Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/315/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408217334 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1408217334.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky č. 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast. Mgr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou v Bratislave, Mudrochova 13, proti odporkyni: Ľ. C., bytom J., W. J. XX, v konaní o zaplatenie 115,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislave IV v Bratislave zo dňa 7. novembra 2012, č. k. 5C/149/2009-123, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 7. novembra 2012, č. k. 5C/149/2009-123 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 115,15 Eur, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 % zo sumy 17,36 Eur od 21.09.2008 až do zaplatenia a zo sumy 97,79 Eur od 21.10.2008 do zaplatenia, najmenej však 0,83 Eur za každý začatý mesiac omeškania a zároveň zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Tiež bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 146,06 Eur, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa na zaplatenie 115,15 Eur, ktoré bola odporkyňa povinná platiť, ako nájomníčka družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ulici W. J. Č.. XX E. J.. Išlo o zálohové platby nájomného za obdobie od januára do novembra 2008, podľa predpisov navrhovateľa v mesiacoch január až jún 2008, mesačne vo výške 2.843,- Sk, v mesiacoch júl až október mesačne po 2.946,- Sk a v mesiaci november 2008 v sume 3.160,- Sk (spolu 32.002,- Sk). Keďže navrhovateľka na zálohových platbách zaplatila sumu 28.533,- Sk, k úhrade zostala suma 3.469,- Sk, t. j. žalovaná suma vo výške 115,15 Eur, ktorú odporkyňa nezaplatila. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.07.2011, č. k. 15Co/402/2010-60 zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 23.06.2010, pod č. k. 5C/149/2009-45 a súd prvého stupňa po vykonaní a doplnení dokazovania, v intenciách uznesenia odvolacieho súdu poukázal na ust. § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 697 a ust. § 871 ods. 1 Obč. zák., pričom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, pretože právny základ nároku navrhovateľa existuje na základe nájomného vzťahu medzi navrhovateľom, ako vlastníkom bytu a odporkyňou, ako nájomníčkou bytu. Poukázal na to, že tento nájomný vzťah vznikol ešte na základe rozhodnutia predstavenstva SBD Bratislava IV uznesením č. 78-8/V/1988, zo dňa 31.05.1988 o pridelení družstevného bytu odporkyni, ako členke družstva. Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu odporkyne trvalo aj ku dňu 01.01.1992, kedy sa v zmysle ust. § 871 ods. 1 Obč. zák. zmenilo na nájomný vzťah, pričom táto zmena nastala zo zákona a nevyžadovala si žiaden ďalší úkon, ako napríklad uzavretie novej nájomnej zmluvy k predmetnému bytu. Pretože v zmysle ust. § 871 ods. 1 Obč. zák. priamo zo zákona sa právo nájmu bytu, ktorého obsahom bola aj povinnosť uhrádzať nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu, menilo dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. na nájom, nájomníčka bytu bola povinná podľa § 696 ods. 1, 2 Obč. zák. plniť si svoje povinnosti voči navrhovateľovi, ako vlastníkovi bytu. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že na základe vyúčtovania odporkyňa nezaplatila časť zálohovej platby za mesiac september 2008 vo výške 523,- Sk a zálohu za mesiac október 2008 vo výške 2.946,- Sk, celkom vo výške 3.469,- Sk (115,15 Eur). Predpis mesačnej zálohovej platby bol vlastníkom bytu spracovaný na základe výpočtového listu správcu C. D. - správa objektov DNV s tým, že k stanovenej výške predpisu správcu vo výške 2.814,- Sk boli navrhovateľom pripočítané položky, ako bola anuita, daň a spracovateľský poplatok, celkom vo výške 132,- Sk a táto zálohová úhrada za užívanie