Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/572/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230147 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407230147.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Y. J., X. Z.Á. XXX, zastúpený AK Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Bratislava, Prievozská 4/B, proti odporcovi: Richter Rasen Slovakia, s.r.o., Závod č. 154, IČO : 31 377 017, zastúpená AK mzlegal s.r.o., Malacky, Bernolákova 2425/2, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 6. 2012 č.k. 6C 180/2008 - 288, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ( keď návrh navrhovateľa na náhradu mzdy od 31. 10. 2007 do umožnenia pokračovania v práci, ďalej za neoprávnené krátenie dovolenky v sume 1.824,- Sk a náhradu mzdy za október 2007 v sume 2.280,- Sk vylúčil na samostatné konanie ). V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako strážnik, na základe pracovnej zmluvy. Odporca dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 2. 11. 2007 podpísala ho na to oprávnená osoba - T. T. - na základe splnomocnenia. Hoci odporca v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol nesprávne ustanovenie paragrafu - § 63 písm.e/ Zák. práce, nemala táto skutočnosť vplyv na posúdenie, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahovalo riadne uvedené skutkové konanie navrhovateľa, v ktorom odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny; navrhovateľovi tiež bolo doručené na pracovisku odporcu. Odmietnutím prevzatia tejto listiny navrhovateľom sa považuje za doručené v súlade s § 38 ods. 3 Zák. práce. Doklad o pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ktorý navrhovateľ doručil odporcovi prostredníctvom strážnika dňa 6. 11. 2007 považoval potom odporca správne za bezpredmetný, keďže k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo ešte dňa 2. 11. 2007. Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2. 11. 2007 obsahovalo celkom tri skutkové vymedzenia porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré odporca vyhodnotil ako závažné : 1/ dňa 30. 10. 2007 medzi 21.30 hod. až 22.00 hod. porušil svoju pracovnú povinnosť riadne strážiť objekt odporcu a nekontroloval vjazd motorovej rezačky so zapnutým majákom, hoci bol vedúcimi zamestnancami odporcu upozornený na potrebu zvýšenej kontroly vstupu do areálu spoločnosti, vzhľadom na to, že pri vstupe dočasne nebola namontovaná brána; 2/ navrhovateľ dňa 1. 11. 2007 nenastúpil do nočnej služby bez akéhokoľvek ospravedlnenia a 3/ dňa 2. 11. 2007 sa zmocnil a zničil odporcovi patriaci originál listiny, ktorej obsahom bola dohoda o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. Súd prvého stupňa skúmal osobitne každý z troch vymedzených skutkov, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ vo všetkých troch skutkoch, vymedzených v okamžitom skončení pracovného pomeru, porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom : V prípade prvého skutku mal súd prvého stupňa zo svedeckých výpovedí T., N.. G., N.. W.Š. a z písomných upozornení odporcu dvoch pracovníkov I. S. H. C. J.W. za preukázané, že navrhovateľ mal nočnú smenu dňa 30. 11. 2007, kedy pracovník odporcu N.. W.G. v nočných hodinách doviezol do areálu odporcu vyrezávačku so zapnutým majákom a osvetlením, pričom navrhovateľ tento príchod mechanizmu do areálu nezaregistroval, nevyšiel z vrátnice, a to napriek tomu, že v tom čase bol na potrebu zvýšenej kontroly upozornený z dôvodu, že odporca vtedy nemal riadne zabezpečený vstup do areálu. Z výpovedí svedkov Š.W., K. mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ pokiaľ by dával pozor a sledoval by okolie z vrátnice, musel by vidieť prichádzajúci mechanizmus so zapnutým majákom bez ohľadu na to, či okolo areálu odporcu prejde vlak alebo nie. Okrem toho bol na vrátnici namontovaný monitorovací systém s kamerami a navrhovateľ tak mohol sledovať celý priestor areálu odporcu od vstupnej brány. V prípade druhého skutku navrhovateľ bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpil dňa 1. 11. 2007 do služby, čo odporca vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu prvostupňový súd mal z výpovedí svedkov Š., L.