Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/437/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406220019 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1406220019.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ O. R., H. XX, Z., 2/ E. R., H. XX, Bratislava, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Mickiewiczova 6, Bratislava, proti odporcovi: V. R., B. XX, Z., zastúpenému FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18C/67/2006 - 360, zo dňa 25.3.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti mení tak, že návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (podľa LV XXX pre katastrálne územie Z. - mestská časť X.) uzavretá darcami N. R., nar. XX.XX.XXXX a V. R., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom B. XX, Z. a obdarovaným V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Z., ktorej predmetom je 1/2 podiel na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z., postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X., je neplatná. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca navrhovateľov E. R., nar. XX.XX.XXXX, sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 02.07.2004, medzi darkyňou N. R., zomrelou dňa XX.XX.XXXX a odporcom V. R., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z., predmetom ktorej bol prevod 1/4 spoluvlastníckeho podielu rodinného domu nachádzajúcom sa v Z. na B. ul. XX, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie X. (ďalej len „darovacia zmluva“) na tom základe, že nebohá matka N. sa asi rok pred svojou smrťou liečila na demenciu a dôsledkom tejto choroby nebola schopná posudzovať následky svojho konania. Právny úkon, ktorým previedla svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu preto považoval v zmysle § 38 Obč. zák. za neplatný. Uznesením č.k. 18C/67/2006-225 zo dňa 28.09.2012, súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného petitu spočívajúcej v určení, že: 1/ darovacia zmluva je neplatná, 2/ V. R. nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z., nenadobudol vlastníctvo k 1/2 podielu na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z. postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X., 3/ V. R. nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z. nie je vlastníkom 1/2 podielu na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z. postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X., 4/ N. R. bola ku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX bezpodielovou spoluvlastníčkou 1/2 podielu na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z., postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X.. Vychádzal zo zistenia, že podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, bol odporca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/4 na základe darovacej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a pôvodný navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele 1/4. Pôvodný navrhovateľ E. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sa na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, X. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, stali navrhovatelia 1/ a 2/ ako dedičia zo zákona v 1. skupine. V. R., nar. XX.XX.XXXX, v čase podania návrhu označený ako odporca 2/, zomrel dňa XX.XX.XXXX; jeho právnymi nástupcami sa na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX, X. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, stal odporca a navrhovateľ 2/. Dňa 21.5.2010 navrhovateľ 2/ oznámil súdu, že vstupuje do konania na strane navrhovateľa ako dedič po svojom otcovi E. R.. Zo znaleckého posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 14/2012 zo dňa 21.01.2012, vypracovaného znalcami organizácie z odvetvia psychiatria, pre súd prvého stupňa vyplynulo, že nebohá N. R. v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 02.07.2004 trpela okrem iného Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu - stredne ťažká. Alzheimerova demencia bola u nebohej diagnostikovaná dňa 22.01.2004 a v dôsledku uvedenej poruchy nebola z psychiatrického hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania. Z doplnku č. XX/XXXX zo dňa 10.04.2012 ku znaleckému posudku č. 14/2012 forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. mal za zrejmé, že nebohá trpela v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 19.03.2004 Alzheimerovou demenciou zmiešaný typ - stredne ťažká, aterosklerózou mozgových ciev, posttraumatickou léziou plexus brachialis I.dx., arteriálnou hypertenziou, ischemickou chorobou srdca. Pri neurologickom vyšetrení začiatkom roku 2004 bol realizovaný MMSE /mini mental state examination/ s hodnotou 17 bodov - čo znamená stredne ťažký stupeň postihnutia kognitívne-mnestických funkcií pri dementnom syndróme. V dôsledku uvedenej poruchy nebola z psychiatrického hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania. Z