Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/109/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307219924 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1307219924.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: S. A., F.. XX.XX.XXXX, Ž.O. XXXX/X, XXX XX O. H. C., zast. JUDr. Anna Besedičová, advokátka, Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, proti odporcovi: TESS/maxi promotion s.r.o., Víťazná 7, 831 06 Bratislava, IČO: 35 737 212, zast. Mgr. Matej Marhavý, advokát, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, o zaplatenie 4.345,08 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 1.204,90 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k 27Cb/2/2008-196 zo dňa 5.3.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k 27Cb/2/2008-196 zo dňa 5.3.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.345,08 Eur spolu s 14,25% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 4.345,08 eur od 18.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 9.480,18 eur od 13.06.2007 do 20.07.2007, zo sumy 15.059,66 eur od 17.07.2007 do 25.07.2007, zo sumy 5.875,73 eur od 05.08.2007 do 03.10.2007 ako aj trovy konania v sume 260,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.587,09 Eur. Vzájomný návrh odporcu súd zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 16.10.2007 domáhal zaplatenia istiny 140.408,- Sk s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za vykonané služby. Návrh odôvodnil tým, že odporca si dňa 17.04.2007 objednal u navrhovateľa zabezpečenie ozvučenia a stanov na roadshow predajcu vozidiel značka Honda s názvom "Honda v mestách", ktoré sa uskutočnili v jedenástich mestách akou VIP party vždy v piatok a sobotu v termíne od 04.5.2007 do 21.07.2007. Celková cena plnenia bola dohodnutá vo výške 880.000,-- Sk bez DPH, čo objednávateľ uviedol v objednávke zo 17.04.2007, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Navrhovateľ v zmysle požiadavky odporcu plnil v termínoch a za vykonané služby vystavil faktúry: - faktúra číslo 2007056 vo výške 285.600,-- Sk, splatná 12.06.2007, uhradená 20.07. 2007 - faktúra číslo 2007090 vo výške 453.687,50 Sk, splatná 16.07.2007, uhradená 25.07. 2007 - faktúra číslo 2007098 vo výške 177.012,50 Sk, splatná 04.8.2007, uhradená 03.10.2007 - faktúra číslo 2007103 vo výške 130.900, -- Sk, splatná 17.08.2007, ktorú odporca neuhradil. Odporca namietal výšku uplatneného nároku, pretože cena bola medzi účastníkmi dohodnutá podpísaním objednávky zo dňa 17.4.2007 vo výške 880.000,- Sk vrátane DPH, teda DPH tvorila súčasť tejto ceny. Navrhovateľ prvé faktúry vystavil na vyššie sumy, následne sa účastníci dohodli na zmene ceny vo forme jej zníženia za dovtedy poskytnuté služby. Štvrtú faktúru považoval odporca za neopodstatnenú. Odporca vzniesol vzájomný návrh vo výške 36.300,- Sk (1204,90 Eur), ktorá predstavuje úhradu nad dohodnutú cenu. Súd vo veci vypočul svedkyňu A. W., poukázal na listinné dôkazy, na ustanovenie § 3 ods. 3 veta druhá zák. č. 18/1996 Z.z., podľa ktorého... ak nie je dohodnuté alebo osobitnými predpismi ustanovené inak, súčasťou ceny je daň z pridanej hodnoty... Keďže medzi účastníkmi bol rozpor výkladu vôle k dohode o cene, súd aplikoval ust. § 266 ods. 1-4 Obch. zák. Konštatoval, že pri výklade sporného ujednania v zmluve, ktoré každý z účastníkov právneho vzťahu interpretuje odlišne, je dôležité, aby výklad vychádzal z komplexného pohľadu na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím na rokovania o uzavretí zmluvy, na obchodnú prax, ktorá existuje medzi stranami ako aj na ich následné správanie, ak to povaha veci pripúšťa. Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku uviedol, že svedkyňa Svedkyňa A. W. potvrdila, že štandardne sa dohadovali ceny bez DPH. Treba vychádzať z predchádzajúcej praxe medzi účastníkmi konania. Z listinných dokladov navrhovateľa je zrejmé, že návrh rozpočtu, ktorý predkladal navrhovateľ, vždy uvádzal ceny bez DPH (č.l.136 súdneho spisu). Nemožno súhlasiť s vyjadrením odporcu, že tieto prípady nemali takýto finančný rozsahu ako prejednávaná vec. Nevysvetlil, prečo predchádzajúce obchodné prípady boli dohadované bez DPH a tento obchodný prípad bol dohodnutý s DPH. Svedkyňa A. W. potvrdila, že najprv zasielala objednávku dňa 17.04.2007 (č.l. 52 súdneho spisu) bez určenia ceny a dňa 26.06.2007 (e-mailové správa) zaslala objednávku s určenou cenou (č.l. 54 súdneho spisu). Konateľ navrhovateľa vo výpovedi potvrdil, že túto podpisoval po ukončení akcie. Odporca namietol, že akciu v takomto rozsahu je oprávnený obstarať výlučne štatutárny orgán a nie zamestnanec. A. W. nebola na to oprávnená, pričom navrhovateľ o tej skutočnosti vedel. Navrhovateľ si bol vedomý, že zo strany zamestnanca odporcu došlo k prekročeniu jeho oprávnenia, zadávať akciu v takomto objeme, preto sa navrhovateľ s odporcom dohodol na zmene ceny vo forme zníženia ceny o 174.064,88 Sk, preto opravil vystavené faktúry. Súd poukázal na ust. § 15 ods. 1,2 Obch. zák. a konštatoval, že odporca nepreukázal, že navrhovateľ vedel o prekročení oprávnenia A. W.Í., ktorá vo výpovedi uviedla, že jej to vyplývalo z náplne práce, bola oprávnená zadávať objednávky. Odporca vedel o prebiehajúcej akcii a teda musel mať vedomosť o tom, že bola objednaná, keby a kým. Odporca rovnako nepreukázal, že účastníci sa dohodli na zmene ceny oproti pôvodnej objednávke. Ak došlo k zníženiu ceny, ako tvrdí odporca, potom nezodpovedal z ktorej ceny sa táto znižovala, či z ceny, ktorá bola s DPH, alebo bez DPH. Súd z výpovede svedkyne A. W. mal preukázané, že podkladom pre učenie ceny bola cenová ponuka navrhovateľa, v ktorej sa uvádzali ceny bez DPH a bola obvyklá prax medzi účastníkmi konania, ako aj prax v tomto odvetví. Odporca v konaní nenamietol nesplnenie predmetu zmluvy. Súd posúdil vzniknutý obchodno-právny vzťah podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ako inominátnu zmluvu. Z vykonaného dokazovania mal osvedčený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny a právo na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. Dobu omeškania súd určil nasledujúci deň po dobe splatnosti faktúr do doby, kedy odporca vykonal ich úhradu. Vzájomný návrh súd z rovnakých dôvodov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na skutočnosť, že odporca na základe objednávky zo dňa 17.4.2007 objednal u právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečenie ozvučenia a osvetlenia stanov na spoločenskú akciu „roadshow Honda v mestách“ za celkovú cenu 880.000,- Sk. Odporca na základe vystavených faktúr napokon zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa za plnenie sumu 916.300,- Sk, teda o 36.300,- Sk viac ako bolo pôvodne dohodnuté. Odporca tvrdí, že cena bola jednoznačne dohodnutá vrátane DPH, čo vyplýva z písomnej dohody - objednávky zo dňa 17.4.2007, ako aj z ust. § 3 ods. 3 veta druhá zák. č. 18/1996 Z.z., platného v rozhodnom období. Odporca namietal výkladové pravidlá prvostupňového súdu v zmysle § 266 Obch. zák., pretože dohoda o cene bola dohodnutá písomne a veľmi jednoznačne. Cenové položky návrhu rozpočtu, písomnej objednávky a následne vystavených faktúr nie je možné nijako spárovať a pri ich sčítaní sa nedosiahne suma 880.000,- Sk. Preto nemôže obstáť argumentácia navrhovateľa, ktorú si súd osvojil, že dohoda o cene vychádzala z ceny rozpočtu, kde boli jednotlivé položky uvádzané ako ceny „bez DPH“. Navrhovateľ akýkoľvek logický súvis medzi návrhom rozpočtu, objednávkou a vystavenými faktúrami v cenových položkách nepreukázal. Sám navrhovateľ uviedol, že po zaslaní návrhu rozpočtu prebehli medzi účastníkmi ďalšie rokovania, výsledkom ktorých