Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/739/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404897185 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1404897185.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Q.. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, E., zast. JUDr. Angelikou Bužek, advokátkou, so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast. JUDr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou, so sídlom Mudrochova 13, Bratislava, o zaplatenie 159,33 Eur (4.800 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. júla 2014 č.k 4C 1/2004-452, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdzuje.
V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 137,51 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 3.6.2009 č.k. 4C 1/2004-225 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 159,33 Eur (t.j. 4.800 Sk) spolu so 16,8 % úrokmi od 1.2.2000 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, keď odporcovi ako prenajímateľovi jej bytu č. XXX na I. ul. č. X G. E. v roku 2000 uhradila v zálohových platbách na termostatizáciu čiastku 2.400 Sk a v roku 2001 odporcovi ako správcovi taktiež uhradila v zálohových platbách na termostatizáciu čiastku 2.400 Sk, pričom termostatizácia bytov sa neuskutočnila. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 415,59 Eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za preukázané, že tvorba termostatizácie za rok 2000 a 2001 bola tvorená, ale nebola vedená ako samostatná položka na samostatný účet objektu domu, platby na termostatizáciu boli súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tvorba termostatizácie za roky 2000 a 2001 bola zahrnutá do rozpisu mesačných zálohových platieb, ale nebola vedená ako samostatná položka na samostatnom účte objektu domu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2010 č.k. 4Co 349/2009-249 na základe odvolania navrhovateľky bol tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, nedostatočného vysporiadania sa s vecou, keď sa nevysporiadal okrem iného aj s námietkami navrhovateľky, že v čase uhrádzania preddavkov na termostatizáciu nebola ešte vlastníčkou bytu, dokedy odporca vykonával správu domu, pre absenciu listinných dôkazov pre založenie jeho rozhodnutia a jeho nedostatočného odôvodnenia.
Rozsudkom zo dňa 21.2.2011 č.k. 4C 1/2004-281 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 159,33 Eur spolu s úrokom z omeškania 6,50 % od 28.2.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, návrh v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 6,5 % zo sumy 159,33 Eur od 1.1.2002 do zaplatenia zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Po doplnení dokazovania vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou bytu č. XXX na X. poschodí na ul. I. v E. povolením vkladu vlastníctva pod V-770/2000 dňa 9.4.2001 a ku dňu nadobudnutia vlastníctva k tomuto bytu bola jeho nájomníčkou, dňa 21.6.2005 bola registrovaná Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Mal preukázané, že tvorba termostatizácie za rok 2000 a 2001 bola tvorená, ale nebola vedená ako samostatná položka na samostatný účet objektu domu, bola súčasťou mesačných platieb za užívanie bytu a služieb s tým spojených navrhovateľkou ako nájomcom, teda platby na termostatizáciu neboli súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tiež mal za preukázané, že navrhovateľka na základe rozpisu mesačných zálohových platieb v období od 1.1.2000 do 31.12.2001 uhradila odporcovi na termostatizáciu sumu 159,33 Eur, ktoré platby boli súčasťou mesačných platieb za užívanie bytu a služieb s tým spojených, teda platby na termostatizáciu neboli vedené ako samostatná položka na samostatný účet objektu domu. Dospel k záveru, že nakoľko termostatizácia nebola vykonaná, finančné prostriedky uhradené na ňu navrhovateľkou bol odporca povinný jej vrátiť v ročnom vyúčtovaní za rok 2001 k 31.5.2002. Námietku premlčania vznesenú odporcom, považoval za nedôvodnú majúc za to, že navrhovateľka v rozpise mesačných preddavkových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu platným od 1.9.2002 prvýkrát zistila, príspevok na termostatizáciu bol zrušený a termostatizácia sa nevykonala a návrh na súd bol podaný dňa 28.2.2003, teda návrh bol podľa neho navrhovateľkou podaný v lehote. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.11.2013 č.k. 4Co 149/2011-306 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 31.1.2011 konanie v časti 53,11 € po späťvzatí návrhu v tejto časti navrhovateľkou zastavil, ktoré vyhlásené uznesenie písomne nevyhotovil, avšak zastavil konanie v tejto časti napriek tomu, že o pripustení rozšírenia návrhu navrhovateľkou podaním zo dňa 10.11.2004 o sumu 1.600 Sk (53,11 €) ako úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby z dlžnej sumy od 1.6.2003 nerozhodol, rozhodol však o pripustení návrhu zmeny návrhu predneseného navrhovateľkou na tomto pojednávaní. Na tomto pojednávaní tiež súd prvého stupňa neoboznámil účastníkov o pripojených spisoch 6C 172/2004 a 25Ro 1585/2009, pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní nevyplýva, čoho sa malo toto oboznámenie účastníkov týkať, ani o aké konania s akým predmetom konania išlo a v odôvodnení svojho rozhodnutia z obsahu týchto spisov ani nič nevyvodil. Súd prvého stupňa opätovne nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, nevysporiadal sa s rozpornými tvrdeniami účastníkov, na strane odporcu najmä s jeho námietkou, že platby vlastníkov bytov na termostatizáciu boli súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv a s jeho poukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastníci nemajú právo na vrátenie častí prostriedkov z tohto fondu a že fond je majetkom všetkých vlastníkov bytov. Odôvodnenie jeho rozhodnutia nebolo možné považovať za dostatočné a presvedčivé. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa len skonštatoval, že navrhovateľka bola ku dňu nadobudnutia vlastníctva k bytu, t.j. 9.4.2001 nájomcom a odporca prenajímateľom, z rozpisov mesačných zálohových platieb v období od 1.1.2000 do 31.12.2000 zistil, že navrhovateľka uhradila odporcovi 2.400 Sk a za obdobie 1.1.2001 do 31.12.2001 2.400 Sk, spolu 4.800 Sk, t.j. 159,33 €, ktoré finančné prostriedky boli určené na termostatizáciu domu I. X v E.. Mal za preukázané, že tvorba termostatizácie za rok 2000 a 2001 bola tvorená, ale nebola vedená ako samostatná položka - na samostatný účel objektu (domu), bola súčasťou mesačných platieb za užívanie bytu a služieb s tým spojených, teda platby za termostatizáciu neboli súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov ku dňu 30.4.2001. Z vykonaného dokazovania však takýto jednoznačný záver nebolo možné vyvodiť. Navrhovateľka platila platby na termostatizáciu v zálohových platbách, t.j. mesačných úhradách za užívanie bytu a služieb s tým spojených, pričom navrhovateľka namietala tvrdenie odporcu, že mala za uvedené obdobie nedoplatok, ak by bola mala prípadný nedoplatok, nebolo zrejmé, či neboli na jeho vyrovnanie započítané aj sumy z platieb na termostatizáciu, takže tieto rozpory v tvrdeniach navrhovateľky a odporcu bolo potrebné odstrániť. Taktiež bolo potrebné jednoznačne zistiť skutočnosť, či platby na termostatizáciu, aj keby ich nebola navrhovateľka platila ako vlastníčka bytu, avšak následne sa stala vlastníčkou bytu a uzavrela zmluvu o výkone správy, boli alebo neboli prevedené do fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Z obsahu spisu - zo zápisnice zo schôdze členskej samosprávy č. 142 zo dňa 25.6.2002 vyplýva, že podľa uznesenia č. 31/2002 členská schôdza samosprávy žiadala SBD Bratislava IV do 30.7.2002 v zmysle uznesenia č. 212/2002, aby všetky našetrené prostriedky domu z termostatizácie boli bezodkladne prevedené na účet fondu opráv domu. Podľa zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 8.4.2003 v zmysle uznesenia
č. 11/VI/2003 zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov žiadalo o vysvetlenie štatutárnych zástupcov správcu SBD Bratislava IV do 1 mesiaca od doručenia zápisnice o tom, kde sú uložené finančné prostriedky fondu opráv k 31.12.2002 vrátane prostriedkov z termostatizácie a že nárok na riešenie chýbajúcich finančných prostriedkov súdnou cestou, resp. iným spôsobom tým nie je dotknutý u jednotlivých obyvateľov domu. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 3.10.2005 vyplýva, že podľa uznesenia č. 5/SVB/2005 bod b/ zhromaždenie žiadalo SBD Bratislava IV o uznanie a neodkladné splatenie aspoň časti dlhu, vzniknutého neodôvodneným čerpaním prostriedkov z fondu opráv a prostriedkov vyzbieraných na termostatizáciu do 30.10.2005. Podľa zápisnice zo schôdze zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 16.5.2006 v zmysle uznesenia č. 16/S/2006 zhromaždenie vlastníkov bytov opakovane žiadalo SBD Bratislava IV riešiť príspevok do ROUBF platený na termostatizáciu domu, a to vrátením platieb vlastníkom a nájomcom bytov alebo do fondu opráv domu podľa vzájomnej dohody s nimi bezodkladne a opakovane schválilo, že z týchto finančných prostriedkov nebude realizovať regulovanie sústavy rozvodov ÚK v dome a vybavenie vykurovacích telies termostatickými ventilmi podľa zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike. Sama navrhovateľka na pojednávaní dňa 6.7.20043 mala uviesť, že finančné prostriedky, ktoré poukázala po 2.400 Sk sa nenachádzajú na účte vlastníkov bytu a že uvedené peniaze by mali byť preúčtované na fond domu, uvedená suma sa však na účte nenachádza a viackrát žiadala, aby uvedené financie na účet previedol. Na základe trestného oznámenia sa konalo aj vo veci ČVS: ORP-1026/OEK-BAIV-2004, súčasťou ktorého mala byť aj otázka platieb termostatizácie, s výsledkom ktorého šetrenia sa súd prvého stupňa tiež neoboznámil.
