Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/120/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205070 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314205070.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ján Mišura, PhD., IČO: 37925 458, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom: M. R. Štefánika 71, Žilina, proti odporkyni: B. P., E..: XX.XX.XXXX, I.: P. XXX/XX, K., št. občianka SR, o zaplatenie 804,54 eura s príslušenstvom a o náhradu trov konania, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 14C/81/2014-68 zo dňa 07. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 156,20 eura s príslušenstvom zastavil. Ďalším výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 2,80 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 648,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 648,34 eura odo dňa 22.09.2013 do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,55 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 72,34 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 804,54 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 804,54 eura odo dňa 22.09.2013 do zaplatenia, titulom neuhradenia odmeny za poskytovanie právnych služieb. Nakoľko navrhovateľ pred otvorením pojednávania vzal návrh vo veci samej v časti o zaplatenie 156,20 eura s príslušenstvom späť, prvostupňový súd s ohľadom na prejavenú vôľu navrhovateľa nekonať o časti podaného návrhu, postupoval v súlade s § 96 ods. 3 O. s. p. a konanie v časti o zaplatenie 156,20 eura s príslušenstvom zastavil. Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch priznal vrátenie pomernej časti súdneho poplatku vo výške 2,80 eura, prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Prvostupňový súd mal za preukázané, že odporkyňa svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu za poskytnuté úkony právnej služby nesplnila, nebolo z jej strany tvrdené či preukázané, že by si túto povinnosť splnila, preto návrh ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 648,34 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 648,34 eura odo dňa 22.09.2013 do zaplatenia, podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. dôvodiac, že ak súd konanie v časti zastavuje, pri posudzovaní úspechu zo zastavenej časti v konaní sa vychádza zo zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak navrhovateľ vezme návrh v časti o zaplatenie 156,20 eura s príslušenstvom späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný zo zastavenej časti konania hradiť trovy konania odporkyni. Úspech účastníkov konania prvostupňový súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech navrhovateľa a odporkyne. Navrhovateľ mal v konaní úspech 80,59% a 19,41% úspech mala odporkyňa. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšieho účastníka, navrhovateľa, odpočítal úspech menej úspešného účastníka, odporkyne, pričom zistil, že úspech navrhovateľa bol 61,18 %. Navrhovateľovi tak podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 23,55 eura (61,18% z 38,50 eura) a v trovách právneho zastúpenia vo výške 72,34 eura, za 2 úkony právnej služby účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa a vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky na sumu 51,45 eura, vycházdajúc z hodnoty sporu 804,54 eura. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 22.01.2014 (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013) v sume 41,49 eura, spolu s režijným paušálom 7,81 eura a 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - návrh vo veci samej zo dňa 26.02.2014 (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom a účinnom znení od 01.07.2013) vo výške 41,49 eura, spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 eura. Po navýšení trov konania o 20% DPH navrhovateľovi priznal náhradu vo výške 72, 34 eura (61,18% z celkovej odmeny vo výške 118, 24 eura). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku rozsudku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania vo výške 159,82 eura. Navrhovateľ mal napadnutý výrok rozsudku za nesprávny, zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. Uviedol, že vo veci došlo k čiastočnému späťvzatiu sumy 156,20 eura, pričom čiastočné späťvzatie bolo vykonané pred otvorením prvého pojednávania. Navrhovateľom vykonané vyčíslenie náhrady trov konania tak už vychádzalo z hodnoty predmetu sporu po čiastočnom zastavení, nie z pôvodnej hodnoty sporu. Navrhovateľ ďalej namietal, že Občiansky súdny poriadok v rámci rozhodovania o náhrade trov konania nepripúšťa kumuláciu zásady úspechu a zásady zavinenia, ako mal zmätočne aplikovať okresný súd. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol tvrdenie o povinnosti navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy zo zastavenej časti konania; odporkyni totiž žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy si v konaní ako účastník neuplatnila. O trovách účastníka konania pritom môže súd rozhodovať výlučne na návrh, nie ex offo. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 6 O. s. p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je odvolaciemu súdu zrejmé, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 23,55 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 72,34 eura, vychádzajúc zo záveru o čiastočnom úspechu navrhovateľa v konaní, vyjadreného pomerom 61,18 %, v ktorom pomere navrhovateľovi priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa, vyslovenými v napadnutom rozsudku, ktorý jednak správne konštatoval procesný úspech odporkyne v konaní, a to v späťvzatej časti konania o zaplatenie 156,20 eura, podľa § 146 ods. 2 O. s. p., za ktorú časť konania by navrhovateľke inak svedčal nárok na náhradu trov konania. Na odvolaciu námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku predovšetkým konštatoval procesný úspech odporkyne v späťvzatej časti konania, v ktorej súvislosti uviedol, že navrhovateľovi by v tejto časti konania vznikla povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania. Z formulácie prvostupňového súdu je podľa názoru odvolacieho súd zrejmé, že právo odporkyne na náhradu trov konania by vzniklo za predpokladu splnenia ďalších zákonných podmienok, a to jednak uplatnenia a vyčíslenia náhrady trov konania a predovšetkým za predpokladu úspechu odporkyne v spore podľa ust. § 142 ods. 1 alebo § 142 ods. 2 O. s. p. v rozsahu, zakladajúcom nárok na priznanie náhrady trov konania voči navrhovateľovi, ktorý úspech však v napadnutom rozhodnutí konštatovaný nebol. Predmetné tvrdenie prvostupňového súdu tak nemožno posudzovať izolovane tak, ako si tvrdenie súdu v odvolaní vyložil navrhovateľ, ale v kontexte ďalších úvah, ktorými prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok v časti o nároku na náhradu trov konania, a to v súlade s požiadavkami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd tiež neprisvedčil názoru navrhovateľa, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok vylučuje kumuláciu zásady úspechu a zásady zavinenia. Postup prvostupňového súdu, ktorý na účely posúdenia úspešnosti účastníkov v konaní zohľadňoval tiež čiastočný procesný úspech odporkyne v konaní, založený zavinením navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 O. s. p. má odvolací súd za súladný so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania vyjadrenou v ust. § 6 O. s. p., nakoľko tiež zavinenie účastníka konania podľa cit. ustanovenia má za následok procesný úspech účastníka v konaní, nachádzajúceho sa v opačnej procesnej pozícii, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu možno zohľadniť pri posudzovaní úspechu účastníkov konania podľa § 142 ods. 1, resp. § 142 ods. 2 O. s. p. Inak by prvostupňový súd musel rozhodovať o náhrade trov konania v časti konania zastavenej v dôsledku vykonaného späťvzatia a ďalším výrokom rozhodovať o nároku na náhradu trov konania v časti, v ktorej došlo k meritórnemu prejednaniu veci, ktorý postup má odvolací súd za rozporný so zásadou hospodárnosti konania podľa § 6 O. s. p. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že podanému odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť predovšetkým z hľadiska neúčelnosti priznania náhrady trov konania navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko má z obsahu spisu súdu prvého stupňa zrejmé, že navrhovateľ má vysokoškolské právnické vzdelanie, pôsobí ako advokát, zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, pričom samotným predmetom meritórneho konania bolo prejednanie nároku navrhovateľa na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb, z ktorého dôvodu má odvolací súd trovy právneho zastúpenia navrhovateľa za neúčelné (II.ÚS 78/04). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.