Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/421/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208170 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1315208170.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - K.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. 32 D., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Ing. Peter Ošváth, PhD., advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Laurinská 2, Bratislava a otec - A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Marta Huttová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Bezekova 13, Bratislava, P.O.Box 55 Bratislava 42, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku otca s maloletým, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.05.2015 č.k. 37P/149/2015-73, jednohlasne pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že na čas do rozhodnutia o zmene úpravy styku otca s maloletým má otec právo stretávať sa maloletým K. N., nar. XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku a každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku vždy od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa s tým, že miestom začatia realizácie styku ako aj jeho ukončenia bude miesto bydliska maloletého dieťaťa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 12.05.2015 č.k. 37P/149/2015-73 nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým na čas do rozhodnutia o zmene úpravy styku tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každú nepárnu nedeľu v kalendárnom roku od 14.00 hod. do 17.00 hod. vždy za prítomnosti matky maloletého s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovenom čase vráti maloletého späť v mieste bydliska matky. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom matky ako aj s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a naliehavý právny záujem je daný. Tým, že sa súd prvého stupňa stotožnil v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, ďalšie dôvody svojho rozhodnutia neuviedol. Rozhodnutie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým považoval za rozhodnutie v záujme maloletého. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, resp. nariadiť predbežné opatrenie, na základe ktorého bude mať predbežné právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy si maloletého vyzdvihne a aj odovzdá v mieste bydliska matky. S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil, mal za to, že je vydané v rozpore s ust. § 76 ods. 1 písm. b/, § 102 ods. 1, § 125. § 132, § 154 ods. 1 v spojení s § 167 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p., najmä však tým, či je preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy jeho styku s maloletým tak, ako o to žiadala matka v návrhu. Tiež sa nezaoberal tým, či doteraz bezproblémovo prebiehajúci styk s maloletým skutočne môže spôsobiť ujmu maloletému. Skúmaním vyššie uvedených predpokladov nariadenia predbežného opatrenia sa mal súd prvého stupňa zaoberať o to viac, že rozhodoval o návrhu matky po piatich mesiacoch od jeho podania a tiež po tom, čo sa k veci vyjadroval dňa 13.01.2015 kolízny opatrovník. Súd prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa správou kolízneho opatrovníka nezaoberal, neprihliadal na ňu, ale nariadil predbežné opatrenie, ktoré odôvodnil výlučne len tvrdeniami matky uvedenými v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa predtým, ako išiel po piatich mesiacoch rozhodovať, mohol nariadiť výsluch účastníkov konania a overiť si pravdivosť tvrdení matky. Ak by tak bol urobil, zistil by, že matka zavádzala, keď tvrdila, že dňa 21.12.2014 dal synovi údajne také silné zaucho, že mu po ňom zostala modrina. Tiež by zistil, že matka maloletého celú situáciu so synom zveličila, keďže aj po tomto „incidente“ mu syna odovzdávala, a to každý párny týždeň od piatku do nedele. Pokiaľ ide o facku, ktorú mal dať maloletému 20. alebo 21.12.2014 uviedol, že svojmu synovi by nikdy neublížil tak, aby mu spôsobil fyzické utrpenie, z jeho stranu išlo len o výchovnú (jemnú) facku, aby si maloletý uvedomil, že sa musí naučiť správaniu pri jedle, ako aj určitému stravovaciemu režimu a hygiene. K maloletému má vybudovaný silný citový vzťah, pracuje ako vodič - záchranár na detskej výjazdovej pohotovosti, ide v podstate o prácu s deťmi, pri ktorej sa naučil byť pokojný, vyrovnaný a každému dieťaťu sa snaží porozumieť. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol aj z dôvodu, že výrok tohto uznesenia nie je formulovaný zrozumiteľne, dokonca výrok je protirečivý a teda materiálne nevykonateľný. Vo výroku napadnutého uznesenia súd totiž uviedol, že má právo styku s maloletým len za prítomnosti matky, na druhej strane však neuvádza miesto, kde sa má styk s maloletým realizovať, t.j. neudáva miesto, kde sa všetci traja budú tri hodiny stretávať. Táto časť výrokovej časti uznesenia odporuje poslednej vete, kde sa udáva, že si maloletého má vždy vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v stanovenom čase ho vrátiť späť v mieste bydliska matky. K odvolaniu otca sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že skutočnosť, že súd rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie po piatich mesiacoch nezavinila ona, táto skutočnosť bola zapríčinená sporom o určenie miestnej príslušnosti súdov. Trvala na tom, že otec je hrubej, násilníckej povahy, počas manželstva fyzicky týral ju aj maloletého, najmä o týraní maloletého existujú viaceré dôkazy, medzi nimi aj svedecké výpovede svedkov, ktorých uviedla v návrhu, hrubú, násilnícku povahu otca preukáže tiež dôkaznými materiálmi na pojednávaní. O spáchaní celého radu priestupkov i trestného činu otca svedčí aj lustrácia v príslušnej databáze, ktorá je súčasťou spisu. Hodnotenie otca z práce, ktoré otec priložil k odvolaniu považovala za účelové, nakoľko bolo vypracované po štvormesačnom pracovnom pomere a nemôže vystihnúť otca po