Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/502/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219364 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313219364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: C.. S. P., J. Š. XX, J., P..Č.. O. XXX, J., zast. JUDr. Martou Heidingerovou, advokátkou, AK Vysoká 32, Bratislava, a AK SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., AK Palisády 32, Bratislava, proti odporcovi: J. P., J. Š. XX, J., P..Č.. A. D. XX, G. X, Č. O., zast. JUDr. Ivanou Igazovou, AK Mýtna 11, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 248/2013-111 zo dňa 12.06.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti výživného m e n í tak, že otec je povinný od 17.07.2014 prispievať na maloletého K., L.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, na maloletú P., L.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne na maloletú E., L.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky vopred. V časti úpravy styku sa rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo J. P., L.. XX.XX.XXXX v Bratislave a C.. S. P., O.. Y., L.. XX.XX.XX72 v Bratislave, uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - D. C., zapísané vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode zveril maloleté deti P.: K., L.. XX.XX.XXXX, P., L.. XX.XX.XXXX S. E., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na K., sumou XXX € mesačne, na P., sumou XXX € mesačne a E., sumou XXX € mesačne, ktoré sumy je povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd prvého stupňa vyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorý upravil každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.0 hod do nedele do 18.0 hod, počas letných prázdnin každoročne v mesiaci júl od 01.07. od 9.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a v mesiaci august od 01.08. od 9.00 hod do 15.08. do 18.00 hod, počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR od 9.00 hod do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku a to od piatku od 18.00 hod do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každoročne od 26.12 od 11.00 hod do 27.12. do 18.00 hod.. Matke uložil povinnosť v stanovenom čase maloleté deti riadne a včas na styk pripraviť, otec je povinný deti prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť písomne informovať otca maloletých detí, vždy k poslednému dňu mesiaca o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať písomné správy o aktuálnych a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých detí. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoju spoločenskú funkciu a v budúcnosti ani nie je nádej, že by došlo k obnoveniu spolužitia. Účastníci spolu nehospodária, ani spolu nežijú, z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol. O právach a povinnostiach rodičov na čas po rozvode rozhodoval v zmysle § 24 Zák. o rodine, pričom maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje riadne ich starostlivosť. O výživnom na maloleté deti rozhodoval súd prvého stupňa s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, pričom zistil, že matka má príjem vo výške XXX € mesačne, otec je od apríla 2014 nezamestnaný, bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti v celkovej výške XXX € mesačne, otec rozviazal pracovný pomer dohodou. Súd prvého stupňa posudzoval náklady a odôvodnené potreby maloletých detí, pričom konštatoval, že výrazný nepomer v prerozdelení plnenia si vyživovacej povinnosti medzi rodičmi, keď by si jeden z rodičov plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, vo výrazne vyššom rozsahu než druhý rodič je možné len z objektívnych dôvodov na strana takéhoto rodiča. Súd prvého stupňa zároveň zistil, že otec v súčasnosti býva v Č. O., kde si platí nájomné, matka tiež zmenila miesto bydliska z osobných dôvodov. Na strane maloletej E. zohľadnil poplatok za predškolské zariadenie v sume XXX €. Čiastočne zohľadnil náklady aj na športovú činnosť maloletého K., avšak konštatoval, že ani jeden z rodičov nemá také majetkové prostriedky, ktoré by umožňovali rodičom úhrady súkromného predškolského zariadenia alebo nákladnej športovej činnosti, akú maloletý K. vykonáva. Nie je možné, aby životná úroveň detí bola vyššia, než životná úroveň rodičov, kde príjem matky je okolo XXX € mesačne, otec je nezamestnaný s priznanou podporou v nezamestnanosti vo výške XX € na deň. Otec bol zamestnaný do 03.04.2014 v spoločnosti L., S..D.., kde ako projektový manažér dosahoval priemerný netto príjem X.XXX €, dňa 04.04.2014 skončil pracovný pomer dohodou a je vedený v sociálnej poisťovni ako nezamestnaný. Styk otca s deťmi upravil súd prvého stupňa tak, aby bol zachovaný kontakt otca s maloletými deťmi. Predbežnú vykonateľnosť styku určil súd prvého stupňa z dôvodu preukázanej hroziacej ujmy na citových väzbách a vzťahov maloletých detí k otcovi, z dôvodu jeho zrejmej nemožnosti kontaktovať sa s maloletými deťmi. Rodičia produkovali rozporuplné tvrdenia týkajúce sa realizácie styku otca s deťmi a skutočnosti, že matka riadne pripravuje deti na styk. Súd prvého stupňa mal preukázané obštrukčné konanie matky ohľadne realizácie