predmetného bytu bola splatná pre odporkyňu od 01.07.2008 vo výške 2.946,- Sk, ktorý predpis odporkyňa osobne prevzala dňa 28.07.2008. Súd prvého stupňa námietku odporkyne, že navrhovateľ si nedôvodne účtuje pohľadávky, ako je anuita, daň a spracovateľský poplatok, mal za neoprávnenú, pretože navrhovateľ, ako vlastník bytu, má nárok žiadať od nájomcu uhradiť skutočné náklady, ktoré má v súvislosti s užívaním predmetného bytu odporkyňa a tieto náklady je potrebné kvalifikovať ako skutočné náklady. Zdôraznil, že odporkyňa, ako nájomníčka, je v právnom vzťahu s navrhovateľom, ako prenajímateľom a navrhovateľ, ako vlastník bytu, je v právnom vzťahu od 01.07.2004 so správcom C. D., správa objektov DNV obytného domu na ulici W. J. Č.. XX/XX E. J., a to na základe zmluvy o výkone správy i napriek tomu, že zmluvu navrhovateľ nepodpísal, ale je platná a účinná, pretože bola schválená väčšinou vlastníkmi bytom, a preto je záväzná pre navrhovateľa. Keďže odporkyňa sa splnením peňažného dlhu dostala do omeškania, súd ju zaviazal na zaplatenie poplatku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že jeho návrh v celom rozsahu zamietne a zároveň, aby jej priznal náhradu trov konania. Zároveň žiadala, aby odvolací súd pripustil dovolanie v predmetnej veci, vzhľadom na povahu právneho problému a skutočnosť, že ide o opakované plnenia. V odôvodnení poukázala na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nekonal v intenciách odvolacieho súdu, vec neposúdil správne po právnej stránke, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvislosti s ust. § 871 Obč. zák. v tom smere, že nie je potrebná nájomná zmluva z dôvodu, že toto ustanovenie je všeobecné transformačné ustanovenie, za účelom zachovania doterajším užívateľom bytov, ktorí by sa s rušením užívacieho práva osobného užívania bytu ocitli na ulici. Preto táto zmena nastala priamo zo zákona, a aby takáto zmena platila, nebol potrebný žiaden ďalší úkon. Pre výkon tohto užívacieho práva bolo potrebné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym. Pokiaľ pri štátnych bytoch forma, ktorou sa vykonávalo právo osobného užívania bytu, bola v rovine majetkovoprávnej zhodnou so súčasnou formou nájmu, nie však s formou práva osobného užívania bytov v prípadoch bývalých družstevných bytov. Preto v zmysle zákona č. 432/1992 bolo uložené družstvám vysporiadanie majetkových vzťahov tak, aby zosúladili svoje dovtedajšie vnútorné právne predpisy a pomery s novou legislatívou. Mala za to, že právo osobného užívania bytu nie je totožné s nájmom, pričom ide o odlišné majetkovoprávne pomery a postavenie účastníkov, a preto nájomná zmluva je potrebná, inak sa nemôže realizovať nájomný vzťah. Užívatelia družstevných bytov mali práva a povinnosti, totožné s právami a povinnosťami dnešných vlastníkov bytov a bytových domoch. Dnes sú v právnom postavení nájomcov bytov v bytovom dome vlastníkov bytov. Tvrdenie, že nie je potrebná nová nájomná zmluva je zmätočné, pretože pri bývalých družstevných bytoch žiadna nájomná zmluva nikdy neexistovala. Ust. § 871 ustanovuje len zmenu užívacieho práva, nie ustanovenia o jeho výkone. Tie sú predmetom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme. Pre výkon nájmu bytu zákon predpisuje formu, ktorou je nájomná zmluva s jej zákonom predpísanými náležitosťami, ktorá nájomná zmluva nezakladá len právo na užívanie bytu, ale sa ňou realizuje nájomný vzťah, zakladajú sa záväzky, pričom zákon predpisuje, že musí obsahovať i výšku nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob výpočtu podľa § 866. Nájomca má preto povinnosť platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy. Neuzavretím nájomnej zmluvy nevzniká vlastníkovi právo na požadovanie akýchkoľvek úhrad a v akejkoľvek výške. Ak si navrhovateľ tým, že obíde zákon a nezabezpečí si nájomnú zmluvu, môže požadovať úhrady od nájomcu, aké chce a