Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216593 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314216593.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S.. M. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XX, G., Y.. Č.. Q. N. XX/X, XXXX T., V. a otec - G. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XX, G., K. G. Z. XX, XXX XX K. X, Č., o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51Em/3/2014-74 zo dňa 13. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51Em/3/2014-74 zo dňa 13. novembra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil matke maloletých detí - S.. M. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š. XX, G., Y.. Č.. Q. N. XX/X, XXXX T., V., pokutu vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk otca G. Y., J.. XX.XX.XXXX, s maloletými deťmi Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.07.2014 - 15.07.2014, pokutu vo výške 200,- Eur za obdobie od 12.09.2014 - 14.09.2014, pokutu vo výške 200,- Eur za obdobie od 10.10.2014 - 12.10.2014 a pokutu vo výške 200,- Eur za obdobie od 24.10.2014 - 26.10.2014. Prvostupňový súd návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia uložením pokuty vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk otca G. Y., J.. XX.XX.XXXX, s maloletým O. Y., J.. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.08.2014 - 15.08.2014 zamietol a tiež uložením pokuty vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk otca s maloletými deťmi Y.: O., Y. M. I. za obdobie od 26.09.2014 - 28.09.2014 zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že otec maloletých detí sa domáhal návrhmi dňa 11.07.2014, 19.08.2014, 18.09.2014, 13.10.2014 a 28.10.2014 nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia uložením pokút za nezrealizovanie styku s maloletými deťmi v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013-111, ktorý nadobudol v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, vykonateľnosť dňa 01.07.2014, a v zmysle ktorého sa mal jeho styk s maloletými deťmi uskutočniť v dňoch 01.07. - 15.07.2014, 12.09. - 14.09.2014, 26.09. - 28.09.2014, 10.10. - 12.10.2014 a 24.10. - 26.10.2014, avšak tento sa z dôvodu konania matky maloletých nerealizoval. Realizoval sa iba styk upravený v dňoch 01.08. - 15.08.2014, avšak len s maloletými dcérami a nie aj s maloletým O., hoci to matka prisľúbila. Styk otca s deťmi sa mal uskutočniť v dňoch 26.09. - 28.09.2014, kedy sa otec dňa 25.09.2014 snažil kontaktovať matku maloletých z dôvodu, že je chorý a či je možné, aby si deti prevzal v sobotu. Matka detí na jeho e-maily, ani SMS správy nereagovala, a to počas celého víkendu. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že matka nemá záujem rešpektovať súdne rozhodnutie a umožniť otcovi realizovať styk s deťmi. Matka podniká všetky kroky k tomu, aby prerušila akékoľvek väzby detí k otcovi, vrátane odsťahovania sa spolu s deťmi do V.. Otec taktiež poukázal na to, že matka si neplní ani povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia súdu a otca neinformuje o záležitostiach týkajúcich sa detí. Prvostupňový súd vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, aby na podklade §-u 272 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) viedol povinnú k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať výkon predmetného rozhodnutia a vyzval matku maloletých detí ako povinnú na dobrovoľné plnenie vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013-111, ktorý nadobudol v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi Y.S.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, vykonateľnosť dňa 01.07.2014. Matka maloletých detí sa k predmetnej výzve ako i k návrhom otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014 a uviedla, že dňa 26.09.2014 si mal otec vyzdvihnúť maloleté deti, ktoré s ním mali stráviť víkend, avšak deti si nevyzdvihol a ani neoznámil dôvod. Žiadala, aby voči otcovi boli vznesené rovnaké opatrenia ako voči nej. Poukázala na to, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k deťom. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2014, 11.11.2014 a 12.11.2014 oznámil, že vykonal opakované pohovory s matkou maloletých detí ohľadom realizovania styku otca s deťmi, pokúšal sa ju viesť k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia upravujúceho styk detí s otcom a opakovane sa pokúšal zmierniť a upokojiť situáciu tak, aby mohol otec riadne realizovať styk s deťmi, avšak bezúspešne. Matka má za to, že úrad háji záujmy otca, ktorý je nezodpovedný alkoholik, ktorý opustil rodinu a našiel si novú ženu. Taktiež poukazovala na to, že otec neplatí výživné na maloleté deti. Matka bola zo strany úradu napomenutá v súvislosti s odovzdávaním detí otcovi v tom zmysle, aby odovzdávanie prebiehalo v pokojnej atmosfére, bez kriku a iných rušivých zasahovaní a vplyvu starých rodičov, ostatných strán, či polície. Otec maloletých detí potvrdil, že výmeny detí, resp. snaha o realizáciu styku bývajú za asistencie starých rodičov, iných rodinných príslušníkov, sú plné hádok a osočovania. Dňa 11.11.2014 založil kolízny opatrovník do spisu e-mail od matky maloletých detí, v ktorom uviedla, že sebe i deťom zmenila trvalý pobyt, ktorý majú teraz v V., a teda nespadá pod slovenské inštitúcie a vec posunie pod V. úrady. Kolízny opatrovník matku kontaktoval za účelom vykonania pohovoru s maloletými deťmi, na čo matka uviedla, že maloletý O. nemá záujem rozprávať sa s kolíznym opatrovníkom, nakoľko sa už vyjadril a maloleté dcéry matka nechce vystavovať stresovým situáciám zbytočne, keďže mala za to, že pod slovenské úrady už nepatria. Následne kolízny opatrovník uviedol, že šetrením v policajnej databáze bolo zistené, že matka má i naďalej trvalý pobyt vedený na Š. W. I. G. a maloletý O. navštevuje zatiaľ školu v G., obe dcéry sú však v V., kde maloletá Y. navštevuje školu. Dňa 12.11.2014 matku detí v opakovanom telefonickom hovore žiadal o návštevu tunajšieho pracoviska s tým, že jej ponúkol spoluprácu psychológa v rámci poradenstva a doladenia rodičovskej komunikácie v záujme maloletých detí. Taktiež v prípade potreby jej zabezpečil psychologičku pre deti. Až na opakované naliehanie matka prisľúbila návštevu na pracovisku. V rámci rozhovoru ju opakovane a dôrazne žiadal o dodržiavanie styku detí s otcom tak, ako určil súd. Prvostupňový súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrhy otca ako oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia ukladaním pokút matke maloletých detí podľa § 273 ods. 1OSP sú dôvodné, nakoľko zo strany matky maloletých detí ako povinnej, opakovane dochádza k neplneniu a nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi. Nariadeniu výkonu súdneho rozhodnutia predchádza v zmysle zákona aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie vykonateľného súdneho rozhodnutia, z ktorého dôvodu súd pred samostatným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia obligatórne pristúpil k výzve povinnej k tomu, aby dobrovoľne plnila to, čo jej ukladá rozhodnutie súdu. Napriek výzve na dobrovoľné plnenie vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorá bola matke riadne doručená, táto doposiaľ dobrovoľne neplní súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, tento styk sa nerealizuje, čo je zrejmé tak z návrhov otca maloletých detí, ako i vykonaného dokazovania. Zo strany súdu bol požiadaný i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ako orgán starostlivosti o maloleté deti, aby viedol matku detí k dobrovoľnému plneniu vykonateľného súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať výkon súdneho rozhodnutia, avšak bezúspešne. Kolízny opatrovník poukázal na to, že matka odmieta s úradom spolupracovať, v prípade žiadosti o vykonanie pohovoru s deťmi, túto nerešpektuje a neumožní úradu pohovor vykonať. Na záver prvostupňový súd uviedol, že mal za preukázané, že matka nerešpektovala vykonateľné súdne rozhodnutie, a teda dobrovoľne neplnila to, čo jej takéto súdne rozhodnutie ukladá, a preto jej uložil pokuty vo výške 4 x 200,- Eur za nerealizované styky otca s maloletými deťmi Y.