Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200909 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1409200909.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: AVA Bratislava spol. s r.o., Staré Grunty 61, Bratislava, IČO: 31 345 760, zastúpený JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, Nám. Slobody 10, Bratislava proti odporcom: 1/. G.. G. F., W. X. X, W., štátny občan SR, 2/ G.. O. D.Á., W. O. XX, W., štátna občianka SR, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Grösslingova 51, Bratislava, IČO: 35 918 187, o zaplatenie sumy 3.388,30 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8.10.2013, č.k. 25C/172/2010-145, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.388,30 euro s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol a deklaroval, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo vecí samej (§ 151 ods.3 O.s.p.). Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods.1,2, § 100 ods.1, § 107 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník„) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ ako predávajúci a zhotoviteľ a odporcovia v 1/ a 2/ rade ako kupujúci a stavebníci uzatvorili dňa 5. 8. 2005 Zmluvu o odpredaji rozostavaného bytu č. 9 a nebytového priestoru. V predmetnej zmluve sa navrhovateľ zaviazal previesť do podielového spoluvlastníctva byt Č.. X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prináležiaci k bytu Č.. X vo veľkosti XXXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku bytového domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXX prináležiaci k bytu č. X, garáž, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prináležiaci ku garáži vo veľkosti XXXX/ XXXXXX a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX prináležiaci ku garáži, pričom odporcovia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností od 11. 10. 2005. Dodatkom zo dňa 28. 9. 2005 bol zmenený predmet prevodu v časti nebytového priestoru garáže a zároveň ním odporcovia v 1/ a 2/ rade pristúpili k Zmluve o výstavbe obytných domov uzavretou medzi navrhovateľom a G.. Q. S. a P. S.. Následne navrhovateľ predložil odporcom návrh Dodatku č. 2 k zmluve, predmetom ktorého mal byť ich záväzok zaplatiť príspevok na zhodnotenie spoločného pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 552 m2 (revitalizácia areálu) v pomere danom veľkosťou spoluvlastníckeho podielu prináležiacom k bytu č. X. Príspevok bol vyčíslený na sumu max. 50.000,- Sk a mal byť vyúčtovaný po ukončení a odovzdaní prác. V dodatku mal byť doplnený čl. IX o ods. 8, v ktorom sa zhotoviteľ zaviazal dokončiť a odovzdať práce na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve domu vrátane zhodnotenia pozemku najneskôr do 31. 12. 2006 a v prípade nedodržania tohto termínu sa zaviazal znížiť príspevok o 0,05 % za každý deň omeškania. Odporcovia v 1/ a 2/ rade Dodatok č. 2 nepodpísali a vrátili ho s pripomienkami späť. Z takto zisteného skutkového stavu, poukazujúc súčasne na závery obsiahnuté v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2012, č.k. 15 Co/75/2011-134 konštatoval, že medzi účastníkmi v súvislosti s revitalizáciou areálu neexistuje občianskoprávny vzťah, keď revitalizáciu areálu a stavebné úpravy na ňom vykonal navrhovateľ bez právneho titulu. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v označenom uznesení dospel k záveru, k dokončeniu prác na revitalizácii areálu zrejme došlo v roku 2007 a nárok uplatnený navrhovateľom dňa 19.2.2009 (právne posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) nie je premlčaný. V nadväznosti na názor vyslovený odvolacím súdom súd prvého stupňa ďalej uviedol, že ak v dôsledku revitalizácie pozemku vykonanej navrhovateľom došlo k jeho zhodnoteniu, v rozsahu tohto zhodnotenia pripadajúceho na spoluvlastnícky podiel odporcov sa odporcovia na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili, pričom ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, nie je rozhodujúce, aká majetková ujma vznikla navrhovateľovi, ale aký majetkový prospech získali odporcovia. Výška bezdôvodného obohatenia sa nebude rovnať výške finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ vynaložil na revitalizáciu, ale bude sa rovnať čiastke , o ktorú sa predmetný pozemok v dôsledku revitalizácie a stavebných úprav zhodnotil. Iba táto čiastka pripadajúca na spoluvlastnícky podiel odporcov bude predstavovať majetkový prospech, a teda bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy - netvrdil v akom rozsahu sa odporcovia obohatili a ani v akom rozsahu zhodnotil nehnuteľnosť odporcov. Navrhovateľ svoje tvrdenia obmedzil len na vyčíslenie a druh vykonaných prác, ktoré preukazoval výpisom z účtu spoločnosti Living, s.r.o. zo dňa 15.1.2009, ktorá zabezpečuje účtovníctvo pre navrhovateľa, ktorým bolo preukázané, že v roku 2005, 2006, 2007 boli na zariadenie areálu vynaložené náklady vo výške 1.096.375,-Sk s DPH (z toho v roku 2005 v sume 659.644,20 Sk bez DPH, v roku 2006 v sume 194.917,30 Sk, v roku 2007 v sume 66.762,- Sk bez DPH). Uvedené náklady boli podkladom pre vyčíslenie nákladov žiadajúcich navrhovateľom v tomto konaní, pričom ich výšku žiadal vyplatiť podľa podielu odporcov. Podľa názoru súdu prvého stupňa tieto náklady nepreukazovali majetkový prospech, ktorí odporcovia po revitalizácii a stavebných prácach na nehnuteľnosti získali. Sú len dôkazom o výške nákladoch navrhovateľa, ktoré však nie sú rozhodujúce (rozhodujúcim je, aký majetkový prospech odporcovia získali). V tomto smere však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa napokon uviedol, že spornosť výšky bezdôvodného obohatenia vyplýva aj z toho, že navrhovateľ v návrhu Dodatku č.2 vyčíslil príspevok na zveľadenie areálu na sumu max. 50.000,- Sk a mal byť vyúčtovaný po ukončení a odovzdaní prác, pričom navrhovateľ uviedol, že odporcom, ktorí odmietli Dodatok č.2 uzavrieť, účtuje v tomto konaní vyšší príspevok než aký zaplatili vlastníci, ktorí dodatok podpísali. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd podľa § 220 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“) uplatnenému návrhu vyhovel, alternatívne, aby ho podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie s vyslovením právneho názoru podľa § 226 O.s.p.. Podľa názoru navrhovateľa bolo v predmetnej veci vykonané dostatočné dokazovanie, ale súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dôkaznú situáciu a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí akceptoval zhodne s odvolacím súdom, že základ žalovaného nároku je daný. Zopakoval tu názor odvolacieho súdu, že výška bezdôvodného obohatenia sa nebude rovnať výške finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na revitalizáciu pozemku, ale bude sa rovnať čiastke, o ktorú sa predmetný pozemok v dôsledku stavebných úprav a revitalizácie zhodnotil. Navrhovateľ uviedol, že v tomto smere nenavrhol bližšie dokazovanie, pretože zastával stanovisko, že zhodnotenie pozemku odporcov sa rovná investícii, dodal rozpočet investícií do revitalizácie pozemku (vrátane faktúr). Z tohto rozpočtu vypočítal alikvótnu časť na pozemok odporcov a tá sa stala výškou žalobného nároku . Pokiaľ tvrdí, že toto je hodnota zhodnotenia pozemku, tak ju preukázal zaplatenými faktúrami. Ak má odporca, alebo súd názor, že žalovaná suma je neprimeraná, bolo možné nariadiť znalecké dokazovanie na jej objektivizáciu. Odvolateľ poukázal na to, že súd nie je viazaný výlučne dôkaznými návrhmi účastníkov (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a v zmysle ust. § 127 ods.1 O.s.p. má kompetenciu ustanoviť znalca (ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, a to aj bez návrhu účastníkov). Preto súd prvého stupňa nemal návrh zamietnuť, pretože v zmysle názoru odvolacieho súdu bol návrh opodstatnený a spornou mohla byť jeho výška. Pokiaľ sa rozporuje, že vyplatené investície nepredstavujú objektívnu výšku zhodnotenia pozemku, tak ide o vrcholne odbornú otázku, ktorú môže zodpovedať iba znalec. Navrhovateľ napokon uviedol, že v návrhu požaduje konkrétnu sumu preukázanú listinnými dôkazmi (rozpočtom investícií a faktúrami) a tým tvrdí, že táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ by odporcovia spochybňovali výšku uplatnenej sumy, tak na toto tvrdenie mali produkovať dôkazné návrhy a súd mal z úradnej povinnosti ustanoviť znalca. Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno na strane navrhovateľa, tento nepreukázal, že ich v roku 2005 alebo do novembra 2006 oboznámil s tým, že by mali za revitalizáciu pozemku platiť príspevok; kedy a v akej forme sa uskutočnilo rozhodnutie spoluvlastníkov o schválení projektu revitalizácie; že by stavebné práce súvisiace s revitalizáciou boli predmetom stavebného povolenia, na ktoré sa v konaní odvolával; že by jestvovala stavebným úradom schválená projektová dokumentácia ako podklad pre vydanie stavebného povolenia, podľa ktorej sa stavebné práce súvisiace s revitalizáciou vykonávali; že by im pred podaním žalobného návrhu doručil vyúčtovanie nákladov na zhodnotenie spoločného pozemku a že by na žalovanú sumu vystavil daňový doklad a tento im doručil. Výšku majetkového prospechu navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal (uvedené nepreukazuje rozpočet investícií a v odvolaní spomínané faktúry navrhovateľ do spisu nedoručil). Podľa názoru odporcov v 1/ a 2/ rade mal navrhovateľ dostatočné množstvo času na to, aby svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, čo neurobil. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu sumu 3.388,30 euro s príslušenstvom, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov navrhovateľa obsiahnutých v podanom odvolaní. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje nespornosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi konania nevznikol v súvislosti s revitalizáciou pozemku občianskoprávny vzťah, o tom, že nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní je nutné právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zákonníka), ktorý bol uplatnený v zákonnej premlčacej dobe (§ 100 ods.1, § 107 Obč. zákonníka) a napokon o tom, že výška bezdôvodného obohatenia v danom prípade predstavuje čiastku, o ktorú sa predmetný pozemok v dôsledku revitalizácie a stavebných úprav zhodnotil. Súdom prvého stupňa prijaté závery vo vzťahu k týmto podstatným právnym skutočnostiam neboli odvolateľom v podanom odvolaní namietané a odvolací súd sa nimi nezaoberal. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal súdom prvého stupňa prijaté závery o tom, že navrhovateľ vo vzťahu k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia získaného odporcami v 1/ a 2/ rade neprodukoval a neoznačil žiadne dôkazy, čoho dôsledkom bolo zamietnutie jeho návrhu pre neunesenie dôkazného bremena. K navrhovateľom uplatneným odvolacím námietkám odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods.1 O.s.p.). Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods.1 O.s. p.) a nie účastníkov konania. V zmysle citovaného ustanovenia je vykonanie iného dôkazu, ako navrhujú účastníci konania, viazané na výnimočnosť prípadu (ak je vykonanie takéhoto dokazovania nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci). V prejednávanom prípade navrhovateľ svoj nárok na vydanie tvrdeného bezdôvodného obohatenia preukazoval výlučne Výpisom z účtu XXXXX za obdobie rokov 2005 - 2007 obsahujúceho sumarizáciu daného účtu v časti obstarania a zveľadenia areálu parc.č. XXX/XXX (ktorý priložil k návrhu na začatie konania). Uvedený doklad sám osebe, bez predloženia v ňom vykazovaných účtovných dokladov, nie je dôkazom nepochybne preukazujúcim ani výšku nákladov navrhovateľa vynaložených na revitalizáciu parc. č. XXX/XXX. Z obsahu spisu vyplýva, že iné dôkazy v priebehu ďalšieho konania (ani po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2012, č.k. 15 o/75/2011-134, v ktorom bol vyslovený záväzný právny názor týkajúci sa posudzovania výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia odporcov v 1/ a 2/ rade) navrhovateľ v konaní neoznačil a ani ich nežiadal vykonať. Opísaný postup navrhovateľa má za následok, že v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia, majúcej za následok vecne a právne správne zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Názor odvolateľa o tom, že v danom prípade mal súd prvého stupňa pri prijatej úvahe o tom, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje čiastku, o ktorú sa predmetný pozemok v dôsledku revitalizácie a stavebných úprav zhodnotil (ktorej správnosť v odvolaní nenamietal), sám vykonať dokazovanie potrebné k ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia, nie je správny. Vykonanie takéhoto dokazovania súdom prvého stupňa, nad rámec dôkazných návrhov účastníkov, by bolo v tomto prípade nad rámec právnej úpravy uvedenej v ust. § 120 ods.1 O.s.p., keď takýto postup nie je možné odôvodniť ani výnimočnosťou prípadu a ani okolnosťou, že vykonanie takéhoto dokazovania je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Je treba konštatovať, že navrhovateľ mal po vyslovení záväzného právneho názoru týkajúceho sa posudzovania výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia odporcov v 1/ a 2/ rade Krajským súdom v Bratislave dostatočný priestor na to, aby mohol označiť dôkazy preukazujúce medzi účastníkmi spornú podstatnú okolnosť (výšku bezdôvodného obohatenia na strane odporcov v 1/ a 2/ rade). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.