Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216187 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314216187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: G. Ž.Č., nar. XX.XX.XXXX, W. H. XXX, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpený: AK ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7 v Bratislave, IČO: 36857513, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, Martin, IČO: 36751642, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36865036, 3/ novareal.sk, s.r.o., so sídlom Skalité 317, IČO: 47184515, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. novembra 2015 č.k. 44C 212/2014-159 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti označeným žalovaným domáhala určenia neplatnosti dražby zo dňa 30.05.2014 vykonanej v P. v budove č. XXXX/ XX na U. ulici k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., E. H., E. X., zapísaných na LV č. XX Okresným úradom v Senci, katastrálnym odborom, a to rodinný dom - stavba so súp. číslom XXX postavená na pozemku parc. č. XXX o výmere 892 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „predmet dražby“), ktorej vydražiteľom sa podľa notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe N217/2014 za cenu 58.000,- eur stal žalovaný 3/. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 21 ods. 2 a 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ust. § 27 ods. 1 citovaného zákona, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa notárskej zápisnice sp.zn. N 217/2014, NCRIs 21114 zo dňa 30.05.2014 - osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, sa dňa 30.05.2014 o 9.50 hod začala dobrovoľná dražba v P. na U. XXXX/XX v miestnosti č. XX, licitátorom bol G. M., ktorý otvoril dražbu a uviedol, že jej navrhovateľom je Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, dražobníkom je spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom v P., Flámska 1, predmetom dražby sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese X., Q. E. H., vedené na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, katastrálne územie H., zapísané na LV č. XX, stavba: rodinný dom, súp. č. XXX na parc. reg. I.- O. č. XXX v podiele 1/1 (slovom: v celosti), pozemok - parc. reg. I.-O. č. XXX o výmere 892 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1 (slovom: v celosti), pričom výlučným vlastníkom predmetu dobrovoľnej dražby bol P. Q.. V popise práv a záväzkov na predmete dobrovoľnej dražby sa poznamenalo oznámenie o začatí realizácie záložného práva žalovaného 1/ podľa P-392/2012 zo dňa 25.07.2012. Z notárskej zápisnice tiež zistil, že licitátor poučil prítomných, že podľa § 21 ods. 2 až 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, s tým, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dobrovoľnú dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dobrovoľnej dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa § 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Prítomných poučil tiež aj o ďalších právach vyplývajúcich z citovaného zákona. Uviedol, že ocenenie predmetu dražby bolo 74.000,- eur, najnižšie podane bolo 74.600,- eur, pričom licitátor bol oprávnený znížiť sumu najnižšieho podania, minimálne prihodenie bolo 1.000,- eur. Po otvorení dobrovoľnej dražby licitátor oznámil výšku najnižšieho podania. Nakoľko jediný prítomný účastník dražby neurobil toto najnižšie podanie, pristúpil licitátor k postupnému znižovaniu najnižšieho podania až na sumu 58.000,- eur, keď toto podanie vo výške 58.000,- eur urobil účastník dobrovoľnej dražby s poradovým č. 1. Nakoľko nebolo ani cez dvojitú výzvu licitátora urobené vyššie podanie, oznámil licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykonal príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Udelením príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba ukončená o 10.14 hod. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že vydražiteľom bol účastník dobrovoľnej dražby s poradovým č. 1: novareal.sk, s.r.o., so sídlom Skalité 317, IČO: 47184515, zastúpený konateľom Y. W.. Právna subjektivita vydražiteľa a oprávnenie za neho konať bolo preukázané výpisom z obchodného registra zo dňa 30.05.2014. Notárka U.. Q. Š. osvedčila, že vyhotovený osvedčený odpis notárskej zápisnice doslovne súhlasí s prvopisom uloženým na jej Notárskom úrade v Zbierke notárskych zápisníc pod č. N 217/2014, Nz 20677/2014. 4. Z výpisu z LV č. XX z 10.11.2014, k. ú. H., parc. č. XXX o výmere 892 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX mal za preukázané, že vlastníkom dražených nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom preskúmavaného konania, je žalovaný 3/ na základe notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby N 217/2014, NZ 20677/2014, NCRIs 21114/2014 zo dňa 30.05.2014, podľa Z-3619/2014 zo dňa 17.06.2014. 5. Vychádzal tiež zo zistenia, že dňa 27.02.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. P., T.Á. XXX/XX, a kupujúcim P. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. Š.-Q., X. XX, ktorej predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností v katastrálnom území H., E. H., okres Senec, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 892 m2, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX v podiele 1/1. V článku 5 zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 300.000,- Sk. Vklad predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 31.03.2008 pod Q.-XXXXX/XX. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku pripomenul, že žalobkyňa sa určenia neplatnosti dražby domáha z dôvodu, že neprebehla tak ako mala v zmysle zmluvy o úvere, keď dom v prípadnej dražbe nemal ísť pod sumu 117.000,- eur, keď jej úver na kúpu nehnuteľnosti poskytla spoločnosť Quatro a VÚB tam dala plombu. Predmetnej dražby sa nezúčastnila. Predchádzajúci majiteľ mal podľa žalobkyne veľa úverov, ktoré ona splácala, do nehnuteľnosti investovala 1.000.000,- Sk, potom prišla o zamestnanie a nedokázala splácať úver. Jej syn sa o kúpu tiež zaujímal, ale povedali mu kúpnu cenu 98.000,- eur. Podľa žalobkyne sa nedodržali termíny dražby, pri poslednom jej bolo povedané, že nebol dom predaný. Odpojili ju od elektriny. 7. Poukázal na žalobkyňou predloženú kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 05.11.2010 uzatvorenú medzi predávajúcim P.A. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Š.-Q., X. XX, a kupujúcou - žalobkyňou, ktorej predmetom bolo odplatný prevod predmetných nehnuteľností, pričom podľa článku 4 zmluvy sa jej účastníci dohodli na kúpnej cene 117.000,- eur. Na kúpnej zmluve nie je vyznačené povolenie vkladu. 8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany práv a právom chránených záujmov, preto tá z nich, ktorá sa v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách domáha jej neplatnosti, musí sa jej domáhať voči všetkým ostatným osobám vymenovaným v ust. § 21 ods. 4 citovaného zákona. Z hľadiska vecnej legitimácie sa podľa súdu prvej inštancie musia zúčastniť konania na strane žalobcov alebo žalovaných navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Uviedol, že na strane žalovaných vzniká nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom ide o spoločenstvo nútené, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Podľa súdu prvej inštancie dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov (dnes strán sporu) bez zreteľa na ich vôľu. 9. Zhrnul, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 30.05.2014, ktorým dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určene neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá uplynula dňom 30.08.2014, preto žalobu podanú dňa 08.07.2014 vyhodnotil za podanú včas. Poukázal na okruh účastníkov na strane žalovaných (dnes okruh strán sporu), medzi ktorých žalobkyňa nezahrnula predchádzajúceho vlastníka nehnuteľností P. Q.. Mal za to, že riadne označenie strán sporu ako nositeľov práva a povinností je hmotnoprávnou podmienkou žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uviedol, že uplatnenie práva je spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolí a za ktorý nesie zodpovednosť, keď otázka vecnej legitimácie strán sporu majúca hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 Občianskeho súdneho poriadku ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). 10. Mal tak za jednoznačné, že žalobkyňa neuplatnila právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej prekluzívnej lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa podaná žaloba týka, preto podľa jeho názoru došlo k preklúzii práva, keď na oneskorené uplatnenie práva zaniknuté v dôsledku preklúzie prihliada súd ex offo. Keďže žalobkyňa v žalobe za žalovaného neoznačila predchádzajúceho vlastníka relevantných nehnuteľností ako nerozlučného spoločníka, nedošlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky, z ktorého dôvodu žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. 11. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je dotknutou osobou v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, dospel k záveru, že neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by jej vecná aktívna legitimácia v spore vyplývala, t.j. neuviedla bližšie určené práva, v ktorých mala byť dotknutá predmetnou dobrovoľnou dražbou, nakoľko vzhľadom na nepreukázanie žiadneho jej práva k predmetu dražby (vlastníckeho, nájomného, iného) nebola jej účastníčkou. Vyhodnotil potom, že nie je nositeľkou žiadneho subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného práva, keď zároveň nepreukázala ani porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a že by bola konaním dražby dotknutá na svojich právach. Jej žalobu teda zamietol aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, ako aj pre jej nedôvodnosť. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a pokiaľ ide o žalovaného 2 i v náhrade cestovných nákladov a v náhrade za stratu času. O náhrade trov konania žalovaného 3/ nerozhodol, keď len v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. 13. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mala za to, že v spore preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu tým, že je dotknutou osobou podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, kúpila za cenu 117.000,- eur od predávajúceho P. Q. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2010. Na tento účel čerpala i úver vo VÚB, a.s. zabezpečený záložným právom č. Z 335 343 zo dňa 03.11.2010, ktorú zmluvu o záložnom práve podpísal na strane záložcu P. Q.. Podľa jej názoru P. Q. nebol predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby, ale stále aktuálnym vlastníkom predmetu dražby, keď predchádzajúcim vlastníkom bol U. P., A.. XX.XX.XXXX. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.02.2006, sp.zn. 2Cdo 196/2005, podľa ktorého je nutné oddeliť obligačné účinky predaja nehnuteľnosti vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-právnych účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, s tým, že ak je zmluva perfektná, účinná je aj bez ohľadu nato, že samo vlastníctvo sa nadobúda až vkladom. Na základe uvedeného sa teda považuje za nadobúdateľa, t.j. vlastníka predmetných nehnuteľností, pretože ich odkúpila, žije v nich a má tam aj trvalý pobyt. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 272/2007 vyjadrila názor, že otázka pasívnej vecnej legitimácie je otázkou zásadného právneho významu, jej podstata má procesnoprávnu povahu. Žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podala včas v rámci plynutia zákonnej prekluzívnej lehoty, keď súd prvej inštancie ju nevyzval na odstránenie nedostatku jej žaloby spočívajúceho v absencii jedného z nerozlučných spoločníkov v danom spore na strane žalovaných. 14. Žalovaný 1/ v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne realizovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.02.2016 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru napadnutý rozsudok dáva jasné, zreteľné a po právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, keď sa len nestotožnil s pohľadom žalobkyne na prejednávanú vec. Jeho odôvodnenie zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a ustálenej judikatúre pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za to, že žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby dovoláva práv, ktoré jej nepatria. Odvolanie podľa jeho názoru obsahuje zmätočné argumenty o absurdnom výklade ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 272/2007 označil za neaplikovateľný, nakoľko neriešil právnu otázku, či žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musí byť v prekluzívnej lehote podaná proti všetkým účastníkom nerozlučného spoločenstva, alebo možno tento okruh strán sporu dodatočne rozširovať. Dal do pozornosti, že žalobkyňa v čase od podania žaloby do vyhlásenia napadnutého rozsudku neurčila správny okruh strán sporu. 15. Žalovaný 3/ sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.02.2016 tak, že napadnutý rozsudok žiada ako vecne správny potvrdiť stotožniac sa s jeho odôvodnením. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.01.2015 sp.zn. 4Co 862/2014, ktorým bolo potvrdené unesenie súdu prvej inštancie zo dňa 10.11.2014 o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia (dnes neodkladné opatrenie), podľa ktorého žalobkyňa neosvedčila, na akých bližšie neurčených právach bola predmetnou dražbou dotknutá. V danom uznesení teda krajský súd spochybnil aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní. Uviedol, že žalobkyňa bráni vydražiteľovi v užívaní nehnuteľnosti, hoci súd prvej inštancie v rámci konania nezistil žiadne porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa jeho názoru otázka nerozlučného spoločenstva v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby je otázkou hmotnoprávnou. Konanie žalobkyne označil za premyslené, porušujúce jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti. 16. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 17. Žalobkyňa ďalšie odvolacie argumenty písomne nepodala. 18. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 20. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia C.s.p. o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení C.s.p. a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 C.s.p. bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 C.s.p.), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkyne. 22. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní skúma súd ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu strany sporu. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží konkrétne právo vymáhať si ochranu svojho práva od žalovaného a napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu bez ďalšieho prejednania veci takúto žalobu zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore. 23. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ohľadom dôkaznej povinnosti žalobcu v občianskom súdnom konaní a skúmania existencie vecnej legitimácie súdom ex offo odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa predložením kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2010 nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., keďže nepreukázala, že je subjektom nejakých práv k relevantným nehnuteľnostiam, na ktorých by bola porušením uvedeného zákona dotknutá. Predmetná kúpna zmluva nebola príslušným katastrálnym úradom zavkladovaná. 25. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 26. Podľa § 47 ods. 2 OZ ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. 27. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 28. Z dikcie citovaných ustanovení i so zreteľom na závery žalobkyňou doloženého rozsudku najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 196/2005 je zrejmé, že obligačné účinky kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2010 síce nastali, avšak jej nezavkladovaním v lehote podľa vyššie citovaného ustanovenia OZ došlo k jej zrušeniu. K vecno-právnym účinkom danej zmluvy nedošlo, preto sa žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet tejto kúpnej zmluvy, nestala. Existenciu vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam v čase podania žaloby tak žalobkyňa nepreukázala. Existenciu iných práv, na ktorých mala byť porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá, ani netvrdila, nemohla k nim preto uniesť ani dôkazné bremeno o ich existencii. Vzhľadom na uvedené možno teda jednoznačne v zhode so závermi súdu prvej inštancie uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala v rámci preskúmavaného konania existenciu svojej aktívnej legitimácie v spore, keďže nepreukázala, že je subjektom akýchkoľvek práv k draženým nehnuteľnostiam. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, ak ex offo na nedostatok jej aktívnej legitimácie v spore prihliadol, pričom záver o absencii aktívnej legitimácie žalobkyne v spore bol už bez ďalšieho dôvodom na zamietnutia predmetnej žaloby. 29. Súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, že žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) v podanej žalobe v rámci svojej dispozície s okruhom subjektov, ktoré tvoria strany sporu, neoznačila za žalovaných všetky subjekty ustanovené taxatívne v hmotnoprávnom ustanovení § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Žalobkyňa v žalobe za stranu sporu neoznačila predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti P. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. Š.-Q., X. XX, keď odvolaciu argumentáciu žalobkyne v tomto smere odvolací súd hodnotí ako nelogickú a neopodstatnenú. P.A. Q. bol pred vydražením nehnuteľností dňa 30.05.2014 vlastníkom nehnuteľností, ktorý predmet dražby tvorili, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2008 uzatvorenej s U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. P., T. XXX/XX, ktorej vklad bol povolený pod Q. XXXXX/XX, keďže vecnoprávna účinnosť zmluvy zo dňa 05.11.2010 uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou uplynutím lehoty podľa ust. § 47 ods. 2 OZ nenastala. Vzhľadom na uvedené teda žalobkyňa v rámci dispozície so žalobou nezachovala nerozlučné spoločenstvo podľa hmotnoprávneho ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, v dôsledku čoho je nevyhnutný záver o nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných v spore, keďže v konaní o určenie neplatnosti dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chránených záujmov, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Uvedenému záveru zodpovedá i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2010 sp.zn. 5Cdo 51/2009, od ktorého právnych záverov nie je žiaden dôvod na odklonenie. Uvedený právny záver je publikovaný aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 23, zošit 3, ročník 2010. Z hľadiska hmotnoprávneho ide totiž o právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. V prípade konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov vyplývajúcich z určenia jej neplatnosti pre právne vzťahy týchto osôb a tiež z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Správnosti uvedeného právneho názoru zodpovedá i legislatívna zmena realizovaná prijatím zákona č. 160/2016 Z.z. (C.s.p.), keď podľa jeho ust. § 78 ods. 1 nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa jeho ods. 2 súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Je pravdou, že uvedené ustanovene v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku účinné nebolo, avšak jeho prijatím došlo len expresis verbis k uzákoneniu toho, čo bolo v predchádzajúcej súdnej praxi logicky a správne zaužívané. Napriek právnemu záveru vyslovenému v doloženom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 272/2007 o tom, že otázka, či v konaní o neplatnosť dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo žalovaných, sa považuje za otázku procesno-právnej povahy, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobkyňu v zmysle § 5 O.s.p. o tom, ktoré subjekty má za účelom úspechu v konaní na strane žalovaných označiť, nepoučil. 30. Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytovali pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. 31. Obsahom citovaného ustanovenia bolo poučenie súdu najmä o tom, aké práva účastníkovi priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov. Do poučovacej povinnosti ale nepatril návod, čo by účastník mal alebo mohol vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poučenie o tom, kto má byť označený za stranu sporu na strane žalovaných subjektov medzi takéto procesné práva nepatrilo, nakoľko uvedeným postupom, keby súd žalobcu o okruhu pre úspešnosť v konaní potrebných subjektov poučil, porušil by zásadu rovnosti zbraní strán sporu v konaní a právo druhej strany sporu na spravodlivý proces. Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat), ktorá nevyviňuje žalobcu zo zodpovednosti za dispozíciu so žalobou vrátane voľby a označenia žalovaných subjektov, rovnako ako aj zásadu, že právo patrí bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Rovnako neopomenuteľné je poukázanie na ust. § 3 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorej každý mal právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené, keď práve existenciu takéhoto práva žalobkyňa nepreukázala. 32. Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to i vo výroku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobkyňa v odvolaní ničím neargumentovala, preto sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku aj v tejto časti. Ak pri plnom úspechu žalovaných 1/ a 2/ v spore aplikoval na rozhodnutie o trovách konania v čase rozhodovania účinné ust. § 142 ods. 1 O.s.p., posúdil vec po právnej stránke správne a výška výšku žalovaným 1 a 2/ priznanej náhrady trov je v súlade s výškou nimi účelne vynaloženými trovami na bránenie svojich práv v spore. 33. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že doposiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 3/, keď tento výrok vo výrokoch napadnutého rozsudku absentuje. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tonuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).