Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200301 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310200301.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: V. Š., XXX XX N. Č.. XXX, IČO: 33 919 135, zast.: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina proti žalovanému: CDS Slovakia, s. r. o., Nobelova 5, 831 02 Bratislava, IČO: 44 614 110, zast.: JUDr. Peter Belica, advokát, M.R. Štefánika 36, 036 01 Martin, o zaplatenie sumy 12.518,46 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/86/2010-641 zo dňa 10.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/86/2010-641 zo dňa 10.7.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného a druhoinštančného konania vo výške 608,76 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.306,03 eura na účet právneho zástupcu žalobcu. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 274,09 eura a žalovanému povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 582,45 eura. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb 86/2010-524 zo dňa 2.10.2013 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.517,58 eura spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.8.2009 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 36%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 2Cob 314/2013-594, 2Cob 265/2014 zo dňa 27.1.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III s tým, že s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho a prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že o náhrade trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p., § 224 O.s.p. a žalobcovi priznal pomerne rozdelenú náhradu trov konania, ktoré spočívali v ním zaplatených súdnych poplatkoch v celkovej výške 991 eur, v náhrade hotových výdavkov celkovej výške 700 eur a v trovách právneho zastúpenia za 16 úkonov právnych služieb. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 21.3.2011, zo dňa 19.6.2012, zo dňa 26.4.2013 a zo dňa 17.10.2014 z dôvodu neúčelnosti. Celkovo trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavovali sumu 6.405,64 eura a trovy konania sumu 1.691 eura, pričom pomer žalobcovho úspechu v konaní k neúspechu je 68% k 32%, preto mu súd prvej inštancie priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 36% z celkových jemu vzniknutých trov konania, čo predstavuje sumu 608,76 eura trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 2.306,03 eura. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že štátu vznikli v konaní trovy v celkovej výške 856,54 eura, pričom proti žalobcovi priznal štátu náhradu trov konania vo výške 32% z celkovej sumy trov konania štátu, čo predstavuje sumu vo výške 274,09 eura a voči žalovanému vo výške 68% z celkovej sumy trov konania štátu, čo predstavuje sumu vo výške 582,45 eura. 3. Proti tomuto uzneseniu, proti výrokom o trovách štátu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že v predmetnom konaní vznikli štátu trovy, pretože súd priznal znalcovi J.. J. Č. uznesením zo dňa 10.1.2013 znalečné vo výške 920,71 eura a uznesením zo dňa 12.6.2013 znalečné vo výške 635,83 eura. Celkové znalečné priznané v konaní vo výške 1.556,54 eura bolo hradené v časti 700 eur so žalobcom zloženého preddavku na znalecké dokazovanie a vo zvyšnej časti 856,54 eura zálohovo zo štátnych finančných prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že prvoinštančný súd odvolávajúc sa na neúspech oboch účastníkov v konaní, ktorý v prípade žalobcu predstavoval v percentuálnom vyjadrení 32% a v prípade žalovaného 68%, priznal štátu náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 274,09 eura (32% zo sumy 856,34 eura) a proti žalovanému vo výške 582,45 eura (68% zo sumy 856,34 eura). Žalobca namietal, že za situácie, keď si riadne (na rozdiel od žalovaného) splnil svoju povinnosť, ktorú žalobcovi a žalovanému súd uložil v zmysle uznesenia č.k. 26Cb/86/2010-155 zo dňa 16.5.2011 a uznesenia č.k. 26Cb/86/2010-314 zo dňa 9.1.2013, zložil preddavok na znalecké dokazovanie spolu vo výške 700 eur, ktorá celá suma bola použitá na zaplatenie znalečného súdom ustanovenému znalcovi. Ďalej uviedol, že z predmetného zloženého preddavku vo výške 700 eur je žalovaný v zmysle napadnutého uznesenia povinný nahradiť žalobcovi sumu 252 eura (podľa miery úspechu v konaní 36% zo sumy 700 eur), pričom žalobca sa doposiaľ podieľa zloženým preddavkom na úhrade nákladov znaleckého dokazovania sumou 448 eur (žalobcom zložený preddavok 700 eur - náhrada voči žalovanému 252 eur, ktorú sumu znáša samotný žalobca bez uloženia povinnosti žalovanému nahradiť túto časť trov konania žalobcovi). Keďže žalobca už za seba uhradil sumu 448 eur, v prípade, ak by mal v zmysle napadnutého uznesenia uhradiť trovy štátu vo výške 274,09 eura, spolu by to predstavovalo sumu 722,09 eura, čo je 46,39% z celkových nákladov znaleckého dokazovania (722,09 eura z 1.556,54 eura). Žalobca má však podľa výsledkov konania úspech 68% a neúspech 32%. Žalobca prezentoval názor, v zmysle ktorého súd prvej inštancie mal pri určení a priznaní náhrady trov konania štátu správne prihliadať na mieru úspechu, resp. neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní, za súčasného prihliadnutia na to, koľko jednotliví účastníci zaplatili na trovách konania formou zálohy na znalecké dokazovanie a s prihliadnutím na čiastočné priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému. Ďalej uviedol, že