Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/45/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407227782 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407227782.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: A - Z LOKOMAT, s. r. o., Moyzesova 7883/39, 960 01 Zvolen, IČO: 31 617 034, zast.: JUDr. Mária Habalčíková, advokátka, Bakalárska 4, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: Štefan Král - PALEKO, Sadová 2552/12, 901 01 Malacky, IČO: 41 104 404, zast.: PAICEK LEGAL, s. r. o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, o zaplatenie sumy 6.317,23 Eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 10Cb/128/2009-304 zo dňa 22. 11. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 10Cb/128/2009-304 zo dňa 22. 11. 2013 v napadnutej časti, ktorou bol návrh v časti istiny vo výške 4.273,23 Eur zamietnutý, p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 10Cb/128/2009-304 zo dňa 22. 11. 2013 v napadnutej časti, ktorou bol návrh v časti úrokov z omeškania zamietnutý a v časti náhrady trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.044 Eur, v časti istiny 4.273,23 Eur a úrokov z omeškania návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27. 11. 2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 190.312,98 Sk (6.317,23 Eur) s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu na výrobu štiepky dopravil svoje vlastné strojové zariadenie - drtič podzemných častí stromov do sídla odporcu. Odporca si u neho objednal drtenie podzemných častí stromov objednávkou zo dňa 29. 06. 2007 v objeme cca 800 priestorových metrov (prm), objednávkou zo dňa 23. 07. 2007 v objeme 5 000 prm a objednávkou zo dňa 08. 08. 2007 v objeme 15 000 prm pri cene 4 eurá za jeden prm. Množstvo štiepky, ktoré navrhovateľ pre odporcu vyrobil, bolo uvedené na jednotlivých dodacích listoch, ktoré odporca sám potvrdil. Išlo o dodací list č. 2/7/2007 zo dňa 27. 07. 2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1 500 prm, ďalej dodací list č. 1/8/2007 zo dňa 03. 08. 2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1 745 prm, dodací list č. 2/8/2007 s dátumom 06. - 10. 08. 2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 1 200 prm a nakoniec dodací list č. 8/8/2007 zo dňa 30. 08. 2007, na ktorom je uvedený objem štiepky v množstve 100 prm. Navrhovateľ ďalej uviedol, že časť spracovanej hmoty, ktorú odporca od neho odobral, bola už vyfakturovaná a odporca ju aj uhradil. Poslednú faktúru č. 200750024 v sume 178.769,18 Sk (5.934,08 Eur), ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi poslednú časť odovzdanej štiepky v objeme 1 115 prm, odporca neuhradil a faktúru odmietol prevziať. Navrhovateľ tiež vo svojom návrhu uviedol, že odporcovi fakturoval aj náklady na prepravu strojového zariadenia, a to faktúrou č. 200750025 vo výške 11.543,80 Sk (383,18 Eur), pričom ani túto faktúru odporca neprevzal a neuhradil. Svoj nárok z tejto faktúry navrhovateľ odôvodnil tým, že ide o škodu, ktorá mu bola spôsobená predčasným ukončením spolupráce s odporcom. Navrhovateľ má za to, že svoj záväzok splnil riadne a včas a dodal odporcovi objednané množstvo štiepky, pričom toto množstvo je uvedené na dodacích listoch. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou a tiež, že bolo medzi nimi dohodnuté, že fakturácia sa bude uskutočňovať na základe údajov od konečného odberateľa. Túto skutočnosť mal prvostupňový súd za preukázanú z objednávok odporcu, kde je táto podmienka výslovne uvedená, ako aj z dodacích listoch, kde je rovnako výslovne uvedené, že údaje tam uvedené neslúžia ako podklad pre fakturáciu. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by tieto podmienky odporcovi akýmkoľvek spôsobom namietal alebo že by prejavil s takýmto vyúčtovaní svoj nesúhlas. To, že navrhovateľ s takýmto účtovaním súhlasil, súd prvého stupňa vyvodil aj z jeho postupu, ktorý uplatnil pri vyhotovovaní jednotlivých faktúr, napr. pri faktúre č. 200750014 uviedol množstvo dodanej štiepky v súlade s predloženým vyúčtovaním od odporcu, ktoré uviedol vo „Vyúčtovaní III“. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia, že fakturácia sa mala uskutočňovať na základe údajov v dodacích listoch, nepodporil žiadnym hodnoverným dôkazom. Súd prvého stupňa mal ohľadom spornej faktúry č. 200750024 za preukázané, že množstvo štiepky uvedené na tejto spornej faktúre, je v rozpore s dohodou účastníkov o spôsobe fakturácie. Navrhovateľ pri vystavovaní tejto faktúry nerešpektoval vzájomnú dohodu s odporcom a tiež v rozpore so svojím vlastným predchádzajúcim postupom pri vystavovaní faktúr postupoval podľa údajov uvedených v dodacích listoch. Súd prvého stupňa po preskúmaní dôkazov dospel k záveru, že množstvo štiepky vyrobené navrhovateľom a odvezené v období od júna 2007 do 30. augusta 2007, bolo na základe údajov poskytnutých konečným odberateľom odporcu, ako aj na základe údajov uvedených v príslušných CMR, riadne vyfakturované navrhovateľom faktúrami č. 200750007, 200750009 a 200750014 a tieto faktúry boli odporcom riadne uhradené, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady. Nevysporiadanými zostali však záväzky zo štiepky odvezenej konečným odberateľom v období od 31. 08. 2007 do novembra 2007. Podľa predložených dokladov bolo odvezené nasledovné množstvo štiepky: CMR 40146051 zo dňa 31. 08. 2007 - objem štiepky 87 prm, CMR č. 4016052 zo dňa 31. 08. 2007 - objem štiepky 83 prm, rakúska CMR zo dňa 31. 08. 2008 - objem štiepky 85 prm, CMR č. 4016025 zo dňa 03. 09. 2007 - objem štiepky 90 prm, CMR č. 4181618 zo dňa 13. 11. 2007 - objem štiepky 74 prm a CMR č. 4016024 zo dňa 03. 09. 2007 - objem štiepky 90 prm. Prvostupňový súd následne preskúmal „Vyúčtovania I, II, III“ vystavené odporcom, kde sú uvedené príslušné čísla CMR, ako aj údaje o dodávke štiepky v príslušnom objeme konečnému odberateľovo a zistil, že vyššie uvedené CMR sa v týchto vyúčtovaniach nenachádzajú, a teda je zrejmé, že odporca za tieto dodávky štiepky neuhradil navrhovateľovi dohodnutú cenu za vykonané dielo, ktorá predstavuje výšku 4 eurá za 1 prm. Pri súčte objemov štiepky uvedených na týchto dokladov súd zistil, že odporca neuhradil navrhovateľovi cenu za 511 prm štiepky, čo pri dohodnutej cene 4 eurá za 1 prm predstavuje sumu 2.044,- Eur. Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.044,- Eur za 511 prm štiepky. Prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania, nakoľko faktúra č. 200750024 bola vystavená v rozpore s dohodou uzatvorenou medzi účastníkmi, a teda údaje v nej uvedené nezodpovedali skutočnému stavu, z čoho vyplýva, že odporca sa neuhradením tejto faktúry nemohol dostať do omeškania s plnením dlhu, i keď záväzky medzi nimi neboli úplne uhradené. Nakoľko až súd rozhodol o tom, akú sumu je odporca povinný navrhovateľovi uhradiť, nemohol sa odporca dostať so zaplatením dlžnej sumy do omeškania. Spornou medzi účastníkmi konania bola aj faktúra č. 200750025 zo dňa 17. 10. 2007, znejúca na sumu 342,70 Eur, ktorou navrhovateľ fakturoval odporcovi náklady na prepravu strojového zariadenia. Podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke povinnosti odporcu uhradiť vzniknuté náklady na prepravu a dožadovanie sa uhradenia prepravných nákladov bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, len na základe toho, že odporca už predtým raz tieto náklady uhradil, by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej zastával názor, že aj v prípade, že by k ukončeniu spolupráce medzi navrhovateľom a odporcom došlo zavinením odporcu, absentuje tu príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou, a to z toho dôvodu, že prepravné náklady by navrhovateľovi vznikli aj po riadnom ukončení spolupráce s odporcom. Po ukončení spolupráce by navrhovateľ musel toto zariadenie prepraviť na iné miesto, takže aj v tomto prípade, by mu vznikli prepravné náklady. Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrh v časti istiny vo výške 4.273,23 Eur, ako aj v časti úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku, proti časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh v časti istiny 4.273,23 Eur a úroku z omeškania a proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak posúdil nárok na istinu spôsobom výpočtu: dodaná, ale neuhradená štiepka krát 4 eurá za 1 prm štiepky. Podľa názoru navrhovateľa mal súd postupovať tak, že sumu istiny na nezaplatenej cene štiepky v SKK, uplatnenú návrhom, vydeliť množstvom 1 115 prm štiepky, takto sa zistí cena pripadajúca na 1 prm štiepky a tento jednotkový údaj vynásobiť tým množstvom dodanej, ale nezaplatenej štiepky, ktorú súd ustálil ako to množstvo, ktoré navrhovateľ síce odporcovi dodal, ale odporca nezaplatil jeho cenu. Navrhovateľ nepovažoval napadnuté rozhodnutia v časti, ktorou bol návrh v časti úrokov z omeškania zamietnutý, za správne. Uviedol, že odporcu riadne na zaplatenie dlžnej sumy vyzval a do omeškania by sa odporca nedostal iba v prípade, ak by riadne a včas uhradil tú časť svojho peňažného záväzku, ktorá bola pre neho nespornou. Navrhovateľ ďalej vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa ohľadom dohody medzi navrhovateľom a odporcom o tom, že podkladom pre fakturáciu budú až údaje od konečných odberateľov štiepky - zmluvných partnerov odporcu. Zotrval na svojom tvrdení, že na základe troch objednávok od odporcu začal počnúc dňom 20. 