výsluchu znalca znaleckej organizácie forensic.sk W.. W. U. zistil, že demencia Alzheimerovho typu zmiešano- stredne ťažká sa prejavuje poruchou pamäti, jedná sa o pacienta, ktorý si nespomína na veci minulé, u ktorého je chyba exekutívnych funkcií; to znamená, že nie je schopný zmysluplného konania. U nebohej išlo o ochorenie demencie Alzheimerovho zmiešaného typu a ochorenie ciev a mozgu. Na otázku, či v prípade, ak by nebohá mala demenciu Alzheimerovho typu ľahšieho stupňa, by bola z psychiatrického hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania, znalec uviedol, že v prípade žijúceho pacienta je potrebné vyšetriť ho nielen neurologicky ale aj psychiatricky a až po tomto vyšetrení by bolo možné posúdiť mieru schopnosti pacienta posudzovať svoje konanie. V danej veci ide o nežijúcu pacientku, psychiatrické vyšetrenie preto neprichádza do úvahy. Diagnóza nebohej bola stanovená neurológom, bez psychiatrického vyšetrenia, to ale neznamená, že by diagnóza bola spochybniteľná, nakoľko neurológ vychádzal aj zo záverov psychologického vyšetrenia, ktoré bolo vykonané. Diagnóza nebohej bola určená na základe neurologického vyšetrenia - klinický obraz, ďalej psychologické vyšetrenie a CT vyšetrenie mozgu a na základe MMSE. Pri spomínanom neurologickom vyšetrení bol realizovaný MMSE s hodnotou 17 bodov, čo je stredne ťažký stupeň postihnutia, navyše sa jedná o progresívne ochorenie. Podľa záverov kontrolného znaleckého dokazovania znalca W.. O. J., odborníka v oblasti neurológie, nebohá v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 19.03.2004 netrpela takým ochorením, v dôsledku ktorého by nebola schopná posudzovať následky svojho konania. Nebohá bola liečená na Alzheimerovú demenciu relatívne dlhú dobu. Podľa znalca však pacientka nemala na 100 % preukázané, že by trpela dementnou ťažšou alebo ľahšou poruchou mnestických funkcií. S poukazom na uvedené, nebohá v čase podpísania darovacej zmluvy bola schopná posudzovať následky svojho konania. Zo stanoviska forensic.sk ku kontrolnému znaleckému posudku pre súd prvého stupňa vyplynulo, že na stanovenie diagnózy demencie Alzheimerovho typu je kompetentný kvalifikovaný odborník, čo v tomto prípade bolo dodržané - kvalifikovaným neurológom, ktorý v spolupráci so psychológom a pracoviskami iných špecializácií (očné, rádiologické) stanovil uvedenú diagnózu. Pre stanovenie dementného syndrómu ako takého, je potrebné a prvoradé klinické vyšetrenie, ktoré bolo v danom prípade zrealizované. Všetky ostatné vyšetrenia uvádzané znalcom MUDr. J. sú podporné. Poukázal na skutočnosť, že znalci v rámci vzájomnej konfrontácie trvali na svojich vyjadreniach. K aplikácii § 80 písm. c/ O.s.p. súd prvého stupňa uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby, t.j. aby bolo súdu vôbec umožnené vo veci meritórne rozhodnúť. Pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému. Naliehavý právny záujem mal daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem na určení, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, je teda daný vtedy, ak autoritatívne určenie súdom, ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstráni bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem nemal za daný v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Zdôraznil preventívny charakter a význam určovacej žaloby, ktorá však nesmie byť samoúčelná a musí vyriešiť sporný vzťah v jeho základoch. Navrhovatelia na ochranu svojich práv zvolili určovaciu žalobu s negatívnym petitom a dodal, že súdna prax považuje za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade konštatoval súd prvého stupňa, že sa jedná o žalobu určovaciu a preto sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany navrhovateľov, pričom dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko návrhom sledujú cieľ, že zistením neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by sa odporcovi darované podiely na nehnuteľnosti stali znovu predmetom dedenia po darcovi, ktorý zomrel. Mal za nesporné, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami a žalovaným ako obdarovaným v zmysle § 628 a nasl. Obč. zák., je právnym úkonom smerujúcim k vzniku a zániku príslušných práv a povinností v zmysle § 34 Obč. zák. a v tejto súvislosti uviedol, že predpokladom platnosti právneho úkonu v zmysle § 38 Obč. zák. je spôsobilosť účastníka na ten právny úkon, ktorý robí. Ak túto spôsobilosť účastník nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. Nevyžaduje sa pritom, aby konajúca osoba bola súdom pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony; stačí, ak predmetný úkon urobila v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, pričom musí ísť o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila hoci aj dočasnú neschopnosť na daný právny úkon. Poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zák. vyžaduje bezpečné preukázanie toho, že účastník právneho úkonu buď nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Ďalej dôvodil, že v prospech tvrdenia navrhovateľov vyznel znalecký posudok znaleckej organizácie ako aj jeho doplnenie, v ktorom bol, po zohľadnení zdravotnej dokumentácie nebohej, prijatý záver, že nebohá N. R. trpela v čase uzatvorenia darovacej zmluvy Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu - stredne ťažká, ktorá ju robila nespôsobilou na právny úkon darovania v čase jeho vykonania. S poukazom na nezrovnalosti kontrolného znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého nebohá v čase podpísania darovacej zmluvy bola schopná posudzovať následky svojho konania s tým, že nebohá bola liečená na Alzheimerovú demenciu relatívne dlhú dobu, sa súd prvého stupňa stotožnil s názorom znaleckej organizácie, že diagnózu nebohej stanovil kvalifikovaný odborník - neurológ v spolupráci so psychológom a pracoviskami iných špecializácií (očné, rádiologické). Vychádzal z toho, že pre stanovenie dementného syndrómu bolo uskutočnené potrebné klinické vyšetrenie. Pri tomto neurologickom vyšetrení nebohej začiatkom roka 2004 bol realizovaný MMSE / mini mental state examination/ s hodnotou 17 bodov, čo spolu s inými vykonanými vyšetreniami svedčí o tom, že nebohá v rozhodnom období trpela stredne ťažkým stupňom postihnutia demencie Alzheimerovho typu. K podpísaniu darovacej zmluvy došlo dňa 19.03.2004, teda po zistení spomínanej poruchy, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa ustálil tak, že nebohá N. R. nebola schopná z psychiatrického hľadiska posudzovať následky svojho konania pri darovaní. Vykonaným dokazovaním mal za bezpečne preukázané, že darujúca uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu v čase, keď trpela duševnou poruchou takej intenzity, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou a uzavrel, že nebohá ako darkyňa nebola dostatočne spôsobilá na vykonanie tohto právneho úkonu, čo mal za dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Na uvedenom základe v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. návrhu v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy vyhovel. V nadväznosti na právne posúdenie veci, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže spôsobiť právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, súd prvého stupňa považoval za nadbytočné rozhodovať o tom, že odporca nenadobudol vlastníctvo k 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti a rovnako, že odporca nie je vlastníkom 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Návrh v časti, ktorým navrhovatelia žiadali určiť, že N. R. bola ku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX bezpodielovou spoluvlastníčkou 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti, súd prvého stupňa zamietol, pretože z oznámenia o úmrtí Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 26.08.2005 obsiahnutom v súdnom spise sp.zn. XXD/XXXX/XXXX mal za preukázané, že nebohá N. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX; dôvodil, že nie je možné určiť, že nebohá bola ku dňu 10.08.2005 bezpodielovou spoluvlastníčkou 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Z logiky veci mu vyplynulo, že takýto výrok by napokon nemohol byť dostatočným podkladom pre iniciáciu konania o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľke, keďže doposiaľ v dedičskom konaní neprejednaný majetok musí reálne poručiteľ vlastniť v čase smrti. Rozhodujúcim okamihom pre určenie, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, považoval čas smrti poručiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 155 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v časti, ktorým súd prvého stupňa určil neplatnosť darovacej zmluvy, podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok neguje jeho ústavné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z dôvodu intenzity tohto rozporu považoval rozsudok súdu prvého stupňa za denegatio iustitiae, pretože napriek zložitosti skutkovej a právnej stránky prejednávanej veci, jeho prednesom a navrhnutým, avšak bez odôvodnenia nevykonaným dôležitým dôkazným prostriedkom, súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, bez správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Namietol, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy a ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané a boli v jeho prospech. Ide o svedecké výpovede troch svedkov, ktorí sa zhodne vyjadrili, že v relevantnom čase na N. R. nebadali žiadne neprimerané prejavy, ktoré by svedčili o tak závažnom ochorení, ako uvádza znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk. Naopak z uvedených výpovedí mu vyplynulo, že N. R. viedla aktívny život a dokonca svedkom (p. O. Z. a p. E. Z.) vysvetlila aj dôvody, prečo sa odporcovi rozhodla darovať svoj spoluvlastnícky podiel na dome. N. R. nielen chcela predmetnú nehnuteľnosť darovať, ale to aj dlhodobejšie plánovala a rozmýšľala o následkoch svojho konania. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal rozdielnymi závermi v znaleckých posudkoch a ani žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil, prečo sa stotožnil so znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic.sk; iba konštatoval, že s poukazom na nezrovnalosti kontrolného znaleckého dokazovania sa priklonil k znaleckému posudku znaleckej organizácie forensic.sk. Uviedol, že nie je zrejmé, aké nezrovnalosti mal pritom súd prvého stupňa na mysli, nakoľko W.. O. J. svoj kontrolný znalecký posudok riadne odovzdal a vyjadril sa v ňom presne ku kladeným otázkam, mal však iné stanovisko k zdravotnej dokumentácii N. R., ktorá mu bola predložená, ako znalecká organizácia forensic.sk. Bol názoru, že nestotožnenie sa stanoviska W.. U. zo znaleckej organizácie forensic.sk so stanoviskom W.. J. nemožno považovať za dôvod, prečo by mal byť znalecký posudok W.. J. považovaný za nedôveryhodný. Zdôraznil, že pojednávanie dňa 03.12.2013, na ktorom malo dôjsť ku konfrontácii znalcov, počas ktorého by si vykonzultovali svoje rozdielne stanoviská, bolo predčasne ukončené a na ďalšom pojednávaní ku konfrontácii nedošlo z dôvodu podania sťažnosti W.. J. v súvislosti s priebehom pojednávania dňa 03.12.2013. Na základe tejto skutočností mal rozsudok súdu prvého stupňa za nejasný a nezrozumiteľný. Z dôvodu, že sa W.. J. nezúčastnil ani pojednávania dňa 25.03.2014 a nebolo možné vysvetliť rozdiely v záveroch obidvoch znalcov, navrhol prizvať do konania ďalšieho znalca, čo súd prvého stupňa zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené. Preto bol názoru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci predčasne a bez potrebných skutkových zistení. Odporca ďalej v odvolaní argumentoval tým, že navrhovateľ vo veci nepredvolal žiadnych svedkov, ktorý by sa vyjadrili k zdravotnému stavu N. R. a jediným predloženým dôkazom na podporu jeho tvrdení bol znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou foresic.sk (a následne stanovisko tej istej organizácie ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu). Poukázal na samotné konštatovanie súdu prvého stupňa, že na neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. sa vyžaduje bezpečné preukázanie toho, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť (čo vyplýva aj zo súčasnej judikatúry). Súdu prvého stupňa vytkol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie (výsluch svedkov, znalecký posudok W.. J.) v danom prípade nielenže nedošlo k takémuto preukázaniu, ale práve naopak - platí ten predpoklad, že N. R. bola v čase spisovania darovacej zmluvy spôsobilá na takýto právny úkon, keďže nebol dokázaný opak. Záverom zdôraznil, že dokonca aj W.. U., zo znaleckej organizácie foresic.sk pripustil, že pri žijúcich pacientoch sa pacient vyšetrí neurologicky aj psychiatricky a až po takomto vyšetrení sa posudzuje miera schopnosti pacienta posudzovať svoje konanie. Vzhľadom na to, že šlo o nežijúcu pacientku (nebolo možné vykonať obidve vyšetrenia), znalecké posudky museli vychádzať len z predloženej zdravotnej dokumentácie bez toho, aby p. N. R. ako pacientku osobne poznali. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam svedkov navrhovaných odporcom uviedli, že vypočutí svedkovia sa síce mohli vyjadriť ku skutočnosti, ako na nich pôsobila N. R. v čase, keď trpela chorobou, ktorá jej bránila rozpoznať následky svojho konania, alebo mohol to byť iba laický názor, ktorý nemohol mať relevantný vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu nenavrhovali žiadnych svedkov. Ku kontrolnému znaleckému posudku znalca W.. J. uviedli, že ide o znalca z odboru neurológie, ktorý sa opätovne nemôže relevantne vyjadriť k spôsobilosti na právne úkony. Chorobu N. R. a skutočnosti uvádzané v jej zdravotnej dokumentácii mohol tak posúdiť iba z neurologického hľadiska. K odporcom vytýkaným skutočnostiam ohľadom znaleckého posudku vypracovanému znaleckou organizáciou forensic.sk poznamenali, že znalec W.. U. uvedené skutočnosti na pojednávaní vysvetlil a znalecký posudok v plnom rozsahu obhájil. K údajnej nejasnosti rozsudku uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je jednoznačný, jasný a zrozumiteľný. Poukázali na to, že súd prvého stupňa dal znalecký posudok vypracovať podľa § 127 O.s.p. práve z dôvodu, že na rozhodnutie boli potrebné odborné znalosti. Keďže jeho závery boli jednoznačné, nemal súd prvého stupňa dôvod polemizovať s výsledkami znaleckého dokazovania. Odpovede znalca na všetky súdom prvého stupňa položené otázky boli jednoznačne zodpovedané a jasne z nich vyplynul záver o tom, že N. R. v čase podpísania darovacej zmluvy nemohla mať spôsobilosť na právne úkony z dôvodu svojej závažnej choroby. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie na pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zopakoval dokazovanie oznámením obsahu založených listín (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Odvolací súd uvádza, že návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy, je svojou povahou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Súčasťou právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu alebo práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006). Právny predchodca navrhovateľov v návrhu na začatie konania, ale ani navrhovatelia samotní na súdnych pojednávaniach pred súdom prvého stupňa ničím nevysvetlili, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Súd prvého stupňa ich v danom prípade k takému vysvetleniu neviedol, existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bližšie nezisťoval, a napriek tomu dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko zistením neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by sa odporcovi darované podiely na nehnuteľnosti stali znovu predmetom dedenia po darcovi, ktorý zomrel a návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy vyhovel. Odvolací súd navrhovateľom, resp. ich právnej zástupkyni, vytvoril na odvolacom pojednávaní konanom 15.10.2015 procesnú možnosť vysvetliť, v čom konkrétne spočíva danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Právna zástupkyňa navrhovateľov sa v tomto smere vyjadrila tak, „že požadovaným rozhodnutím súdu sa postavenie navrhovateľov v dedičskom konaní môže zmeniť. V súčasnosti je vlastníkom predmetu darovacej zmluvy odporca a iným spôsobom si navrhovatelia nemôžu uplatniť svoje nároky, nemôžu bez takého určenia podať návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva, nemôžu sa s odporcom dohodnúť, pretože takáto dohoda by nebola podkladom pre záznam katastra a nemôžu podať ani žalobu o vydanie veci.“ Naliehavý právny záujem v replike na prednes právnej zástupkyne odporcu ďalej vyvodzovala z toho, že „bude jasné, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, pretože na základe takéhoto rozhodnutia by kataster zapísal N. R. ako vlastníka.“ Argument, podľa ktorého si navrhovatelia iným spôsobom nemôžu uplatniť svoje nároky a že na základe požadovaného určenia by kataster zapísal N. R. ako vlastníka a následne by mohlo byť prejednané novoobjavené dedičstvo, však neobstojí. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny zákon“) záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter. Údaje o právach zaznamenaných v katastri sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správy katastra na základe iných právnych skutočností. V prípade určenia súdom, že darovacia zmluva je neplatná, správa katastra nie je pri zázname do katastra oprávnená z predloženej listiny vyvodzovať ďalšie závery, berúc do úvahy najmä okolnosť, že darkyňa N. R., dňa XX.X.XXXX zomrela (právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou za súčasného nesplnenia podmienok podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona na vyznačenie stavu pred určením neplatnosti právneho úkonu) a preto by navrhovateľom takéto určenie neprivodilo priaznivejší stav. K obnovenému zápisu vlastníckeho práva nebohej N. R. by nedošlo a nepredišlo by sa vzniku ďalších sporov. U., že darovacia zmluva je neplatná, sa teda spor nevyrieši, iba sa posunie do inej roviny, keďže nebude zrejmé, komu vlastnícke právo k darovaným podielom na nehnuteľnosti patrí. Iba na základe ďalšej žaloby by sa mohla spornosť úplne odstrániť. Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom konaní rieši žalobou dedičov o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikovaný pod č. 32 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/4/2013, publikovaný pod č. 3 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015). V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu sa tak stáva podkladom pre dedičské konanie, pretože súd konajúci o dedičstve môže poňať spornú vec do dedičstva. V prípade, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde možno žalovať určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemožno žalovať určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Otázka platnosti darovacej zmluvy sa posudzuje ako otázka predbežná pre rozhodnutie o určení, že darovaný 1 podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva po darkyni ako právnej predchodkyni navrhovateľov. Pri nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu nebolo potrebné zaoberať sa vecnou podstatou žaloby, teda otázkou, či sporná darovacia zmluva bola, alebo nebola absolútne neplatná, preto sa odvolací súd námietkami hmotnoprávnej povahy ohľadom absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy uvádzanými odporcom v odvolaní nezaoberal, keď odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na procesnej neprípustnosti návrhu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Na uvedenom základe odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti a návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.