Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219652 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214219652.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W.. G. T., L.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, K. L. E., zast. JUDr. Miroslava Čapková, advokát, Nám. sv. Anny 21, Trenčín, proti odporcovi: DOBRÉ REALITY s. r. o., Falešníka 10, Prievidza, IČO: 45 625 743, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/172/2014-52 zo dňa 10.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/172/2014-52 zo dňa 10.12.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. SORS 21/2013 zo dňa 11.07.2014 vydaného Slovenským obchodným rozhodcovským súdom, so sídlom Turčianska 2, Bratislava, zriadeným pri Iura Arbiter, s.r.o., so sídlom Turčianska 2, Bratislava, IČO: 44 842, až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 22Cb/l72/2014. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2014 (odoslaným na poštovú prepravu dňa 10.08.2014) sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SORS 21/2013 zo dňa 11.07.2014 vydaný Slovenským obchodným rozhodcovským súdom, so sídlom Turčianska 2, Bratislava, zriadeným pri Iura Arbiter, s.r.o., z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a,) c), f) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (a ďalších dôvodov) a zároveň žiadal, aby súd odložil jeho vykonateľnosť. Súd prvého stupňa poukázal na § 40 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a uviedol, že preskúmal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ako aj tvrdenia uvedené v návrhu na zrušenie rozhodnutia rozhodcovského súdu a dospel k záveru, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je v danom prípade dôvodný. Zákon č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 2 neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré súd môže odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd preto v prvom rade skúmal, či samotný žalobný návrh po formálnej stránke spĺňa zákonom ustanovené predpoklady pre ďalšie konanie a navrhovateľ je aktívne legitimovaný. Súd ďalej hodnotil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné povoliť odklad vykonateľnosti. Analogicky s ustanovením § 233 O.s.p. je odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku opatrením výnimočným, keďže sa ním zasahuje do nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, čím sa podstatným spôsobom narúša zásada právnej istoty. Na druhej strane, navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože sa domnieva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, že sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, taktiež popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy i samotnej konkurenčnej doložky v mandátnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 15.02.2011. Poukázal aj na porušenie práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Ide teda o závažné nedostatky a ak by sa ich existencia skutočne preukázala, súd by predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odporca odvolanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa obmedzil len na formálne skúmanie podmienok odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia, osobitne sa nezaoberal opodstatnenosťou navrhovateľom uvádzaných tvrdení, resp. nevyhodnotil, či je z obsahovej stránky žaloba dôvodná alebo či ide len o subjektívne konštatovania navrhovateľa za účelom oddialenia vymožiteľnosti pohľadávky odporcu. Má za to, že účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je síce ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak súčasne musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti by mal súd brať zreteľ tak na ujmu, ktorá môže nastať v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozsudku, ako aj na prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozsudku dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej z tohto rozsudku vyplývajú. Samotné odôvodnenie Uznesenia v takejto podobe nepovažuje za udržateľné a dostatočne presvedčivé obzvlášť v prípade potreby vnímania citlivosti prelomenia právnych účinkov právoplatného rozhodcovského rozsudku. Konajúci súd uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dostačujúco neodôvodnil, len konštatuje skutkové tvrdenia navrhovateľa, a predovšetkým vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k záveru, že odklad vykonateľnosti je opodstatnený. V zmysle tvrdených skutočností preto považuje predmetné uznesenie za neodôvodnené, nepreskúmateľné pre nedostatok relevantných dôvodov a nesprávne, nakoľko zistenie skutkového stavu veci je pre vydanie uznesenia nepostačujúce. Žiadal, aby súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II o odklade vykonateľností rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.12.2014, sp. zn. 22Cb/172/2014 v plnom rozsahu zrušil a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že súd prvého stupňa pochybil, ak sa obmedzil len na formálne skúmanie podmienok odkladu vykonateľnosti a osobitne sa nezaoberal opodstatnenosťou žaloby. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím uplatnil zákonom daný priestor odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe návrhu navrhovateľa. Dospel k správnemu záveru, že v tomto štádiu konania je možné iba skúmať, či samotný návrh na odklad vykonateľnosti spĺňa formálne náležitosti, či návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný včas, ako základný predpoklad na konanie vo veci samej a či samotný návrh vo veci samej spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti nie je možné dospieť k záveru, či samotný návrh je po obsahovej stránke dôvodný, keďže tvrdenia navrhovateľa a navrhnuté dôkazy budú predmetom dokazovania súdu prvého stupňa vo veci samej. Odklad vykonateľnosti má teda preventívny charakter, ale plní aj ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.