Napadnutým rozsudkom zo dňa 8. júla 2014 č.k 4C 1/2004-452 súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a navrhovateľke uložil zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 550,04 Eur náhradu iných trov konania vo výške 33 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 20.12.1999 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 8224/004/404/99, predmetom ktorej bol prevod družstevného bytu č. XXX nachádzajúceho sa na X. posch. bytového domu na I. ul. č. X v E.. Súčasne toho istého dňa 20.12.1999 uzavrela s odporcom aj zmluvu o výkone správy č. 8224/004/404/99. V zmysle čl. VI. Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 8224/004/404/99 správu bytového domu mal zabezpečovať prevádzajúci (odporca) a navrhovateľka pristúpila k zmluve o správe. Uviedol, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou bytu č. XXX na X. posch. na I. ul. č. X v E. povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra v jej prospech na základe rozhodnutia Okresným úradom Bratislava IV, katastrálneho odboru sp. zn. V-770/2000, a to dňa 09.04.2001. V konaní mal za nesporné, že navrhovateľka ku dňu nadobudnutia vlastníctva k bytu, t.j. ku dňu 09.04.2001, bola nájomcom a odporca prenajímateľom. Podľa rozpisov mesačných zálohových platieb v období od 1.1.2000 do 31.12.2000 uhradila navrhovateľka odporcovi sumu 2.400 Sk a za obdobie 1.1.2001 do 31.12.2001 sumu 2.400 Sk, t.j. spolu 159,33 Eur (4.800 Sk). Tieto finančné prostriedky boli určené na termostatizáciu domu I. č. X v E.. Platby na termostatizáciu vo výške 200 Sk boli zahrnuté v mesačnom zálohovom predpise na základe rozhodnutia zástupcov SBD Bratislava IV od 1.1.2000 od 1.3.2000 od 1.1.2001, od 1.5.2001 od 1.5.2002 Výška platby na termostatizáciu vyplýva aj z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000 a za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 v nákladovej položke je položka - príspevok do ROUBF- termostatizácia vo výške 200 Sk. Platba za temostatizáciu netvorila položku v mesačnom zálohovom predpise od 1.9.2002. Podľa Sprievodcu vyúčtovaním SBD IV za rok 2000 a za rok 2001 príspevok na termostatizáciu predstavoval zálohovú platbu na vyregulovanie sústavy ústredného kúrenia v objekte a vybavenie vykurovacích telies termostatickými ventilmi umožňujúcimi automatickú reguláciu teploty v závislosti od teploty v miestnosti podľa zák. č. 70/1998 Z. z. o energetike. Zo zápisnice zo schôdze členskej samosprávy č. 142 zo dňa 25.6.2002 zistil, že našetrené prostriedky za termostatizáciu domu za r. 2001-2001 sú vo výške 319.800 Sk. Členská schôdza samosprávy schválila uznesenie č. 30/2002, ktorým odmietla platiť za realizáciu termostatizácie domu a požiadali odporcu ako správcu domu o zmenu rozpisu mesačného zálohového predpisu od 1.8.2002 a o zrušenie položky termostatizácie. Uznesením č. 31/2002 členská schôdza samosprávy žiadala odporcu, aby všetky našetrené prostriedky z termostatizácie boli bezodkladne prevedené na účet fondu opráv domu. Tieto uznesenia boli vzaté na vedomie zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov objektu. Podľa zápisnice zo schôdze členskej samosprávy č. 142 zo dňa 11.9.2002 členská samospráva schôdze vzala uznesením č. 52/2002 na vedomie informáciu o nových mesačných zálohových predpisoch za nájomné a služby od 1.9.2002 s tým, že sa okrem iného v plnej výške ruší platenie za termostatizáciu. Podľa zápisnice zo schôdze (zhromaždenia) vlastníkov bytov zo dňa 8.4.2003 v zmysle uznesenia č.
