Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/314/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200301 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310200301.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Marian Švaňa, Nesluša č. 393, 023 41 Nesluša, IČO: 33919135, zastúpený: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, Meľká Okružná 39, Žilina 010 01, proti odporcovi: CDS Slovakia, s. r. o., Nobelova 5, Bratislava 831 02, IČO: 44 614 110, zastúpený: Mgr. Peter Belica, advokát, Dunajská 4, Bratislava 811 08, o zaplatenie 12.518,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/86/2010-524 zo dňa 2.10.2013 a na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/86/2010-561 zo dňa 21.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/86/2010-524 zo dňa 2.10.2013 p o t v r d z u j e. Odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/86/2010-561 zo dňa 21.11.2013 m e n í tak, že ukladá odporcovi aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 511,- Eur na účet Okresného súdu Bratislava III č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX v peňažnom ústave Štátna pokladnica. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 8.517,58 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.08.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 36%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume 751,- Eur. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2010 v spojení s úpravou návrhu sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 12.518,46 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny zo zmluvy o dielo. Navrhovateľ ako zhotoviteľ diela uzatvoril s odporcom ako objednávateľom ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na chalupe ELIŠKA v obci Nižná Boca, vo vlastníctve odporcu. Účastníci uzatvorili zmluvy o dielo s poukazom na ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, bez určenia odmeny za zrealizovanie dohodnutého diela. Navrhovateľ zrealizoval rekonštrukčné práce a vystavil odporcovi faktúru č. 102009 zo dňa 08.07.2009 vo výške 11.703,70 eur, splatnú dňa 07.08.2009, ktorej súčasťou bol aj Rozpočet vykonaných stavebných prác a faktúru č. 112009 zo dňa 14.07.2009 vo výške 814,76 eur, splatnú dňa 13.08.2009 za realizovanú demontáž a montáž odkvapových žľabov a zvodov, lakovanie kameňa a konečné úpravy. Listom zo dňa 05.08.2009 odporca s poukazom na ust. § 323 Obchodného zákonníka uznal záväzok voči navrhovateľovi vo výške 9.806,87 eur, túto sumu odporca špecifikoval krycím listom rozpočtu. Zároveň vrátil faktúru č. 102009 a 112009 navrhovateľovi. Odporca navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že neexistuje dohoda o cene diela, platí cena obvyklá, ktorá je len 8.241,07 eur, z ktorej odporca uhradil 7.995,25 eur. Medzi odporcom a navrhovateľom ako účastníkmi súdneho konania nebola nikdy dohoda o cene diela v rozsahu podľa návrhu na začatie konania. Poukázal na ustanovenie § 546 ods. 1, § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa vychádzal z tvrdení účastníkov konania, že zmluva o dielo bola uzatvorená bez určenia dohody o cene. Spornou otázkou bol rozsah dohodnutého a vykonaného diela. Odporca tvrdil, že predmetom dohody nebola realizácia, oprava odkvapových žľabov a rozvodov. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 536 ods. 1 a § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Poukázal na svedeckú výpoveď Q. K., Q. W. zdôraznil, že zo skutkových zistení vyplynulo, že účastníci pri uzatváraní zmluvy o dielo prejavili vôľu ju uzatvoriť bez určenia ceny a bez dohody o spôsobe jeho určenia. Účastníci si ani neskôr nedohodli výšku ceny inak. Objednávateľ je preto podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť cenu diela, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v dobe uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodný podmienok. Súd na ustálenie obvyklej ceny dal vypracovať znalecký posudok. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 54/2012 v spojení s doplnením znaleckého posudku uviedol, že hodnota vykonaných stavebných prác je 16.304,14 eur s DPH. V prípade akceptovania zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít zo sídla firmy do miesta realizácie diela formou prirážky (VRN) vo výške 1,28% k ZRN by bola odhadovaná hodnota stavebných prác vo výške 16.512,83 eur. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa účastníci dohodli na účtovaní zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít. Navrhovateľ požadoval preplatenie vo výške 630,60 eur. Znalec celkovú hodnotu vrátane stavebných prác a akceptácii zvýšených nákladov ohodnotil na 16.512,83 eur s DPH. Odporca v liste zo dňa 05.08.2009 potvrdil, že cena za rekonštrukčné práce nebola vopred dohodnutá, zhotoviteľ má nárok na cenu obvyklú. Vrátil preto vystavenú faktúru č. 102009 s poznámkou, aby navrhovateľ určil cenu obvyklú a vyúčtoval dopravné náklady na dopravu materiálu, potrebných k rekonštrukcii v rozmedzí 0,40 - 0,60 eur/km. Z uvedeného podľa názoru súdu prvého stupňa možno konštatovať, že pri rokovaní o vykonávaní diela sa účastníci dohodli aj na oprávnení účtovať zvýšenie nákladov a to aj napriek tomu, že v tomto období v rámci obchodných vzťahov osobitné účtovanie nebolo obvyklé. Súd pre základ určenia oprávnenosti nároku na zaplatenie ceny vykonaného diela vychádzal zo znaleckého posudku. Podľa navrhovateľa celková cena diela bola vo výške 20.513,71 eur, t.j. súčet faktúr č. 102009, 112009 a vykonanej úhrady odporcom 7.995,25 eur. Navrhovateľovi vznikol nárok na účtovanie ceny podľa znaleckého posudku vo výške 16.512,83 eur (vrátane zvýšených nákladov). Súd prvého stupňa zdôraznil, že keďže odporca uhradil 7.995,25 eur, navrhovateľovi je potrebné priznať nárok na doplatenie rozdielu 8.517,58 eur (16.512,83-7.995,25) a vo zvyšku preto súd žalobu zamietol. Súd poukázal na ust § 369 Obchodného zákonníka, priznal navrhovateľovi aj nárok na účtovanie úroku z omeškania a dobu splatnosti určil podľa predložených daňových dokladov. Súd prvého stupňa konštatoval, že nevykonal navrhnutý dôkaz vypočutím bývalého konateľa Petra Halla, ktorý nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o dielo na Chate Eliška, tak ako to vyplynulo z výpovedí pani K. a pána W.. Jeho výpoveď by neprispela k vyjasneniu okolností za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, rovnako súd nevypočul terajšieho konateľa Tung An Van, ktorý nebol prítomný pri uzatváraní zmluvného vzťahu, keďže konateľom sa stal až dňa 12.11.2010. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ v podanom odvolaní v časti v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 54/2012 znalca Ing. Ivana Čierneho podľa ktorého vznikol navrhovateľovi nárok na účtovanie ceny vo výške 16.512,83 eur vrátane zvýšených nákladov keďže odporca uhradil sumu 7.995,25 eur prvostupňový súd priznal navrhovateľovi len nárok na doplatenie rozdielu vo výške 8.517,58 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s určovaním ceny diela zdôraznil, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4156/2009 zo dňa 11.2.2010 za dohodu o spôsobe určenia ceny diela nie je možné považovať skutočnosť, ak objednávateľom bola v priebehu zhotovenia diela zaplatená faktúra vystavená zhotoviteľom, pretože zaplatenie napr. zálohy za cenu diela alebo na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom, nie je možné považovať za dohodu o výške ceny diela, resp. o spôsobe určenia ceny diela. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorý odkazoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd riešil úplne inú situáciu, ako v prejednávanom prípade. Zdôraznil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo ohľadne faktúry č. 072009 a v nej uvedených, účtovaných položiek k dohode o cene diela v rozsahu, ktorý bol špecifikovaný a účtovaný vo faktúre č. 072009 a jej prílohe - rozpočte. Zároveň navrhovateľ poukazuje na ust. § 275 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Navrhovateľ zdôraznil, že odporcovi zaslal faktúru č. 072009, v rámci ktorej vyúčtoval realizované množstvo prác s uvedením množstva, jednotkovej ceny a celkovej ceny, ktorý návrh odporca v celom rozsahu akceptoval uhradením sumy 7.995,25 Eur v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre, t.j. ohľadne prác účtovaných faktúrou č. 072009 došlo medzi účastníkmi k dohode o cene diela. Zároveň žalobca poukazuje aj na ust. § 3 ods. 1 veta druhá zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim. Poukázal aj na záverečnú reč odporcu, ktorý uviedol, že faktúru č. 072009, ktorá nie je predmetom tohto konania treba vnímať ako parciálnu časť diela, kde cena za dielo bola dohodnutá. Zdôraznil, že