Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/862/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216187 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314216187.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti odporcom: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, 3/ novareal.sk s.r.o., so sídlom Skalité 317, IČO: 47 184 515, v konaní o určenie neplatnosti dražby, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. novembra 2014, č.k. 44C 212/2014-54, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi 3/ nenakladať s nehnuteľnosťou a nerozhodovať o veci s nehnuteľnosťou (odpojenie od elektriny), zapísanou na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres X., obec H., katastrálne územie H., ako rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX spolu s pozemkami parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 892 m2 a parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dražby uvedenej nehnuteľnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4 a 8, a § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p.. Podrobne vysvetlil procesný inštitút predbežného opatrenia, ako i podmienky pre jeho nariadenie. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi (notárska zápisnica o osvedčení o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 30.05.2014, oznámenie o dražbe, kúpno-predajná zmluva zo dňa 05.11.2010, zmluva o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ zo dňa 03.11.2010, výpis z listu vlastníctva č. XX) mal za to, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, spočívajúceho v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ zo dňa 03.11.2010, uzavretej medzi odporcom 1/ ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom, na základe ktorej sa odporca 1/ zaviazal požičať navrhovateľke sumu 68.000,- eur a navrhovateľka sa zaviazala splatiť poskytnutý úver, a v notárskej zápisnici, spísanej dňa 30.05.2014 o priebehu dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bola dražba vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pričom dražiteľom bol odporca 2/ a vydražiteľom a jej novým výlučným vlastníkom sa stal odporca 3/, čo vyplýva aj z aktuálneho listu vlastníctva č. XX. Dospel však k záveru, že neboli splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by odôvodnilo nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, čo je jednou zo zákonných podmienok nariadenia predbežného opatrenia súdom. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne relevantné listinné dôkazy na preukázanie konkrétnych a reálnych aktivít odporcu 3/, pokiaľ ide o možné nakladanie s nehnuteľnosťou, ani vo vzťahu k odpojeniu od elektriny, ktorého sa mal dopustiť opakovane, a neosvedčila ani iné konanie odporcu 3/, ktoré by nasvedčovalo tomu, že sa snažil s predmetnou nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom nakladať. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka včas odvolanie, ku ktorému pripojila listinné dôkazy, preukazujúce, že Západoslovenská Distribučná na podnet odporcu dvakrát odpojila nehnuteľnosť od dodávky elektriny, čím mala za osvedčené, že odporca 3/ prejavuje aktivity o možné nakladanie s nehnuteľnosťou. Poukázala i na to, že odporca 3/ kontaktoval P.na Q., bývalého vlastníka nehnuteľnosti, za účelom jej dobrovoľného vydania s tým, že ona žiadne právo na nehnuteľnosť nemá. Uviedla tiež, že odporca 3/ žiadal na polícii v Senci jej okamžité deložovanie tvrdiac, že je v jeho nehnuteľnosti nezákonne, na čo ona musela polícii preukazovať všetky náležitosti ohľadom nehnuteľnosti a podanie žaloby o neplatnosť dražby. Zdôraznila, že jej konaním odporcu 3/, ktorý sa snaží o to, aby opustila nehnuteľnosť, hrozí vznik škody, a sťaženie alebo znemožnenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. V odvolaní žiadala nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, ako aj opätovné pripojenie nehnuteľnosti k elektrickej sieti, aby mohla do skončenia konania užívať nehnuteľnosť na jej náklady s pripojením na elektrinu a internet. Zdôraznila, že dom je bez elektriny, a jej školopovinné deti túto situáciu zle znášajú. Uviedla tiež, že z vlastných zdrojov vyplatila polovicu kúpnej ceny za nehnuteľnosť a investovala veľa času do jej úprav, preto musí zachovať jej hodnotu pre novú dražbu tak, aby jej po vykonaní novej dražby neostali veľké dlhy. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľkou, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, čiže osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľky ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. V posudzovanej veci súd prvého stupňa zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že navrhovateľka ničím neosvedčila nebezpečenstvo jej bezprostredne hroziacej ujmy, na základe ktorého by bola dočasná úprava pomerov účastníkov potrebná. Vôbec sa však nezaoberal naplnením prvého predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia, teda či navrhovateľka osvedčila svoj v konaní uplatňovaný nárok, ktorému žiadala poskytnúť predbežnú ochranu. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, teda ak nastane medzi účastníkmi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Preto jeho navrhovateľka musí v prvom rade aspoň osvedčiť svoj nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Procesný nárok na nariadenie predbežného opatrenia sa totiž musí opierať o pravdepodobnosť nároku vo veci samej, teda o jeho osvedčenie, ktoré v súlade s teóriou znamená, že podľa tvrdenia navrhovateľky nárok vo veci samej obstojí. Navrhovateľka musí následne uviesť aj skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jej právo bezprostredne ohrozené. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda musí byť zrejmé, že predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o veci samej. Odvolací súd po preskúmaní návrhu vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia, ako i súdneho spisu nezistil dôvod, na základe ktorého by bola predbežná úprava pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom 3/ naliehavo potrebná. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý sa touto otázkou nezaoberal, totiž dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ, a výlučne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, neosvedčila svoj nárok, ktorému požadovala poskytnúť dočasnú ochranu navrhovaným predbežným opatrením, a jeho preukázanie bude vecou dokazovania v konaní o veci samej. