Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/141/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205220 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312205220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľa N: RV s.r.o. Vydrany, Družstevná 1007, Vydrany, IČO: 36 233 323, proti odporcovi SK Commercium, s.r.o., Stará Vajnorská 8, Bratislava, IČO: 36 256 064, práv. zast. RK LEGAL, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 17, Bratislava, IČO: 36 858 323, o zaplatenie sumy 41 797,80 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 8/2013-498 zo dňa 26.3.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 8/2013-498 zo dňa 26.3.2014 vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.831,50 EUR z úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 17.2.2012 do zaplatenia, žalobu týkajúcu sa príslušenstva pohľadávky za obdobie od 17.1.2012 do 16.2.2012 z a m i e t a a vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 278,35 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 34 831,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.1.2012 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V časti istiny vo výške 6.966,30 EUR návrh zamietol, odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8.251,84 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 6.580,09 EUR) a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa Legal Counsels s.r.o., IČO: 36 364 606, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľa zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 72,27 EUR v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a uložil odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 361,61 EUR v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že i keď účastníci konania neuzavreli kúpnu zmluvu v písomnej forme, mal za preukázané, že uzatvorili kúpnu zmluvu konkludentne. Navrhovateľ odovzdal dňa 16.1.2012 tovar (211,1 ton kukurice) odporcovi na ním určené motorové vozidlo. Túto skutočnosť považoval medzi účastníkmi za nespornú. Na základe vykonaných dôkazov súd tvrdenie navrhovateľa, že sa účastníci dohodli na cene 165,- EUR za tonu + DPH, nemal za preukázané. Uviedol, že toto tvrdenie nemal za preukázané návrhom kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 16.1.2012, ani dokladom príjemka - výdajka navrhovateľa č. 1/2012 zo dňa 16.1.2012, nakoľko na nich chýba prejav vôle odporcu spočívajúci v podpise jeho konateľa. Za dôkaz preukazujúci túto skutočnosť nepovažoval ani výpoveď svedkyne Viktórie Nagyovej, nakoľko je blízkym rodinným príslušníkom konateľov navrhovateľa. Tvrdenie odporcu, že sa účastníci dohodli na kúpnej cene 165,- EUR za tonu kukurice vrátane DPH, mal za preukázané návrhom dohody zo dňa 1.3.2012, vyhotoveným samotným navrhovateľom, v ktorom konateľ navrhovateľa dobrovoľne a bez nátlaku písomne jednoznačne uviedol, že úplná kúpna cena je 165,- EUR. Z formulára textu dohody mal za preukázané, že išlo o konečnú výšku kúpnej ceny, teda, že sa nemala meniť resp. zvyšovať o DPH. Vyslovil názor, že správnosť takéhoto záveru potvrdzuje aj výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi zo dňa 18.2.2012, v ktorej navrhovateľ oznámil odporcovi dodanie kukurice v množstve 211,10 ton na bližšie špecifikovaných vozidlách v cene 165,- EUR za tonu bez uvedenia, že ním uvedená kúpna cena sa zvyšuje o DPH. So zreteľom na uvedené považoval návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 34.831,50 EUR za dôvodný v súlade s § 409 ods. 1 a 2 a § 447 Obch. zák. a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia 6.966,30 EUR, ktorá zodpovedá vyčíslenej DPH návrh zamietol. V súvislosti s námietkou odporcu týkajúcou sa zneužitia jeho pečiatky navrhovateľom súd uviedol, že táto skutočnosť nemala vplyv na uzatvorenie kúpnej zmluvy a dohodou o cene, nakoľko vyslovil záver, že bola uzatvorená v ústnej podobe. Poukázal pritom na správanie odporcu, ktorý neprotestoval proti použitiu jeho pečiatky po obdobie viac ako dvoch mesiacov a nespochybňoval všetky ale len niektoré doklady opatrené jeho pečiatkou. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že sa odporca bránil tým, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že navrhovateľ zadrží kamióny, do ktorých naložil predmet kúpy (kukuricu) až do okamihu zaplatenia kúpnej ceny pre ďalšieho kupujúceho, ktorým bola spoločnosť IKO- Trading GmbH. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca svoje tvrdenie bezpečným spôsobom nepreukázal. