Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/360/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206371 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. X., Z.. XX.XX.XXXX T. F. X., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - F.. X. X.Á.Z., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V.Ý.K.Á. XX, B., zastúpená Advokátskou kanceláriou Gmiterko & Partnres, so sídlom Zámocká 32, Bratislava, a otec - Š. X.Z., K. B. Š. X, B., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2014, č.k. 61P/39/2014-117, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého F. zo sumy XXX euro mesačne na sumu XX,XX euro a na maloletého F. zo sumy XXX euro mesačne na sumu XX,XX euro a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti uplynula doba troch rokov. Po porovnaní zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného konštatoval, že na strane detí nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného - výdavky na maloleté deti sa zvyšujú priebežne v súvislosti s ich prirodzeným rastom a zabezpečením bežných potrieb na stravu, ošatenie, úhrady školských a mimoškolských aktivít a náklady na Martina sú vzhľadom na jeho vek porovnateľné s výškou nákladov na dospelú osobu. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že na strane otca došlo síce k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, keďže je od 22.01.2013 nezamestnaný, avšak v priebehu konania skutočnosť, že si intenzívne hľadá prácu preukazoval len listinami z obdobia od júna 2014 ( na úrade práce je evidovaný od januára 2013). Súd prvého stupňa na základe uvedeného vyvodil záver, že otec sa od začiatku nezamestnanosti nesnažil hľadať si prácu z čoho je možné vyvodiť, že nemá záujem pracovať. U otca detí ide naviac o osobu v produktívnom veku, zdravotne spôsobilú vykonávať? pracovnú činnosť majúcu schopnosť dosahovať istý príjem. Otec v priebehu konania sám potvrdil, že nemá vážne zdravotné problémy čo znamená, že má povinnosť? zabezpečiť si príjem, z ktorého bude schopný si voči maloletým synom plniť? svoju vyživovaciu povinnosť. Argumentáciu otca vo vzťahu k predaju osobného motorového vozidla zn. F., r. výroby 2005 synovi terajšej manželky za sumu XXXX euro, ktorú mal použiť na splatenie pôžičky svojej matke súd prvého stupňa neakceptoval, nakoľko prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča je prispievať? na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Vyslovil názor, že z predaja osobného motorového vozidla mal preto v prvom rade otec uspokojovať? príspevok titulom výživného na maloleté deti. Súd prvého stupňa mal za to, že výška výživného určená posledným rozhodnutím o výživnom zohľadňuje potreby detí, pričom je nevyhnutné prihliadať? na skutočnosť, že starostlivosť? o deti a o úhradu ich všetkých nákladov, školských, mimoškolských a prázdninových aktivít zabezpečuje výhradne matka. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel na sumu po XXX euro na každé z detí. Mal za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil § 62 ods.2,5, § 75 odd.1, § 78 ods.3 Zákona o rodine ,kedy pri rozhodovaní síce aplikoval správny právny predpis, ktorý však v konečnom dôsledku nesprávne vyložil. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že v jeho prípade došlo od poslednej súdnej úpravy k podstatnej zmene jeho finančných a majetkových pomerov tým, že v lete 2012 stratil podstatnú časť záujemcov o tréning tenisu a jeho príjmy ( v čase poslednej úpravy vo výške cca X.XXX euro mesačne ) klesli takmer o 90%. Keďže nemal príjem ani na platenie povinných odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia, bol prinútený pozastaviť si živnosť a hľadať si prácu v inom odvetví. Keďže však nie je odborníkom na inú profesiu, zamestnanie sa mu hľadá ťažko. Záznamy o hľadaní si práce sú dokladované každý mesiac na úrade práce. Jeho aktuálny príjem predstavuje sumu cca XXX,XX euro netto mesačne a príjem matky predstavuje sumu XXX,XX euro netto mesačne . V konaní preukázal, že jeho mesačné výdavky spojené so spoločnou domácnosťou s manželkou výlučne znáša jeho manželka a on sám nevlastní žiaden majetok. Naposledy určené výživné vo výške XXX euro mesačne tak výrazne presahuje jeho súčasné možnosti. Súd prvého stupňa neskúmal dôvody na strane matky , ktorá nemá od mája 2013 