pokiaľ by si žalovaný, rovnako ako žalobca, splnil svoju povinnosť v zmysle uznesenia zo dňa 16.5.2011 a zo dňa 9.1.2013 zložiť preddavok na znalecké dokazovanie spolu vo výške 700 eur, štát by mal voči obom účastníkom právo na náhradu trov konania len v rozsahu prostriedkov, ktoré by neboli kryté preddavkami zloženými účastníkmi konania, t.j. štát by mal právo na náhradu trov konania len vo výške 156,54 eura (1.556,54 eura súdom priznané znalečné - 700 eur preddavok na znalecké dokazovanie zložený žalobcom - 700 eur preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý mal zložiť žalovaný). V takom prípade prihliadnuc na mieru neúspechu účastníkov v konaní by tak žalobca mal znášať trovy konania štátu vo výške 50,09 eura (32% zo sumy 156,54 eura). Podľa mienky žalobcu je tento v zmysle napadnutého uznesenia potrestaný za to, že si ako účastník konania riadne plnil svoje povinnosti a v zmysle uznesenia zo dňa 16.5.2011 a zo dňa 9.1.2013 zložil v súdom určenej lehote preddavky na znalecké dokazovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby Okresný súd Bratislava III postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vyhovel podanému odvolaniu a napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 50,09 eura a žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 806,45 eura, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 50,09 eura a žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 806,45 eura. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 5. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa jeho názoru bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať § 150 O.s.p., pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval svoju dlhodobo zlú ekonomickú situáciu, ktorú nezavinil. Žalovaný ďalej namietal náhradu trov konania priznanú za odvolacie konanie, keď poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, rovnako ako nebol úspešný žalovaný. Považuje za nespravodlivé, aby znášal trovy odvolacieho konania žalobcu, keď žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Mal za to, že miera úspechu sa posudzuje porovnaním petitu, t.j. toho, čoho sa žalobca vo svojom odvolaní domáhal s výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, znamená to, že nevyhovel odvolaniu žalobcu. Žalobca nemal preto úspech, pričom trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Žalovaný ďalej namietal neúčelnosť niektorých úkonov právnej služby žalobcu, konkrétne úkon označený ako vyjadrenie k odporu zo dňa 3.5.2010, v ktorom žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti oproti žalobnému návrhu. Rovnako za nadbytočný a neúčelný považuje žalovaný úkon právnej služby - účasť právneho zástupcu žalobcu na miestnom šetrení pri realizácii znaleckého posudku, pričom z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či vôbec žalobca preukázal účasť na predmetnom šetrení. Takisto namietal účelnosť náhrady trov konania za úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 12.12.2013, v ktorom žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli prezentované v konaní alebo v jeho vlastnom odvolaní. Napokon žalovaný namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akým spôsobom boli súdu preukázané skutočnosti ohľadom náhrady preukázaných cestovných výdavkov a z čoho súd pri priznaní týchto náhrad vychádzal, t.j. chýba akékoľvek aspoň označenie dôkazu, z ktorého súd vychádzal, a preto je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 7. Podľa § 471 ods. 1 a 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaniach žalobcu a žalovaného je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre dané rozhodnutie. Ako nedostatočne odôvodnenú možno považovať tú časť napadnutého uznesenia, v ktorej odôvodňoval konajúci súd náhradu trov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním, konkrétne nie je zrejmé, prečo pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní aplikoval iba na časť znalečného hradeného zo štátnych finančných prostriedkov, a nie na celkové trovy znaleckého dokazovania. Ďalej z napadnutého uznesenia nie je preskúmateľná výška cestovných výdavkov, keď v ňom absentuje odkaz na dôkazy, z ktorých pri vyčísľovaní prvoinštančný súd vychádzal. Takisto nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako súd postupoval pri aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov odvolacieho konania, a to v kontexte pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní. 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že súd prvej inštancie, resp. vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP opätovne rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov prvoinštančného a druhoinštačného konania. Vo svojom rozhodnutí sa vysporiada najmä s účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby, s úhradou preddavku žalobcu vo výške 700 eur na trovy znaleckého dokazovania v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb 86/2010-155 zo dňa 16.5.2011 a v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 26Cb 86/2010-314 zo dňa 9.1.2013 v kontexte s celkovou náhradou priznaných trov žalobcovi, ako aj s mierou úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní (aj v časti náhrady cestovných výdavkov) tak, aby spĺňalo kritériá stanovené pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia v § 220 ods. 2 CSP. 11. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).