Á., U. H. K. za preukázané, že u odporcu na vrátnici bol vždy rozpis služieb k prvému dňu v mesiaci; s rozpisom služieb problém nebol, strážnici vždy vedeli, ako budú mať smeny. Pokiaľ nastala nejaká zmena v rozpise, vždy im bolo oznámené, kedy majú do služby nastúpiť. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania v prípade druhého skutku dospel k záveru, že navrhovateľ vedome, potom ako sa pôvodne dohodol na rozviazaní pracovného pomeru s odporcom dohodou, ktorú aj podpísal, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí T., N.. G., N.. W. i samotného navrhovateľa, nenastúpil dňa 1. 11. 2007 na svoju smenu, čo aj oznámil pracovníkovi odporcu ( telefonátom so svedkami K. H. T. ). V prípade tretieho skutku odporca dňa 2. 11. 2007 sa v priestoroch kancelárie odporcu zmocnil originálu listiny, ktorej obsahom bola dohoda o skončení jeho pracovného pomeru u odporcu k 31. 12. 2007, ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí T. T., N.. G.W. H. N.. W., keď navrhovateľ tvrdil, že nemá k dispozícii kópiu dohody. Originál následne N.. G. vytrhol z ruky, roztrhal ho na malé kúsky, tieto si vložil do vrecka nohavíc a povedal „a je“. Uvedený skutok navrhovateľa tiež vyplynul z obsahu priestupkového spisu Obvodného úradu v Malackách č. 236/1210/2008, na ktorom bol priestupok prejednaný dňa 17. 3. 2008. Navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bolo uložené pokarhanie. Prvostupňový súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 2. 11. 2007 je platné ohľadom všetkých troch skutkových dôvodov, ktoré odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 68 ods. 1 písm.b/ Zák. práce. O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil právo rozhodnúť samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p. ). Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že nedostatočne a nepresne zistil skutkový stav veci, tento nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s povinnosťou zamestnávateľa podľa § 74 Zák. práce prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru vopred, t.j. ešte pred jeho doručením, so zástupcami zamestnancov, ani s navrhovateľom. Nerešpektovanie tejto povinnosti postihuje § 74 Zák. práce neplatnosťou právneho úkonu, preto navrhovateľ trvá na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ním je neplatné. Rovnako zotrval na svojom názore, že okamžité skončenie pracovného pomeru podpísala za odporcu neoprávnená osoba - pracovníčka odporcu T. T. - ktorá nebola na takýto úkon splnomocnená, keď listina o jej splnomocnení bola odporcom podpísaná dodatočne, antidatovaná a predložená súdu po tom, ako navrhovateľ pred súdom predniesol svoj názor o právnej nespôsobilosti tejto pracovníčky podpisovať právne úkony tohto druhu. Predložené plnomocenstvo, na základe ktorého mala konať T. T., je tiež nekonkrétne, neurčité a nie je špecifikované na ukončovanie pracovných vzťahov. Navrhovateľ zdôraznil, že svoje pracovné povinnosti si celý život vždy vzorne plnil, bol považovaný za svedomitého a zodpovedného pracovníka, so zamestnávateľom mal vždy korektné vzťahy a počas pracovného pomeru u odporcu nebol nikdy z jeho strany ústne a ani písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou rozdielneho dátumu vzniku jeho pracovného pomeru u odporcu a nevenoval pozornosť ani zisteniu jeho skutočnej pracovnej pozície. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 14. 11. 2005, na základe ktorej navrhovateľ u odporcu pracoval od 1. 1. 2006 na pracovnej pozícii pomocné a údržbárske práce. Odporca však zavádzal súd tvrdením, že navrhovateľovi vznikol pracovný pomer až 2. 1. 2006 a že pracoval na pozícii vykonávanie strážnej služby, pomocné a údržbárske práce. Navrhovateľ dodal, že podpis na pracovnej zmluve zo dňa 14. 11. 2005 so vznikom pracovného pomeru dňa 2. 1. 2006 nie je jeho - navrhovateľa a tiež že v tejto verzii pracovnej zmluvy chýba i ustanovenie bodu 10. Navrhovateľ vo svojom odvolaní k prvému skutku, ktorým mal porušiť pracovnú disciplínu dňa 30. 10. 