11/VL/2003 zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov žiadalo vysvetliť od štatutárnych zástupcov správcu domu (odporcu) do jedného mesiaca od doručenia zápisnice, kde sú uložené finančné prostriedky fondu opráv k 31.12.2002 vrátane prostriedkov na termostatizáciu a že nárok na riešenie chýbajúcich finančných prostriedkov súdnou cestou, resp. iným spôsobom tým nie je dotknutý u jednotlivých obyvateľov domu. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 3.10.2005 v zmysle uznesenia č. 5/SVB/2005 písm. b) zistil, že zhromaždenie vlastníkov bytov žiadalo SBD Bratislava IV (odporcu) o uznanie a neodkladné splatenie aspoň časti dlhu vzniknutého neodôvodneným čerpaním prostriedkov z fondu opráv a prostriedkov vyzbieraných na termostatizáciu do 30.10.2005. Z uznesenia č. 16/S/2006 prijatého na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 16.05.2006 vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov bytov opakovane žiadalo riešiť príspevok do ROUBF platený na termostatizáciu domu ako zálohovú platbu na vyregulovanie sústavy ústredného kúrenia v dome a vybavenie vykurovacích telies termostatickými ventilmi podľa zák. č. 40/1998 Z. z. a to vrátením platieb vlastníkom a nájomcom bytov alebo do fondu opráv domu podľa vzájomnej dohody s nimi. Ďalej zistil, že dňa 21.6.2005 bola Krajským úradom v Bratislave registrovaná Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na základe ktorej vznikol právny subjekt Spoločenstvo vlastníkov bytov I. X, ktoré zabezpečuje správu spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu I. X v E.. Spoločenstvo začalo vykonávať správu bytového domu I. X v E. od 1.3.2006. Z listiny Tvorba a čerpanie fondu za objekt 8224 za obdobie 01-12/2000 zistil, že ku dňu 31.12.2000 bol zostatok vo fonde vo výške + 556.473,18 Sk, z čoho položka termostatizácie činila +170.400,- Sk. Z listiny Tvorba a čerpanie fondu za objekt 8224 za obdobie 01-12/2001 vyplýva, že zostatok vo fonde ku 31.12.2001 bol + 426.393,74 Sk, z toho položka termostatizácie predstavovala hodnotu 319.800,- Sk. Podľa listiny Tvorba a čerpanie fondu za objekt 8224 za obdobie 01-12/2002 zostatok vo fonde k 31.12.2002 bol vo výške + 958.813,02 Sk, z toho položka termostatizácie vo výške 432.900,- Sk. Uvedené výšky zostatku vo fonde taktiež podľa neho vyplývajú aj z výňatku zo znaleckého posudku č. 5/2010 vypracovaného v trestnom konaní, ČVS: PPZ-257/BPK-B-2007.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2, § 663, § 671, § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8a ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 182/1993 Z.z.“).
Námietku premlčania nároku navrhovateľky vznesenú odporcom považoval za nedôvodnú. Uviedol, že navrhovateľka bola platbu za termostatizáciu povinná platiť ako nájomca v rámci nájomného do 9.4.2001, neskôr ako vlastník bytu v rámci mesačných zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu, a to vo výške 200 Sk mesačne, čo mal preukázané z rozpisov položiek mesačného zálohového predpisu od 1.1.2000, od 1.3.2000 a za rok 2001. Platba za termostatizáciu bola zrušená s účinnosťou od 1.9.2002 z dôvodu, že v bytovom dome I.W. X sa z technických príčin termostatizácia nedá uskutočniť. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že platby na termostatizáciu, ktoré navrhovateľka hradila v priebehu rokov 2000 a 2001, boli hradené z právneho titulu nájomnej zmluvy, neskôr zmluvy o výkone správy. Platba za termostatizáciu ako položka v mesačnom zálohovom predpise bola zrušená s účinnosťou od 1.9.2002. Z uvedeného mal za to, že ak by aj vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, jeho vznik sa viaže nie k dátumu úhrady jednotlivých platieb nájomného alebo mesačnej zálohy, pretože tieto boli hradené na základe platného mesačného zálohového predpisu, ale až momentom, kedy bolo rozhodnuté, že termostatizácia sa v bytovom dome nebude konať a platba za termostatizáciu ako položka v rámci mesačného zálohového predpisu bola zrušená, čo sa uskutočnilo s účinnosťou od 1.9.2002. Z toho vyvodil, že až týmto okamihom odpadá dôvod, na základe ktorého došlo k plneniu, a platba za termostatizáciu sa stáva bezdôvodným obohatením získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Konštatoval, že podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Mal za to, že navrhovateľka dňa 1.9.2002 prvýkrát zistila, že platba na termostatizáciu bola zrušená, termostatizácia sa nebude konať a doteraz ňou uhradené platby sú bezdôvodným obohatením. Keďže návrh podala navrhovateľka dňa 28.2.2003, mal za to, že návrh bol podaný ešte pred uplynutím premlčacej doby jej nároku. Vyslovil, že všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotenie dôkazov nemal preukázané, že by sa suma 159,33 eur, ktorú navrhovateľka ako platbu za termostatizáciu uhradila do fondu prevádzky, údržby a opráv, dostala do vlastníctva odporcu, mal za
to, že zo strany odporcu nebol splnený predpoklad vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, a teda sa neobohatil na úkor navrhovateľky.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že platby za termostatizáciu, ktoré navrhovateľka hradila po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu č. XXX v bytovom dome na I. ul. č. X v E., hradila na základe platného mesačného zálohového predpisu, a preto sa stali súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv. Uviedol, že prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv sú majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Fond nie je súčasťou majetku správcu a správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte, na ktorom sú vložené prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, a to len na financovanie opráv a údržby, prípadne investícií spoločných častí a zariadení domu, s vykonaním ktorých súhlasí väčšina vlastníkov bytov v dome (čl. V. ods. 2 zmluvy o výkone správy). Podľa čl. V. ods. 5 zmluvy o výkone správy prostriedky fondu nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú a prechádzajú do nasledujúceho roka.
