Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/348/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218106 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314218106.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: F.. I. Š., J.. X., Z..: XX.XX.XXXX, K..Č.. B. Q. XX, XXX XX K., zast. splnomocnenou spoločnosťou AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: F.. E. Š.K., Z..: XX.XX.XXXX, K..Č.. B. Q. XX, XXX XX C. U., zast. splnomocneným právnym zástupcom JUDr. Róbertom Madejom, PhD., advokátom, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, o návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností voči maloletému: L. Š., Z..: XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX C. U., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. marca 2015, č. k. 37P/327/2014-128, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 23. marca 2015, č. k. 37P/327/2014-128 návrh odporcu zo dňa 19.03.2015 na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 37P/327/2014 zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 109 ods. 1, ods. 2, § 110 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) dospejúc k záveru, že odporcom uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňoval návrh na prerušenie konania nie je možné subsumovať ani pod jeden z dôvodov uvádzaných či už v ust. § 109 ods. 1 O.s.p. alebo v ust. § 109 ods. 2 O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že aj keď v danom prípade ide o rozvod manželstva, súd nemohol vyhovieť návrhu ani na základe ust. § 110 O.s.p., nakoľko navrhovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa nesúhlasili s prerušením konania. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote cestou zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania zo strany odporcu vyhovuje. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.). Poukázal na ust. § 100 ods. 2 O.s.p. v zmysle, ktorého v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmiernenie. Podľa názoru odporcu je možné domnievať sa, že nedošlo k trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi. Ako dôvod uviedol, že týždeň pred pojednávaním (19.03.2015) sa manželia pokúšali nájsť k sebe cestu, dokonca obnoviť až manželské spolužitie. V podanom odvolaní odporca zdôrazňuje, že zo strany súdu by im mala byť daná procesná možnosť prerušiť konanie, prípadne inak autoritatívne odkázať manželov na návštevu manželskej poradne a tým im umožniť pokus o obnovu manželského spolužitia. Vyjadrenia navrhovateľky, ktorými na ostatnom pojednávaní popierala snahy o obnovenie spolužitia označil odporca za nedôvodné, bez výpovednej hodnoty, vzhľadom na skutočnosť, že tieto vyjadrenia sa diametrálne odlišujú od jej skutkov. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 109 ods 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak: a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska; c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa ust. § 109 ods 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak: a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa ust. § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. Zákonné ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie. V konaní nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania. Na druhej strane ust. § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Fakultatívne prerušenie konania predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní vyplývajúcou z ustanovenia § 6 O.s.p. (v konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo). Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiž je, že sa nevykonávajú pojednávania a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt ( § 111 ods. 1 O.s.p.). Ustanovenie § 110 O.s.p. ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, hoci prekážka postupu konania inak nemusí byť daná. Dôvodom na prerušenie konania je dispozitívny úkon alebo správanie účastníkov konania, s tým, že v prípade konania o rozvod manželstva, ak účastníci konania zhodne navrhli prerušenie konania, súd neskúma, či prerušenie konania sa prieči účelu konania alebo záujmu spoločnosti. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Dominikovi na čas po rozvode za to, že jednak neexistuje dôvod pre obligatórne prerušenie konania, jednak neprebieha žiadne iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá by bola relevantná pre rozhodnutie súdu a v neposlednom rade súd nemohol vyhovieť návrhu na prerušenie konania ani na základe ust. § 110 O.s.p., nakoľko navrhovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa nesúhlasili s prerušením konania. Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré z uvedeného dôvodu poukazuje. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami odporcu, že prvostupňový súd neprerušením konania nepostupoval v zmysle ust. § 100 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmiernenie, odvolací súd dáva odporcovi do pozornosti, že dané zákonné ustanovenie neoprávňuje súd, aby postupoval v rozpore s inými zákonnými ustanoveniami a v súlade s ust. § 100 ods. 2 O.s.p. ustálil, že odporcom uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňuje návrh na prerušenie konania je možné subsumovať pod dôvod na prerušenie konania. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.