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodu, že v napadnutom uznesení sú veci jednostranne posudzované, kde sú uvedené nepravdy, polopravdy alebo skreslené vyjadrenia. Matka uviedla, že pána Y. veľmi dlho pozná, môže zodpovedne prehlásiť, že je to psychicky chorý človek a ešte i alkoholik. Vždy si myslela, že postupom času sa jeho stav upraví. Ich manželstvo udržiavala len s ohľadom na tri maloleté deti. V priebehu manželstva deti a ona prežívali neustále napätie. Keď ho chytil amok nepríčetnosti, i pred deťmi vulgárne nadával. Začal čoraz častejšie i tajne používať alkoholické nápoje. Pri jednej takejto akcii sa zrútil zo schodov a zlomil si ruku. Keď ho prvý raz prepustili z práce pre neplnenie pracovných povinností, jeho psychický stav sa ešte zhoršil. (Naposledy ho prepustili z práce pre neplnenie pracovných povinností a používania alkoholu na pracovisku.) Ju i pred deťmi, aj pred jeho rodičmi, niekoľkokrát fyzicky napadol. Asi v marci 2013 si pán Y. našiel v K. pražskú slečnu a jednoducho k nej ušiel a opustil tri maloleté deti. Pre deti to bol obrovský šok. Ďalší šok zažili, keď sa vlámal do bytu, ukradol im auto a okrem toho rakety, detskú postieľku a cudziu koženú bundu. Y. sa o deti absolútne nezaujímal. Počas celého školského roka 2013 - 2014, keď dcéra začala chodiť do prvého ročníka, ani raz sa neopýtal v škole na jej výsledky. To isté platí i pre syna. Samozrejme, že ani v roku 2014 - 2015 sa v školách telefonicky, ani osobne, neinformoval o deti. Deti po odchode otca sa postupne so situáciou vyrovnali, keď zistili, že v domácnosti vládne pokoj a pohoda. Zistili, že žiť sa dá i lepšie. Odovzdávanie detí Y. prebiehalo tak, že zbalila všetky veci, ktoré budú deti potrebovať a čakali príchod otca. Prišiel sám, s rodičmi, s pražskou slečnou alebo s kamarátom, väčšinou s meškaním. Trojročná dcéra I. mi sedela na rukách. On sa na ňu vrhol a silou mocou ju chcel vložiť do auta. Dcéra začala neskutočne plakať a k nej sa pridali obidve deti. Celá ulica sa na to pozerala. Keď deti nechceli ísť, začal sa oháňať rozhodnutím súdu. Detí sa Y. pýtal, či pôjdu s ním. Odpoveď všetkých detí bola negatívna. Takto prebiehalo odovzdávanie detí p. Y.. V dvoch prípadoch zavolal i políciu a žiadal ju, aby deti prinútili s ním ísť. Samozrejme, že polícia mu túto požiadavku nemohla splniť. V dvoch prípadoch z p. Y. páchol i alkohol, čo môžu potvrdiť i svedkovia. Pri odovzdávaní detí boli v niektorých prípadoch náhodní svedkovia, inokedy som si svedkov zavolala z dôvodu obavy o fyzické napadnutie mojej osoby p. Y.. Svedkovia môžu k veci kedykoľvek vypovedať. To, že niekoľkokrát požiadala pracovníka sociálnych vecí a rodiny, aby bol prítomný pri odovzdávaní detí p. Y., pracovník pán X. to odmietol z dôvodu, že už to nie je v jeho pracovnom čase. Pracovník sa viac ako o psychiku detí zaujímal, či deti majú kde bývať a ako majú zariadený byt. Je zaujímavé, že matka detí musela pracovníkovi sociálnych vecí a rodiny poukazovať celý byt, ale nikdy nikto sa nezaujímal, v akých podmienkach majú deti tráviť tri dni každého druhého týždňa a prázdniny s p. Y. a jeho pražskou slečnou!!! Ju ako matku veľmi zaujíma, do akého prostredia by deti odovzdala. Syn O. bol vypovedať na polícii ohľadom podozrenia zo spáchania trestného činu na jej osobu p. Y.. Pri vypočúvaní pred pánom vyšetrovateľom S.. E., syn jednoznačne odmietol akýkoľvek styk s p. Y.. Pravidelné stresové situácie pri odovzdávaní detí p. Y. a ich negatívny postoj k nemu spôsobil, že O. vážnejšie ochorel a na základe správy odbornej lekárky, musí navštevovať i psychológa. Pri jeho ďalšom ochorení na alergiu, matku odborná lekárka upozornila, že táto nemoc býva spôsobená stresom. V žiadnom prípade nikomu nedovolí, aby zo zdravých detí, bez ich pričinenia, vyrástli psychicky chorí ľudia. Každá matka, ktorá sa stará o tri maloleté deti, vie o čom hovorí. Deti určite za to nemôžu, akých dostali rodičov. Okresný súd Bratislava III veľmi rýchlo reagoval na „návrh“ p. Y., v zastúpení jeho advokátky JUDr. Igazovej, o uložení pokuty matke, ktorá sa s vypätím všetkých síl stará, aby deti mali čo jesť a nepociťovali žiadny stres. Ďalej uviedla, že je pracujúca matka a jej čistý mesačný príjem je cca 500,- Eur. Dňa 03.01.2014 požiadal Okresný súd Bratislava III o predbežné výživné na deti. Súd doteraz vo veci nekonal. Otec detí od 01.01.2014 neposlal výživné za mesiace január až jún 2014, za júl 2014 zaplatil 500,- Eur, za august 2014 zaplatil 