žiaden príjem z podnikateľskej činnosti, ktorú od toho času rozbieha . Konanie matky, ktorá sa vzdala stáleho príjmu a išla do rizikového zamestnania, neprinášajúceho jej zatiaľ žiaden príjem, označil vo vzťahu k deťom za rizikové. Súd prvého stupňa sa v konaní nezaoberal ani majetkovými pomermi na strane matky, ktorá je vlastníčkou 3 izb. bytu. Otec poukazujúc na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni dosahovanej rodičmi konštatoval, že v jeho prípade sa jedná o tak dramatický prepad príjmu, ktorý predstavuje v zmysle § 78 ods.3 Zákona o rodine podstatnú zmenu pomerov. Životná úroveň oboch detí je spolu s dávkou výživného zo strany matky nadštandardná a výrazne nad pomery bežnej slovenskej rodiny. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázala na to, že otec v konaní nepreukázal aktívne hľadanie si práce, naviac otec žije v lokalite Slovenska, kde existujú objektívne najlepšie podmienky a možnosti nájdenia si práce, alebo možnosti na podnikanie. Otec je údajne v mínusovej bilancii v dôsledku toho, že nepracuje a pracovať nechce a prácu si nehľadá. Majetkové pomery na strane otca sú z hľadiska existencie vyživovacej povinnosti voči maloletým irelevantné. Matka uviedla, že si v plnom rozsahu plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým osobnou starostlivosťou o ne, starostlivosťou o domácnosť, zabezpečením bývania a ošatenia, nákupom stravy, ošatenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, úhradou dovoleniek, školských výletov a nákladov na športové aktivity detí. Všetku ťarchu starostlivosti o deti znáša sama bez pomoci otca, ktorý sa stýka s deťmi len minimálne a nemá predstavu o reálnej výške nákladov vynakladaných na maloletých. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. S poukazom na § 219 ods.2 O.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku , osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkám otca uvedených v odvolaní a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho doplnenia odvolací súd konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II, ktorý rozsudkom č.k. 49P/18/2011-20 zo dňa 21.03.2011 schválil rodičovskú dohodu, ktorou mal. F. zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal prispievať? na výživu mal. F. sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 1.1.2011, od 1.1.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť? na mal. F. zo sumy XX,XX euro na sumu XXX euro mesačne a rozhodol i o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.01.2011 do 01.04.2011 formou čo do výšky presne určených mesačných splátok. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplynulo, že príjem matky v čase vyhlásenia rozsudku X. XXX,XX euro mesačne a príjem otca predstavoval XXX,XX eur mesačne, obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť, obaja maloletí boli žiakmi základnej školy. V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pomery maloletých detí sa logicky menili jednak nárastom ich veku a aj ich prechodom na vyšší stupeň vzdelávania ( u mal. F. prechodom na strednú školu a u mal. F. prechodom na 2. stupeň základnej školy ). Pokiaľ ide o rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí uvádzaných matkou, tieto súd prvého stupňa správne akceptoval aj čo do nákladov vynakladaných na rozvoj ich aktivít - u mal. F. v sume XXX euro mesačne na tenis a u mal. F. v sume XXX euro mesačne za hádzanú. Pri prihliadnutí na vek maloletých detí ( blížiacich sa veku plnoletosti ), na miesto a typ absolvovaného štúdia a rozsah ich záujmov je možné jednoznačne konštatovať, že rozsah nákladov na uspokojenie ich základných odôvodnených potrieb je takmer porovnateľný s rozsahom potrieb dospelého človeka a nie je možné ich považovať za nadsadené. V danej veci je možné ďalej ustáliť i podstatnú zmenu pomerov na strane matky maloletých detí, ktorá začala podnikať a stala sa vlastníčkou 3 izb. bytu, ktorý spláca splátkami poskytnutého hypotekárneho úveru . K zmene pomerov došlo i na strane otca maloletých detí, ktorý je od januára 2013 v evidencii nezamestnaných, prácu si hľadá sám, nie je poberateľom žiadnych štátnych dávok. Otec sa v novembri 2011 oženil, býva v 4 izb. rodinnom dome patriacom jeho manželke a nevlastní majetok žiadnej hodnoty ( osobné motorové vozidlo ktoré vlastnil, bezprostredne