takej krátkej dobe. Za objektívny ukazovateľ charakteristických vlastností otca v pracovnom zaradení by bolo možné považovať jeho hodnotenie za niekoľko rokov pôsobenia u predchádzajúcich zamestnávateľov, a to H. U všetkých týchto zamestnávateľov podľa jej informácií musel otec skončiť pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Žiadala preto, aby si súd vyžiadal pracovné hodnotenia od uvedených zamestnávateľov, ktoré budú dôležitým dôkazom charakteristiky problémovej povahy a charakteru otca. S tvrdením otca, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa je formulovaný nezrozumiteľne a je aj protirečivý nesúhlasila, podľa jej názoru výrok je jasný, zrozumiteľný, otec si počas doby predbežného nariadenia prevezme a odovzdá maloletého v mieste jeho prechodného bydliska, pričom stretnutie v dĺžke troch hodín prebehne za jej prítomnosti. Nie je povinnosťou súdu určovať, kde prebehne stretnutie otca s maloletým. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné iba čiastočne. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho účelom je dočasná úprava pomerov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Súd prvého stupňa s poukazom na charakter inštitútu predbežného opatrenia správne skúmal naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom so záverom, ku ktorému dospel, (potreba dočasnej úpravy pomerov) sa odvolací súd stotožnil. Podľa obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dôvodom, pre ktorý matka predmetný návrh podala je jednak nezodpovedné správanie sa otca k maloletému pri realizácii styku (výber z materskej školy bez jej vedomia a súhlasu, v dôsledku čoho maloletý nemá zabezpečené osobné veci a potrebné lieky u otca, plávanie v člne bez záchrannej vesty za situácie, že maloletý nevie plávať, objímanie psa, hoci má alergiu na psa, hranie sa so vzduchovkou) ako aj opakované fyzické napadnutia maloletého. Osvedčenie pravdivosti uvedených tvrdení matka preukazovala obsahom rozsudku o rozvode manželstva, ktorým zdôrazňovala násilnícku povahu otca, ako aj lekárskou správou o ošetrení maloletého po facke danej otcom maloletému dňa 20.12.2014, ako aj podaným trestným oznámením na otca. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Michalovce o rozvode manželstva dňa 28.05.2014, č.k. 2P/8/2014-36, z tohto je zrejmé, že na čas po rozvode manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 30 % sumy životného minima, styk otca s maloletým bol upravený bez obmedzenia. Podľa odôvodnenia predmetného rozsudku, dôvodom pre takýto postup súdu bolo konštatovanie, že otec má právo podieľať sa na výchove maloletého. Z odôvodnenia predmetného rozsudku však rovnako vyplývajú skutočnosti o agresívnej povahe otca, návrh matky, aby sa otec s maloletým stretával len v jej prítomnosti z dôvodu obavy, aby otec maloletému neublížil, vyjadrenia maloletého pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, v rámci ktorého šetrenia sa maloletý vyjadril, že nechce, aby otec s nimi býval, lebo sa ho bojí, rovnako vyjadrenie maloletého, že s otcom sa nechce stretávať, lebo otec je zlý, s otcom sa stretáva len preto, že to chce matka. Uvedené skutočnosti vyplývajúce z rozsudku o rozvode manželstva, v spojení s lekárskou správou o ošetrení maloletého z 23.12.2014 a podaným trestným oznámením matky na otca aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom osvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci samej, a to konkrétnou dočasnou úpravou styku otca s maloletým. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa vyhodnotil aj dôvodnosť prítomnosti matky pri realizácii styku otca s maloletým, a to z pohľadu ochrany záujmov maloletého, s prihliadnutím na matkou založené listinné dôkazy, ako aj súdom vykonanou lustráciou súdnych sporov otca a lustráciou v registri priestupkov, ktoré taktiež určitým spôsobom charakterizujú osobnosť otca. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom styku upraveným súdom prvého stupňa, keď tento považoval za príliš obmedzujúci na zachovanie, resp. udržiavanie vzájomných väzieb medzi otcom a maloletým. Z uvedeného dôvodu styk otca s maloletým za prítomnosti matky upravil každú nepárnu sobotu a nedeľu v kalendárnom roku od 13.00 hod. do 18.00 hod. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. K námietke otca o nevykonaní náležitého dokazovania odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom na charakter predbežného opatrenia sa v zásade dokazovanie nevykonáva, námietka otca v tomto smere je preto nedôvodná. Tak ako už bolo uvedené, pre potreby nariadenia predbežného opatrenia mal súd prvého stupňa dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia a skutočnosti odôvodňujúce záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a to dočasnou úpravou styku otca s maloletým. Ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka z 09.01.2015 o šetrení pomerov založené v spise nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka, keďže je súčasťou spisu, odvolací súd vyhodnotil v kontexte s ďalšími v spise založenými dôkazmi. Pokiaľ ide o pravdivosť tvrdení matky uvedených v návrhu a pravdivosť tvrdení otca uvedených v odvolaní, k týmto, vzhľadom na ich rozpornosť a vzájomnú protirečivosť, odvolací súd bez vykonania náležitého dokazovania nemá možnosť zaujať objektívne stanovisko. Toto bude úlohou súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej, v rámci ktorého konania súd prvého stupňa posúdi aj osobnostné predpoklady rodičov, ich podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého s prioritným zohľadnením ochrany práv a záujmov maloletého, ktorému je súd poskytnúť zvýšenú ochranu. Za daného skutkového stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým ustálil potrebu dočasnej úpravy pomerov ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s výnimkou určeného rozsahu styku, ktorý v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.