500,- Eur, za september a október 2014 výživné na deti nezaplatil. Prvostupňový súd vo výroku rozhodnutia uvádza dátumy, kedy deti neboli prítomné, ako mu ich predložil p. Y.. Deti neboli dvakrát prítomné len z dôvodu choroby. Ako pracujúca matka musela svoju matku požiadať o starostlivosť o deti. Aj pracovník sociálnych vecí a rodiny požiadal o vyjadrenie detskú lekárku. Podľa jej informácií, lekárka mu odpovedala písomne. Raz bol syn na tenisovom turnaji. Poznamenala, že keby p. Y. vedel o turnaji, tak to synovi jednoducho zruší tak, ako to urobil v prechádzajúcom období. Syn prišiel domov s plačom. Vzhľadom k tomu, že nemá finančné prostriedky, jej rodičia na začiatku prázdnin zabezpečili pre deti dovolenku. Nevedeli zabezpečiť iný termín dovolenky, tak s deťmi išli na začiatku prázdnin. Y. túto skutočnosť zamlčal. V tomto termíne ani po deti neprišiel. Y. sa po deti dvakrát nedostavil. Raz matke detí oznámil, že je nemocný. V tomto prípade má i ona právo požiadať súd o uloženie pokuty p. Y.. V odôvodnení okrem iného prvostupňový súd uvádza, že matka odmieta spolupracovať s pracovníkom sociálnych vecí a rodiny, čo nie je pravda. Pracovníka matka niekoľkokrát žiadala, aby bol prítomný pri odovzdávaní detí, no vždy to zamietol. Nie je pravda, že za účasti polície, ktorú zavolal p. Y., sa dohodli na odovzdaní detí. Je to zo strany p. Y. len vymyslený príbeh. Práve naopak, privolaná polícia bola prekvapená, z akých dôvodov ju p. Y. zavolal. Je to nelogické, aby deti o 16,00 hod. povedali, že s p. Y. nepôjdu a pôjdu s ním o 19,30 hod.. Nie je problém si to u polície overiť. Prvostupňový súd uviedol, že matka zabraňuje styk otca s deťmi. Žiada o predvolanie všetkých svedkov, ktorí môžu potvrdiť prístup p. Y. k deťom a následnú odpoveď detí. I vyšetrovateľ polície S.. E. si predvolal syna na pohovor, syn jednoznačne odmietol styk s p. Y.Í.. Je to neuveriteľné klamstvo, keď p. Y. uviedol, že matkin otec ho osočuje, vulgárne nadáva. Práve opak je pravdou, Y. matkiným rodičom v nočných hodinách pod vplyvom alkoholu telefonuje, posiela výhražné maily. Matkinho otca telefonicky alebo pri priamom kontakte oslovuje hrubými nadávkami, ktoré nechce ani opakovať. V doplňujúcom odvolaní zo dňa 27.02.2015 (doručené prvostupňovému súdu 02.03.2015), matka maloletých detí oznámila súdu, že prvostupňový súd rozhodoval dňa 13.11.2014 o návrhu podaného otcom maloletých detí G. Y. o pokute na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/248/2013-111 zo dňa 12.06.2014. Tento rozsudok bol ale zrušený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 502/2014-163 zo dňa 20.01.2015 v časti styku otca s maloletými deťmi. Preto odvolaním napadnuté rozhodnutie stratilo svoj právny podklad. Najhoršie na týchto správach je to, že odporca vypisuje, domáha sa stretnutia s deťmi, vyhráža sa, ale ešte ani raz sa neopýtal na zdravotný stav detí, na ich výsledky v škole, ani na to, aké mali polročné vysvedčenie. Ako vyplýva z vyšetrenia psychológa, deti majú pred otcom strach, ako aj z plánovaných stretnutí s ním. Ju aj jej rodičov viackrát fyzicky napadol a teraz v jednej SMS správe píše o vendete (krvnej pomste). Tak, ako ho pozná, keď si vypije, vie byť agresívny. Pomaly aj ona začína mať strach, keď je v jej blízkosti. Na základe odvolania zo dňa 17.12.2014 a doplnenia odvolania a tiež aj dôvodov uvedených v pripojenom odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. K odvolaniu matky sa listom zo dňa 12.01.2015 (doručený súdu 14.01.2015) vyjadril otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami a s hrubými obvineniami svojej exmanželky M. Y., až na tvrdenie o nekonaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože kolízny opatrovník odmietol asistovať pri odovzdávaní detí z dôvodov, že sa styk realizuje mimo jeho pracovnú dobu, nakoľko aj on sám Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny niekoľkokrát písomne vyzval na účasť pri styku. On sám považuje prítomnosť opatrovníka za dôležitú z dôvodu pokojnejšieho priebehu styku s deťmi. Odvolanie exmanželky len dokresľuje to, že nie je schopná s ním komunikovať, a že k nemu chová negatívne emócie a manipuluje s faktami. Domnieva sa, že deti sú dlhodobo