Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/472/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215212136 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215212136.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.Č. : H., Q.. XX.XX.XXXX, G., Q.. XX.XX.XXXX, T., Q.. XX.XX.XXXX, G., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov matka : G. U.Č., N.. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Pavlom Haškom, advokátom, so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava a otec: H. U., Q.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., zastúpený Mgr. Petrom Serinom, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 24.06.2015, č.k. 61P 83/2015-25, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 24.06.2015, č.k. 61P 83/2015-25 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi prispievať na výživu maloletých detí H. U.I., Q.. XX.XX.XXXX Y. XXX P., G. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XXX P., T. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XX P. G. G. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XX P. mesačne K. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol po zistení, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, sú v rozvodovom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 61P 159/2014, pričom otec na výživu všetkých štyroch maloletých detí prispieva matke XXX Eur mesačne. Za danej zistenej situácie súd prvého stupňa dospel k úvahe o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov a to určením výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutné výživné považoval sumu na maloletého H. XXX P., G. XXX P., T. XX P. G. G. XX Eur mesačne, keďže pri určovaní výživného predbežným opatrením sa vychádza z iných kritérií ako pri určovaní výživného v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, so zohľadnením osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ matka žiadala predbežným opatrením určiť výživné vo výške na maloletého H. XXX P., G. XXX P., T. XXX P. G. G. XX Eur mesačne, vo zvyšku jej návrh s poukazom na charakter predbežného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov konštatoval, že tieto v danom štádiu konania nie sú ustálené, budú zisťované v konaní vo veci samej, pričom pri rozhodovaní prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti. Poukázal na priemerný čistý mesačný zárobok otca v roku 2015 vo výške XXXX,XX Eur, a zistený príjem matky, ktorý od mája 2015 pozostáva z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletého G. (X roky) iba z rodičovského príspevku. Vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. a, f/, v spojení s ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, alternatívne zmeniť a určiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého H. v sume XX P., G. XX P., T. XX P. G. G. XX Eur mesačne. Uviedol, že jeho čistý priemerný mesačný príjem je XXXX,XX Eura, avšak po všetkých zrážkach má k dispozícii sumu XXX,XX Eura. Z príjmu platí splátky hypotéky XXX,XX Eura a poplatok RTVS, výdavky za telefón mal. H.Ž. XX Eur a po odchode zo spoločnej domácnosti, výdavok za bývanie XXX Eur. Je toho názoru, že splátky hypotéky za byt, v ktorom bývajú maloleté deti s matkou, je potrebné zohľadniť ako prispievanie otca na maloleté deti. Má za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí argumentačne nevysporiadal s výškou priznaného výživného, z uvedeného rozhodnutia teda nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil a z akých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal. Namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že aj on má maloleté deti vo svojej starostlivosti počas súdom upraveného styku, s ktorým mu vznikajú náklady. Súd podľa jeho názoru opomenul aj na tú skutočnosť, že matka v minulosti pracovala a najmladšieho syna zverila do opatery tretej osoby a má za to, že matka sa vzdala príjmu nie preto, aby sa starala o maloletého G., ale preto, aby mohla argumentovať svojim nízkym príjmom. Pre neho je zvláštna aj argumentácia súdu prvého stupňa, že matka kompenzuje vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom osobnou starostlivosťou, keď je podľa jeho názoru potrebné si uvedomiť, že H. má XX, G. X G. T. X rokov, kedy sa starostlivosť rodiča o deti v ich veku výrazne redukuje, keď ostatné deti trávia minimálne polovicu dňa v škole a osobnú starostlivosť matky si tak vyžaduje iba najmenší G.. Poukázal na to, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy maloletých detí, alebo či otec dobrovoľným plnením ohrozuje a ako ich výživu. Predbežné opatrenie nemá nahrádzať rozsudok vo veci samej mal by dočasne do doby rozhodnutia zabrániť nebezpečenstvu vzniku ujmy. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci nerozhoduje na základe výsluchu procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh poddaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení. V danej prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa riadil kritériami, podľa ktorých sa určuje výživné na maloleté dieťa predbežným opatrením vychádzajúc z tvrdení matky uvedených v návrhu. Matka obsahom svojho návrhu, ako aj listinnými dôkazmi k nemu priloženými aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčila potrebu zabezpečenia výživy maloletých detí určením výživného na ne, pričom výška výživného určená súdom prvého stupňa zodpovedá charakteru predbežného opatrenia, keď aj odvolací súd ju považoval za výživné v nevyhnutnej miere za situácie, keď ide o 4 maloleté nezaopatrené deti z toho X školopovinné, potreby ktorých sú v ich veku finančne mimoriadne nákladné a za situácie, keď jediným zdrojom príjmu matky z dôvodu celodennej osobnej starostlivosti o maloletého Andreja je rodičovský príspevok. Pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na výšku jeho príjmu a splátky hypotéky, odvolací súd udáva, že pre účely predbežného opatrenia správne vychádzal súd prvého stupňa z výšky čistého príjmu otca preukázaného potvrdením o jeho mzde, pričom rozdiel medzi jeho čistým priemerným mesačným príjmom a sumou, ktorá mu je vyplácaná po všetkých zrážkach a ich dôvodnosť, bude predmetom dokazovania vo veci samej, odôvodnenie tohto rozdielu nevyplýva ani z obsahu jeho odvolania. K námietke otca, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom supluje splátkou hypotéky a koncesionárskymi poplatkami odvolací súd udáva, že takýmto spôsobom nie je zo strany otca dostatočne zabezpečovaná výživa a potreby maloletých detí, keď otec plní iba spoločný záväzok rodičov v prospech peňažného ústavu a neprispieva na základné potreby detí spojené so stravou, zdravotným stavom, ošatením, či školskou dochádzkou. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je možné bez vykonania náležitého dokazovania zaujať objektívne stanovisko k príjmu otca, možnostiam a schopnostiam rodičov a rozporom v ich tvrdeniach, toto bude úlohou súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej. Pokiaľ otec celkom nechápe, čo znamená osobná starostlivosť matky o maloleté deti vo veku XX,X,X a X rokov, po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti výlučná, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že ide o komplexnú osobnú starostlivosť, v danom prípade o štyri maloleté deti, spočívajúcu v sústavnej starostlivosti o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj a to práve najmä mimo času, ktoré maloleté deti trávia na školskom vyučovaní. Manželia majú povinnosť starať sa podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, pričom na uspokojovanie potrieb rodiny možno prispievať aj osobnou pomocou v domácnosti, starostlivosťou o deti, o spoločný majetok, jeho údržbu a pod. Výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený rovnako ako zárobková činnosť. Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 4, ukladá povinnosť prihliadať na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť je tak postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a domácnosti, na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Na podiel osobnej starostlivosti o dieťa nemá vplyv, či bolo dieťa umiestnené do predškolského či školského zariadenia, táto skutočnosť sa skôr premietne do zmeny zárobkových možností rodiča, ktorý sa o dieťa doteraz osobne staral. V danom prípade má maloletý Andrej nárok, aby materská dovolenka jeho matky trvala do veku jeho troch rokov, nie je v jeho záujme a nemožno to od matky ani spravodlivo požadovať ( najmä na jej výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti), aby splnila predstavy otca a nastúpila za danej situácie do zamestnania. Za daného skutkového stavu uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.