie svojich základných potrieb . Pokiaľ ide o námietky matky namietajúcej nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. V konaní bol súdom prvého stupňa zistený skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie a ním prijaté skutkové závery a ich právne posúdenie je vecne a právne správne. Pokiaľ matka namieta neprihliadnutie na príjem súčasnej manželky otca je treba sa zhodnúť s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri preukázaní rozpadu spoločnej domácnosti otca ( otec dlhodobo býva v prenajatom byte ) príjem manželky otca nezisťoval a ani ho pri rozhodovaní nezohľadňoval. V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov tvrdené v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a zopakované v podanom odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť ku všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa dostatočne zohľadňoval príjem dosahovaný otcom a rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa odkázaného na neho výživou. Pokiaľ otec poukazuje na ohrozenie jeho životnej existencie odvolací súd poznamenáva, že otcom deklarované dlhy ( súvisiace aj s výživným za minulé obdobie ) nemožno pri rozhodovaní o návrhu matky zohľadňovať. Otec naviac žije v oblasti s najširšími možnosťami uplatnenia sa na trhu práce v rámci Slovenska a môže na preklenutie súčasnej nepriaznivej finančnej situácie vykonávať i ďalšie dočasné pracovné aktivity ( napr. brigády a pod. ). S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 11.12.2013 do 31.3.2014 vo výške XXX euro určenými mesačnými splátkami a i so zamietajúcim výrokom súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/, § 224 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.