pod vplyvom matky, ktorú majú rady a majú strach nezdieľať jej názory, pretože by mohli byť potrestané. Všetky ostatné vyjadrenia matky v odvolaní sú len emocionálne, hanlivé a klamlivé vyjadrenia na jeho osobu, ktoré nie sú ničím podložené. O prospech detí v základnej škole sa telefonicky zaujímal. Niekoľkokrát bol v kontakte s triednou učiteľkou syna O., ako aj Y., aj napriek tomu, že mu škola odmietala deti vydať po vyučovaní ešte pred vydaním predbežného opatrenia, a to všetko na podnet matky detí ako aj jej rodičov. Veľmi otca mrzí, že až z odvolania sa on a jeho rodičia dozvedeli o nepriaznivom zdravotnom stave syna O., o čom by mal byť ako otec bezodkladne informovaný matkou detí. Tým, že matka poskytla súdu túto novú informáciu o psychickom stave jej syna, len dokazuje, aký má matka sama vplyv na psychiku dieťaťa, ktoré je výlučne v jej starostlivosti a pod jej vplyvom. Ďalej táto skutočnosť poukazuje na fakt, že ako matka nemá absolútne žiadnu snahu takúto závažnú vec s otcom dieťaťa riešiť v prospech dieťaťa. Keďže vyše roka nestrávil so synom žiadny kvalitný čas, nemal možnosť synovi objasniť situáciu medzi ním ako otcom a mamou, a tým možno zabrániť jeho súčasnej psychickej nepohode, čo otca veľmi mrzí, ak je tvrdenie matky pravdou. Naopak je pravdou, že otec nevie, v akom prostredí momentálne žijú jeho deti a s kým. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má rovnako zviazané ruky, aby tieto skutočnosti mohol preveriť, keďže matka s priateľom a deťmi sa odsťahovala do V.. Tvrdenia matky, že deti nechcú s otcom ísť, sú dôsledkom ich prežívania s matkou, ktorá má výlučný vplyv na ich správanie, a preto je možné konštatovať, že v skutočnosti deti veľmi túžia tráviť čas s otcom, ako aj ich otec s nimi. Dôkazom toho je správanie sa detí (iba dcér) počas augusta 2014, kedy dievčatá mali jedinú možnosť prežiť spoločné chvíle s otcom a jeho rodičmi, o čom môže predložiť množstvo fotografií a videí. Na záver otec maloletých detí uviedol, že s uznesením okresného súdu zo dňa 13.11.2014 sa stotožňuje a skonštatoval, že uvádza pravdivo skutočnosti tak, ako sa stali. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie odvolateľky podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je správne a je nepreskúmateľné a odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť. Odvolací súd z predložených dokladov zistil, že návrhom podaným na prvostupňový súd dňa 11.07.2014, 19.08.2014, 18.09.2014, 13.10.2014 a 28.10.2014 sa otec maloletých detí domáhal nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia uložením pokuty za nerealizovanie styku s maloletými deťmi v zmysle vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava III pod č. k. 38P/248/2013-111 zo dňa 12.06.2014, ktorý nadobudol v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi Y.: O., Y. M. I., vykonateľnosť dňa 01.07.2014, a v zmysle ktorého sa mal jeho styk s maloletými deťmi uskutočniť v dňoch 01.07. - 15.07.2014, 12.09. - 14.09.2014, 26.09. - 28.09.2014, 10.10. - 12.10.2014 a 24.10. - 26.10.2014 a tiež odvolávajúc sa na uznesenie súdu z 25.02.2014, sp. zn. 51P/51/2014, ktorým súd upravil predbežným opatrením styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Rozsudkom zo dňa 12.06.2014, č. k. 38P/248/2013-111, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, sumou 200,- Eur mesačne, Y., J.. XX.XX.XXXX, sumou 180,- Eur mesačne a I., J.. XX.XX.XXXX, sumou 120,- Eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že tento má právo stýkať sa s maloletými deťmi Y.: O., J.. XX.XX.XXXX, Y., J.. XX.XX.XXXX M. I., J.. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; počas letných prázdnin každoročne v mesiaci júl od 01.07. od 9,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a v mesiaci august od 01.08. od 9,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod.; počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR od 9,00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 18,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku, a to od piatku od 18,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18,00 hod.; počas vianočných sviatkov každoročne od 26.12 od 11,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod., kedy je matka povinná deti riadne a včas na styk pripraviť. Súd taktiež uložil matke maloletých detí povinnosť písomne informovať otca maloletých detí, a to pravidelne vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca o zdravotnom stave detí, o ich študijných výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať písomné správy o aktuálnych a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletých detí. Súd zároveň vyslovil predbežnú vykonateľnosť výrokov o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá vykonateľnosť nastala dňom 01.07.2014. Výzvou zo dňa 15.07.2014, doručenou dňa 05.08.2014, bola matka maloletých detí v zmysle § 272 ods. 3 OSP súdom prvého stupňa vyzvaná, aby sa podrobila vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.06.2014 pod č. k. 38P/248/2013-111, ktorý nadobudol v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi vykonateľnosť dňa 01.07.2014. Zároveň bola upozornená, že v prípade neplnenia svojej povinnosti jej môžu byť podľa § 273 ods. 1 OSP ukladané postupne pokuty, prípadne pri ďalšom nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia jej môžu byť deti odňaté. Odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd, že vo výzve bolo uvedené nesprávne číslo konania 38P/148/2013-111, namiesto čísla konania 38P/248/2013-111. Taktiež výzvy a uznesenie prvostupňového súdu s týmto nesprávnym číslom konania, boli zaslané aj kolíznemu opatrovníkovi, aj oprávnenému t. j. otcovi maloletých detí. Odvolací súd má za to, že súd pred nariadením samotného výkonu rozhodnutia má a musí pôsobiť na povinného, ktorý dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Predpokladom uskutočnenia výkonu rozhodnutia je teda doručenie výzvy povinnému, pričom v tejto výzve musí byť presne špecifikovaná povinnosť, ktorej sa má povinný dobrovoľne podrobiť a upozornenie na následky nesplnenia tejto povinnosti. Samotný výkon rozhodnutia je potom viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Cieľom výzvy je preventívne pôsobenie na povinného, aby sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobil pred jeho samotným výkonom. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých upravujú ustanovenia § 272 a nasl. OSP a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí číslo 474/2011 Z.z.. Podľa § 272 ods. 1 OSP, súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a) vykonateľného rozhodnutia súdu, b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak ide o výkon rozhodnutia podľa odseku 1 ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až § 258 a § 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený výzvu podľa odseku 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa. Podľa odseku 5 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Podľa § 273 ods. 1 OSP, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby a) zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, ak povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie podľa § 272 ods. 1, súd vyzve príslušný štátny orgán, aby obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 2. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273aa ods. 3, ibaže sudca výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu vo výške 200,- Eur. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že maloleté deti boli zverené do výchovy a starostlivosti matke, za ich výchovu zodpovedajú obaja rodičia bez ohľadu na to, do starostlivosti ktorého z nich boli deti zverené. Povinnosťou matky je preto rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutie a deti na stretnutia s otcom riadne pripravovať (čo okrem fyzickej prípravy maloletých zahŕňa prípravu psychickú), nakoľko rozhodnutie, či sa stretnú s otcom nie je možné a ani žiaduce ponechať na úvahu maloletých detí, práve naopak, je jej povinnosťou vysvetliť im, že v určený čas je otec oprávnený sa s nimi stretnúť. Je teda povinná vytvoriť na styk priestor a nevytvárať maloletým deťom program na dni a čas, kedy sa majú stretnúť s otcom. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť iba také záväzné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa, či rodiča, na styk oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané začiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté deti. Patrí medzi povinnosti matky počínať si tak, aby zabezpečila nerušené odovzdanie dieťaťa otcovi, aby svojim počínaním neznemožňovala oprávnenému vo výkone rodičovských práv. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti, svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletých detí bez pochybností nezastupiteľné postavenia (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté deti negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletými deťmi, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky, nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletých detí (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemesko). Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho dotýkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 OSP, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III.ÚS 707/04, IV.ÚS 288/04, III.ÚS 2150/07, I.ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 268/02). Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou matky, že rozhodnutie vydané súdom a iným orgánom štátu, musí byť v prvom rade pravdivé a spravodlivé. Súd, ktorý vydáva rozhodnutie musí spravodlivo a bez zaujatosti vec posúdiť, získať dostatok dôkazových materiálov od matky a otca detí, poznať všetky skutočnosti a iba tak môže spravodlivo vo veci rozhodnúť. Okresný súd Bratislava III nezisťoval, aký mesačný príjem má matka, a či tak vysoká pokuta vo výške 800,- Eur neohrozí chod domácnosti matky a jej troch detí, keď matka v odvolaní uviedla, že jej čistý mesačný príjem je len cca 500,- Eur, a že s vypätím všetkých síl sa stará, aby tri deti mali čo jesť a nepociťovali žiadny stres a aj to, že otec im pravidelne neplatí aj niekoľko mesiacov na výživné na deti a matka, ktorá sa stará o všetky potreby detí, aby prežili, si musí požičiavať od jej rodičov a priateľov. Odvolací súd musí poukázať aj na nečinnosť kolízneho opatrovníka, ktorý sa odmietal zúčastňovať pri odovzdávaní detí na styk s otcom a všetko rieši len námatkovými telefonátmi u obidvoch rodičov a nechráni oprávnené záujmy maloletých detí, na čo poukázali aj obidvaja rodičia, že kolízny opatrovník vystupuje v tomto konaní len formálne ako štatista. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom, na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou matky detí, že súd v uznesení sa oprel len o žiadosti o výkon súdneho rozhodnutia otca detí, o nedostatočné správy kolízneho opatrovníka, žiadnymi výzvami ju nevyzval, aby sa vyjadrila k realizácii jednotlivých stykov v období od 01.07.2014 - do 15.07.2014, od 12.09. do 14.09.2014, od 10.10. do 12.10.2014 a od 24.10. do 26.10.2014. Napadnutým uznesením súd matku sankcionoval za štyri nezrealizované stretnutia vyššie uvedené, hoci súd nezisťoval a neprejavil ani len najmenšiu snahu zistiť, z akých dôvodov k stretnutiam nedošlo, nakoľko povinnú nevyzval na ich preukázanie. Odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, resp. i tie práva vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia je tá časť rozhodnutia, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje výchovná funkcia civilného súdneho konania a v jeho presvedčivosti i spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúc si dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne a náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 122 ods. 1 OSP, súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a § 153a ods. 4. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, je potrebné postupovať podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, a preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľné, zrušené a vrátené na nové konanie. Odvolací súd z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu zistil len tú skutočnosť, že je potrebné zachovať kontakt odporcu s maloletými deťmi. Najideálnejšou úpravou styku rodiča s dieťaťom je styk upravený dohodou. Pokiaľ k takejto dohode nemôže prísť, je potrebné, aby rozhodol autoritatívne súd a vymedzil miesto a čas stretávania sa oprávneného rodiča s deťmi, ako aj spôsob prevzatia a odovzdávania dieťaťa, najmä ak medzi rodičmi