Dospel tak k záveru, že ak navrhovateľka platila mesačné zálohové platby podľa predpisu do fondu, nestávajú sa tieto platby majetkom odporcu, a preto sa nemohol o ne obohatiť. Mal z listín Tvorba a čerpanie fondu za objekt 8224 za obdobie 1-12/2000, 1-12/2001 a 1-12/2002 333- a z výňatku zo znaleckého posudku č. 5/2010 preukázané, že všetky platby za termostatizáciu boli zahrnuté medzi prostriedky tvoriace fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu I. X v E.. Položka termostatizácie činila ku dňu 31.12.2000 čiastku 170.400 Sk, ku dňu 31.12.2001 čiastku 319.800 Sk a ku dňu 31.12.2002 čiastku 432.900 Sk. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv boli vedené na samostatnom účte pre bytový dom I. X v E., a to spoločne vrátane platieb za termostatizáciu. Tvorba termostatizácie teda nebola vedená ako samostatná položka na samostatnom účte objektu (domu). Ďalej mal za preukázané, že odporca po skončení správy všetky finančné prostriedky, ktoré zostali na fondovom a prevádzkovom účte previedol na účet bytového domu, a to v sume 697,50 Sk a 2.291,52 Sk spolu s doúhradou vo výške 24.835,70 Sk Mal za to, že platby do fondu nie sú spojené len s krytím výdavkov na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu, ale aj na inovácie, resp. investície do spoločných častí a zariadení domu (čl. V. ods. 2 zmluvy o výkone správy), pričom súd za inováciu (t.j. zavedenie niečoho nového) považuje aj termostatizáciu bytového domu na I. X v E.. Nestotožnil sa s námietkou navrhovateľky, že prostriedky vo fonde určené na termostatizáciu domu boli účelovo viazané. Konštatoval, že Fond je súhrnom peňažných prostriedkov, ktoré môžu byť použité na ktorýkoľvek účel predpokladaný § 10 zák. č. 182/1993 Z. z. (t.j. prevádzku, údržbu, opravy, modernizácia, obnova, rekonštrukcia a pod.). Zo zákona podľa neho nevyplýva, že fond je striktne delený podľa jednotlivých položiek, na každú ktorej je vyčlenená osobitná suma, ktorá nemôže byť použitá na iný zámer. Prostriedky na termostatizáciu boli vyberané v rámci preddavkov do fondu na investície do spoločných častí domu na automatickú reguláciu parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči (radiátore) nachádzajúcom sa v bytovom dome (termostatizáciu). Mal za to, že skutočnosť, že sa termostatizácia neuskutočnila, nezakladá pre jednotlivých vlastníkov nárok na vyplatenie úhrad, ktoré boli za týmto účelom od roku 2000 odvádzané do fondu. Preddavky do fondu určené pre modernizáciu spoločných častí a zariadení bytového domu sa nepoužité prostriedky v príslušnom kalendárnom roku vlastníkom nevracajú a prechádzajú do nasledujúceho roka (čl. V ods. 5 zmluvy o výkone správy), v ktorom môžu byť použité na iný účel, pre ktorý je fond prevádzky, údržby a opráv vedený.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a zaviazal v konaní neúspešnú navrhovateľku zaplatiť náhradu trov konania odporcovi, ktorý vo veci mal plný úspech, pozostávajúcu z náhrady trov konania vo výške 33 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor a odvolanie a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 550,04 Eur, a to podľa § 12, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 19 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 31.12.2004, podľa § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) a c), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.06.2013 a podľa § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky v znení od 01.07.2013. Základnú sadzbu tarifnej odmeny vyčíslil sumou 500 Sk (t.j. 16,60 eur) z hodnoty predmetu sporu 4.800 Sk (t.j. 159,33 eur) a základná sadzbu tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 16,60 eur z hodnoty predmetu sporu 159,33 eur. Odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 22x 16,60 eur (za 1. prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 6.10.2003, 2. podanie odporu dňa 13.10.2003, 3.-6. písomné podanie na súd dňa 5.4.2007, 25.4.2007,
15.11.2007 a 30.1.2009, 7. podanie odvolania dňa 8.3.2011, 8.-22. účasť na pojednávaniach v dňoch 6.7.2004, 9.2.2006, 2.5.2006, 7.11.2006, 8.11.2007, 6.6.2008, 8.9.2008, 25.3.2009, 3.6.2009, 31.1.2011, 19.3.2014, 29.4.2014, 13.5.2014, 18.6.2014 a 8.7.2014), 4 x 4,15 eur (za účasť na pojednávaniach v dňoch 27.6.2008, 10.11.2008, 25.3.2009 a 3.11.2010, avšak len vo výške 1 základnej sadzby, pretože šlo o účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci); paušálnu náhradu 2 x 4,25 eur za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2003, 1 x 4,51 eur za jeden úkon v roku 2004, 3 x 5,44 eur za tri úkony v roku 2006, 4 x 5,91 eur za štyri úkony v roku 2007, 4 x 6,31 eur za štyri úkony v roku 2008, 4 x 6,95 eur za štyri úkony v roku 2009, 1 x 7,21 eur za jeden úkon v roku 2010, 2 x 7,41 eur za dva úkony v roku 2011, 5 x 8,04 eur za päť úkonov v roku 2014; t.j. spolu 550,04 eur. Odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony účasť na pojednávaniach v dňoch 9.2.2006 a 2.5.2006 v uplatnenej výške 19,92 eur, ktoré si vyčíslil z hodnoty predmetu sporu 212,44 eur, pretože hoci navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu v znení tak, aby zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť jej sumu 212,44 eur (t.j. 6.400 Sk) s príslušenstvom, tento návrh vzala späť, preto súd o pripustení zmeny návrhu nerozhodoval, a tak sa hodnota predmetu sporu počas konania nezmenila.