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom po začatí konania domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola odporcovi 3/ uložená povinnosť nenakladať s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou a nerozhodovať o veciach s nimi spojenými (odpojenie od elektriny) do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dražby týchto nehnuteľností, ktoré obýva. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca 3/ sa ako nový majiteľ vydraženej nehnuteľnosti (pôvodne vo vlastníctve P.na Q.), tejto nehnuteľnosti domáha za účelom ďalšieho predaja, a keďže s ním odmietla uzavrieť dohodu, dal nehnuteľnosť odpojiť od elektriny. Poukázala na to, že v dome, ktorý obýva s maloletými deťmi, je všetko na elektrinu, a bez elektriny je preto dom neobývateľný. Nariadenie predbežného opatrenia žiadala z obavy, že prípadným ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by došlo k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bolo možné napraviť len s neprimeraným úsilím, nakoľko neobývateľný dom bez elektriny by bol vystavený k devastovaniu, a v ďalšej dražbe by sa veľmi znížila jeho hodnota. Mala za to, že do právoplatného skončenia súdneho konania o veci samej má právo nehnuteľnosť užívať. Svoj návrh na určenie neplatnosti dražby predmetnej nehnuteľnosti odôvodnila tým, že odporca 2/ vykonal na základe návrhu odporcu 1/ dňa 30.05.2014 dražbu predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve P. Q., a jej vydražiteľom sa stal odporca 3/, pričom došlo k viacerým porušeniam ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a Občianskeho zákonníka. Vyjadrila presvedčenie, že sa dražba nekonala dňa 30.05.2014, a že cena predaja bola dohodnutá vopred, pretože nehnuteľnosť bola vydražená za 58.000 eur, hoci najnižšie podanie malo byť cca 75.000 eur. Poukázala na to, že nehnuteľnosť užíva od roku 2007 a investovala do nej 25.000 eur z vlastných peňazí. Vlastníkom nehnuteľnosti bol P. Q., od ktorého dom kúpila, pričom na kúpu domu využila úver od spol. Quatro, ktorá mala zabezpečiť záložné právo aj vklad do katastra nehnuteľností, čo neurobila. Nesúhlasí s tým, že sa nehnuteľnosť, ktorú zveľadila, predala za smiešnu sumu. Namietala ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom na sumu 74.600 eur, čo mala za v rozpore s dobrými mravmi. Za závažné porušenie ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách považovala nedoručenie znaleckého posudku do vlastných rúk výlučného vlastníka nehnuteľnosti P. Q., keď uviedla, že o skutočnosti, že mu posudok nebol doručený, má vedomosť. Navrhovateľka sa teda nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi 3/ domáhala z dôvodu potreby dočasnej úpravy ich pomerov. Základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je osvedčenie samotného nároku, ktorému má byť dočasná ochrana poskytnutá, preto odvolací súd skúmal, z akých skutočností vyvodzuje navrhovateľka svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, teda či osvedčila samotný nárok, ktorému žiadala poskytnúť dočasnú ochranu navrhovaným predbežným opatrením. Tento procesný nárok by sa mal, ako už bolo uvedené vyššie, opierať o spravdepodobnenie nároku vo veci samej a aspoň o jeho osvedčenie. Preto posudzoval tvrdenú potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku tak, ako ho navrhovateľka uplatnila návrhom vo veci samej (ktorým je súd viazaný), teda k požadovanému určeniu neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností, a dospel k záveru, že zatiaľ, a výlučne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka neosvedčila svoj nárok, ktorého sa domáha v konaní o veci samej. Z fotokópie kúpno-predajnej zmluvy (čiastočne zmätočnej a štylisticky chybnej), uzavretej medzi P. Q. ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou vyplýva, že navrhovateľka kúpila nehnuteľnosť za kúpnu cenu 117.000 eur. Podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky nebolo vlastnícke právo navrhovateľky vložené do katastra nehnuteľností. Z Notárskej zápisnice N217/2014 zo dňa 30.05.2014 odvolací súd zistil, že navrhovateľka nebola účastníčkou dobrovoľnej dražby, ktorú vykonal na návrh odporcu 1/ odporca 2/. Predmetom dražby bola predmetná nehnuteľnosť, vedená na LV č. XX vo výlučnom vlastníctve P. Q., ktorý nie je účastníkom prebiehajúceho konania o veci samej, a jej vydražiteľom sa stal odporca 3/. Navrhovateľka podala žalobu o určenie neplatnosti dražby s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z prvej vety predmetného ustanovenia (účinného do 31.05.2014) plynie, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Navrhovateľka namietala nesprávne ocenenie vydraženej nehnuteľnosti a tvrdila, že znalecký posudok nebol doručený jej pôvodnému vlastníkovi. Akým spôsobom mala byť navrhovateľka týmto ňou tvrdeným, avšak neosvedčeným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich bližšie neurčených právach, a aké práva vlastne v konaní uplatňuje, z jej návrhu na začatie konania ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva. Od čoho potom navrhovateľka odvodila svoju aktívnu legitimáciu na domáhanie sa určenia neplatnosti dražby, ktorej nebola účastníčkou, pričom neosvedčila ani akékoľvek právo (či už vlastnícke, nájomné alebo iné) k vydraženej nehnuteľnosti, zostalo nevysvetlené, čo v danom štádiu konania rozhodovania o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčuje, a zároveň spochybňuje samotnú dôvodnosť návrhu vo veci samej. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana navrhovaným predbežným opatrením, je potrebné nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ, a výlučne pre posúdenie splnenia podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, neosvedčila svoj nárok, ktorého sa domáha vo veci samej, a ktorému žiada poskytnúť dočasnú súdnu ochranu. Nebol preto naplnený základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu sa odvolací súd ďalej nezaoberal argumentáciou a dôkazmi predloženými navrhovateľkou, ktorými preukazovala dôvodnosť navrhovaného predbežného opatrenia vo vzťahu k nebezpečenstvu bezprostredne jej hroziacej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (ust. § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.