Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/468/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208170 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315208170.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., advokátom, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, a otec - A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, zastúpený JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, so sídlom Bezekova 13, 841 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku a o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2016, č.k. 37P/149/2015-482, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 08.11.2016, č.k. 37P/149/2015-482, zvýšil výživné na maloletého K. N., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2015, ktorú je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2016 v sume XXX eur uložil otcovi splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.11.2016 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že otec má právo stretávať sa s maloletým K. každý nepárny víkend v kalendárnom roku od piatku 16,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny, každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 9,00 hodiny do 08.07. do 18,00 hodiny, každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.08. od 9,00 hodiny do 08.08. do 18,00 hodiny, každý kalendárny rok od 25.12. od 09,00 hodiny do 01.01. do 18,00 hodiny, každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka 09,00 hodiny do nedele 18,00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin počnúc ich prvým dňom od 09,00 hodiny do ich posledného dňa do 18,00 hodiny s tým, že v stanovené dni a hodiny si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny ho matke vráti v mieste jej bydliska. Matka bude povinná pravidelne jedenkrát mesačne podávať otcovi informácie o zdravotnom stave maloletého, jeho školskej dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách a o iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletého vždy k poslednému dňu v tom ktorom mesiaci. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.05.2014, č.k. 2P/80/2014-36, v časti výživného a úpravy styku. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 28 ods. 2, § 30 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine dospejúc k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhov rodičov. Zistil, že od posledného rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu do podania návrhu matky uplynulo len 5 mesiacov. Skonštatoval, že maloletý K. sa síce s otcom stretáva, medzi rodičmi však v tomto smere pretrvávajú nezhody, kedy matka otcovu rolu vo výchove maloletého neustále spochybňuje. V konaní nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom psychológom, ktorý nezistil žiadne skutočnosti vylučujúce niektorého z rodičov z výkonu osobnej starostlivosti o maloletého a styk otca s maloletým odporučil upraviť bez prítomnosti matky, ktorá by pôsobila kontraproduktívne. Poukázal na to, že súdny znalec u otca nezistil žiadne patologické osobnostné predpoklady majúce negatívny vplyv na maloletého. Dal do pozornosti, že obidvaja rodičia majú maloletého radi, používajú však rozdielne výchovné metódy a ich komplikované porozvodové vzťahy sa prejavujú na celkovom správaní maloletého. Otcovi vytkol opakované záznamy v priestupkovom registri pre porušovanie pravidiel cestnej premávky apelujúc na neho, aby svoje správanie prehodnotil, pretože ním môže ohroziť maloletého. V snahe predísť ďalším nedorozumeniam medzi rodičmi rozhodol o takej úprave styku, ktorú považoval za najvhodnejšiu z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého. Výživné na maloletého zvýšil od jeho nástupu do prvého ročníka základnej školy, nevyhovejúc tým návrhu matky s poukazom na krátku dobu uplynulú od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom. Výživné zvýšené na sumu XXX eur mesačne vyhodnotil ako primerané odvodneným potrebám maloletého a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, keď vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Od zročného výživného odpočítal otcom dobrovoľne zaplatené zvýšené výživné a zvyšok mu povolil splácať s prihliadnutím na jeho exekúcie vzniknuté v súvislosti so spoločnými dlhmi s matkou maloletého. Informačnú povinnosť uložil matke z dôvodu, že sa rodičia v danej veci nevedeli mimosúdne dohodnúť. 3. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy styku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie s tým, že jej bude priznaný nárok na úhradu trov konania a právneho zastúpenia. Súdu prvej inštancie vytýkala, že v rozsudku nezohľadnil skutočnosti preukazujúce nedostatočnú starostlivosť otca o maloletého. Tvrdila, že otec sa voči maloletému dokonca dopúšťal násilia hraničiaceho s týraním, následkom čoho sa ho maloletý bojí. Poukázala na obsah psychologickej správy, podľa ktorej je maloletý na ňu silno naviazaný a má s ňou bezpečný vzťah, kým k otcovi je jeho vzťah neistý, preto sa jej prítomnosť pri realizácii styku javí ako žiadúca. Podľa nej znalecký posudok obsahuje viaceré rozpory, keď znalec na jednej strane u otca skonštatoval vlastnosť agresívneho správania, ktorú ale na druhej strane nevyhodnotil ako problematickú pre styk s maloletým. Vyslovila, že otec sa o maloletého nedokáže postarať, maloletý pri ňom nemá pravidelnú stravu a pitný režim, otec v jeho prítomnosti v uzatvorenom priestore fajčí, nevenuje sa mu riadne, odkladá ho do opatery iným osobám (partnerke, matke) a vystavuje ho nebezpečným situáciám, napr. viezol ho na motorovom člne bez plávacej vesty hoci maloletý nevie plávať, nechal ho hrať sa so zbraňou, či objímať psa napriek jeho alergii. Považovala za nemysliteľné zverenie maloletého do opatery otca po dobu 8 dní počas sviatkov a prázdnin, nakoľko sa o neho nedokázal postarať ani cez víkend. 4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. V rámci odvolacieho konania matka oznámila zmenu pobytu svojho s maloletého v súvislosti s ich návratom do miesta trvalého bydliska na adrese H. XX, XXX XX K.. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. so záverom, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním matky. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 8. Odvolacie dôvody matky odvolací súd vyhodnotil ako právne irelevantné, keď vo svojom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti opodstatňujúce jej návrhu vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Keďže sa odvolací súd s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. 11. Odvolací súd pripomína, že základným predpokladom realizácie rodičovských práv rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je vytvorenie možnosti s maloletým dieťaťom sa pravidelne stýkať. Výchovné pôsobenie tohto rodiča je limitované rozsahom spoločných stretnutí, preto by sa tieto mali uskutočňovať čo najčastejšie. Pravidelný styk rodiča s maloletým dieťaťom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je nielen právom tohto rodiča, ale je tiež právom maloletého dieťaťa, ktoré mu nemôže byť bezdôvodne upierané rodičom vykonávajúcim jeho osobnú starostlivosť. Zaťažovanie maloletého dieťaťa vzťahovými problémami rodičov súvisiacimi s ukončením ich partnerstva či už obmedzovaním alebo zamedzovaním styku, má zákonite negatívny dosah na jeho psychosociálny vývin. Rodičia by si mali uvedomiť, že pokiaľ sa maloleté dieťa stane cieľom stretu ich záujmov, musí sa vyrovnávať s konfliktom lojality, ktorý sa môže obrátiť práve proti tomu rodičovi, ktorý tento konflikt vyvolal. 12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Výsledok znaleckého dokazovania otca nediskvalifikoval vo výkone jeho rodičovských práv a preukázal jeho spôsobilosť zvládnuť opateru maloletého minimálne v rozsahu vykonanej úpravy styku. Odvolací súd s poukazom na závery znaleckého posudku apeluje na matku, aby sa v prítomnosti maloletého K. zdržala akýchkoľvek negatívnych vyjadrení na adresu otca, keďže súdny znalec zistil, že maloletý býva ich svedkom, citlivo na ne reaguje a v ich rámci si modeluje názor na otca. Matka si sama vybrala otca pre svoje dieťa, a pokiaľ ho teraz v jeho očiach devalvuje, v budúcnosti sa takéto počínanie môže obrátiť proti nej samotnej. 13. Pretože argumentácia matky v odvolacom konaní neobsahovala žiadne iné skutočnosti než tie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).