styku otca s maloletými deťmi. Neobstojí tvrdenie matky, že styku nebráni, ale deti nemôže nútiť, ak oni samé nechcú. Matka nemôže dôvodiť nerealizovanie styku otca s maloletými deťmi nechuťou detí stretnúť sa so svojim otcom. Matka túto skutočnosť odôvodňuje správaním sa otca k minulosti, ktoré si maloleté deti pamätajú a pre ktoré sa s otcom stretávať nechcú. Negatívne správanie otca voči deťom preukázané nebolo. Je nepravdepodobné, aby maloleté deti mali tak negatívne reakcie na osobu otca za predpokladu, že im nie je podsúvanú taký obraz otca, ktorý nesie výrazne negatívne vlastnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila so stanovenou výškou výživného, keď tvrdila, že otec maloletých detí skončil zamestnanie z dôvodu nezodpovednosti alkoholizmu, bol prepustený zo zamestnania, kde poberal čistý príjem v rozsahu X.XXX S. X.XXX € mesačne. Otec sa prostredníctvom svojej advokátky vyjadril, že si prenajíma v G. trojizbový byt, za ktorý platí XX.XXX Kč, pričom v odôvodnení bolo uvedené, že platí XX.XXX Kč. Nevidí dôvod prečo by pre nezodpovednosť otca by mali byť deti ochudobnené o výživné. Žiadala prešetriť duševný stav otca, ako jeho závislosť na alkohole a v tomto smere aj nanovo upraviť styk s deťmi, aby mal istotu, že počas stretávania sa otec o deti zodpovedne postará. Nemôže preto súhlasiť s takto upraveným stykom, keď aj čas nebol nastavený správne, keďže pracovnú dobu má do 16.00 hod. a za týchto podmienok nemôže pripraviť deti v piatok o 16.00 hod., musela by si brať dovolenku a potom by jej neostal čas pre deti počas letných prázdnin. Poukázala aj na to, že už 03.01.2014 požiadala o určenie predbežného výživného, avšak súd o tejto otázke doposiaľ nerozhodol. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca považoval odvolanie navrhovateľky za zmätočné, ktoré nespĺňa náležitosti predpísané zákonom. Dal odvolaciemu súdu na zváženie, či je potrebné takéto odvolanie posudzovať, ak má navrhovateľka dvoch advokátov a bolo potrebné vyzývať dodatočne na doplnenie odvolania, či v danej veci nejde o umelé predlžovanie odvolacej lehoty. Poukázal na to, že v čase určovanie výživného bol nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške XX € na deň. Byt si prenajímal na krátke prechodné obdobie po skončení pracovného pomeru, pretože existovali reálne možnosti zamestnania sa v G.. Podanie navrhovateľky, obsahuje lži a ničím nepodložené nepravdy. Nie je pravdou, že by požíval alkoholické nápoje. Navrhovateľka sa počas konania nevyjadrila, že by jej prekážalo pripraviť deti na 16.00 hod. na styk. Namietala teraz styk, hoci v konaní samom ho nijako nenamietala. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, resp. odvolanie navrhovateľky odmietnuť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné čiastočne vyhovieť. Odvolací súd sa zaoberal námietkou odporcu o náležitostiach podaného odvolania, pričom odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané riadne a včas. Súd prvého stupňa postupoval správne ak vyzval navrhovateľku, aby doplnila náležitosti odvolania podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. a poučil navrhovateľku aj o následkoch neodstránenia vád odvolania. Ak by uvedený úkon nevykonal v zmysle § 209 O.s.p. súd prvého stupňa, bol by tak povinný urobiť odvolací súd podľa § 211 O.s.p.. Odvolací súd podľa obsahu odvolania konštatuje, že z uvedeného vyplývajú skutočnosti, čoho sa navrhovateľka odvolaním domáha a ako navrhuje rozhodnúť. Navrhovateľka podala odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a aj sama má právo k veci sa vyjadriť a jej podanie posudzoval odvolací súd ako vyjadrenie k veci. Odvolací súd, rozdielne od názoru súdu prvého stupňa, má za to, že výživné na maloleté deti je potrebné určiť vyššou sumou, keďže navrhovateľka dosahuje nízky zárobok, jej pracovná činnosť je limitovaná starostlivosťou o maloleté deti, naviac odporca sa nachádza mimo bydliska maloletých detí a nemôže sa pravidelne aktívne zúčastňovať na ich výchove. Odvolací súd posudzoval výšku vyživovacej povinnosti podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, ktorá môže byť splnená osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na výživu maloletého dieťaťa výživným. Pre posúdenie výživného sú rozhodujúce nie len reálne zárobkové pomery povinného rodiča, ale aj jeho schopnosti, možnosti, ako aj životná úroveň každého z rodičov. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi, pričom jednoznačne dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Odvolací súd aj napriek námietke odporcu vychádzal z jeho zárobku, ktorý dosahoval pred ukončením pracovného pomeru dohodou, ktorý ozrejmuje jeho schopnosti a možnosti. Deti počas spolužitia ich rodičov boli nastavené na určitú životnú úroveň, ktorú je potrebné im zachovať, keď rodič je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aj na úkor svojich osobných potrieb. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil výšku vyživovacej povinnosti, keď za takto určeného výživného spočíva ťarcha vyživovacej povinnosti aj na matke maloletých detí, ktorá však deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť a poskytuje im vecné plnenia. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že nie je potrebné podporovať nadštandardné športové aktivity syna, ak s takýmito aktivitami začali rodičia za svojho spolužitia. Pokiaľ ide o predškolské zariadenie maloletej Viktórie je všeobecne známe, že je nedostatok štátnych predškolských zariadení a ak matka chcela pracovať, aby aspoň si čiastočne zabezpečila príjem, musela riešiť umiestnenie dieťaťa. Ak by matka nepracovala, pri postoji odporcu k vyživovacej povinnosti by výživa maloletých detí by bola ohrozená. Odvolací súd zmenil preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. tak, že určil výživné na maloletého K. sumou XXX € na maloletú P. sumou XXX € a na maloletú E., kde zohľadnil platbu za predškolské zariadenie, vo výške XXX €. Odporca sa musí vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery vyššou mierou podieľať na výžive maloletých detí. Nebolo možné prihliadnuť na skončenie pracovného pomeru odporcu dohodou, keď s poukazom na počet vyživovacích povinností odporcu sa javí nezodpovedné skončiť pracovný bez adekvátnej náhrady a byť odkázaný na dávky v nezamestnanosti. Ak by aj matka takto postupovala, vzniká otázka, kto by deti živil. Narodenie detí je zodpovednosť na celý život. V časti úpravy styku odporcu s maloletými deťmi odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva len skutočnosť, že je potrebné zachovať kontakt odporcu s maloletými deťmi. Najideálnejšou úpravu styku rodiča s dieťaťom je styk upravený dohodou. Pokiaľ k takejto dohode nemôže prísť, je potrebné, aby rozhodol autoritatívne súd a vymedzil miesto a čas stretávania sa oprávneného rodiča s deťmi, ako aj spôsob prevzatia a odovzdávania dieťaťa, najmä ak medzi rodičmi dochádza k napätiu. Medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré v budúcnosti môžu ohroziť realizáciu stretávania. Ak by v takomto prípade bolo ponechané riešenie na dohodu rodičov, mohlo by vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu k dieťaťu. Styk rodiča s dieťaťom má byť predovšetkým upravený tak, aby bol v záujme dieťaťa, pričom je potrebné rešpektovať právo povinného rodiča na styk, ako aj právo dieťaťa na styk s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z obsahu rozhodnutia je možné vyvodiť len skutočnosť, že navrhovateľka bráni odporcovi v styku s maloletými deťmi. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa však nemal riadne preukázanú, pretože rodičia produkovali rozporné tvrdenia. Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, že komunikovať korektne sú povinní i napriek tomu, že ich spolužitie sa ukončilo, pretože v záujme maloletých detí musia riešiť rôzne otázky a korektná komunikácia medzi rodičmi zľahčuje situáciu maloletých detí, ako sa vyporiadať s ukončením spolužitia rodičov. Tu nie je na mieste vzájomné obviňovanie rodičov z ich výchovných postupov, či iných skutočností. Z obsahu spisu nevyplynulo z akého dôvodu deti odmietajú styk s odporcom, v každom prípade bude potrebné zistiť, či realizácia takto upraveného styku je v záujme maloletých detí alebo, či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému sú maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti. Na posúdenie týchto skutočností možno využiť množstvo dôkazov, obsah návrhu, obsah vykonaného dokazovania, ako aj prípadné odborné posúdenie, prečo k takejto situácii dochádza. Akékoľvek výhrady jedného rodičia voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Uvedené okolnosti je však potrebné nesporne preukázať. Ak súd prvého stupňa mal za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by mal v prvom rade riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo a poučiť ho o dôsledkoch jeho pôsobenia na dieťa a upozorniť ho na všetky ďalšie právne prostriedky, ktoré je možné použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv. Len odhalenie skutočnej príčiny odmietania detí môže viesť k spoľahlivej úprave styku oprávneného rodiča s dieťaťom. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa si vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, pričom je možné vykonať dokazovanie na základe znaleckého posudku, psychológa. Naviac situácia je sťažená, že odporca má bydlisko mimo bydliska maloletých detí, a je tiež na zváženie posúdenie skutočností, či je vhodné, aby sa deti podrobovali cestovaniu v tak častom intervale, ako učil súd prvého stupňa, keď súd prvého stupňa ani nezisťoval, kde sa styk bude realizovať. Možno považovať taktiež za dôvodnú námietku navrhovateľky o začiatku úpravy styku odporcu s maloletými deťmi, keď je potrebné, aby tento rešpektoval, či už režim maloletých detí, ale aj pracovné povinnosti ich matky. Je nanajvýš nevhodné, aby sa styk realizoval vynútene, či za asistencie polície. Uvedené správanie len môže zvýšiť nevôľu detí na stretávaní sa s odporcom. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie v naznačenom smere, upraviť styk tak, aby bol v záujme maloletých detí, pretože ten je prvoradý a prevyšuje záujem rodičov, ich pocity, či predstavy. Bude potrebné, aby svoje rozhodnutie súd prvého stupňa zdôvodnil tak, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.