pred podaním tohto návrhu prepísal na syna manželky ). Na základe takto zistených okolností prípadu je treba stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade zo skutkových okolností daného prípadu nie je možné vyvodiť úvahu o dôvodnosti návrhu otca na zníženie naposledy určeného výživného. Pokiaľ otec v priebehu konania poukazoval na to, že je dlhodobo bez príjmu je treba uviesť, že otec v konaní vierohodným spôsobom nepreukázal, z akých zdrojov od roku 2013 po strate zamestnania až do súčasnosti uspokojuje jednak svoje odôvodnené potreby, ale i svoje existujúce vyživovacie povinnosti. Je treba uviesť, že príjem jeho manželky vykazovaný v daňových priznaniach je nízky ( napr. za rok 2012 vo výške XXX euro mesačne ) a tvrdenie otca o uhrádzaní všetkých nákladov existujúcej spoločnej domácnosti ( vrátane nákladov na dve na vysokej škole študujúce deti jeho manželky ), ale i jeho nákladov manželkou je tak absolútne nevieryhodné. Porovnaním výdavkov deklarovaných v priebehu konania otcom maloletých detí, berúc v úvahu výšku bežne vynakladaných výdavkov súvisiacich s udržiavaním nehnuteľnosti a zabezpečovaním bežných potrieb 4 člennej rodiny ( s dvoma študujúcimi vysokoškolákmi ) je možné dospieť k záveru o reálne inej výške príjmu rodiny otca než tej, akú otec v priebehu konania predloženými listinnými dôkazmi osvedčoval. Pre úplnosť treba uviesť, že už v čase poslednej súdnej úpravy zistený príjem otca ( cca XXX euro mesačne ) nebol zrejme príjmom ktorý otec fakticky dosahoval, keďže zistený príjem otca bol nižší ako výživné na oboch maloletých synov, ktoré rodičia predložili v návrhu na schválenie rodičovskej dohody a s ktorým otec súhlasil. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty týkajúce sa súčasných majetkových a zárobkových pomerov na strane otca je treba zdôrazniť, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak povinný rodič bez rozumného dôvodu dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti dané o.i. i dosiahnutým vzdelaním, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche detí odkázaných výživou na svojich rodičoch tým, že na túto skutočnosť by súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadal. Otec má povinnosť vyvíjať aktivity smerujúce k uplatneniu sa na trhu práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ) , z ktorého by bol schopný uspokojiť nielen svoje potreby , ale i potreby všetkých maloletých detí odkázaných na neho výživou. Je treba stotožniť sa s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že otec dostatočným spôsobom nepreukázal svoju aktívnu snahu uplatniť sa na existujúcom trhu práce. To, že konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, v ktorom sa pri posudzovaní nároku oprávneného ( maloletých detí ) využíva vyšetrovacia zásada, nezbavuje povinného rodiča povinnosti vystupovať v procese dokazovania aktívne. Predkladanie potvrdení príslušnému úradu práce o uchádzaní sa o pracovné miesta v evidovaných voľných pracovných pozíciách ( ktoré ako dôkaz označil v priebehu konania otec ) samy osebe nepreukazujú aktívnu snahu povinného rodiča hľadať si zamestnanie. Možnosti aktívneho hľadania si uplatnenia na trhu pracovných miest nie sú totiž v súčasnosti podmienené len spoluprácou s príslušným úradom práce, keď každý uchádzač má možnosť hľadať si prácu aktívne i sám pri využití verejne známych údajov o voľných pracovných miestach uverejnených v tlači alebo prostredníctvom internetovej siete. Pokiaľ otec v odvolaní namieta neposudzovanie majetkových a zárobkových pomerov na strane matky a rizikovosť zmeny jej pracovnej činnosti, tieto námietky odvolací súd nevzal v zreteľ. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa majetkové a finančné pomery na strane matky posudzoval. K zmene jej pracovného zaradenia nemohol mať výhrady z dôvodu, že voľba formy dosahovania príjmu je osobnostným právom matky, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si matka voči maloletým synom svoju vyživovaciu povinnosť dôsledne neplnila. Naviac, matka časť svojej vyživovacej povinnosti nahrádza osobnou starostlivosťou vynakladanou na maloletých pri zabezpečovaní ich bežných denných potrieb (zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia a pod). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.