Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/174/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214371 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov K. X.X.: C. P., I. I., S. X, K. X.X. : A. U., I. I., Š. XX, K. X.X.: B. I., I. I., Z. XX, K. X.X.: U. P., I. I., M. X, K. X.X.: W. I., I. K. P., Z. T. XXX, zastúpených advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, so sídlom Bezručova 1, Bratislava, proti odporcom: K. X.X.: M. D., I. I., Z. X, K. X.X.: A. D.J., I. I., Z. X, K. X.X.: P. P., I. I., D. XX, K. X.X.: S. P., I. I., D. XX, zastúpeným: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8.októbra 2013 č.k. 28C/160/2010-199, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľom v 1. až 5. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 8. októbra 2013 č.k. 28C/160/2010 - 199 súd prvého stupňa určil, že M. P., E. X. XX. XXXX, bola v deň svojej smrti dňa 15. 11. 2008, vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu číslo 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na Q. Q. Č.S. XX K. I., S. Č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 6. 2. 2008 bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe, ktorej M. P., ako predávajúca, previedla svoje vlastnícke právo k bytu číslo 1 na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX na Q. Q. Č. XX K. I. do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade, a to v podiele jednej polovice, a do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 3. a 4. rade, rovnako v podiele jednej polovice, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, za dohodnutú kúpnu cenu 3.500.000,- Sk. M. P. zomrela dňa 15. 11. 2008. Výsledkami vykonaného dokazovania zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 38 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy konštatoval s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú je možné posudzovať ako predbežnú otázku v konaní o ich návrhu na určenie, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na svedecké výpovede a závery znaleckého dokazovania považoval za preukázané, že M. P. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 6. 2. 2008 trpela závažnou duševnou poruchou, demenciou Alzheimeroveho typu ťažkého stupňa a táto duševná porucha jej v plnom rozsahu znemožňovala správne rozpoznať význam a následky konania a svoje konanie ovládať. Na základe uvedeného dospel k právnemu záveru, že kúpna zmluva, ktorú M. P. podpísala dňa 6. 2. 2008, je absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ odporcovia namietali naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na výpovede svedkov, ktorí osobne prišli do styku s pani P., konštatoval, že pokiaľ aj svedkovia G. W. X. mali pocit, že M. P. niečomu porozumela, prípadne, že bola schopná kúpiť cigarety, ešte nevypovedá o tom, že v čase podpisu zmluvy netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou a v tomto smere poukázal na výpovede svedkov A.. A. R., ktorá pôsobila ako vedúca denného pobytu v T. A. a A.. K. K., ktorého pacientkou pani P. bola od decembra 2007. Mal za to, že vypočutý lekár a znalec z príslušného odboru dospeli k jednoznačnému záveru, že Alzheimerova choroba v čase podpisu zmluvy spôsobila stav, že pani P. nebola schopná žiadnych právnych úkonov a nebola schopná uvedomiť si následky svojho konania. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh aj v tejto časti zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Argumentovali, že pre posudzovanie spôsobilosti pani P. k vykonaniu právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo potrebné vychádzať z judikatúry, ktorá poukazuje na váhu dôkazov v konaní o spôsobilosti zomrelých osôb, a to najmä znaleckého dokazovania na základe lekárskej dokumentácie, a z ktorej vyplýva, že váha záverov odborného znaleckého dokazovania je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o spôsobilosti k právnemu úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka značne nízka. Vytýkali súdu prvého stupňa, že neprihliadol na výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že stav zomrelej v období, ktoré bezprostredne predchádzalo uzavretiu zmluvy, bol "príčetný". Uviedli, že svedok s kognitívnymi schopnosťami priemerného človeka dokáže bez problémov posúdiť "príčetnosť" inej osoby a jej spôsobilosť porozumieť obsahu zmluvy. Právo nepredpokladá, že osoba spôsobilá k právnemu úkonu musí dokonale porozumieť obsahu zmluvy, ale musí byť spôsobilá pochopiť podstatu právneho úkonu, čo v konkrétnom prípade znamená, že zosnulá musela byť spôsobilá pochopiť minimálne to, že za odplatu predáva byt svojim deťom, a túto skutočnosť svedok potvrdil. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov poukázali na závery znaleckého posudku vypracovaného v konaní, na výpoveď svedka A.. K. K., na výpoveď odporcu v 3.rade na pojednávaní dňa 26. 4. 2012 a vzhľadom na vykonané dokazovanie mali za to, že súd prvého stupňa dôkazy správne vyhodnotil, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a dospel aj k správnemu záveru o tom, že pani P. nedokázala posúdiť následky svojho konania a ani svoje konanie ovládnuť v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 6. 2. 2008. Svedecké výpovede nepotvrdili spôsobilosť pani P. na právne úkony, svedok G. nevedel časovo ohraničiť obdobie, kedy sa s ňou stretával a komunikoval s ňou iba minimálne, svedok X. nebol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy ani pri odovzdávaní peňazí. Vzhľadom na uvedené navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2008, na základe ktorej predávajúca neb. M. P. previedla svoje vlastnícke právo k bytu na odporcov, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré odporcovia v konaní uvádzali na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa aj náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania odporcov tak nie je spôsobilý, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ O.s.p., spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Z ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj v prípade, keď u fyzickej osoby nedošlo k obmedzeniu, resp. pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, súdnym rozhodnutím, za neplatný sa považuje aj taký právny úkon, ktorý urobila táto osoba v duševnej poruche, hoci len prechodnej, v dôsledku ktorej nemohla posúdiť následky svojho správania (rozumová - rozpoznávacia schopnosť ) či ovládať svoje konanie (vôľová - ovládacia schopnosť) . Pre spoľahlivý záver o neplatnosti právneho úkonu musí byť u tejto osoby bezpečne zistené, že nedokázala buď posúdiť následky svojho právneho úkonu alebo ovládať svoje konanie smerujúce k uskutočneniu právneho úkonu, prípadne nedostatok oboch týchto jej schopností. Odporcovia v podanom odvolaní namietali hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa a v tomto smere mu vytýkali, že vzal (výlučne) za základ svojho rozhodovania v konaní ustanoveným znalcom vypracovaný znalecký posudok a neprihliadol pri posudzovaní vplyvu zdravotného stavu predávajúcej na jej spôsobilosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, na výpovede v konaní vypočutých svedkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov; iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 133, § 134, § 135 O.s.p.). Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu - ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je tak súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Znalecký posudok (§ 125, § 127 O.s.p.) súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom podľa § 132 O.s.p. nepodliehajú, a pokiaľ teda súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, musí postupovať podľa § 127 ods. 2 O.s.p. a nariadiť preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu teda spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Správne v konaní postupoval pokiaľ, vzhľadom na potrebu odborného posúdenie zdravotného (duševného) stavu neb. M. P. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a jeho vplyvu na jej rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodovania ustanovenou znalkyňou vypracovaný znalecký posudok, ktorý spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdila a po ich zhodnotení výsledky premietla do svojich záverov o vplyve duševného stavu predávajúcej v relevantnom čase na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Závery znaleckého posudku formulované v časti III. logicky vyplývajú z obsahu jeho predchádzajúcej časti II., zahŕňajúcej analýzu komplexnej zdravotnej dokumentácie a súhrnné zhrnutie zistení v podanom rozbore. V konaní neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery podaného znaleckého posudku a obrana odporcov nebola založená na takých relevantných tvrdeniach, na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie alebo z ktorých by vyplývali také pochybenia v postupe ustanovenej znalkyne, ktoré by boli viedli k iným odborným záverom. Odporcovia nenáležite namietajú nesprávne (jednostranné) hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa v tom, že tento svoje závery založil výlučne na záveroch znaleckého posudku. Závery znaleckého dokazovania totiž korešpondovali aj s výpoveďami svedkov A.. K.B. W. A.. R., ktorí boli v rozhodujúcom období; pred uzatvorením kúpnej zmluvy a po jej uzatvorení; v kontakte s M. P. a ktorí na základe svojich odborných znalostí a skúseností boli spôsobilí objektívne posúdiť a vyhodnotiť prejavy jej správania, na rozdiel od svedkov X. G.; ktorý sa s ňou stretával nepravidelne v súvislosti s nákupom cigariet pre dcéru, a na základe ktorého výpovede nemožno vyvodiť, že by p. P. bola plne spôsobilá aj na taký právny úkon, akým bol predaj nehnuteľnosti; a X. X., ktorý ako majiteľ realitnej kancelárie pripravoval kúpnu zmluvu, ktorú jej prečítal; ktorá skutočnosť už sama o sebe nasvedčuje jeho pochybnostiam o porozumení jej obsahu predávajúcou vzhľadom na to, že bežne zmluvy klientom nečítal; a jeho svedecká výpoveď v tom, že jednoznačne zmluve porozumela, vyvodená na základe tohto jeho jediného kontaktu s ňou pri minimálnej vzájomnej komunikácii a bez jej bližšieho poznania, je založená len na jeho subjektívnom vnímaní. Odporcovia preto nedôvodne argumentujú, že týmito svedeckými výpoveďami bola dostatočne preukázaná "príčetnosť" predávajúcej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Závery znalkyne napokon korešpondujú aj s výpoveďami navrhovateľov o prejavoch správania sa ich matky v každodennom živote za posledné obdobie predchádzajúce a nasledujúce uzatvoreniu kúpnej zmluvy (dezorientácia, zabúdanie, odkázanosť na pomoc pri domácich prácach, príprave jedla, nakladaní s peniazmi). Výpovede svedkov X.. G. W. X.. X. týkajúce sa správania predávajúcej tak neboli spôsobilé vyvrátiť, resp. spochybniť či oslabiť, hodnovernosť záverov znaleckého posudku o vplyvoch ochorenia predávajúcej na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť, nakoľko ide o posúdenie odbornej otázky, na ktorej správne zodpovedanie nie sú skutočnosti týkajúce sa jej faktického správania postačujúce, bez odborného a komplexného preskúmania jej zdravotnej dokumentácie v relevantnom období. Keďže závery vyplývajúce zo znaleckého posudku mali oporu aj v ďalšom dokazovaní, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať, že jeho závery sú založené na jednostrannom hodnotení dôkazov. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno považovať za bezpečne zistené, že predávajúca M. P. v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, pre ktorú nedokázala ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Súd prvého stupňa logicky vysvetlil postup, na základe ktorého k svojim skutkovým záverom a na základe vykonaných dôkazov dospel, a odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. V hodnotení skutkových zistení tak neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvého stupňa ich všetky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Len odlišný názor odporcov na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe akých dôkazov za preukázané, príp. či vykonané dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.), spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov, ku ktorým došiel súd prvého stupňa na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že do obsahu základného práva účastníka konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd nepatrí právo účastníka na vyhovenie jeho procesnému návrhu na vykonanie určitého ním navrhovaného dôkazu a ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Odvolací súd tak nepovažoval námietky odporcov uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil aj po právnej stránke, odporcami uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešným navrhovateľom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.