2007 tým, že počas nočnej služby v čase medzi 21.30 až 22.00 hod. nepostrehol, že N.. W.G. vošiel do areálu s rezačkou so zapnutým majákom, ktorá zostala v ten deň na poli, uviedol, že z okna vrátnice a ani zo vstupu do vrátnice nevidieť na vstupnú bránu do areálu, rovnako nie je vidieť ani na prístupovú cestu k areálu a pre hluk z prechádzajúcich vlakov nepočuť prichádzajúce motorové vozidlá, resp. pracovné stroje. V čase od 20.00 hod. do 22.00 hod. prejdú železničnou stanicou Závod celkom 3 osobné vlaky, jeden medzinárodný rýchlik a 3 až 4 nákladné vlaky, čo potvrdili aj súdom vypočutí svedkovia L., U. H. Š.. Prvostupňový súd však na zdôvodnenie svojho rozhodnutia použil len časť svedeckých výpovedí Š. H. K., aj to značne upravených, čo navrhovateľ považuje za neprípustné. Aj svedok Š. H. K. potvrdili, že nie za každých okolností zo strážnej miestnosti je vidieť prichádzajúci mechanizmus, že strážnik by musel stáť pri okne a sledovať okolie, avšak musel by v takom postoji zotrvať nepretržite počas 12- hodinovej smeny, čo je nereálne. Súd vychádzal z nikým nepotvrdenej informácie, že kamerový systém bol na vrátnici v stredisku zabudovaný v októbri 2007, čo ale nie je pravda, tento sa tam zabudoval až na konci roka 2008. K druhému skutku, podľa ktorého porušil pracovnú disciplínu závažne tým, že sa nevhodne, neslušne a hrubo správal k pracovníčkam odporcu a toto jeho správanie odporca považuje za ďalšie porušenie pracovnej disciplíny, navrhovateľ uviedol, že nekričal, nepoužil žiaden vulgarizmus, len opakovane zdôrazňoval, aby sa pri svojej práci držali paragrafov. Ako T. T. tak aj N.. G.Á. potvrdili v rámci priestupkového konania, že navrhovateľ nepoužil žiaden vulgárny výraz, len na ne kričal, aby sa držali paragrafov. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že bol dňa 31. 10. 2007 uvedený do omylu, keď mu bolo N.. W. ústne oznámené, že mu dáva výpoveď a na to mu T.G. T. boli predložené listiny, ktoré si nemohol prečítať, nakoľko pri sebe nemal okuliare na čítanie a ani s ich obsahom nebol oboznámený, preto ich nepodpísal. Naviac, keď doma predmetnú listinu nemohol nájsť, vrátil sa dňa 2. 11. 2007 k odporcovi s tým, aby mu tieto listiny predložil opätovne, no keď zistil, že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru požadoval zjednanie nápravy, pretože s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru nesúhlasil. T. T. mu povedala, že výpoveď z pracovného pomeru pripraví, avšak keď sa dostavil k prevzatiu výpovede, čakalo ho okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom nebol vymedzený žiadny skutok, ale obsahoval nárok na dvojmesačné odstupné. Navrhovateľ zdôraznil, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2. 11. 2007, ktoré odporca predložil prvostupňovému súdu a z ktorého súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, on, navrhovateľ nikdy nevidel, nečítal, nebolo mu nikdy predložené na podpis a teda ho ani nikdy neodmietol prevziať. Zotrval na svojom stanovisku, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vypracované odporcom dodatočne. I okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12. 11. 2007, ktoré mu odporca zaslal poštou, má také právne vady, že je neplatné. K tretiemu skutku, podľa ktorého dňa 1. 11. 2007 nenastúpil do nočnej služby, pričom túto absenciu vopred a ani následne nijako neospravedlnil, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že tento dôvod považuje za účelovo vykonštruovaný. Trval na tom, že nevedel, že má 1. 11. 2007 službu, že rozpis služieb na mesiac november 2007 mu v posledný októbrový deň nebol známy, v sídle odporcu nebol vyvesený a ani ho od odporcu nikto neinformoval, že dňa 1. 11. 2007 má mať nočnú službu. Svedok K. mu dňa 1. 11. 2007 telefonicky oznámil o 18.15 hod., že vraj má službu, na čo mu navrhovateľ odpovedal, že o tom nevie, že mu to nikto nedal vedieť, že práve nie je doma, že je odcestovaný v Bratislave na návšteve hrobov a teda že do služby nemôže nastúpiť. Záznam, ktorý spísala N.. G. s G. K., že ho mal striedať v ten deň v Závode, je zámerne nepresný. Potvrdzuje to svedecká výpoveď K. pred súdom prvého stupňa, z ktorej vyplýva, že on osobne na stredisku Závod nikdy neslúžil a teda ho navrhovateľ nemohol striedať. Súd prvého stupňa však bral do úvahy len písomné prehlásenie spísané odporcom. Poukazoval tiež na svedecké výpovede L. H. U., tiež Š., ktoré potvrdzujú, že sa u odporcu stávalo, že v posledné dni mesiaca nebol známy rozpis služieb na nasledujúci mesiac, kedy sa im nechával odkaz zväčša telefonicky pani T., kto má prvé dni v mesiaci službu. Navrhovateľ v odvolaní trval na tom, že v jeho prípade sa tak koncom októbra 2007 a ani 1. 