dochádza k napätiu. Medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré v budúcnosti môžu ohroziť realizáciu stretávania. Ak by v takomto prípade bolo ponechané riešenie na dohodu rodičov, mohlo by vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi, a tým sťažiť situáciu k dieťaťu. Styk rodiča s dieťaťom má byť predovšetkým upravený tak, aby bol v záujme dieťaťa, pričom je potrebné rešpektovať právo povinného rodiča na styk, ako aj právo dieťaťa na styk s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z obsahu rozhodnutia je možné vyvodiť len skutočnosť, že povinná bráni oprávnenému v styku s maloletými deťmi. Uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa však nemal riadne preukázanú, pretože rodičia produkovali rozporné tvrdenia. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, že komunikovať korektne sú povinní i napriek tomu, že ich spolužitie sa ukončilo, pretože v záujme maloletých detí musia riešiť rôzne otázky a korektná komunikácia medzi rodičmi zľahčuje situáciu maloletých detí, ako sa vyporiadať s ukončením spolužitia rodičov. Tu nie je na mieste vzájomné obviňovanie rodičov z ich výchovných postupov, či iných skutočností. Z obsahu spisu nevyplynulo, z akého dôvodu deti odmietajú styk s otcom, v každom prípade bude potrebné zistiť, či realizácia takto upraveného styku je v záujme maloletých detí alebo, či ide o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Na posúdenie týchto skutočností možno využiť množstvo dôkazov, obsah návrhu, obsah vykonaného dokazovania, ako aj prípadné odborné posúdenie, prečo k takejto situácii dochádza. Akékoľvek výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča, s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Uvedené okolnosti je však potrebné nesporne preukázať. Ak súd prvého stupňa mal za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by mal v prvom rade riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo a poučiť ho o dôsledkoch jeho pôsobenia na dieťa a upozorniť ho na všetky ďalšie právne prostriedky, ktoré je možné použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv. Len odhalenie skutočnej príčiny odmietania detí, môže viesť k spoľahlivej úprave styku oprávneného rodiča s dieťaťom. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletým dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, si vyžaduje spoluprácu s odborníkmi, pričom je možné vykonať dokazovanie na základe znaleckého posudku psychológa. Naviac situácia je sťažená, že otec má bydlisko mimo bydliska maloletých detí a deti s matkou žijú v V.. A je tiež na zváženie posúdenia skutočností, či je vhodné, aby sa deti podrobovali cestovaniu v tak častom intervale, ako určil súd prvého stupňa, keď súd prvého stupňa ani nezisťoval, kde sa styk bude realizovať. Možno považovať taktiež za dôvodnú námietku navrhovateľky o začiatku úpravy styku odporcu s maloletými deťmi, keď je potrebné, aby tento rešpektoval, či už režim maloletých detí, ale aj pracovné povinnosti ich matky. Je nanajvýš nevhodné, aby sa styk realizoval vynútene, či za asistencie polície. Uvedené správanie len môže zvýšiť nevôľu detí na stretávaní sa s otcom. Odvolaciemu súdu tiež neušlo pozornosti, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 11CoP/502/2014-163 zo dňa 20.01.2015 bol rozsudok súdu prvého stupňa pod č. k. 38P/248/2013-111 zo dňa 12.06.2014, t. j. exekučný titul, v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Preto odvolaním napadnuté rozhodnutie tiež stratilo svoj právny podklad. Úlohou súdu prvého stupňa bude vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa i so všetkými tvrdenými skutočnosťami zo strany povinnej, na preverenie uvedených skutočností vykonať i potrebné dôkazy spôsobom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku s nariadením pojednávania, jednotlivé dôkazy riadne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvého stupňa povinný odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyžadované stanovených v ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP, a to z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu skutkových i právnych dôvodov. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.