Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/171/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308214673 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1308214673.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: V. S., F. XXX, S., zastúpeného JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: Prvá realitná a splátková kancelária - akciová spoločnosť (v skratke: P.R.S.K., a.s.), Škultétyho 1, Bratislava, IČO: 36 527 076, o zaplatenie 599,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/47/2009-222, zo dňa 16.2.2011, v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/47/2009-243, zo dňa 25.10.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 599,35 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.8.2008 do zaplatenia a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 1.132,70 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 18.056,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.8.2008 do zaplatenia, nakoľko odporca uzavrel s navrhovateľom dňa 31.7.2001 Zmluvu o členstve č. 147, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi pôžičku vo výške 100.000,- Sk po splnení zmluvných podmienok, medzi iným i zaplatenie splátok vo výške 1.919,- Sk počas 12-ich mesiacov, po uplynutí ktorých mala byť zo strany odporcu poskytnutá pôžička. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že napriek skutočnosti, že po dobu až 13 mesiacov platil pravidelné splátky na účet odporcu v dohodnutej výške, k poskytnutiu pôžičky z jeho strany nedošlo, a to ani následne. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ listom zo dňa 5.2.2003 odstúpil od predmetnej zmluvy o členstve a požiadal odporcu o vrátenie zaplatených mesačných splátok, na čo odporca reagoval listom z 13.2.2003, že nárok navrhovateľa na vrátenie zaplatených splátok vo výške 18.056,- Sk vznikne až po uplynutí 72 mesiacov od dátumu uzavretia predmetnej zmluvy (t.j. 31.7.2008), kedy mu odporca uvedenú sumu poukáže. Po uplynutí tejto doby navrhovateľ kontaktoval odporcu, ktorý mu listom zo dňa 4.9.2008 oznámil, že finančné prostriedky bude schopný vyplatiť až v priebehu roku 2009. Navrhovateľ poukázal na list odporcu zo dňa 13.2.2003, ktorý považoval za písomné uznanie dlhu (§ 558 Obč. zák.); pretože sa odporca dostal s plnením do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák.), navrhovateľ si nárokoval aj príslušenstvo pohľadávky. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 27.7.2001 na základe žiadosti navrhovateľa o udelenie členstva v Prvej realitnej a splátkovej kancelárii - akciová spoločnosť, (ďalej len „P.R.S.K., a.s.“), bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o členstve, na základe ktorej bol navrhovateľ ako kupujúci oboznámený so Stanovami nákupných klubov a spolu s predávajúcim potvrdili, že cieľom tejto zmluvy je nákup a predaj spotrebného tovaru, špecifikovaného v žiadosti o udelenie členstva (podľa vlastného výberu) formou mesačných splátok počas 72 mesiacov, v celkovej cene 100.000,- Sk, kde mesačná splátka bola 1.919,- Sk. Listom zo dňa 5.2.2003 navrhovateľ oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy a žiadal o vrátenie vloženej sumy (13 mesačných splátok) a to z dôvodu neposkytnutia pôžičky po jednom roku. Vychádzal zo zistenia, že listom zo dňa 13.2.2003 odporca potvrdil nárok na vrátenie zaplatených mesačných splátok, avšak až na konci dojednaného splátkového obdobia t.j. po uplynutí 72 mesiacov (dňa 31.7.2008) v celkovej výške 18.055,57,- Sk. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa vychádzajúc z toho, že sám odporca v liste z 13.2.2003 potvrdil podlžnosť v žalovanej výške s poukazom na dobu 72 mesiacov, po uplynutí ktorých si má navrhovateľ požiadať o vrátenie istiny. V liste zo 4.9.2008 odporca opätovne potvrdil podlžnosť, ale poukázal pre zmenu na svoju insolventnosť. Podľa názoru súdu prvého stupňa premlčacia doba začala plynúť dňom 1.8.2008, kedy si mohol navrhovateľ uplatniť svoje právo. S argumentáciou navrhovateľa, že išlo o neplatný právny úkon, nakoľko zmluva nebola podpísaná štatutárnymi zástupcami odporcu v zmysle stanov obchodnej spoločnosti zo dňa 5.6.1997, sa s poukazom na vzájomnú korešpondenciu účastníkov konania (listy z 13.2.2003 a 4.9.2008, ktoré podpísal predseda ako štatutárny orgán odporcu) nestotožnil; mal za preukázané, že štatutárny orgán odporcu nespochybnil v týchto listoch existenciu zmluvy, následné odstúpenie od zmluvy, ani podlžnosť z nej vyplývajúcu. S poukazom na ustanovenie § 20 Obč. zák. a vzájomnú korešpondenciu tvrdenia štatutárneho zástupcu vyhodnotil ako účelové. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že dňa 31.7.2001 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu tzv. inominátnej zmluvy podľa § 51 Obč. zák., obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa platiť odporcovi po zaplatení členského poplatku pravidelne mesačné splátky (vypočítané z ceny ním označeného tovaru so zarátaním sprostredkovateľského poplatku a DPH) v určenej výške po dohodnutú dobu od uzavretia zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť, resp. prefinancovať navrhovateľovi po získaní nákupného oprávnenia za dohodnutých podmienok cenu tovaru uvedenú v zmluve (žiadosť o udelenie členstva, zmluva o členstve v nákupnom klube odporcu a jej neoddeliteľná súčasť - Stanovy nákupných klubov P.R.S.K., a.s.). Jednotlivými faktúrami vystavenými odporcom navrhovateľ riadne dodržal podmienky zmluvy a listom zo dňa 5.2.2003 od zmluvy odstúpil pre nedodržanie zmluvných podmienok na strane odporcu. Odporca odstúpenie od zmluvy akceptoval listom zo dňa 13.2.2003 a navrhovateľa upozornil, že s poukazom na čl. X Stanov má nárok na vyplatenie ním vložených súm až po uplynutí 72 mesiacov. Predmetný list súd prvého stupňa vyhodnotil ako uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák. čo do dôvodu (riadne odstúpenie od zmluvy) i výšky a mal za to, že úmysel odporcu verifikoval i jeho ďalší list zo dňa 4.9.2008. Keďže mal za zrejmé, že odporca doposiaľ navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil, v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zák. návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 599,35 eura (18.055,56,- Sk). Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal navrhovateľovi aj uplatňovaný úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal odporca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Dôvodil tým, že aj keď je pravdou, že navrhovateľ uzatvoril dňa 31.7.2001 zmluvu o členstve v Nákupnom klube „B“ P.R.S.K., kde sa zaviazal dodržať Stanovy Nákupných klubov s dobou trvania splátok 72 mesiacov a poukazovať mesačne 1.919,- Sk, z dôvodov na jeho strane si prestal plniť pravidelné mesačné splátky, v dôsledku čoho nezískal a ani nemohol získať oprávnenie na nákup spotrebného tovaru podľa vlastného výberu v zmysle čl. II, písm. f) Stanov Nákupných klubov „B“. Keďže zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle čl. X, nárok na vrátenie tzv. čistých splátok mu vznikol na konci zmluvne dojednaného splátkového obdobia, t.j. najskôr k 31.7.2007 a to len v sume 18.056,- Sk. Vzhľadom na lehoty od 31.7.2001 do podania návrhu 4.12.2008 a s poukazom na § 457 v spojení s § 101 a § 103 Obč. zák. považoval tento nárok za premlčaný. K meritu veci uviedol, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené obdobné konanie pod sp. zn. 41C/22/2005, kde súd konštatoval neplatnosť právnych úkonov z dôvodu absencie podpisov štatutárnych zástupcov na zmluvných dokumentoch. Vzhľadom na vyslovený názor súdom v obdobnom konaní sa domnieva, že sa môže jednať len o bezdôvodné obohatenie a lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíjajú od dátumov zaplatenia jednotlivých splátok navrhovateľom. Z uvedených dôvodov vzniesol opätovne námietku premlčania. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.5.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). V prejednávanej veci bol medzi účastníkmi dohodnutý záväzok navrhovateľa platiť odporcovi od uzavretia Zmluvy o členstve č. 147 určené mesačné splátky po dohodnutú dobu (12 mesiacov) bez ohľadu na to, kedy následne v budúcnosti získa nákupné oprávnenie a splní aj ďalšie podmienky na poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky ceny tovaru podľa vlastného výberu, resp. na prefinancovanie ceny tovaru. Pretože prejavy vôle účastníkov smerovali k založeniu právneho vzťahu, ktorý podľa obsahu dohodnutých práv a povinností nemožno podriadiť ani pod žiaden z výslovne upravených zmluvných typov v Obč. zák., v Obch. zák., prípadne v inom právnom predpise, treba tento právny vzťah považovať za vzťah z nepomenovanej (inominátnej) zmluvy. Jej uzavretie umožňuje ustanovenie § 51 Obč. zák., rešpektujúce zásadu zmluvnej voľnosti strán vyjadrenú v § 2 ods. 3 Obč. zák. Pre platnosť takto zmluvy sa vyžaduje, aby neodporovala obsahu alebo účelu zákona. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj prijal argumentáciu odporcu, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy v zmysle čl. X Stanov nákupných klubov „B“ a nárok na vrátenie tzv. čistých splátok mu vznikol na konci zmluvne dojednaného splátkového obdobia t.j. najskôr k 31.7.2007, potom z povahy veci vyplýva, že odporcovi vznikla tomu zodpovedajúca povinnosť vrátiť splátky (tiež) na konci dojednaného splátkového obdobia. Bol to odporca ako dodávateľ, ktorý predmetnú zmluvu naformuloval týmto spôsobom a dohodnutou lehotou na vrátenie splátok sa v ďalšom slede udalostí cítil byť viazaný, nakoľko z nej sám vychádzal a nijak ju nespochybňoval; aj v odpovedi na list navrhovateľa z 26.8.2008 nevyplatenie finančných prostriedkov zdôvodnil nepriaznivou finančnou situáciou (s poukazom na zdĺhavé konania súdov a časovo náročné exekučné konania, ktorými vymáha značné sumy od neplatičov) s tým, že ako náhle mu to finančná situácia dovolí, postupne podľa splatnosti iných pohľadávok, svoj záväzok voči navrhovateľovi vyrovná. Vychádzajúc z vlastnej argumentácie odporcu, keďže navrhovateľ sa nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia ale peňažného plnenia, majúceho právny dôvod v inominátnej Zmluve o členstve, vrátenie ním uhradených 13 mesačných platieb malo byť splatných dňa 31.7.2007, trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zákonníka začala plynúť od nasledujúceho dňa 1.8.2007. Konanie v predmetnej veci bolo začaté dňa 4.12.2008, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby. Odporca až v priebehu konania na súde prvého stupňa svoju obranu účelovo zmenil vznesením námietky premlčania s poukazom na platné odstúpenie od zmluvy navrhovateľom, od ktorého začala plynúť premlčacia doba podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Obč. zák. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vychádzajúc z § 110 ods. 1, veta druhá Obč. zák., list odporcu z 13.2.2003 vyhodnotil ako uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky a mal za to, že úmysel odporcu verifikoval i jeho ďalší list zo dňa 4.9.2008. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/173/2011 z 30.1.2013 v zmysle ktorých, „pre vznik účinkov uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi sa nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je zrejmé, že si je svojej povinnosti vedomý. Nie je ani nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave a ani dobu, v ktorej bude dlh splnený. Uznávací prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých za prípadnej pomoci výkladu podľa § 35 Obč. zákonníka dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Požiadavka uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav.“ Z predmetného listu je zrejmé, že si bol odporca svojej povinnosti vrátiť navrhovateľovi zaplatené mesačné splátky vedomý; výška uznaného dlhu bola vyjadrená výslovne (18.055,57,- Sk) a pokiaľ ide o dôvod, tento bol vyjadrený v nadväznosti na odstúpenie navrhovateľa od predmetnej zmluvy. Požiadavka uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky tak bola splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, lebo z okolností prípadu je nepochybné, že sa jednalo o odporcov uznávací prejav, ktorý má písomnú formu, je v ňom uvedená výška dlhu, záväzok zaplatiť po 31.7.2007 ako aj právny dôvod, z ktorého dlh vznikol. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák., ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, v danom prípade ide o desaťročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď k uznaniu došlo, t.j. 13.2.2003. Navrhovateľ podal návrh na súde prvého stupňa dňa 4.12.2008, teda pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť, keďže k začatiu konania došlo pred jej uplynutím a preto nárok navrhovateľa nie je premlčaný a bol uplatnený včas. Odvolacia námietka odporcu, že na Okresnom súde Bratislava III bolo pod sp. zn. 41C/22/2005 vedené obdobné konanie, v ktorom súd konštatoval neplatnosť právnych úkonov z dôvodu absencie podpisov štatutárnych zástupcov na zmluvných dokumentoch je nedôvodná, nakoľko predmetná vec bola nemeritórnym rozhodnutím, a to uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 41C/22/2005-208, zo dňa 22.4.2010, na základe späťvzatia žaloby právoplatne zastavená (uznesenie, ktorým sa zastavuje konanie, nie je meritórnym rozhodnutím o veci samej). Skúmanie neplatnosti Zmluvy o členstve č. 147 z dôvodu, že nebola podpísaná štatutárnym zástupcom odporcu, ale len vedúcou kancelárie v zastúpení, nemá so zreteľom na vyššie uvedené uznanie dlhu bez ďalšieho vplyv na existenciu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní; na posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku je zaoberanie sa touto otázkou bezpredmetné. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., špecifikujúc výšku priznaných trov podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odporca v podanom odvolaní neuviedol právne významný dôvod, pre ktorý by bol napadnutý výrok o trovách konania vecne nesprávny či už s odkazom na ustanovenia O.s.p. alebo s odkazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z.. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný navrhovateľ by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.