na základe čoho chce. Preto je takýto úkon podľa § 39 a ust. § 40 Obč. zák. neplatný. Preto vyčíslená žalovaná suma nie je odvodená od zákonných plnení nájomcu a od právneho základu, ktorý predpisuje zákon. Jedná sa o predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, ktorý však označením ani svojim obsahom nezodpovedá právnemu základu, ktorý zákon predpisuje pre nájom. V danom prípade ide o zákonné plnenie vlastníka bytu v bytovom dome, ktoré vyplývajú z vlastníctva majetku v súlade s ust. § 3 ods. 2, § 10, § 5 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov. Zároveň odporkyňa uviedla, že tvorba FÚO nesúvisí s nákladmi, spojenými s užívaním bytu, ale s majetkom vlastníka. Jedná sa o náklady na údržbu domu a jeho modernizácie a peniaze z FÚO sa nesmú používať na údržbu bytov. Vymáhaním týchto úhrad od odporkyne, ako nájomkyne, sa porušuje zákon. Iná by bola situácia, ak by bola uzavretá nájomná zmluva s odporkyňou, kde by došlo k dohode záväzku odporkyne ako nájomkyne, že sa bude podieľať určitou mierou a spôsobom v zmluve dohodnutým na tvorbe FÚO, t. j. napr. s poistením domu, s platením dane z nehnuteľnosti, so splácaním úveru vlastníka (anuita) a všetkými podstatnými nákladmi, ktoré nesúvisia s užívaním bytu. Poprela, že by náklady, ktoré spôsobili vykazovaný dlh, boli nákladmi, ku ktorým dochádza v súvislosti s užívaním bytu. Pokiaľ navrhovateľ odvíja dlžnú sumu na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, tak navrhovateľ neuvádza na základe akého právneho predpisu ho vyhotovil. Uvádza sa v ňom, že je vypracovaný na základe podkladov správcu, ale nájomca nemá žiaden nájomný vzťah so správcom. Tento doklad by bol správny, ak by bol vypracovaný na základe správcu, ale v súlade s nájomnou zmluvou, ktorá však neexistuje. Požadovaná dlžná čiastka nie je odvodená od výšky úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu a ani nie je odvodená od záväzku nájomcu voči vlastníkovi, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Je svojvoľným započítaním zákonných plnení vlastníka, ktoré nie sú nákladmi spojenými s užívaním bytu, vyčíslený dlh sa netýka nájomcu. Predpisy mesačných zálohových platieb vypracováva správa pre vlastníkov, a to v súlade so zákonom číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov, na základe zmluvy o výkone správy, pričom súčasťou zálohových predpisov sú aj plnenia súvisiace s užívaním bytu. Predpis mesačných zálohových platieb je záväzný pre vlastníka na základe zmluvy o výkone správy, nie pre nájomcu, pričom správca je v právnom vzťahu iba s vlastníkom, nie s nájomcom. Mala za to, že súd rozhodol v prospech navrhovateľa na základe skutočností, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporkyne v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vec právne správne posúdil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe rozhodnutia predstavenstva SBD zo dňa 31.05.1988, uznesením číslo 78-8/V/1988 o pridelení družstevného bytu odporkyni, ako členke družstva. Zároveň poukázal na ust. § 871 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého sa právo osobného užívania družstevného bytu zmenilo na nájomný vzťah. Táto zmena nevyžadovala vykonanie žiadneho ďalšieho úkonu, t. j. uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Nakoľko právo osobného užívania bytu sa dňom účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom, mal za to, že odporkyňa, ako nájomníčka bytu, je povinná podľa § 696 ods. 1, 2 Obč. zák. plniť si svoje povinnosti voči navrhovateľovi, ako vlastníkovi bytu a uhrádzať mu mesačné poplatky, spojené s užívaním bytu a tiež vzniknuté nedoplatky. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s námietkou odporkyne, že navrhovateľ si nedôvodne účtuje i tzv. anuitu, daň a spracovateľský poplatok, keď námietku odporkyne považoval za neoprávnenú z dôvodu, že navrhovateľ, ako vlastník bytu, má nárok žiadať od nájomcu uhradiť skutočné náklady v súvislosti s užívaním bytu a tieto náklady bolo potrebné kvalifikovať ako skutočné náklady. Zároveň zdôraznil, že odporkyňa je v právnom vzťahu s navrhovateľom, ako prenajímateľom vlastníka bytu a navrhovateľ, ako vlastník bytu, je v právnom vzťahu od 01.07.2004 so správcom C. D., správa objektov DNV, a to na základe zmluvy o výkone správy z dôvodu, že i keď zmluvu o výkone správy navrhovateľ nepodpísal, táto bola schválená väčšinou vlastníkmi bytov, a preto je záväzná i pre samotného navrhovateľa. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné a úhradu za služby (plnenia) spojené s užívaním bytu, vo výške na neho pripadajúceho podielu skutočných nákladov, ako aj poplatky za výkon správy. Súčasťou nájomného je tiež príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a vchodu. Splatnosť nájomného sa riadi stanovami bytového družstva, pričom nájomné a záloha na plnenia, spojené s užívaním bytu, sa spravidla platí mesačne vopred, najneskôr do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Rozdiel medzi zaplatenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za kalendárny rok vyúčtuje družstvo s jednotlivými užívateľmi (nájomcami) bytov, najneskôr do príslušného 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Samotnú výšku nájomného a zálohovej platby na plnenia spojené s užívaním bytu účtuje predstavenstvo družstva. Výšku príspevku do fondu opráv určí predstavenstvo v súlade s platným rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v nebytovom dome. Výšku poplatku za výkon správy schvaľuje predstavenstvo družstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že stavebné bytové družstvo je oprávnené účtovať všetky skutočné náklady v plnej výške a nielen nutné náklady, medzi ktoré je potrebné považovať i ďalšie poplatky, anuitu, daň z nehnuteľnosti, spracovateľský poplatok, ktorú sumu navrhovateľ premietol do predmetových mesačných zálohových úhrad za užívanie bytu pre odporkyňu. I tieto položky bola odporkyňa povinná uhradiť. V priebehu prvostupňového konania navrhovateľ uviedol, že i keď nepodpísal zmluvu o výkone správy číslo 16/2004, i napriek tomu bol povinný zo zákona pristúpiť k tejto zmluve a rešpektovať ju, pretože bola podpísaná väčšinou vlastníkov bytov. Práve súčasťou tejto zmluvy o výkone správy bol aj výpočtový list, ktorým správca stanovuje mesačný predpis úhrad, spojených s užívaním bytu č. XX, ktorého nájomníčkou je odporkyňa na základe výpočtov uvedených vo výpočtovom liste spracovanom správcom, navrhovateľ, ako vlastník, spracováva predpis mesačnej zálohovej úhrady pre svojho nájomcu, ktorý doručuje nájomcovi a v ňom si započítava jednotlivé položky. Nejde preto o svojvoľné započítanie zákonných plnení vlastníka, pretože sa jedná o náklady spojené s užívaním bytu, keďže v priebehu prvostupňového konania sama odporkyňa uviedla, že zálohové platby uhrádzala len v takej výške, ako uznala ona za vhodné a zároveň tieto zálohové platby uhrádzala nepravidelne, pričom na základe vyúčtovania bolo preukázané, že odporkyňa nezaplatila časť zálohovej platby za mesiac september 2008 a zálohovú platbu za mesiac október 2008, celkom dlh vo výške 3.469,- Sk (115,15 Eur), správne súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu uhradiť žalovanú sumu, vrátane poplatku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky, podľa § 153 ods. 3 a 4. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre týchto súdov nie je ustálený alebo aj odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. V danej veci však nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, tak ako je vyššie uvedené, a preto odvolací súd dovolanie navrhované odporkyňou v danej veci nepripustil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si v odvolacom konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.