hoci znalec v zmysle znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 15.10.2012 stanovil hodnotu všetkých vykonaných stavebných prác na sumu 16.304,14 Eur s DPH, resp. 16.512,83 Eur vrátane zvýšených nákladov, predmetom konania je uplatnený nárok na zaplatenie dvoch faktúr, a to faktúry č. 102009 a faktúry č. 112009. Predmetom konania nebol prvá faktúra č. 072009, a vo vzťahu k tejto faktúre nebolo preto vykonávané žiadne dokazovanie, ani skúmanie oprávnenosti vyúčtovania a zaplatenia tejto faktúry. Poukázal na to, že keďže predmetom konania bolo právo žalobcu na zaplatenie faktúry č. 102009 a č. 112009, rozhodujúcou bolo v tomto prípade určenie obvyklej ceny za práce, ktoré neboli žalobcom vyúčtované faktúrou č. 072009 a odporcom uhradené, a to v zmysle doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 54/2012, v spojitosti s výsluchom znalca na pojednávaní dňa 3.6.2013. Zdôraznil, že obvyklá cena prác, ktorá bola predmetom konania, bola znalcom stanovená na sumu 11.909,38 Eur s DPH resp. na sumu 12.539,98 Eur vrátane zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít, resp. na sumu 13.162,61 Eur vrátane hodnoty stavebných prác zakrytých. Uviedol, že prvostupňový súd však v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok len na doplatenia sumy 8.517,58 Eur, ako rozdiel obvyklej ceny celého realizovaného diela v sume 16.512,83 Eur a úhrady faktúry č. 072009 v sume 7.995,25 Eur. Zdôraznil, že pokiaľ ide o faktúru č. 072009, v rámci prvostupňového konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie ohľadne opodstatnenosti účtovania položiek vo faktúre č. 072009, a nebolo vykonané ani dokazovanie ohľadom toho, aká mala byť obvyklá cena za práce, ktoré boli účtované faktúrou č. 072009, prípadne, či úhradou faktúry č. 072009 zo strany odporcu došlo k vzniku tzv. „preplatku“. Pokiaľ by faktúra č. 072009 bola zo strany odporcu uhradená vo väčšom rozsahu, než by pripadalo na obvyklú cenu prác účtovaných faktúrou č. 072009, odporca by disponoval iným právnym inštitútom voči navrhovateľovi, než by bol predmetom konania. Prvostupňový súd teda nemal v danom prejednávanom prípade právo odpočítať od odhadu hodnoty stavebných prác v zmysle znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 15.10.2012 teda od sumy 16.512,83 Eur platbu realizovanú na faktúru č. 072009 vo výške 7.995,25 Eur, ktorá bola vyúčtovaním dohodnutej ceny za práce v nej uvedené, ale mal vychádzať z odhadu hodnoty stavebných prác v zmysle doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 5.4.2013, v spojitosti s výsluchom znalca na pojednávaní dňa 3.6.2013 a navrhovateľovi priznať celú žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Uviedol tiež, že keďže prvostupňový súd vychádzal z odhadu hodnoty vykonaných stavebných prác, uvedených na str. 16 znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 15.10.2012, nezaoberal sa odhadom hodnoty vykonaných stavebných prác po odpočítaní plnenia faktúrou č. 072009 v sume 11.909,38 Eur ( str. 27 doplnenia č. 1 znaleckého posudku v spojitosti so str. 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.6.2013), ani skutočnosťou, že znalec na str. 27 doplnenia č. 1 znaleckého posudku č 54/2012 zo dňa 5.4.2013 stanovil odhad hodnoty stavebných prác, ktoré neboli započítané do kontrolného rozpočtu stavby vo výške 622,63 Eur s DPH z dôvodu, že tieto práce boli zakryté a nebolo možné preveriť ich skutočné vyhotovenie. To však automaticky neznamená, že tieto práce v danom rozsahu neboli zo strany navrhovateľa aj zrealizované. Navrhovateľ má za to, že prvostupňový súd v časti zamietnutia žaloby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení. Pri rozhodovaní o žalobnom návrhu mal súd správne vychádzať zo záverov, ku ktorým dospel znalec na str. 27 a 28 doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 5.4.2013 v spojitosti s upresnením znalca na pojednávaní dňa 3.6.2013, t.j. že obvyklá cena za práce realizované navrhovateľom a účtované žalovanými faktúrami č. 102009 a č. 112009 je vo výške 11.909,38 Eur s DPH, spolu s hodnotou stavebných prác zakrytých, avšak medzi účastníkmi nesporných v sume 622,63 Eur s DPH spolu so zvýšenými nákladmi z dôvodu presunu stavebných kapacít v sume 630,30 Eur s DPH t.j. celkovo v sume 13.162,61 Eur. Keďže navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 12.518,46 Eur s príslušenstvom, prvostupňový súd mal žalobnému návrhu správne vyhovieť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 36%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľ mal za to, súd prvého stupňa nerozhodol správne keďže rozhodnutie prvostupňového súdu záviselo od znaleckého posudku a pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvého stupňa zvážiť aplikáciu a postupovať podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a priznať navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 100%. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Žiadal aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, keďže odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Zdôraznil, že v konaní sa zhodnými tvrdeniami oboch účastníkov nesporne preukázalo, že faktúra č. 7/2009 tvorila parciálnu časť diela, kde cena za dielo bola dohodnutá čo aj navrhovateľ na str. 3 odvolania potvrdzuje a tá sa preto musela správne odpočítať od výšky rozsahu diela, ktorá bola zistená znaleckým posudkom. Preto znalecké dokazovanie spolu s doplnením č. 1 v znaleckom posudku 54/2012, v znaleckom posudku č. 14/2013, bolo pre účel zistenia obvyklej ceny objemu prác položiek podľa faktúry 072009 úplne nadbytočné. Položky všetkých troch faktúr tvoria komplex jedného uceleného diela, kde sa jednotlivé práce nedajú od seba fyzicky oddeliť, preto bolo nevyhnuté od hodnoty diela 16.512, 83 Eur odpočítať uhradenú časť 7.995,25 Eur (dohodnutá cena) a nakoniec aj sám navrhovateľ na str. 5 svojho odvolania uvádza platbu realizovanú faktúrou č. 072009, ktorá bola vyúčtovaním dohodnutej ceny za práce v nej uvedené...Má za to, že súd prvého stupňa správne posudzoval hodnotu vyfakturovaných faktúr č. 102009 a faktúru č. 112009, tak ako ich stanovil znalec v znaleckom posudku č. 54/2012 a nie podľa znaleckého úkonu 14/2013. Existencia obvyklej ceny fakturovanej faktúrami č. 102009 a 112009 nevylučuje súčasnú existenciu ceny dohodnutej tak ako to bolo pri faktúre 072009 a preto súd právne postupoval keď od celkovej obvyklej ceny celého diela odpočítal cenu dohodnutú a vyfakturovanou faktúrou č. 072009 v sume 7.995,25 Eur. Námietky navrhovateľa k nepriznaniu skrytých zvýšených nákladov vo výške 622,63 Eur nie sú podľa názoru odporcu dôvodné, keďže tieto sa nedali a nedajú objektívne zistiť. Zdôraznil, že nemôže byť na ujmu odporcu ak pri nedohode o cene celková suma navrhovateľovi priznaná nad 8.517,58 Eur t.j. 12.518,46 Eur spolu so sumou už zaplatenou t.j. spolu 20.513,71 Eur by prevyšovala sumu hodnoty ceny diela 16.314,14 Eur po pripočítaní dopravných nákladov 16.512,83 Eur, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 54/2012. Odporca zároveň zdôraznil, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by navrhovateľ vykonal v prospech odporcu dielo, nepreukázal sa rozsah vykonaného diela (napr. oprava altánku nebola nikdy odporcom u navrhovateľa objednaná), taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ odovzdal odporcovi dielo v zmysle príslušného ustanovenia § 554 a nasl. Obch. zák. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania sa nesporne preukázalo, že neexistovala dohoda o cene za dielo a tvrdenia svedkyne Královej nemôžu byť vyhodnotené ako preukázaná skutočnosť. Zdôraznil tiež, že v konaní sa preukázalo, že odporca v liste zo dňa 5.8.2009 v zmysle zákona navrhovateľovi oznámil, že uhradí navrhovateľovi len cenu podľa znaleckého posudku t.j. podľa ceny obvyklej za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných podmienok, a to vo výške 8.241,07 Eur zníženú o cenu znaleckého posudku 100,- Eur. Touto úhradou bola podľa názoru odporcu cena za dielo navrhovateľovi uhradená, preto navrhovateľ nedôvodne žaloval sumu 12.518,46 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom k tomu, že nebola uzavretá dohoda o cene platí cena obvyklá, ktorá je len vo výške 8.241,07 Eur z ktorej odporca uhradil sumu 7.995,25 Eur. Proti rozsudku sa v časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 8.517,58 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.08.2009 do zaplatenia odvolal aj odporca. Žiadal aby odvolací súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný. Poukázal na skutočnosť, že faktúra č. 7/2009 nebola predmetom tohto súdneho konania, táto tvorila parciálnu časť diela kde cena za dielo bola dohodnutá. O túto sumu by sa odpočítala výška ceny za dielo ak by sa preukázalo, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo. Mal za to, že navrhovateľ nemá nárok na priznanie nákladov za zvýšené náklady (630,60 Eur) z dôvodu presunu stavebných kapacít z miesta podnikania navrhovateľa do Nižšej Boce a nákladov za skryté práce vo výške 622,63 Eur. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by navrhovateľ - právnická osoba vykonal v prospech odporcu dielo, nepreukázal sa rozsah vykonaného diela v prospech odporcu a nepreukázalo sa ani to, že bolo dielo odporcovi riadne odovzdané. Odporca mal za to, že fotokópie dokladov, ktoré boli priložené k žalobnému návrhu, nekorešpondujú a nepreukazujú súvis s vykonaným dielom, ktorého vykonanie v konaní spochybňoval. V konaní sa vôbec nepreukázalo, že by odporca resp. oprávnená osoba v mene odporcu odsúhlasoval priebeh stavebného denníka - priebeh vykonávania diela. Súd nesprávne zistil, že chata Eliška bola prenajímaná odporcom a že bola prevádzkou odporcu. Toto zistenie súdu v napadnutom rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Mal za to, že súd nesprávne zistil, že svedkyňa p. Králová bola poverená odporcom, na dohadovanie rozsahu prác zo strany navrhovateľa. V konaní sa preukázalo, že odporca v liste z 5.8.2009 v zmysle zákona navrhovateľovi oznámil, že uhradí navrhovateľovi len cenu podľa znaleckého posudku t.j. podľa ceny obvyklej za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných podmienok, a to vo výške 8.241,07 Eur zníženú o cenu znaleckého posudku. Touto úhradou bola cena za dielo odporcom navrhovateľovi uhradená, preto navrhovateľ nedôvodne žaloval žalovanú istinu 12.518,46 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu. Odporca namieta skutočnosť, že navrhovateľ vykonával niektoré práce, ktoré si voči navrhovateľovi uplatňuje v žalovaných faktúrach č. 102009 a 112009, na ktoré nemal navrhovateľ živnostenské oprávnenie, preto ako ďalší dôvod nesprávneho vyhodnotenia prvostupňového napadnutého rozsudku odporca považuje aj skutočnosť, že v časti prác vykonávaných nad rámec živnostenského podnikania nemôže v zmysle ustanovení Obch. Zák. a právnych predpisov SR patriť navrhovateľovi nároková odmena za dielo. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že neexistovala dohoda o cene za dielo patrí navrhovateľovi iba cena obvyklá, ktorá je len vo výške 8.241,07 Eur, z ktorej odporca uhradil sumu 7.995,25 Eur. V rámci podaného odvolania si zároveň uplatnil odporca zaplatenie trov odvolacieho konania v celkovej sume 294,95 Eur. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nikdy nebolo dohodnuté odsúhlasovanie priebehu stavebného denníka, priebehu vykonávania diela, ako to tvrdí odporca v odvolaní proti rozsudku, a ide o úplne novú skutočnosť, ktorá nebola prezentovaná v rámci prvostupňového konania. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že svedok pani Jiřina Králová nebola oprávnená konať v mene odporcu v zmysle Obchodného zákonníka, sa prvostupňový súd podrobne vysporiadal na str. 4 a 5 napadnutého rozsudku, a to odkazom na výpoveď svedka Q. W. (bývalého konateľa a spoločníka odporcu), ktorý potvrdil, že svedkyňu pani Q. K. poveril vo vzťahu k rekonštrukčným prácam, ktoré boli zhotovené navrhovateľom, ako aj odkazom na zákonné ustanovenia, právnu teóriu a aplikačnú prax s využitím eurokonfromného výkladu, vzhľadom k čomu je irelevantnou skutočnosťou, ktorú namietal v odvolaní odporca, a to či svedok Jiřina Králová bola alebo nebola v pracovnom pomere s odporcom. Navrhovateľ zdôraznil, že súd prvého stupňa na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení neoprávnene zasiahol do zmluvnej voľnosti účastníkov konania, keď od všeobecnej hodnoty diela vrátane zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít určenej znaleckým posudkom č. 54/2012 vo výške 16.512,83 Eur odpočítal faktúru č. 072009 v sume 7.995,25 Eur, pričom cena prác účtovaných faktúrou č. 072009 bola medzi účastníkmi konania dohodnutou cenou, čo potvrdzuje nielen to, že počas celého prvostupňového konania išlo o skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná, ale dokonca o skutočnosť, ktorú potvrdili a teda výslovne deklarovali tak navrhovateľ ako aj odporca. S prihliadnutím na skutočnosť, že cena prác účtovaná faktúrou č. 072009 bola medzi účastníkmi konania