11. 2007 nestalo a preto nie jeho zavinením, opomenutím alebo úmyselným konaním v ten deň nenastúpil do služby. Aj N.. G.W. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že rozpisy služieb sa vyhotovovali na posledný deň v mesiaci a práve v mesiaci október 2007 ešte v posledný deň tento rozpis nebol. Aj svedok Studenič vo svojom písomnom prehlásení zo dňa 8. 4. 2011 potvrdzuje, že dňa 1. 11. 2007 rozpísané smeny na mesiac november neboli. Navrhovateľ argumentoval tiež tým, že podľa § 90 ods. 9 Zák. práce je zamestnávateľ povinný rozvrhnutie pracovného času oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. I z rozpisov služieb, ktoré sú založené v spise, nie je zrejmé, ako budú zadelené služby, neopakujú sa žiadne pravidlá, žiadny zaužívaný systém alebo rozpoznateľný kľúč. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že v ani jednom z uvedených skutkov sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. K odvolaniu pripojil fotokópiu prehlásenia Y. U. zo dňa 8. 4. 2011. Na odvolanie navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí považuje odporca za správne, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 2. 11. 2007, je platné ohľadom všetkých troch skutkových dôvodov, ktoré odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tieto porušenia boli v konaní preukázané výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi. Námietka navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporca neprerokoval vopred so zástupcami zamestnancov označil odporca za irelevantnú, nakoľko u odporcu nebol zriadený inštitút zástupcu zamestnancov. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 2 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom doplnil dokazovanie písomným oznámením zo dňa 3. 2. 2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11. 2007 ), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Ako na to už poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti : okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov ( § 74 Zák. práce ). Pre platné skončenie pracovného pomeru zákon vyžaduje, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. V danom prípade v liste odporcu zo dňa 2. 11. 2007 ( č.l. 110 spisu ) označenom ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ boli všetky tri skutkové dôvody vymedzené natoľko konkrétne ( časovo ako aj popisom samotného konania či nekonania navrhovateľa ), že obsah tohto listu nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, v čom odporca videl naplnenie zákonného dôvodu ( dôvodov ), pre ktoré sa rozhodol s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer. Fakt, že odporca v liste zo dňa 2. 11. 2007 uviedol nesprávne ustanovenie príslušného paragrafu, totiž § 63 písm.e/ Zák. práce, namiesto správneho § 68 ods. 1 písm.a/ Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11. 2007 ) nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko znenie tohto listu, obsahujúceho okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom nespôsobuje pochybnosti o tom, z akého dôvodu a akým spôsobom chce pracovný pomer s navrhovateľom skončiť. Listom zo dňa 12. 11. 2007, doručeným navrhovateľovi dňa 13. 11. 2007, odporca navrhovateľovi nedal okamžité skončenie pracovného pomeru; okamžité skončenie pracovného pomeru dal odporca navrhovateľovi listom zo dňa 2. 11. 2007 ( ktorý však navrhovateľ dňa 2. 11. 2007 odmietol prevziať ); táto skutočnosť napokon jednoznačne vyplýva zo samotného listu odporcu zo dňa 12. 11. 2007. Pokiaľ ide o samotné dôvody, v ktorých videl odporca porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu je jednou zo základných povinností zamestnanca, ktorá vyplýva z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi ( ust. § 81 Zák. práce ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity ( závažné porušenie ) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( § 68 ods. 1 písm.b/ a § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce ). Zákonník práce tieto pojmy nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Po zohľadnení individuálnych znakov konania navrhovateľa dospel odvolací súd k totožnému záveru, ako prvostupňový súd, t.j. že každé jedno z troch odporcom uvedených dôvodov skončenia pracovného pomeru spĺňa podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Podľa § 74 Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11. 