Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407207666 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407207666.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. Z., J. na R. XXX, XXX XX S. S., pre pohľadávku vo výške 1.062,70 Eur istiny s úrokom z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy 975,70 Eur od 03.10.2006 do zaplatenia, trovy konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/929/2007 - 59 zo dňa 10.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/929/2007 - 59 zo dňa 10.02.2014, p o t v r d z u j e. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie čiastočne zastavil v časti úroku z omeškania 0,211 % denne zo sumy 975,70 Eur od 03.10.2006 do zaplatenia v zmysle § 45 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že má za to, že úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo sumy 975,70 Eur od 03.10.2006 do zaplatenia, na zaplatenie ktorého povinnú zaväzuje exekučný titul- rozhodcovský rozsudok, je plnením odporujúcim dobrým mravom, nakoľko sa jedná o sankciu, ktorá je v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi pravidlami správania sa, keďže viac ako päťnásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania v sadzbe 14% ročne podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obz“) v znení účinnou ku dňu 16.05.2006, kedy bola uzavretá zmluva o úvere (aj keď sa jedná o občianskoprávny vzťah, ale vzhľadom na dohodu obsiahnutú v článku 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, budú sa ním spravovať aj úroky z omeškania). Prvostupňový súd prihliadal aj na samotnú istinu, predstavujúcu základ pre výpočet úroku z omeškania, ktorá sa vzhľadom na úrok 91,25 % ročne, každý rok prakticky znásobuje (a ku dnešnému dňu predstavujú úroky sumu 6556,70 Eur), a ktorá predstavuje pre bežného občana vysokú sumu. Prvostupňový súd zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania v sadzbe 0,211 % denne (77,25 % ročne zo sumy 975,70 Eur) za obdobie od 03.10.2006 do zaplatenia, ktorý predstavuje rozdiel medzi rozhodcovským rozsudkom a priznanou sadzbou úroku z omeškania, ktorá odporuje dobrým mravom a zákonnou sadzbou úroku z omeškania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal rešpektovať aj súd. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obz v platnom znení má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahov platí zmluvná voľnosť. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie NSSR zo dňa 16.05.1996, sp.zn. 3 Obdo 3/96). Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenia týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a oprávnený sa domnieval, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Aj keď exekučný titul priznáva oprávnenej osobe zákonom nedovolené plnenie, zastavením exekúcie v celom rozsahu exekučným titulom priznaného plnenia by došlo k odňatiu účinnej ochrany práv oprávneného pred súdom (vymožiteľnosť práva). Dojednanie účastníkov v zmluve o úvere, konkrétne o výške úrokov z omeškania, ktoré je v rozpore s ustanovením § 265 Obz, nárok oprávneného na tzv. „zákonný úrok z omeškania“ je opodstatnený, preto konajúci súd pochybil, keď ho oprávnenému nepriznal. Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 Zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne. Oprávnený opieral svoj návrh na vykonanie exekúcie o rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Michal Rašla pod sp.zn. SR6573/06 zo dňa 14.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2007 a vykonateľnosť 11.01.2007. Z tohto rozhodcovského rozsudku pre povinného plynie povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.062,70 Eur (32.015,- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 975,70 Eur (29.400,- Sk) od 3.10.2006 do zaplatenia a uhradiť trovy konania v sume 263,79 Eur (7.947,- Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Niet teda sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul - vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vo vykonávacom konaní, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, ktoré ako listina vydaná oprávneným orgánom, musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie (exekučným titulom z hľadiska materiálnych predpokladov je skúmaný vlastný výrok rozhodnutia). Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu stanovuje, vzhľadom na charakter vykonávaného exekučného titulu, zákon o rozhodcovskom konaní. Pri skúmaní formálnych podmienok však exekučný súd na seba nepreberá všetky kompetencie rozhodcovského súdu, alebo súdu konajúceho v základnom konaní na základe žaloby podľa § 40 ZoRK, neskúma presvedčivosť, či argumentačnú úplnosť dôvodov exekučného titulu. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Niet sporu, že v predmetnej veci exekučný titul nebol preskúmavaný režimom predpokladaným v § 37 ZoRK. Treba zdôrazniť, že v čase rozhodovania rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktoré je súčasťou legislatívne upraveného civilného procesu, Slovenská republika ešte nevniesla do tohto zákona požiadavky kladené Smernicou č. 93/13/EHS na členské štáty v súvislosti s vyžadovanou ochranou spotrebiteľa (tak učinila až novelou ZoRK vykonanou pod č. 71/2009 Z.z. účinnou dňom 01.07.2009), avšak vstupom do Európskej únie (01.05.2004) hmotnoprávnu ochranu spotrebiteľa, nastolenú touto Smernicou, boli rozhodcovské súdy povinné rešpektovať i pred uvedenou novelou. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok spĺňa materiálne podmienky vykonateľnosti, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní rozširuje v citovanom ustanovení. Z hľadiska systematického usporiadania znenia zákona je písmeno a) venované možnosti zastavenia bežiacej exekúcie (teda nie tomu štádiu konania v ktorom sa prejednávaná vec nachádza), písmeno b) sleduje podmienky kladené na exekučný titul a ostatne písmeno c) sa týka výlučne predmetu plnenia vyplývajúceho z rozhodcovského rozhodnutia. Predmetom skúmania exekučného sudu v tomto prípade bola otázka, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. A takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že tento rešpektoval obmedzený rozsah svojej prieskumnej kompetencie a hodnotiac vzťah medzi oprávneným a povinným, ako vzťah občianskoprávny, pristúpil k moderovaniu výšky úrokov z omeškania určený v exekučnom titule. Aj keď súd prvého stupňa posúdil vzťah ako občianskoprávny, vzhľadom na dohodu obsiahnutú v článku 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, počítal úroky podľa Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 369 Obchodného zákonníka) a platia sa popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom ku dňu 16.05.2006), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba K. uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba K. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. Odvolací súd konštatuje, že v rozhodnom období, t.j. pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu bola úroková sadzba K. vo výške 4,00% ročne. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného ku dňu vzniku omeškania, by mala byť aplikovateľná požadovaná výška úroku z omeškania vo výške 10% + 4,00%, t.j. 14,00% p.a. Z exekučného titulu je odvolaciemu súdu zrejmé, že rozhodcovský súd zaviazal povinného na úhradu úroku z omeškania vo výške 91,25% p.a. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia má odvolací súd za to, že úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne je plnením, ktoré je právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, čím došlo k naplneniu znenia ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, keďže úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, zo sumy 975,70 Eur od 3.10.2006 do zaplatenia, viac ako päťnásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania v sadzbe 14% ročne. Súd prvého stupňa preto správne v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania v sadzbe 0,211 % denne / 77,25 % ročne zo sumy 975,70 Eur za obdobie od 3.10.2006 do zaplatenia, ktorý predstavuje rozdiel medzi rozhodcovským rozsudkom priznanou sadzbou úroku z omeškania, ktorá odporuje dobrým mravom a zákonnou sadzbou úroku z omeškania. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie prvostupňového súdu, ako vecne správne, potvrdil, keďže sa, po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu, stotožnil s jeho záverom a právnym hodnotením prípustnosti exekúcie, čo do vymáhanej sumy úrokov z omeškania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP, keďže povinný mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak mu v tejto súvislosti žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.