Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/308/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315202972 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315202972.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. B. X., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka- V.. V. H., N.. XX.XX.XXXX, A. R. F. X, A., a otec - Q. R. X., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XXXX C. E. A.., XXXXX F., C., B. Š. P., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletým, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.03.2015, č.k. 38P/52/2015-52, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 11.03.2015, č.k. 38P/52/2015-52 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým, a to do času, kým sa súd neoboznámi s výsledkami nariadeného súdnoznaleckého dokazovania z oblasti psychológie detí a psychológie dospelých, podľa ktorého bude s konečnou platnosťou rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým. Súd prvého stupňa takto rozhodol po zvážení všetkých skutočností prípadu a oboznámení sa so spisovým materiálom dospejúc k záveru, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie nie je daný. Z písomných správ psychologičky zistil, že maloletý máva zlé sny, podľa tvrdení matky maloletý kreslí násilné obrázky, má poslednú dobu násilnícke prejavy voči spolužiakom a okoliu, ktoré preberá z filmov nevhodných pre jeho vek, ktoré mu údajne dovolí pozerať otec. S prihliadnutím na uvedené zistenia, súd kresby maloletého dieťaťa a občasné detské potýčky so spolužiakmi nepovažoval za postačujúce na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by predbežne zakázal styk otca s maloletým, nakoľko ide o krajný prostriedok súdu, ktorý súd využije vo veľmi závažných život a zdravie ohrozujúcich situáciách, pričom z matkiných uvádzaných tvrdení je podľa názoru súdu veľmi obtiažne konštatovať, aký podiel má otec na takomto správaní sa maloletého syna. Zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú ochranu odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy, dočasnú ochranu ohrozenému právu, avšak v tomto prípade nebola preukázaná naliehavosť právneho záujmu, nebola preukázaná naliehavosť predbežnej ochrany, keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia predbežného opatrenia zákazom styku. Poukázať taktiež na skutočnosť, že ak matka mala záujem na zákaze styku otca s maloletým a to do času, kým sa súd neoboznámi s výsledkami nariadeného súdnoznaleckého dokazovania, mohla podať návrh na zákaz styku a dožadovať sa nariadenia súdnoznaleckého dokazovania, čo však matka neurobila. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle jej návrhu. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že problémy maloletého s agresivitou, nespavosťou sú nedostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia obmedzením, či zákazom styku otca s maloletým. Pre súd tieto problémy nie sú dostatočne vážne, takisto súdu chýba preukázanie miery zavinenia otca. Súd predmetným rozhodnutím formálne odobril chovanie otca, vyhlásil ho za legitímne. Zároveň spochybnil jej vyjadrenia a jej chovanie, keďže súdu nie je dostatočne preukázané, ktorý z rodičov je zdrojom problémov maloletého. Nie je jasné, na základe akých dôkazov súd robí tieto závery a spochybňuje dôkazy ňou predložené. Poukázala na to, že pomery a výchovné prostredie otca neboli nijako prešetrované, súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že G. problémy sa stupňujú, vznikajú nové počas stretávania sa s otcom. Súd rekapituluje problémy maloletého, uniká mu však fakt, že sa vyskytujú vo zvýšenej miere a vznikajú práve počas alebo pred alebo po stretávaní s otcom. Súd prehliadol fakt, že počas neprítomnosti otca sa po nejakom čase synove správanie začína viac stabilizovať, normalizovať, hneď sa však situácia zmení k horšiemu, keď sa blíži obdobie stretnutia s otcom. Ona ako matka sa domáha ochrany záujmov maloletého roky nielen na súde, ale aj u kolízneho opatrovníka, pokúša sa s otcom stretnúť a riešiť problémy spolu s psychológom, mediátorom, inými odborníkmi, otec sa akémukoľvek riešeniu vyhýba. Kolízny opatrovník doteraz šetril len u nej, nekonštatoval chyby v starostlivosti, takisto učitelia hodnotili jej starostlivosť ako dobrú, miera zavinenia jednotlivým rodičom v takejto situácii sa dá posúdiť zdravým rozumom a jednoznačne ho môže preukázať len znalecké dokazovanie, ktorého sa stále domáha. Nie je možné tvrdiť, že v starostlivosti ani jedného z rodičov neboli konštatované nedostatky, keď sa starostlivosť otca počas stretávania s maloletým nijako neprešetrovala. Súd podľa jej názoru nedostatočne prihliadol na dôkazy, ktoré tvoria súčasť spisu, spochybnil napr. vážnosť kresieb maloletého. Namietala taktiež odôvodnenie zamietnutie jej návrhu kontraproduktivitou a negatívnymi dôsledkami pre ďalší vývoj osobnosti dieťaťa, ak dôjde k obmedzeniu styku s otcom. V tejto súvislosti poukázala na správu klinickej psychologičky z marca 2014, ktorá napísala o tej istej kontraproduktivite a negatívnom dopade stretávania sa v rozličných výchovných prostrediach