2007 ) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatych kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Navrhovateľ v odvolaní o.i. namietal, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov, čo má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže z obsahu spisového materiálu nevyplývala skutočnosť, že sa súd prvého stupňa s touto hmotnoprávnou podmienkou skončenia pracovného pomeru v potrebnom rozsahu zaoberal, odvolací súd doplnil dokazovanie tým, že zisťoval, či v rozhodnom období, t.j. ku dňu 2. 11. 2007, bola u odporcu zriadená odborová organizácia zamestnancov, resp. iná forma zástupcu zamestnancov, pričom z písomného oznámenia zo dňa 3. 2. 2015 zistil, že takéto zastúpenie zamestnancov u odporcu ku dňu 2. 11. 2007 zriadené nebolo. V cit. ust. § 74 Zák. práce sú bližšie vymedzené práva a povinnosti zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zamestnanci majú právo, nie však povinnosť, zriadiť si na ochranu a výkon niektorých svojich práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov svojich zástupcov zamestnancov. Zamestnancov nemožno ani nútiť, aby sa združili do odborov, zvolili si zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka proti ich vôli. Zamestnávateľ je iba povinný činnosť zástupcov zamestnancov vo svojom podniku umožniť a poskytnúť im predpísanú súčinnosť. Pokiaľ však zamestnanci svoje práva nevyužijú a u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, potom nemožno trvať na splnení hmotnoprávnej podmienky, spočívajúcej v prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru ( alebo výpovede ); splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky je v takom prípade objektívne nemožné a neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru ( alebo výpovede ) so zástupcami zamestnávateľa v zmysle § 74 Zák. práce nevedie k neplatnosti právneho úkonu. Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal nezrovnalosťami v jeho pracovnej zmluve ( rozdielne dátumy vzniku pracovného pomeru, tiež kópia pracovnej zmluvy s chýbajúcim čl. 10 ). Uvedené nezrovnalosti sú však pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom irelevantné; niet pochýb o tom, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol a vzhľadom na predmet sporu je bez významu, či od 1. 2. 2007, alebo od 2. 1. 2007; ani chýbajúci čl. 10 na jednom z vyhotovení pracovnej zmluvy navrhovateľa nemá pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa žiadny význam ( navyše sa odvolací súd domnieva, že čl. 10 na predmetnej fotokópii pracovnej zmluvy chýba len z dôvodu nesprávneho vyhotovenia tejto fotokópie - posunutím papiera s textom na prvej strane pracovnej zmluvy tak, že nebol prefotený celý text prvej strany ). Neopodstatnená je aj námietka navrhovateľa o údajnom antidatovaní plnomocenstva vystaveného odporcom pre T. T., z ktorého dôvodu navrhovateľ tvrdí, že okamžité skončenie pracovného pomeru podpísala neoprávnená osoba. Ako vyplýva z obsahu splnomocnenia ( č.l. 274 spisu ), bolo dňa 8. 10. 2007 vystavené konateľom odporcu H. G. pre T.G. T., a to v pracovno-právnych vzťahoch ( t.j. aj na ich ukončovanie ), pri uzatváraní pracovných zmlúv ako aj ich následných dodatkov. Na zadnej strane tohto splnomocnenia sa nachádza osvedčenie pravosti podpisu konateľa odporcu H. G., o tom, že danú listinu ( splnomocnenie ) vlastnoručne podpísal na notárskom úrade Y.. N. I. v Malackách. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 854710/2007. Osvedčenie pravosti podpisu je datované dňom 8. 10. 2007, t.j. v rovnaký deň, v ktorý bolo vystavené splnomocnenie pre T. T., ktorá je podpísaná ako oprávnená osoba na okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľovi. Z uvedeného plynie, že splnomocnenie nebolo vystavené dodatočne, nebolo antidatované a oprávňovalo splnomocnenú osobu T. T. ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa týkajúce sa vyhodnotenia jednotlivých skutkov ako dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, odvolací súd k nim uvádza : argumentácia navrhovateľa o tom, že nemohol počas nočnej služby dňa 30. 10. 2007 spozorovať, že N.. W.