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že účelom platieb bola tvorba fondu rezervy na opravy bytového domu ako fondu družstva, čo bola účelová rezerva fondu na opravy hmotného majetku, ktorú odporca vytváral na základe § 7 zákona č. 368/1999 Z.z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov a v nadväznosti na tento predpis aj podľa Stanov družstva. Podľa nej výdavky na pomerové rozdeľovače a termostatizáciu nie je možné klasifikovať ako náklady na opravu hmotného majetku a fakt, že družstvo (odporca) vykonávalo účtovanie prijatých platieb prostredníctvom účtu rezerv na opravy, ako aj na nepreukázateľne účtovné zápisy sú spochybňované audítorkou družstva, o čom boli doložené doklady. Mala za to, že fond prevádzky, údržby a opráv sa mohol začať tvoriť na základe § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v podmienkach bytového domu na I. X až od 1.5.2001. Namietala, že za obdobie od 1.1.2000 do 9.4.2001 finančné prostriedky neboli platené do fond u prevádzky, údržby a opráv domu, tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a počas tohto obdobia nebol samotný fond prevádzky, údržby a opráv domu vo vlastníctve vlastníkov bytov. Mala za to, že medzi vyúčtovaním prostriedkov fondu, rezervy na opravy hmotného majetku a vyúčtovaním prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu je podstatná odlišnosť, finančné prostriedky fondu prevádzky, opráv a údržby sa vedú na účte bytového domu a nevyúčtovávajú sa a nevracajú vlastníkom. Zásah spočívajúci v termostatizácii nebol podľa nej takým prípadom, nielen preto, že nová termostatizácia nepredstavuje zásah, ktorý by bolo možné klasifikovať ako opravu, ale aj preto, že pomerové rozdeľovače musia byť pripevnené na radiátoroch a stávajú sa tak súčasťou bytu vo vlastníctve vlastníkov bytov, a nie súčasťou spoločných častí domu. Poukázala na to, že právny stav pri posudzovaní možností financovania z fondu prevádzky a údržby domu sa zmenil na základe § 10 ods. 3 v znení účinnom od 1. júla 2004 (t.j. po skončení platieb na účel termostatizácie a po podaní jej žaloby) sa z fondu prevádzky, údržby a opráv môžu financovať aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Mala za to, že ako prostriedky na opravu domu nebolo možné používať účelové prostriedky na zásahy, ktorých podstatou je modernizácia. Vytýkala súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní platieb na termostatizáciu bytov nevzal do úvahy skutočný obsah - podstatu právneho úkonu týchto platieb, pričom zálohové platby na termostatizáciu predstavovali plánovaný výdavok na modernizáciu bytu, nakoľko keby termostatizácia bola realizovaná, rozšírila by sa vybavenosť bytu o merače, na základe ktorých bolo možné regulovať spotrebu tepla v byte Podľa nej neexistoval predmet zásahu, ktorý by sa zásahom termostatizácie opravoval alebo udržiaval, preto prijaté platby nemožno klasifikovať ako platby prijaté do fondu prevádzky, údržby a opravy domu a tvorba a použitie prostriedkov na opravy hmotného majetku sa nemohla riadiť podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko právny režim finančných prostriedkov na opravy hmotného majetku je daný predovšetkým osobitným právnym predpisom na základe § 7 zákona č. 368/1999 Z.z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov a v nadväznosti na tento predpis aj stanovami družstva a uzneseniami vlastníkov bytov, ktoré družstvo spravuje. Tvorba a použitie prostriedkov na rezervy a na opravy mali byť vyúčtované. Namietala tiež, že súd prvého stupňa neprihliadol na to, že zálohové platby malo družstvo (odporca) vrátiť a zúčtovať podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16.11.1998 č. 3177/1998- KM, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania pre podnikateľov znení neskorších predpisov nielen pri dodávke samotnej, ale aj pri jej zrušení tomu, kto platbu poskytol. Finančné prostriedky z termostatizácie ňou zaplatené do účinnosti prevodu bytu mali byť podľa nej zúčtované podľa § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. pri prevode vlastníctva bytu 20.12.1999 (účinnosť prevodu bytu 9.4.2001 a uzatvorení
zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi ňou a odporcom) a bola preto oprávnená osobitne žalovať nevyúčtovanú a zaplatenú sumu na termostatizáciu. V konaní považovala za nesporné, že odporca nepreukázal, že finančné prostriedky vrátil na účet domu buď do fondu prevádzky opráv a údržby domu, ani na účty vlastníkov domu. Uviedla, že vlastníci a nájomcovia bytov opakovane a viackrát žiadali odporcu o vrátenie finančných prostriedkov za nevykonanú termostatizáciu, a to aj na základe uznesenia 11/VL/2003 z 8.4.2003 zhromaždenie vlastníkov bytov žiadalo odporcu u vyjadrenie, kde sú finančné prostriedky z termostatizácie a odsúhlasilo, že nárok na riešenie súdnou cestou jednotlivými vlastníkmi nie je dotknutý. Mala za to, že súd prvého stupňa neodôvodnil, na základe čoho sa stali prostriedky z termostatizácie súčasťou fondu opráv a údržby a že pri posudzovaní nerozlišoval, či ide o prostriedky fondu rezerv opráv a údržby bytového fondu, (ROUBF), ktoré sa majú vrátiť vlastníkom domu alebo či ide o fond prevádzky opráv a údržby domu. Uviedla, že aj za rok 2000 aj za rok 2001 sa uvádza vo vyúčtovaní nákladov za rok, že sú to finančné prostriedky, t.j. určené ako rezerva na opravy. Nie je preto podľa nej možné vyvodiť a konštatovať, že ide o nenávratné finančné prostriedky a súd prvého stupňa nemal preukázané, že by sa suma 159,33 Eur, ktorú uhradila do fondu prevádzky údržby a opráv, dostala do vlastníctva odporcu, pričom ona preukázala, že túto sumu poukázala na bankový účet odporcu. Konštatáciu súdu prvého stupňa, že všetky finančné prostriedky, ktoré zostali n fondovom a prevádzkovom účte, odporca previedol na účet bytového domu, považovala za právne irelevantné,, nakoľko sa podľa nej jedná o vyúčtovanie finančných prostriedkov za dodávku studenej vody, nebolo to vysporiadanie za termostatizáciu alebo iné finančné prostriedky z obdobia rokov 2000-2001, resp. 2002. Navrhovateľka namietala aj rozhodnutie v časti trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia poukazujúc na to, že odporca má právne oddelenie a tiež na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že v predmetnej veci ide o drobný spor (§ 200ea O.s.p. a že súd prvého stupňa tak pochybil, keď priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 550,04 Eur.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci doplnil náležite dokazovanie, ktorého výsledky aj správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.) , vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcou sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala od odporcu zaplatenia sumy 159,33 Eur (t.j. 4.800 Sk) spolu so 16,8 % úrokmi od 1.2.2000 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, keď odporcovi ako prenajímateľovi jej bytu č. XXX na I. ul. č. X v E. v roku 2000 uhradila v zálohových platbách na termostatizáciu čiastku 2.400 Sk a v roku 2001 odporcovi ako správcovi taktiež uhradila v zálohových platbách na termostatizáciu čiastku 2.400 Sk, pričom termostatizácia bytov sa neuskutočnila. Vo svojich vyjadreniach uviedla, že finančné prostriedky za termostatizáciu, ktoré poukázala v dvoch platbách po 2.400 Sk, sa nenachádzajú na účte vlastníkov bytov. Svoje tvrdenia o uhradení preddavkov na termostatizáciu navrhovateľka preukázala, avšak nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky boli vedené na samostatných účtoch vlastníkov bytov, resp. na samostatnom účte objektu domu, v ktorom prípade by jej mohli byť finančné prostriedky ňou uhradené na termostatizáciu, ktorá nebola vykonaná, vrátené. Naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto sa stali súčasťou fondu prevádzky, údržby a opráv a podľa čl. V ods. 5 zmluvy o výkone správy prostriedky fondu nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú a prechádzajú do nasledujúceho roka. Sú tak majetkom vlastníkov bytov, preto na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, z ktorého titulu žiadala od neho vrátenie týchto finančných prostriedkov navrhovateľka. Vzhľadom na tento nárok navrhovateľky boli jej námietky, že výdavky na pomerové rozdeľovače a termostatizáciu nie je možné klasifikovať ako náklady na opravu hmotného majetku, a že fond prevádzky, údržby a opráv sa mohol začať tvoriť na základe § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v podmienkach bytového domu na I. X až od 1.5.2001, ako aj námietka, že za obdobie od 1.1.2000 do 9.4.2001 finančné prostriedky neboli platené do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a počas tohto obdobia nebol samotný fond prevádzky, údržby a opráv domu vo vlastníctve vlastníkov bytov, právne irelevantné. Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľky, že pri posudzovaní platieb na termostatizáciu bytov nevzal súd prvého stupňa do úvahy skutočný obsah -podstatu právneho úkonu týchto platieb. Nie je rozhodujúce, či finančné prostriedky z termostatizácie ňou zaplatené do účinnosti prevodu bytu mali byť podľa nej zúčtované podľa § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. pri prevode vlastníctva bytu 20.12.1999 (účinnosť prevodu bytu 9.4.2001 a uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi ňou a odporcom) a že by bola oprávnená osobitne žalovať nevyúčtovanú a zaplatenú sumu na termostatizáciu. Rozhodujúcou je skutočnosť, kde sú tieto finančné prostriedky vedené. Z listinných dôkazov- vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených vyplýva, že zálohové platby na termostatizáciu ako príspevok ROUBF neboli hradené navrhovateľkou na samostatný účet. Úlohou súdu prvého stupňa v intenciách zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu bolo nielen vysporiadať sa aj s námietkami navrhovateľky, že v čase uhrádzania preddavkov na termostatizáciu nebola ešte vlastníčkou bytu, ale aj zistiť skutočnosť, či platby na termostatizáciu, aj keby ich nebola navrhovateľka platila ako vlastníčka bytu, avšak následne sa stala vlastníčkou bytu a uzavrela zmluvu o výkone správy, boli alebo neboli prevedené do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, s čím sa súd prvého stupňa po doplnené dokazovania dostatočne vysporiadal. Z ním doplneného vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou bytu č. XXX na X. posch. na I. ul. č. X v E. povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra v jej prospech na základe rozhodnutia Okresným úradom Bratislava IV, katastrálneho odboru sp. zn. V-770/2000, a to dňa 9.4.2001. Podľa rozpisov mesačných zálohových platieb v období od 1.1.2000 do 31.12.2000 uhradila navrhovateľka odporcovi sumu 400 Sk a za obdobie 1.1.2001 do 31.12.2001 sumu 2.400 Sk, t.j. spolu 159,33 Eur (4.800 Sk)., ktoré finančné prostriedky boli určené na termostatizáciu domu I. č.X v E.. Platby na termostatizáciu vo výške 200 Sk boli zahrnuté v mesačnom zálohovom predpise na základe rozhodnutia zástupcov SBD Bratislava IV od 1.1.2000 od 1.3.2000 od 1.1.2001, od 1.5.2001 od 1.5.2002 Výška platby na termostatizáciu vyplýva aj z vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000 a za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 v nákladovej položke je položka - príspevok do ROUBF- termostatizácia vo výške 200 Sk. Z listinných dôkazov, ako Tvorba a čerpanie fondu za objekt 8224 za obdobie 1-12/2000, 1-12/2001 a 1-12/20 -a zo znaleckého posudku č. 5/2010 bolo preukázané, že všetky platby za termostatizáciu boli zahrnuté medzi prostriedky tvoriace fond prevádzky, údržby a opráv bytového domu I. X v E.. Námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa nemal preukázané, že by sa suma 159,33 Eur, ktorú uhradila do fondu prevádzky údržby a opráv, tak nebola dôvodná.
Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V časti týkajúcej sa trov konania považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľky za dôvodné, čo sa týka výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, avšak nie ohľadom samotného zastúpenia advokátkou.
Pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Nemožno sa stotožniť s názorom navrhovateľky podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar. Akceptácia o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania
Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V danom prípade sa navrhovateľka domáhala zaplatenia istiny 159,33 € titulom bezdôvodného obohatenia. Odporcom požadované trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške prevyšujúcej pohľadávku o viac ako dvojnásobok.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania u úspešného účastníka konania znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Námietka navrhovateľa odvolávajúceho sa na dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku v časti týkajúcej sa § 150 ods. 2 O.s.p. spočívajúca v tom, že § 150 ods. 2 O.s.p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobného prevýšenia trovami konania. Z dikcie § 150 ods. 2 O.s.p. plynie podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore a táto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotne uplatňovaná pohľadávka, ako je tomu v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa mohol tak znížiť náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi, nakoľko boli preto splnené zákonné podmienky konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania, keďže prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej neprimerané.
Odvolací súd sa tak vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s výškou odporcovi priznanej náhrady trov právneho zastúpenia a túto v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil na 1-inu, t.j. na sumu 137,51 Eur (550,04 Eur : 4), ktorú sumu považoval ako náhradu trov právneho zastúpenia za postačujúcu.
Preto odvolací súd v časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 137,51 Eur.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.