na maloletého. Po vyšetrení dňa 25.02.2015 tá istá psychologička konštatuje negatívny dopad súčasnej formy stretávania sa na maloletého opäť. V takejto situácii by jednoznačne a v záujme maloletého mal jeden z rodičov prispôsobiť svoje výchovné prostredie druhému rodičovi, psychologička sa prikláňa k výchovnému prostrediu u matky ako vhodnejšiemu. Súd v takejto situácii, keď sa naň obrátila o ochranu vhodnejšieho prostredia pre výchovu maloletého, jej návrh zamieta a dňa 11.03.2015 protirečí odborným psychologickým doporučeniam a nachádza tu kontraproduktivitu v opačnej situácii. Nesúhlasila s vyjadrením súdu, že nežiadala zákaz styku do nariadenia súdnoznaleckého dokazovania. Do rozhodnutia vo veci navrhla, aby súd poveril kolízneho opatrovníka riadne prešetriť pomery v domácnosti otca, ďalej navrhla súdnoznalecký posudok na otca, najmä jeho primeranosti v rodičovských výchovných postojoch a jeho správania. Do vyhotovenia posudku a stanovenia príčin trápenia a problémov správania sa maloletého navrhla styk maloletého s otcom úplne zakázať. Zdôraznila, že posudku sa domáha aj preto, lebo otec sa cielene vyhýba akejkoľvek psychologickej pomoci, vyhýba sa akémukoľvek šetreniu. K odvolaniu pripojila odborné vyjadrenie W.. Š. V. W... Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom, preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Uvedený výklad inštitútu predbežného opatrenia znamená, že z predbežného opatrenia musí byť zrejmé k akému konaniu sa viaže, do skončenia akého konkrétneho konania má byť dočasná úprava pomerov nariadená a teda aj poskytnutá ochrana ohrozeného alebo porušeného práva. V danej veci uvedená základná podmienka splnená nebola, čo vyhodnotil aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Je pravdou, že matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletým, a to do času kým sa súd neoboznámi s výsledkami nariadeného súdnoznaleckého dokazovania, z jej návrhu však nie je zrejmé o aké súdnoznalecké dokazovanie ide, kto ho nariadil, v akom konaní a za kým účelom, pritom práve absencia návrhu na buď zmenu úpravy styku otca s maloletým alebo na zákaz styku otca s maloletým je prekážkou toho, aby súd vo veci konal a rozhodol. Výtka matky na adresu súdov preto nie je dôvodná. Vychádzajúc z obsahov spisov, pokiaľ maloletý nezačal chodiť do školy, matka s úpravou styku otca s maloletým súhlasila, pokiaľ sa po nástupe maloletého v súvislosti s potrebou riadnej prípravy na vyučovanie alebo v dôsledku nesprávnej a nevhodnej výchovy maloletého zo strany otca zmenili pomery, tak je to dôvod na podanie riadneho návrhu, v rámci ktorého súd bude vykonávať podrobné dokazovanie, vrátane aj nariadenia znaleckého dokazovania, ak to bude potrebné a vo veci rozhodne už na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu z 03.02.2015, č.k. 11CoP/408/2014-110. Odvolací súd nespochybňuje obavy matky o maloletého, jej záujem na riadnej výchove maloletého, vo veci však treba vykonať riadne dokazovanie, v rámci ktorého budú vyhodnotené aj osobnostné predpoklady rodičov na riadnu výchovu maloletého. Rozsah dokazovania, ktorý by bolo potrebné na zistenie skutkového stavu vykonať, najmä s poukazom na rozporné tvrdenia rodičov, však nie je možné vykonať v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, keďže to priamo vylučuje charakter predbežného opatrenia. Pokiaľ matka v návrhu i v odvolaní poukazuje na správu z psychologického vyšetrenia maloletého W.. W. K., W. W.. P. B. W.. Š. V. W.. treba uviesť, že ani z týchto správ nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné bez ďalšieho vyvodiť dôvodnosť návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku otca s maloletým. Zákaz styku napriek námietkam matky je skutočne vážnym zásahom do práv ako rodiča, tak aj dieťaťa, preto je na mieste iba v prípade, ak sa preukážu také závažné okolnosti, ktoré vyvolajú potrebu ochrany záujmov maloletého dieťaťa. Uvedené skutočnosti v danej veci, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol formou predbežného opatrenia zistené neboli, preto súd prvého stupňa správne návrh matky zamietol. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozpory medzi rodičmi sa neustále prehlbujú, čo je dané zrejme aj rozdielom veku, inou kultúrou, iným životným štýlom, ktoré skutočnosti aj podľa vyjadrenia odborníkov sa začínajú podpisovať na správaní maloletého. Tvrdenia rodičov, ako aj ich kroky sú v tomto smere diametrálne odlišné, čo je zrejmé aj z toho, že matka v danom konaní žiada o zákaz styku otca s maloletým, otec v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 51P/165/2015 žiada nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by strávil s maloletým letné prázdniny v čase od 01.08.2015 do 30.08.2015 v L.. Tým, že každé rozhodnutie o dieťati má vážny dopad ako na dieťa, tak aj rodičov, odvolací súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie možno prijať len na základe objektívne zisteného skutkového stavu v riadnom konaní na základe podaného návrhu vo veci samej. Za daného skutkového stavu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.