07. 2007 vyrábať a dodávať odporcovi štiepku. Vyrobené množstvá odovzdával navrhovateľovi, ktorý potvrdil prevzatie konkrétneho množstva štiepky na dodacom liste. Od toho momentu stratil navrhovateľ možnosť akokoľvek s tovarom disponovať, kontrolovať nakladanie s tovarom, ktorý už bol vo vlastníctve odporcu, na ktorého prešlo aj nebezpečenstvo škody na už prevzatom tovare. Navrhovateľ trvá na tom, že vyrobil a dodal odporcovi tie množstvá štiepky, ktoré sú uvedené na dodacích listoch a za množstvo 1 115 prm mu odporca nezaplatil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vyhovel požiadavke p. Y. a vystavoval svoje faktúry na také sumy, aké reálne odporca obdržal od svojich vlastných obchodných partnerov (konečných odberateľov štiepky), a preto vznikol cenový rozdiel, ktorý vyfakturoval dodatočne faktúrou č. 200750024 za 1 115 prm štiepky. K faktúre č. 200750025 na sumu 342,70 Eur, ktorou navrhovateľ fakturoval spätnú prepravu zariadenia, navrhovateľ uviedol, že to bol odporca, ktorý sa dostal do omeškania s prípravou a dodaním materiálu, a teda bol to on, ktorý porušil zmluvu s navrhovateľom. V dôsledku uvedeného omeškania odporcu musel navrhovateľ v záujme predídenia vzniku škody na svojej strane, spoluprácu s odporcom ukončiť a prepraviť svoj stroj k inému zmluvnému partnerovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že prizná navrhovateľovi celý jeho nárok. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23. 03. 2014 uviedol, že záver súdu prvého stupňa ohľadom spôsobu fakturácie a výpočtu ceny štiepky je správny. Presná cena drevnej štiepky vyprodukovanej navrhovateľom mala byť na základe vzájomnej dohody odporcu a navrhovateľa určená podľa množstva prejímky, t. j. objemu štiepky, ktorá bola reálne dopravená a prevzatá na mieste vykládky. Takto určený objem štiepky bol vždy uvedený v podkladoch, ktoré obdržal odporca od svojich odberateľov a ktorí mu uhradili cenu za skutočne dodané množstvo štiepky. Následne, na základe údajov predložených odporcovi zo strany jeho odberateľov, boli tieto predložené navrhovateľovi ako jediný relevantný podklad na výpočet jeho odmeny za nadrvenú štiepku a podklad na vystavenie faktúr. Odporca poukázal v tejto súvislosti na objednávky, v ktorých je výslovne uvedené, že fakturácia sa uskutoční podľa reálne odvezených kamiónov na základe podkladov odberateľa a súčasne uviedol, že navrhovateľ tieto podmienky dohody akceptoval a počas spolupráce nedošlo k dohode o ich zmene. Odporca považuje napadnuté rozhodnutie vecne správne aj v časti, ktorou súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Uviedol, že o veľkosti svojho nesplneného záväzku sa dozvedel až z rozhodnutia súdu a keďže navrhovateľ prestal s odporcom komunikovať, pričom komunikácia bola medzi navrhovateľom a odporcom nevyhnutná na vystavenie riadnej faktúry, nedostal sa odporca do omeškania svojím zavinením. Odporca zastáva názor, podľa ktorého navrhovateľ mal na základe vyúčtovania podľa CMR vystaviť faktúru na plnenie, a preto sa odporca nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku, kým navrhovateľ takúto riadnu faktúru odporcovi nevystavil. Za správne považoval odporca odmietnutie tvrdenia navrhovateľa súdom prvého stupňa, podľa ktorého medzi účastníkmi existovali 2 záväzkové vzťahy - jeden do 29. 06. 2007 a druhý od 29. 06. 2007. Akceptácia názoru navrhovateľa by podľa odporcu znamenala zaplatenie tej istej dodávky štiepky v objeme 721 prm dva razy. Ohľadom zamietnutia návrhu v časti zaplatenia sumy 383,05 Eur za spätnú prepravu stroja sa odporca stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ nepreukázal, že predčasné ukončenie spolupráce zavinil odporca a že by týmto bola navrhovateľovi spôsobená škoda. V danom prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu, keďže prepravné náklady by navrhovateľovi vznikli aj po riadnom ukončení spolupráce. Proti uvedenému rozsudku, proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a uviedol, že prvostupňový súd správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 142 ods. 2 O.s.p., ale tento nesprávne interpretoval. Poukázal na svoj úspech v konaní, ktorý podľa jeho vyčíslenia predstavuje 67,64 % ku 32,36 %. Na základe uvedeného má odporca za to, že mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 35,28 %. Odporca vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie v časti trov konania žiadnym spôsobom neodôvodňuje a neuvádza, na základe akých skutočností rozhodol. Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.885,10 Eur a náhradu ďalších trov konania vo výške 267,42 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné čiastočne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konane. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver ohľadom zamietnutia návrhu v časti istiny 4.273,23 Eur. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie tejto časti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje v tejto časti za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania pozostáva z nároku na zaplatenie dodávky drevnej štiepky vo výške 5.934,05 Eur a z nároku na náhradu škody vo výške 383,18 Eur za spätnú prepravu technického zariadenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania, a to že fakturácia dodanej drevnej štiepky sa bude uskutočňovať na základe údajov od konečného odberateľa. Uvedený záver vyplýval predovšetkým z objednávok odporcu (č. l. 25, 26 a 27), kde je táto podmienka výslovne zakotvená, ako aj z dodacích listov, na ktorých je uvedené, že tieto neslúžia ako podklad pre fakturáciu. O správnosti predmetného záveru svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ dotknutý spôsob fakturácie v priebehu spolupráce nenamietal. Je nutné tiež konštatovať, že navrhovateľ neprodukoval v konaní žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom iného ako zisteného výpočtu ceny dodanej štiepky. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Za irelevantné možno označiť námietky navrhovateľa, v zmysle ktorých „odovzdaním štiepky odporcovi stratil navrhovateľ akúkoľvek možnosť s tovarom disponovať, kontrolovať nakladanie s ním, ako aj skontrolovať, či nedošlo k prípadnému odcudzeniu časti tovaru“, keďže navrhovateľ prejavil svoju autonómnu vôľu s vyššie uvedeným postupom pri fakturácii dodanej drevnej štiepky. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke povinnosti odporcu uhradiť náklady vzniknuté prepravou technického zariadenia navrhovateľa, keď nepreukázal porušenie povinnosti odporcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvého stupňa návrh v časti istiny 4.273,23 Eur zamietol, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal zamietnutie návrhu v časti úrokov z omeškania z priznanej sumy 2.044,- Eur. Prvostupňový súd nepriznanie úrokov z omeškania navrhovateľovi odôvodnil skutočnosťou, že nakoľko faktúra č. 200750024 bola vystavená v rozpore s dohodou uzatvorenou medzi účastníkmi, a teda údaje v nej uvedené nezodpovedali skutočnému stavu, odporca sa neuhradením tejto faktúry nemohol dostať do omeškania s plnením dlhu, i keď záväzky medzi nimi neboli úplne uhradené. Ďalej uviedol, že až súd rozhodol o tom, akú sumu je odporca povinný navrhovateľovi uhradiť, a preto sa odporca nemohol dostať so zaplatením dlžnej sumy do omeškania. Odvolací súd k uvedenému záveru súdu prvého stupňa uvádza, že tento nie je správny. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Odporca mal vedomosť o svojom dlhu, keďže ako zmluvná strana zmluvy o dielo poznal spôsob fakturácie, ako aj množstvo tovaru, za ktorý mal navrhovateľovi zaplatiť dohodnutú odmenu. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol úroky z omeškania z priznanej sumy 2.044,- Eur podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude v súvislosti s uplatnenými úrokmi z omeškania aplikovať § 369 Obchodného zákonníka, pričom posúdi ich výšku a začiatok omeškania odporcu so zaplatením dlžnej sumy. Proti uvedenému rozsudku, proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že prvostupňový súd správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania § 142 ods. 2 O.s.p., ale tento nesprávne interpretoval. Poukázal na svoj úspech v konaní, ktorý podľa jeho vyčíslenia predstavuje 67,64 % ku 32,36 %. Na základe uvedeného má odporca za to, že mu patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 35,28 %. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v súvislosti s náhradou trov konania stroho konštatoval, že postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, nakoľko obidvaja účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, môže súd v prípade, že je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký (päťdesiatpercentný alebo blízky tomuto pomeru). V danom prípade predstavoval úspech odporcu v konaní 67,64 % a úspech navrhovateľa 32,36 %. Vzhľadom na tento pomer úspechu a neúspechu je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti náhrady trov prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa bude pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelí. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.