Í. priviezol rezačku so zapnutou svetelnou aj zvukovou signalizáciou ( maják ), nakoľko z vrátnice nevidno na bránu, cez ktorú vozidlá vchádzajú do areálu ani na časť areálu a zvukovú signalizáciu nepočuť kvôli prechádzajúcim vlakom na blízkej vlakovej trati, neobstojí. Ako uviedol svedok G. K.N. na pojednávaní dňa 26. 6. 2012 ( č.l. 278 spisu ), na vrátnici už v čase, kedy u odporcu pracoval navrhovateľ, bol namontovaný kamerový systém, t.j. navrhovateľ počas nočnej služby na monitore videl zábery z kamier - celého dvora aj vstupnej brány. Ako plynie z obsahu zápisnice, navrhovateľ na toto tvrdenie svedka na uvedenom pojednávaní nereagoval - nenamietal výpoveď svedka v tomto smere. Navyše ďalší svedok - N.. W. - na pojednávaní dňa 9. 6. 2011 ( č.l. 159 spisu ) vypovedal, že keď priviezol na poli zabudnutú rezačku dňa 30. 10. 2007 medzi 21.00 až 22.00 hod. do areálu odporcu ( v čase nočnej služby navrhovateľa ), bolo úplné ticho, t.j. príjazd rezačky nemohol byť prehlušený napr. prechádzajúcim vlakom. Navrhovateľ sa v prípade druhého skutku - nenastúpenia do nočnej služby dňa 1. 11. 2007 - bránil poukazovaním na to, že údajne odporca nezabezpečil rozpis služieb na mesiac november 2007, takže o tom, že mal mať nočnú službu nevedel. Aj túto obranu navrhovateľa odvolací súd považuje za účelovú, nakoľko v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že rozpis služieb na mesiac november 2007 bol na pracovisku Závod vyvesený, navyše traja pracovníci, medzi ktorých patril aj navrhovateľ, sa pravidelne striedali, takže vedeli, v akom poradí po sebe majú na nočné služby nastúpiť. Navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia pripojil k svojmu odvolaniu kópiu písomného prehlásenia Y. U.H. zo dňa 8. 4. 2011 o tom, že rozpis služieb na mesiac november 2011 nebol k dispozícii ( č.l. 301 spisu ). Avšak ten istý Y. U. ( a podobne aj svedkovia Š., K. ) ako svedkovia na pojednávaní potvrdili, že rozpis služieb na mesiac november 2007 bol vyhotovený a vyvesený k 1. 11. 2007, takže títo pracovníci - a teda aj navrhovateľ - vedeli, ktorý z nich má kedy nastúpiť na nočnú službu. Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa o tom, že sa ani dňa 2. 11. 2007 nedopustil žiadneho takého konania, za ktoré by odporca s ním mohol dôvodne skončiť pracovný pomer okamžite, keď poukazoval na to, že sa voči pracovníčkam odporcu T. H. G. nesprával vulgárne, nevhodne či neslušne. Navrhovateľ však v tomto prípade skutkové okolnosti jeho konania dňa 2. 11. 2007 - ktoré odporca opodstatnene vyhodnotil ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom - vedome zľahčuje tým, že ich redukuje len na otázku jeho ( nevhodného ) verbálneho správania v uvedený deň, keď zámerne opomína svoje faktické konanie, spočívajúce v tom, že sa zmocnil originálu listiny o ukončení jeho pracovného pomeru s odporcom dohodou tak, že ho vytrhol N.. G.N. z ruky a následne ho zničil tým, že tento dokument roztrhal. Napokon aj z listu odporcu zo dňa 12. 11. 2007, adresovanom navrhovateľovi ohľadom tohto skutku vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom v tomto prípade nebolo len nevhodné, neslušné a hrubé správanie navrhovateľa voči vyššie označeným pracovníčkam odporcu, ale tiež jeho konanie - zmocnenie sa listiny a jej roztrhanie. Navrhovateľ vyššie opísanými skutkami závažne porušil pracovnú disciplínu ( a to v každom jednom z troch popisovaných skutkov samostatne ) tým, že sa v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami nedostavil do práce a nebol k dispozícii odporcovi ako zamestnávateľovi na plnenie svojich pracovných úloh ( nedostavil sa na nočnú službu ), ďalej tým, že nepracoval zodpovedne a riadne ( počas nočnej služby si nesplnil riadne povinnosť strážiť objekt a areál odporcu ) a konal proti oprávnenému záujmu zamestnávateľa, keď zničil listinu o ukončení svojho pracovného pomeru s odporcom dohodou a nevhodne sa správal voči dvom ďalším zamestnankyniam odporcu ( kričal na ne ). Svojím konaním tak navrhovateľ ohrozil plnenie úloh odporcu, ako aj jeho majetok, tiež rušivo zasiahol do vzájomných vzťahov s inými zamestnancami na pracovisku. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec tiež správne právne posúdil. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.