Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217683 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214217683.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ECM ECO Monitoring, a.s., IČO: 17312094, Nevädzová 5, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Radoslav Olijáš, Grösslingova 58, Bratislava, proti odporcovi: STALEZA GROUP s.r.o., IČO: 44573642, Pekárska 11, Trnava, o zaplatenie 600,- eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/216/2014-34 zo dňa 21.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/216/2014-34 zo dňa 21.1.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, odporcovi náhradu trov konania nepriznal, rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh vo výške 29,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia a zároveň zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 63Rob/651/2014-22 zo dňa 25.09.2014, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 36,- eur. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 600,- eur s prísl. titulom nezaplatenia faktúry za vykonanie diela. Pred začatím prvého pojednávania vo veci samej, vzal navrhovateľ podaním doručeným na súd dňa 20.01.2015 návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.01.2015 povolil reštrukturalizáciu odporcu, a preto ďalšie pokračovanie v konaní nemá pre navrhovateľa žiaden význam. Navrhol, aby súd konanie zastavil, zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľa a vrátil mu krátený súdny poplatok. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 4,3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na to, že návrh na začatie konania bol vzatý späť pred začatím prvého pojednávania vo veci samej a navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške 36,- eur, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70 eura navrhovateľovi. Nakoľko súdny poplatok za odpor doteraz nebol zaplatený, súd predmetné uznesenie zrušil v súlade s § 11 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto uzneseniu sa v časti týkajúcej sa trov konania v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Zdôraznil, že súd o náhrade trov konania navrhovateľa nerozhodol vôbec, hoci tak mal urobiť, nakoľko nárok navrhovateľa na náhradu trov konania bol uplatnený. Preto z opatrnosti trval na tom, aby toto podanie bolo považované aj za návrh na vydanie dopĺňacieho uznesenia, ktorým sa má rozhodnúť aj o náhrade trov konania navrhovateľa. Samotné odôvodnenie napadnutého výroku, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť, je absolútne nesprávne a vyplýva z nepochopenia podstaty reštrukturalizačného konania a absolútne opomína ust. § 146 ods. 2 veta druhá, O.s.p. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.1.2015 č.k. 23R 8/2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 19.1.2015, povolil reštrukturalizáciu žalovaného dlžníka STALEZA GROUP s.r.o. Podľa § 118 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. súdne konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. S poukazom na § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným uvedeným zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní je práve pohľadávkou, ktorá sa musí podľa vyššie citovaných ustanovení uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, čo navrhovateľ ako veriteľ aj urobil. Toto konanie sa zo zákona prerušilo a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu už pohľadávka žalovaná v tomto konaní sa stáva nevymáhateľnou a toto konanie sa tak či tak zo zákona zastaví. Ak by odporca nepodal návrh na vlastnú reštrukturalizáciu, nemal by navrhovateľ dôvod brať žalobu späť a prihlasovať si pohľadávku do reštrukturalizácie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii predpisuje spôsob, akým si veritelia majú svoje pohľadávky do reštrukturalizácie prihlásiť, a neprihlásené pohľadávky sa stanú tak či tak nevymáhateľnými. Vzhľadom na to odpadol dôvod vedenia celého tohto konania, nakoľko navrhovateľ exekučný titul už nepotrebuje, a už povolená reštrukturalizácia navrhovateľa môže skončiť jedine potvrdením reštrukturalizačného plánu alebo vyhlásením konkurzu. Preto odporca tým, že podal návrh na povolenie vlastnej reštrukturalizácie, spôsobil, že navrhovateľ iba pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne tak, ako má na mysli § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Preto je povinný uhradiť trovy konania odporca. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 114,91 eur tak, ako ho uplatnil a špecifikoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu, na ktorý v tejto súvislosti v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2014 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 600,- eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 3.4.2014 do zaplatenia a zároveň si uplatnil právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 114,91 eur a ostatné trovy konania vo výške 36 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu ako objednávateľa vykonal kontrolu a kalibráciu detektorov, ktoré práce vyfakturoval faktúrou č. O140032 s dátumom splatnosti 2.4.2014. Odporca predmetnú faktúru neuhradil a preto si uplatnil aj náhradu úroku z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1,2 Obch. zák. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom dôvodil, že nárok navrhovateľa neuznáva, nakoľko je neoprávnený čo do dôvodu a výšky. Mal za to, že neboli splnené predpoklady na vydanie platobného rozkazu, nakoľko právo na zaplatenie peňažnej sumy nevyplýva zo skutočností uvedených v návrhu na vydanie platobného rozkazu a nebolo preukázané listinnými dôkazmi. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.1.2015 zobral žalobu v celom rozsahu späť pred nariadením prvého pojednávania z dôvodu, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.1.2015 č.k. 23R 8/2014, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 19.1.2015, povolil reštrukturalizáciu žalovaného dlžníka STALEZA GROUP s.r.o., Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 44 573 642. Vzhľadom na to odpadol dôvod vedenia celého tohto konania, nakoľko navrhovateľ exekučný titul už nepotrebuje, pretože podľa § 114 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok žalovaného nemožno začať exekučné konanie a podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. sa pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii uplatňujú výlučne prihláškou v rámci reštrukturalizačného konania za podmienok ustanovených výlučne zákonom č. 7/2005 Z.z. Preto exekučný titul pre navrhovateľa už nemá žiadny význam. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Mal za to, že zastavenie konania bolo zastavené zo strany odporcu tým, že podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, ktorého následkom je nemožnosť vedenia exekúcie na majetok odporcu a nutnosť všetky pohľadávky voči odporcovi prihlásiť v rámci reštrukturalizačného konania podľa zák. č. 7/2005. Je teda zrejmé, že návrh na vydanie platobného rozkazu berie späť len pre toto správanie odporcu, a preto žiada priznať náhradu trov konania. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., a náhradu trov konania by bol priznal odporcovi, ak by mu boli trovy prvostupňového konania vznikli. Nie je preto pravdou, že súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania resp. je potrebné doplniť výrok súdu prvého stupňa o rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o trovách konania v prospech navrhovateľa. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ ešte pred začatím pojednávania zobral návrh v celom rozsahu späť. Dôvodom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa bolo podanie návrhu na začatie reštrukturalizácie zo strany odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľ z tohto dôvodu zobral návrh vo veci samej späť aj napriek tomu, že konanie mohlo byť zo zákona prerušené, nie je dôvodom na to, aby boli priznané trovy konania navrhovateľovi, keďže navrhovateľ z procesného hľadiska ako účastník konania, ktorý má dispozičné právo so žalobou spôsobil zastavenie konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a v tomto prípade je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu hoci existovala prekážka res iudicata alebo prekážka litispendencie alebo ak podal žalobu proti účastníkovi, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť ale tiež aj vtedy ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je povinný uhradiť trovy konania odporca. Tak je to napríklad vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. V danom prípade nemožno považovať za zavinenie žalovaného skutočnosť, že žalovaný sa dostal do situácie keď bol nútený podať návrh na začatie reštrukturalizácie resp. keď na strane žalovaného vznikli dôvody na podanie takéhoto návrhu. Odvolací súd má za to, že nemajetnosť dlžníka resp. úpadok dlžníka nemôže byť dôvodom na vyvodenie právneho záveru, že žalovaný v dôsledku svojej zlej finančnej situácie zavinil, že konanie sa muselo zastaviť aj keď takáto situácia žalovaného bola dôvodom na to, že žalobca zobral svoj návrh v celom rozsahu pred začatím pojednávania späť. Samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súdne konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou sa povolením reštrukturalizácie prerušujú podľa ust. § 18 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 a tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 zák. 7/2005 Z.z. Skutočnosť, že bol podaný návrh na začatie reštrukturalizácie nebol dôvod na to, aby žalobca zobral návrh vo veci samej späť. Konanie mohlo byť zo zákona prerušené a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu by toto konanie bolo zo zákona zastavené. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako účastník, ktorý mal dispozičné právo so žalobou zobral žalobu späť a tak z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a vzhľadom na dôvody pre ktoré došlo k späťvzatiu žaloby nemožno vyvodiť právny záver, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie odporcu a tak odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.