bolo zníženie ceny. Je teda zrejmé, že položky návrhu rozpočtu prekopírované do objednávky sú zmätočné, lebo ich súčtom sa nedosiahne suma 880.000,- Sk. Odporca má za to, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 266 ods. 3 Obch. zák. pri posudzovaní obvyklej praxe zavedenej medzi účastníkmi, pretože v posudzovanom prípade sa neplnilo na základe predloženého rozpočtu (ako to bolo v iných drobných prípadoch v rozmedzí ceny 15.000 - 30.000,- Sk), ale na základe písomnej objednávky, ktorej predchádzali po zaslaní rozpočtu rokovania o konečnej cene. V danom prípade je zrejmé, že súd prvého stupňa skutkové zistenia nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil, pretože cena poskytnutých služieb bola dohodnutá v objednávke fixne v sume 880.000,- Sk vrátane DPH. Pre posúdenie veci je podstatné, či došlo k dohode o znížení dohodnutej ceny 880.000,- Sk, keďže odporca zaplatil navrhovateľovi celkovo 916.300,- Sk a vo vzájomnom návrhu si odporca uplatnil rozdiel vo výške 36.300,- Sk (t.j. 916.300,- Sk - 880.000,- Sk). V prvostupňovom konaní však odporca preukázal, že fa. č. 2007056 a 2007090 boli vystavené najprv vo vyššej výške - 913.352,28 Sk, a po stretnutí konateľov boli opravené tak, že sa vystavili na nižšiu sumu, spolu vo výške 739.287,50 Sk (č.l. 30-33 spisu). Dôvody zníženia týchto faktúr sú však pre posúdenie veci bez významu. Odôvodnenie rozsudku je teda v tomto smere zmätočné a odporcovi nie je zrejmé, aký negatívny následok má pre neho skutočnosť, že nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v odpore. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu dňa 17.4.2015. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania odporcu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa v rozsudku vysporiadal so všetkým argumentmi účastníkov konania, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ich správnosť odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odporca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti než tie, ktoré už boli obsahom vyjadrení pred prvostupňovým súdom a s ktorými sa prvostupňový súd v rozsudku vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 18/1996 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cene dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výška požadovanej predávajúcim. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák., súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri dohode o cene vo výške 880.000,- Sk bez DPH použil výkladové pravidlá v zmysle § 266 Obch. zák., a správne prihliadol na rokovania o uzavretí zmluvy, na návrh rozpočtu, kde bolo uvedené, že „všetky ceny sú uvedené bez DPH 19%“ , ako aj na následné správanie strán. V konaní bolo preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi faktúry č. 2007056, 2007090 a 2007098, za obdobie plnenia máj, jún a júl 2007, ktoré boli vystavené vrátane 19% DPH, a to na základe rovnakého zmluvného vzťahu. Navrhovateľ plnil na základe potvrdenej objednávky zo dňa 17.4.2007, ktorá bola vystavená na základe odsúhlaseného návrhu rozpočtu zo dňa 28.3.2007, ktorý uvádza položkové ceny, i cenu celkom, bez DPH. Tvrdenia odporcu, že cena bola jednoznačne dohodnutá ako cena vrátane DPH, a teda že už zaplatením sumy 916.300,- Sk zaplatil viac, ako bolo účastníkmi dohodnuté, sú vzhľadom na listinné dôkazy, svedeckú výpoveď A. W. a obvyklú prax medzi účastníkmi právneho vzťahu pri určovaní ceny aj iných akcií objednaných odporcom, právne irelevantné. Odporca už z predchádzajúcej obchodnej spolupráce s navrhovateľom vedel, že ceny sa dohadovali bez DPH. V danom prípade tak dohodnutá cena, spolu so sadzbou DPH vo výške 19% , predstavovala sumu 1.047.200,- Sk. Dôvody odvolania odporcu sú vzhľadom na uvedené v celom rozsahu právne irelevantné a odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.