Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/335/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213605 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312213605.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.2.2014, č.k. 44C/106/2012-44, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 12.2.2014, č.k. 44C/106/2012-44 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Pod sp. zn. 44C/106/2012 súd prvého stupňa rozhodoval o veciach vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 44C/106/2012, 44C/110/2012, 44C/114/2012, 44C/117/2012, 44C/171/2012, spojených uznesením č. k. 44C/106/2012-18 zo dňa 13.6.2013 (právoplatným dňa 26.6.2013) na spoločné konanie. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrhy žalobcu, ktorými sa vo všetkých spojených konaniach domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku - zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) a § 44 ods. 6 EP platného v čase začatia exekučných konaní, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním exekučnými spismi mal za zistené, že exekučné konania sa začali pred 1.9.2005, kedy platná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučnému súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Preto súd nebol povinný rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to tvrdil žalobca. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia EP. Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v primeranej lehote, žalobca je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. V tomto konaní si žalobca uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora v primeranej lehote by žalobcovi vznikli uvedené náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú žalobca vyčíslil ako administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady, nebola v konaní preukázaná, nakoľko súčasťou súdnych exekučných spisov nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia žalobcu. Súd tiež dospel k záveru, že v tomto konaní absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Pretože žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, a ani si ich neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Žalobca tiež namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď súd prvého stupňa napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka žalobcu. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie žalobcu zjavne nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje. Odvolateľ v odvolaní konštatuje viaceré úvahy súdu, ktoré v konkrétnom odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nie sú obsiahnuté. Taktiež v odvolaní namieta procesný postup súdu, ktorý nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu v prejednávanej veci. Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. K argumentácii žalobcu odvolací súd preto uvádza, že ako nadriadený súd o námietkach zaujatosti uplatnených žalobcom, a tým aj o jeho žiadostiach prikázať veci inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III (o návrhoch na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), už právoplatne rozhodol svojimi uzneseniami Krajský súd v Bratislave č. k. 8NcC/260/2012-13 zo dňa 23.10.2012 (týkajúce sa konania vedeného pod sp. zn. 44C/106/2012), č. k. 4NcC/262/2012-18 zo dňa 29.10.2012 (týkajúce sa konania pôvodne - pred spojením veci - vedeného pod sp. zn. 44C/110/2012), č. k. 11NcC/246/2012-14 zo dňa 26.10.2012 (týkajúce sa konania vedeného pred spojením veci pod sp. zn. 44C/114/2012), č. k. 14NcC/248/2012-13 zo dňa 24.10.2012 (týkajúce sa konania vedeného pred spojením veci pod sp. zn. 44C/117/2012), č. k. 6NcC/295/2012-18 zo dňa 25.10.2012 (týkajúce sa konania vedeného pred spojením veci pod sp. zn. 44C/171/2012), tak, že vec prejednávajúcu (zákonnú) sudkyňu JUDr. D. T. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci ani v jednom z týchto konaní. Od vydania týchto rozhodnutí, v ktorých nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu. Neobstojí preto námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Neobstojí ani námietka, že súd prvého stupňa porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Ako vyplýva zo spisu, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 3.7.2013 bolo riadne zaslané žalobcovi; jeho právny zástupca ho prevzal dňa 8.7.2013. Súd prvého stupňa vo veci dňa 2.12.2013 stanovil termín pojednávania na deň 12.2.2014. Predvolanie na toto pojednávanie spolu s riadnym poučením (aj) v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 11.12.2013. Mal tak dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania, ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Ostal však nečinný. O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Súd prvého stupňa nepostupoval svojvoľne, procesný postup súdu bol v súlade s ustanoveniami procesnej normy, a preto ho nemožno považovať za odopretie ústavného práva účastníkovi na spravodlivý súdny proces a právo na verejné prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom. Hoci žalobca v odvolaní namieta, že požiadal o zrušenie pojednávania z dôležitého dôvodu, takáto skutočnosť z obsahu spisu vôbec nevyplýva (spis neobsahuje žiadne procesné podanie - návrh žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania). Namieta tiež, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čo tiež nezodpovedá skutočnosti. Súd prvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie, pretože žalobca v tomto smere ani nemal žiadne návrhy. Preto súd prvého stupňa bol v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta za bodkočiarkou O.s.p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Žiadne práva žalobcu tak postupom súdu prvého stupňa neboli porušené. Žalobca napadol v odvolaní aj skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu, a namieta údajnú vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť odôvodnenia úvah súdu (nepreskúmateľnosť rozsudku). Súd prvého stupňa sa však dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd preto nepovažuje v tomto smere za zmysluplné opakovať jednoznačné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody zamietnutia žaloby, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní ani žiadnym spôsobom nereaguje na konkrétne dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo všetkých jednotlivých veciach. Preto má odvolací súd za to, že aj v tejto časti sa odvolanie zjavne netýka napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.