Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/109/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407207666 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1407207666.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. Z.I., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. J. na R. XXX, XXX XX S. S., o vymoženie istiny 1.062,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. EX 137/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/929/2007-91 zo dňa 16.07.2015, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/929/2007-91 zo dňa 16.07.2015 v napadnutej časti I. a II. výroku p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, opierajúc sa o § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), A) vyhlásil exekúciu za neprípustnú, B) exekúciu zastavil, C) rozhodol, že povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva, podľa § 146 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), keďže v danej veci mal za to, že oprávnený síce zavinil zastavenie konania predložením nespôsobilého exekučného titulu avšak povinnému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. 2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že právny vzťah účastníkov konania založený zmluvou o úvere má povahu vzťahu spotrebiteľského, na ktorý sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. zákona FZ ČSFR č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V rámci skúmania podmienok konania skúmal opodstatnenosť vedenia exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 6573/06 zo dňa 14.12.2006, s vyznačenou doložkou právoplatnosti na deň 8.01.2007 a vykonateľnosti na deň 11.01.2007 (ďalej len „exekučný titul“). Odvolávajúc sa na ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) skúmal exekučný titul z hľadiska právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou zmluvou, doložkou, alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch) teda, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V zmysle uvedeného vyvodil oprávnenosť exekučného súdu skúmať vlastnosti dokladov predložených oprávneným a teda i platnosť rozhodcovskej doložky a v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, alebo že neexistuje vyvodil, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd vychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom a z toho dôvodu musí byť aj samostatne podpísaná (za predpokladu, že je rozhodcovská doložka dohodnutá v samostatnej zmluve), alebo musí byť podpísaný dokument, v ktorom je dohodnutá a preto neakceptoval odkaz zmluvy, ako hlavnej zmluvy na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že zo znenia § 4 ods. 1 ZoRK je zrejmé, že účastníci môžu dohodnúť buď rozhodcovskú doložku v rámci zmluvy, teda rozhodcovská doložka sa nachádza priamo v zmluve alebo účastníci môžu uzavrieť osobitnú (rozhodcovskú) zmluvu, ako samostatný dokument. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. VOP nie je účastníkmi podpísaná, čím absentuje dodržanie jej obligatórnej písomnej formy. Exekučný súd preto konštatoval, že ak je rozhodcovská doložka neplatná, resp. ak táto neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. 3. Proti I. a II. výroku uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote, v režime právnej úpravy OSP, odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti uznesenie zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ namietal právne posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu spotrebiteľského ako aj oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Vo zvyšku svojej rozsiahlej odvolacej argumentácie odvolateľ uvádzal dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s právnym záverom exekučného súdu o formulárovom charaktere rozhodcovskej zmluvy, nedostatku jej individuálneho dojednania, nesúlade rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi a o jej rozpore s § 53 OZ. Odvolateľ ďalej vyjadril nesúhlas s posúdením neprimeranosti úrokov z omeškania exekučným súdom a s nesprávnosťou posudzovania poplatku z úveru. Uviedol, že úvahy exekučného súdu k výkladu pojmu spotrebiteľ nemajú oporu ani vo vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave. V časti II písm. A) bod 20 odvolania (čl.108 spisu) navrhol, aby odvolací súd, pokiaľ sa nestotožní s argumentáciou odvolateľa k výkladu § 44 ods. 2 EP, konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na posúdenie súladu § 44 ods. 2, veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, nakoľko je otázne, či je možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 EP a to bez akejkoľvek časovej limitácie. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené nevyjadril. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania, v právnom režime OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, zohľadniac konštrukciu zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom 01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP) sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory) ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Odvolací súd po preskúmaní odvolania uvádza, že s odvolacou námietkou oprávneného o nesprávnosti právneho posúdenia vzťahu účastníkov ako spotrebiteľského a s námietkou prekročenia právomoci exekučného súdu preskúmaním rozhodcovskej doložky sa nestotožňuje. 10. Exekučný súd správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský. Dostatočnú a spoľahlivú odpoveď už ustálená súdna prax rovnako dala aj ohľadne oprávnenia exekučného súdu podrobiť v spotrebiteľských veciach rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu prieskumu jej súladu so zákonom. 11. Vo zvyšku dôvodov odvolania oprávnený neuviedol žiadne odvolacie námietky ani nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor keď exekúciu zastavil. 12. Z obsahu spisu a odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu výlučne z dôvodu nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere. Exekučný súd posudzoval a preskúmaval rozhodcovskú doložku a od nej odvodenú právomoc titulového súdu na vydanie exekučného titulu, výlučne z hľadiska zachovania ZoRK vyžadovanej písomnej formy tejto dohody, pričom dospel k záveru, že táto podmienka splnená nie je. Na uvedenom základe posúdil predložený mu rozhodcovský rozsudok - exekučný titul ako nespôsobilý na výkon exekúcie a s touto skutočnosťou spojil dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. 13. Exekučný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí rozhodcovskú doložku neposudzoval a nepreskúmaval cez neprijateľnosť zmluvnej podmienky, t.j. z hľadiska jej súladu s § 53 a nasl. OZ, ani z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, či z hľadiska absencie podmienky jej individuálneho dojednania a formulárového charakteru tejto dohody. Exekučný súd v napadnutom uznesení neposudzoval ani úroky z omeškania či poplatky z úveru, teda skutočnosti, ktoré odvolateľ súdu vytýka, a v ktorých vidí nesprávnosť rozhodnutia. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky nesúvisia s obsahom napadnutého rozhodnutia a oprávnený v odvolacích námietkach nespochybnil žiadnu z podstatných úvah, na ktorých je založený I. a II. výrok napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré oprávnený v odvolacích námietkach exekučnému súdu vytýka, exekučný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nehodnotil ani neposudzoval. Odvolanie oprávneného je vo zvyšku (mimo dôvodov uvedených v ods. 9 a 10) formulárové majúce charakter „cyklostylových odvolaní“, bez súvisu s obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia. 15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, podstatné právne úvahy a právny záver súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie spočíva oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. 17. Vo zvyšku odvolacie námietky oprávneného nesúvisia s odôvodnením rozhodnutia a nespochybňujú jeho správnosť v podstatných úvahách súdu, na ktorých je založený právne záväzný I. a II. výrok (enunciát) rozhodnutia. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR odvolací súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. 19. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (pôvodne § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) súd konanie preruší ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. 20. Prerušenie konania z dôvodu predloženia veci Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladu § 44 ods. 2 EP s Ústavou SR odvolací súd nevzhliadol ničím právne podložený, dôvodný ani opodstatnený. Nemožno opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že prerušene konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP (pôvodne § 109 ods. 1 písm. b/ OSP) je vždy výlučnou vecou súdu, vychádza z iniciatívy súdu pokiaľ dospeje k záveru o nesúlade právneho prepisu s ústavou a nie z iniciatívy účastníka konania. Okolnosti prerušenia konania podľa cit. ust. zákona závisia výlučne od postoja (názoru) súdu, že konkrétnu otázku nie je oprávnený v konaní riešiť sám a nie od názoru účastníka konania, domnievajúceho sa, že takáto potreba je daná. Navyše odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach identického oprávneného a identického návrhu na prerušenie konania vyslovil názor o nedôvodnosti tohto podania. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko neúspešný odvolateľ na náhradu trov odvolacieho konania nemá nárok a na strane povinného absentuje subjekt spôsobilý na rozhodnutie o nároku na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).