nesporne a výslovne dohodnutá a právo na zaplatenie faktúry č. 072009 nebolo predmetom súdneho konania, súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení odpočítal od odhadovanej hodnoty všetkých vykonaných prác t.j. od obvyklej ceny za zhotovenie celého diela čiastku rovnajúcu sa cene prác, na ktoré sa účastníci konania dohodli (cena prác účtovaných faktúrou č. 072009 však nebola cenou obvyklou, ale cenou dohodnutou). Prvostupňový súd teda vôbec nerozlišoval, že časť diela účtovaného faktúrou č. 072009 bola realizovaná za dohodnutú cenu a časť diela, účtovaného žalovanými faktúrami č. 102009 a č. 112009 bola realizovaná bez dohody o cene diela, a teda navrhovateľovi v tejto časti prislúchala cena obvyklá. Zdôraznil, že obvyklá cena prác, ktorá bola predmetom konania, bola znalcom stanovená na sumu 11.909,38 Eur s DPH, resp. na sumu 12.539,98 Eur vrátane zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít, resp. na sumu 13.162,61 Eur vrátane hodnoty stavebných prác zakrytých. Prvostupňový súd teda nemal v danom prejednávanom prípade právo odpočítať od odhadu hodnoty stavebných prác v zmysle znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 15.10.2012 (16.512,83 Eur) platbu realizovanú na faktúru č. 072009 (7.995,25 Eur), ktorá bola vyúčtovaním dohodnutej ceny práce v nej uvedených, keďže by išlo o nezákonný zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov konania a do ich slobodnej vôle, ale mal vychádzať z odhadu hodnoty stavebných prác v zmysle doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 54/2012 zo dňa 5.4.2013, v spojitosti s výsluchom znalca na pojednávaní dňa 3.6.2013. Na základe vyššie uvedených skutočností, navrhovateľ navrhol aby Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 2.10.2013 s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.518,46 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.518,46 Eur od 14.8.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v prvostupňovom konaní vo výške 100%. Zároveň navrhol, aby odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 240,- Eur a trov právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní vo výške 589,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa aj odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa a odporcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, ustanovil na stanovenie obvyklej ceny vyhotoveného diela súdneho znalca, a na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej boli rekonštrukčné práce na chalupe Eliška v obci Nižná Boca, vo vlastníctve odporcu. Je taktiež nesporné, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 102009 zo dňa 8.7.2009 cenu vykonaných prác v sume 11.703,70 eur a faktúrou č. 112009 cenu vykonaných prác v sume 814,76 eur. Navrhovateľ si uplatnil podanou žalobou zaplatenie predmetných dvoch faktúr v celkovej sume 12.518,46 eur. Pokiaľ ide o faktúru č. 072009, predmetom ktorej bola fakturovaná suma 7.995,25 eur, táto faktúra nebola predmetom podanej žaloby a odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa aj odporcu, že pokiaľ ide o cenu diela fakturovanú touto faktúrou, v danom prípade došlo k dohode o cene medzi navrhovateľom a odporcom tým, že predmetná suma bola zo strany odporcu akceptovaná a bola navrhovateľovi zaplatená. Súd prvého stupňa vychádzal správne s výkladu účastníkov konania, že zmluva o dielo bola uzatvorená bez určenia dohody o cene. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že na vznik nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela, prípadne jeho rozšírenia alebo zmeny je nevyhnutná predchádzajúca dohoda objednávateľa s zhotoviteľom na vlastnom rozšírení diela alebo jeho kvalifikovanej zmene, teda dohoda o zmene zmluvy o dielo. Pokiaľ nebola uvedená zmluvná podmienka pre úhradu naviac prác a rovnako to nie je možné považovať za samostatné dielo, neprináleží zhotoviteľovi nárok na zaplatenie tejto ceny ani cez uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že Q. K. bola oprávnená a mohla objednávať práce naviac s poukazom na ust. § 15 Obch. zák., keďže bola osobou poverená prevádzkou podniku pre určitú činnosť. Je nesporné, že chata Eliška bola vo vlastníctve odporcu, bola prenajímaná odporcom. Q. K. pracovala pre odporcu a mala na starosti prevádzkovú činnosť predmetnej chaty. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že pani Q. K. nemusela byť v pracovnom pomere odporcom, ale jej oprávnenie vyplynulo z osobitného poverenia. Súd vychádzal z tvrdenia Q.na W., ktorý vo výpovedi uviedol, že pani K. poveril vykonávaním projektu - rekonštrukcie uvedenej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že Q. K. bola poverená vykonávaním projektu rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti zakladá vyvodenie právneho záveru, že práce vykonávané na stavbe boli odsúhlasené samotným odporcom. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že pani Králová prekročila svoje oprávnenie, odvolací súd poukazuje na ust. § 15 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Takéto dôkazné bremeno je na odporcovi. Odvolací súd ako súd prvého stupňa zhodne poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca si nedohodli cenu diela pokiaľ ide o sumy fakturované faktúrami, ktoré sú predmetom podanej žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 536 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v dobe uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodný podmienok. Súd prvého stupňa na ustálenie obvyklej ceny diela ustanovil znalca. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 54/2012 v spojení s doplnením znaleckého posudku uviedol, že bez ohľadu na jednotlivé faktúry celková cena vykonaných prác zo strany navrhovateľa predstavuje sumu 16.512,83 eur s DPH, pričom zdôraznil, že suma 16.304,14 eur spolu s DPH 19% predstavuje základ pre rozpočtové náklady stavby, t.j. stavebné práce zistené na stavbe preukázateľné v čase obhliadky. V prípade akceptovania zvýšených nákladov zhotoviteľa na presun stavebných kapacít vo výške 1,280% základných rozpočtových nákladov, ktoré sú definované ako vedľajšie náklady by bola hodnota stavebných prác zistených na stavbe vrátane vedľajších rozpočtových nákladov stavby t.j. nákladov na presun stavebných kapacít, celkom 16.512,83 eur s DPH vo výške 19%. V prípade zrealizovania stavebných prác uvedených v doplnení č. 1 znaleckého posudku na strane 10 vo výške 622,63 s DPH 19% je tieto potrebné pripočítať k odhadu hodnoty vykonaných stavebných prác vo výške 16.304,14 eur s DPH a v prípade akceptovania zvýšených nákladov z dôvodu presunu stavebných kapacít objednávateľom zhotoviteľovi by bolo potrebné pripočítať k sume 16.512,83 eur s DPH, v ktorej sú zahrnuté vedľajšie rozpočtové náklady. Sumu 613,60 s DPH 19% čo sú práce, ktoré neboli preukázané na stavbe v čase obhliadky mohli byť realizované a je to vecou ďalšieho dokazovania. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal z celkovej hodnoty stavebných prác na predmetnej stavbe vo výške 16.512,83 eur s DPH 19%, v ktorej sú zahrnuté aj zvýšené náklady z dôvodu presunu stavebných kapacít so sídla firmy do miesta realizácie diela formou prirážky vo výške 1,28% ZRN. Súd prvého stupňa správne vychádzal z celkovej ceny stavebných prác vykonaných na stavbe, tak ako ich stanovil súdny znalec, ktorý do tejto ceny zahrnul všetky práce fakturované zo strany navrhovateľa, t.j. práce fakturované faktúrou č. 102009, 112009 ale aj faktúrou č. 072009, keďže súdny znalec posudzoval rozsah a hodnotu všetkých prác vykonaných zo strany navrhovateľa. Vzhľadom k tejto skutočnosti bolo potrebné od celkovej hodnoty prác a ceny prác stanovený súdnym znalcom odpočítať cenu prác, ktorá bola zo strany odporcu uhradená v sume 7.995,25 eur a k úhrade teda bolo potrebné zaviazať odporcu k sume 8.517,58 eur a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zo strany súdneho znalca bol posudzovaný celkový rozsah prác vykonaných zo strany navrhovateľa v prospech odporcu na predmetnom objekte a na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a vzhľadom k tej skutočnosti, že súdnym znalcom bol rozsah stavebných prác presne stanovený, je irelevantné, že časť ceny bola medzi navrhovateľom a odporcom stanovená dohodou, v danom prípade cena, ktorá bola fakturovaná faktúrou 072009 a časť ceny bolo potrebné stanoviť s poukazom na ust. § 546 ods. 1 Obch. zák. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie hodnoty, resp. ceny prác, ktoré boli zakryté, keďže nebolo možné preveriť ich skutočné vyhotovenie. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že v danom prípade nedošlo k prevzatiu diela, odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedkyni Jiřiny Královej, ktorá uviedla, že vystavenie faktúry pánom Švaňom č. 072009 bolo dôsledkom toho že, boli obidvaja konatelia pán W. a pán Hall na mieste obhliadky vykonaných rekonštrukčných prác a telefonicky sa kontaktovali s pánom Švaňom, ktorému oznámili, že sú spokojní s vykonanou prácou a následne mu predmetnú faktúru aj uhradili. Faktúry pána Švaňu č. 102009 zo dňa 8.7.2009 a č. 112009 zo dňa 14.7.2009, ktoré boli doručené spoločnosti CDS Slovakia, s.r.o. pred lehotou splatnosti však spoločnosť CDS Slovakia, s.r.o. neuhradila. K dôvodu neuhradenia sa nevyjadrila, avšak zdôraznila, že konatelia spoločnosti CDS Slovakia s.r.o. boli spokojní s vykonanými prácami, žiadne závady a nedostatky neboli pánovi Švaňovi vytýkané. Všetky vykonané práce boli zapísané v súpisoch prác, ktoré tvorili prílohy faktúr pána Švaňu a rozsah vykonaných prác spoločnosť CDS Slovakia s.r.o. nikdy nerozporovala. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsah vykonaných prác bol aj predmetom znaleckého dokazovania a bolo nesporné, že predmetné práce boli zo strany navrhovateľa vykonané, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zaviazal odporcu k uhradeniu zostatku vykonaných prác zo strany navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa uznesením vydaným pod č.k. 26Cb/86/2010-561 uložil odporcovi zaplatiť v lehote 10 súdny poplatok za odvolanie v sume 751,- eur. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal odporca, zdôraznil, že predmetom podaného odvolania odporcu je len hodnota istiny vo výške 8.517,58 eur ako rozdiel medzi žalovanou istinou 12.518,46 eur a súdom nepriznanou istinou vo výške 4.000,88 eur. Mal za to, že súdny poplatok za podané odvolanie má byť v zmysle § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. vyrubený len zo základu zaokrúhleného na celé euro nadol a to zo základu 8.517,58 eur, t.j. pri 6% sadzbe súdny poplatok mal byť vyrubený len vo výške 511,- eur. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu týkajúce sa predmetného uznesenia a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom odvolania je istina 8.517,58 eur a tak s poukazom na ust. § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého pri percentuálnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu mal byť súdny poplatok vyrubený v sume 511,- eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vydané pod č.k. 26Cb/86/2010-561 zo dňa 21.11.2013 zmenil tak, že odporcovi uložil, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto rozhodnutia zaplatili súdny poplatok za odvolanie vo výške 511,- eur na účet Okresného súdu Bratislava III. Zároveň v podanom odvolaní odporca žiadal o čiastočné alebo úplné oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie z dôvodu, že nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, žiadnym hnuteľným majetkom a nedisponuje ani žiadnymi motorovými vozidlami a pohľadávkami, resp. nemá finančné prostriedky na bankových účtoch, a tak mal za to, že sú naplnené dôvody na jeho čiastočné alebo úplne oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie s poukazom na ust. § 138 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Odporca ako aj právny zástupca odporcu boli vyzvaný odvolacím súdom, aby preukázal majetkové pomery z dôvodu podaného návrhu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie podľa ust. § 138 O.s.p., výzva bola právnemu zástupcovi odporcu doručená dňa 9.12.2014, odporca si výzvu v úložnej lehote v sídle spoločnosti neprevzal. Právny zástupca odporcu podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 12.12.2014 uviedol, že žiada v zmysle § 55 O.s.p. o predĺženie sudcovskej lehoty 10 dní na preukázanie majetkových pomerov odporcu na jednomesačnú lehotu, t.j. do 9.1.2015. Vzhľadom k tomu, že odporca nepreukázal svoje majetkové pomery ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 27.1.2015, odvolací súd s poukazom na ust. § 138 O.s.p. nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie, keďže predpokladom oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je preukázanie, že pomery účastníkov odôvodňujú jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ďalším predpokladom je skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. S poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho a prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.