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená ústne a preto sa odporca dostal do dôkaznej núdze. Písomným vyhlásením štatutárneho zástupcu spoločnosti Binor s.r.o., spoločnosti P & A Group s.r.o. a spoločnosti AGRIS-Trade, s.r.o. mal súd za preukázanú bežnú obchodnú prax týchto spoločností pri odoberaní a dodávaní kukurice viazať vydanie tovaru na prijatie kúpnej ceny od odberateľa, ktorú však nemožno aplikovať na záväzkový vzťah účastníkov konania, pretože to nepreukázalo ich vzájomnú obchodnú prax ani konkrétnu prípadnú dohodu v predmetnom zmluvnom vzťahu. Ďalej uviedol, že rozpis telefonických hovorov konateľky odporcu za obdobie od 3.1.2012 do 16.1.2012 súdu preukázal, že konateľka odporcu dňa 16.1.2012 telefonovala a z akého čísla a s akým číslom, nepreukázal však obsah, týchto hovorov a teda nemohol potvrdiť údajnú dohodu s navrhovateľom o spornej povinnosti navrhovateľa zadržať kamióny až do okamihu zaplatenia kúpnej ceny spoločnosťou IKO-Trading GmbH. Za dôkaz preukazujúci ním tvrdenú dohodu s navrhovateľom nemôže podľa názoru súdu prvého stupňa slúžiť ani rozhodnutie maďarského policajného orgánu zo dňa 24.5.2013, ktoré iba konštatovalo, že tovar mal byť vyplatený odporcovi pri naložení tovaru, nie je však pre konajúci súd záväzné. Nakoľko súd konštatoval, že odporca nepreukázal, že navrhovateľ mal zmluvne dohodnutú povinnosť zadržať kamióny, do ktorých naložil predmet kúpy až do okamihu zaplatenia kúpnej ceny spoločnosťou IKO Trading GmbH, vyslovil záver, že navrhovateľ nemohol v zmysle § 373 Obch. zák. porušiť uvedenú povinnosť z predmetného záväzkového vzťahu účastníkov konania. Nakoľko súd prvého stupňa vyhodnotil nárok odporcu na náhradu škody ako nedôvodný, konštatoval, že nemohlo dôjsť k započítaniu v zmysle § 358 Obch. zák. neexistujúcej pohľadávky odporcu voči existujúcej pohľadávke navrhovateľa. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že 3.000,- EUR, ktoré mu odporca poskytol dňa 25.1.2012, mu neposkytol ako pôžičku, ale ako čiastočné plnenie kúpnej ceny, súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. a platbu nepovažoval za čiastočné plnenie kúpnej ceny v predmetnom zmluvnom vzťahu. Otázku zaradenia alebo nezaradenia faktúry navrhovateľa č. 12 0002 do účtovníctva odporcu považoval súd pre riešenie danej veci bez právneho významu. V súvislosti s úrokom z omeškania súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko účastníci nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania odporcu s platením kúpnej ceny dohodnutý, navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 17.1.2012, teda ku dňu nasledujúcemu po splatnosti predmetnej faktúry a po dni dodania tovaru odporcovi, predstavovala 1% úrok, teda navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9% ročne. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., čiastočný úspech navrhovateľa v konaní, ktorý predstavuje 66,67% (od úspechu navrhovateľa 83,33% odpočítal neúspech 16,66%) a vznik trov na súdnom poplatku za návrh v sume 2.507,50 EUR a právnom zastúpení v sume 9.869,64 EUR. O náhrade trov štátu rozhodol s poukazom na § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p., vznik trov na tlmočnom v sume 433,88 EUR a neúspech navrhovateľa v rozsahu 16,66% a odporcu v rozsahu 83,33%. Proti zamietajúcej časti rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. a odôvodnenie napadnutého rozsudku je v priamom rozpore s druhým výrokom napadnutého rozhodnutia a je zmätočné. Vyslovil záver, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jednotková cena vo výške 165,- EUR za tonu bola medzi účastníkmi dohodnutú bez DPH a návrh navrhovateľa bol z uvedeného dôvodu uplatnený správne a dôvodne ako jeden celok vo výške 41.797,80 EUR (t.j. 165,- EUR/t x 211,10t + 19% DPH) tak, ako bolo uvedené vo faktúre č. 120002 vyhotovenej navrhovateľom. Konštatoval, že vo faktúre č. 120002 správne vyúčtoval DPH, ktorú následne aj odviedol príslušnému správcovi dane a ak by odporca faktúru č. 120002 evidoval v účtovníctve mohol si uplatniť odpočet uhradenej DPH. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že sa nemožno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa ohľadom zamietnutia odporcovej obrany resp. jeho protipohľadávky týkajúcej sa uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 33.776,- EUR. Namietal, že v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody navrhoval vypočuť jednak Q. F., zástupkyňu IKO- Trading GmbH ako aj vodičov kamiónov, ktorí predmetný tovar naložili a fyzicky prepravili mimo územie Slovenskej republiky, a to za účelom objasnenia skutočností, za ktorých bolo medzi účastníkmi dojednané vydanie tovaru na prepravu do Maďarska. Zdôraznil, že minimálne Q. F. by bola svedok, ktorý svojou výpoveďou uviedol právne relevantné skutočnosti, týkajúce sa dohody medzi navrhovateľom a odporcom o zadržaní vydania tovaru do doby, kým nebude navrhovateľovi oznámené zo strany odporcu, že platba bola uhradená. Namietal, že absenciou svedeckej výpovede Q. F. nastal stav, keď skutkový stav vo veci nebol náležite zistený a súd následne vec nesprávne posúdil, keď dospel k záveru o neexistencii odporcom uplatnenej protipohľadávky na náhradu škody. Za nesprávne ďalej označil aj priznanie úroku z omeškania už od 17.1.2012, keďže v tomto čase odporca nemal ani doručenú faktúru od navrhovateľa, ktorá mu bola doručená až 16.2.2012. Namietal, že táto navyše bola vystavená na nesprávnu sumu. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je až na výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa až na výrok týkajúci sa úroku z omeškania stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov a vykonané dôkazy náležite vyhodnotil a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a preto odvolací súd ich nepovažuje za hospodárne opakovať a rozsudok súdu prvého stupňa až na výrok týkajúci sa príslušenstva ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa síce stotožnil s odvolateľom, že časť odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je v súlade so zamietajúcim výrokom rozsudku, keď na strane 15 odôvodnenia uviedol, že súd teda s odkazom na vyššie uvedené považoval kúpnu cenu za dohodnutú vo výške 165,- EUR za tovar bez DPH. Z prevažnej časti odôvodnenia a predovšetkým z rozhodujúceho dôkazu, na ktorý v odôvodnení poukázal a to návrhu dohody zo dňa 1.3.2012, podpísaného konateľom navrhovateľa nepochybne vyplýva jednoznačný záver súdu prvého stupňa, že kúpna cena 165,- EUR za tonu kukurice bola konečná, nemala sa meniť teda ani navyšovať o DPH. Odvolací súd na doplnenie poukazuje aj na ust. § 3 ods. 3 zák. č. 18/96 Z.z. zákona o cenách podľa ktorého, ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je okrem iného aj daň z pridanej hodnoty. V súvislosti s návrhom odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a to vodičov kamiónov, ktorí predmetný tovar naložili a Márie Gregor zástupkyne spoločnosti IKO-Trading GmbH, odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 5.3.2014 zástupca odporcu žiadny iný dôkaz ako výsluch svedkyne Q. F. neuvádzal a preto odvolací súd vzhľadom na § 120 ods. 4 O.s.p. tomuto návrhu nevyhovel. Navyše vodiči kamiónov neboli ani prítomní pri odporcom tvrdenej dohode o zadržaní kamiónov a nevydaní potrebných dokumentov do momentu potvrdenia platby zo strany spoločnosti IKO - Trading GmbH a nemajú teda bezprostrednú vedomosť o obsahu tvrdenej dohody. Odvolací súd nevyhovel ani návrhu na vypočutie svedkyne Q. F., nakoľko sa už súd prvého stupňa pokúšal tento dôkaz vykonať a zistiť jej aktuálny pobyt, avšak bezúspešne a tiež z dôvodu, že je nanajvýš nepravdepodobné, aby ako zástupkyňa spoločnosti IKO-Trading GmbH vypovedala v neprospech tejto spoločnosti. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa pochybil, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania už od 17.1.2012, t.j. odo dňa splatnosti faktúry č. 120002 vyhotovenej dňa 16.1.2012 bez ohľadu na deň, kedy bola faktúra odporcovi reálne doručená. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal skorší dátum doručenia predmetnej faktúry, odvolací súd vychádzal z dátumu doručenia uvedeného odporcom a to 16.2.2012 a keďže nebola preukázaná dohoda o lehote splatnosti faktúry, počiatok omeškania určil nasledujúcim dňom, t.j. 17.2.2012 a povinnosť platiť úrok z omeškania uložil odporcovi počnúc týmto dátumom. So zreteľom na uvedené odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní prevažne úspešný má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu jeho trov. Nakoľko si náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil, odvolací súd mu priznal v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov, ktoré predstavuje súdny poplatok za odvolanie v sume 417,50 EUR a navrhovateľovi patrí vzhľadom na jeho úspech v konaní v rozsahu 66,67% náhrada v sume 278,35 EUR súdneho poplatku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.