Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409202535 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1409202535.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: V. L. F., trvale bytom R. XX,, korešpondenčná adresa: XXX,, proti odporkyni: P., miesto podnikania Plavecký Štvrtok 311, IČO: 34 911 782, zastúpenej advokátskou kanceláriou Malata, Prižinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 510,52 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 25C/176/2010-158 zo dňa 26.10.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 25C/176/2010-158 zo dňa 26.10.2011 v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 378,41 eura spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne od 19.1.2009 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamieta. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 469,69 eura spolu s úrokom z omeškania 10,5% ročne zo sumy 469,69 eura od 19.1.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 150,31 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie istiny 40,83 eura a vo zvyšnej časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 420 a § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že dňa 6.5.2008 (v rozsudku bol nesprávne uvedený rok 2009, ide však o zjavný preklep - poznámka odvolacieho súdu), si navrhovateľka objednala u odporkyne nadpojenie vlasov z dôvodu, že po operácii mozgu nemala na istom mieste hlavy dostatočné množstvo vlasov. Na túto skutočnosť, ako aj na to, že má cukrovku, upozornila odporkyňu, ktorá však na toto nereagovala a neupozornila ju na prípadné riziká. Po nadpojení vlasov (dňa 10.5.2008) odporkyňa upravila vlasy do účesu, a upozornila navrhovateľku, aké vlasové prípravky má aplikovať. Tieto si navrhovateľka aj zakúpila. Odporkyňa tiež upozornila navrhovateľku, že vlasy ju budú jeden, dva dni ťahať. Na piaty deň po kaderníckom úkone vyhľadala navrhovateľka odporkyňu, a oboznámila ju s tým, že má bolesti, ktoré neustupujú, ale sa znásobujú. Toto malo pre navrhovateľku aj zdravotné dôsledky - hladina cukru sa jej zvýšila na 17. Odporkyňa jej poskytla ampulku bez označenia, pričom uviedla, že sa jedná o Panthenol. Po jej aplikácii pociťovala navrhovateľka nesmierne pálivú bolesť, a preto kontaktovala odporkyňu, aby jej vlasy odpojila. Na termíne tohto úkonu sa však nedohodli, odporkyňa bezodkladne žiadosti navrhovateľky nevyhovela, a tak navrhovateľka vyhľadala odbornú pomoc v inom kaderníckom salóne, kde jej (dňa 21.5.2008) vlasové trsy odstránili. Tam sa aj dozvedela, že vlasové trsy boli nadpojené neodborne. Listom zo dňa 5.1.2009 si navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnila u odporkyne nárok na náhradu škody vo výške 11.100,- Sk, ktorý pozostával z úhrady vlasových trsov 9.600,- Sk, farbenia 600,- Sk, sušenia 100,- Sk, úpravy strihu 250,- Sk, umývania 50,- Sk, aplikácie balzamu 50,- Sk a ceny za predaj kefy na vlasy 450,- Sk. Taktiež žiadala zaplatenie sumy 3.500,- Sk za odpojenie vlasov a 780,- Sk za šampón a balzam zakúpený v súvislosti s odstraňovaním zdravotných komplikácií. Navrhovateľka žiadala zaplatenie uvedených súm do piatich dní, pričom výzvu odporkyňa prevzala dňa 13.1.2009. Súd prvého stupňa mal za nesporné, že zodpovedným subjektom za škodu je odporkyňa, ktorá potvrdila, že vykonala kadernícky úkon. Súd mal tiež za nesporne preukázanú súvislosť medzi nesprávnym nadpojením vlasových trsov (vlasové trsy neboli nadpojené správne, v dostatočnej vzdialenosti od pokožky, neboli nadpojené rovnomerne a boli použité vlasové trsy rôznej hrúbky, ktoré sa pri odpájaní rozpadávali) a vznikom zdravotných komplikácií u navrhovateľky. Čo sa týka sumy zaplatenej za kúpu vlasových trsov a vykonania kaderníckeho úkonu, ceny za kadernícky úkon a predaj kaderníckych pomôcok, súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov ohľadom ich ceny s tým, že sama odporkyňa potvrdila, že kadernícke úkony a pomôcky boli zaplatené v rozsahu tvrdenom navrhovateľkou. Súd preto považoval žalobný návrh v tejto časti za dôvodný a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu, ktorú zaplatila za kadernícky úkon za nadpojenie vlasov a kúpnu cenu za vlasy v celkovej výške 10.650,- Sk a kadernícky úkon za odpojenie vlasov v salóne RENE LOOK vo výške 3.500,- Sk, spolu po prepočte 469,69 eura. S poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 a § 563 OZ súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úroku z omeškania od 19.1.2009, t.j. odo dňa, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol ako bezdôvodný s tým, že navrhovateľka nepreukázala výdavky vo výške 780,- Sk za kúpu šampónu a balzamu na odstraňovanie komplikácií. Taktiež uplatnený nárok na zaplatenie vlasovej pomôcky vo výške 450,- Sk považoval súd za nedôvodný, nakoľko toto plnenie je predmetom kúpnej zmluvy, ktorá nemá príčinnú súvislosť s vadným plnením poskytnutým na základe dohody o vykonaní kaderníckeho úkonu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a navrhovateľke, ktorá mala v konaní prevažný úspech, priznal náhradu trov konania. Pretože navrhovateľka v lehote troch dní nevyčíslila trovy konania, vychádzal súd z trov vyplývajúcich zo spisu s tým, že navrhovateľkine trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 30,50 eura a z odmeny jej právnej zástupkyne vo výške 119,81 eura za tri úkony právnej pomoci. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že súd svoje rozhodnutie oprel o výpoveď svedkyne p. E., ktorá uviedla, že pracuje len s metódou nadpájania vlasov L. plus, a nemá prax s metódou nadpájania vlasov, ktorú vykonala odporkyňa. Nemohla preto vedieť, akým spôsobom sa vlasy odpájajú. Hoci s touto metódou nadpojenia vlasov nepracovala, a ani nedisponuje potrebnou licenciou k tomuto druhu nadpojenia vlasov, vo svojej výpovedi uviedla, v čom spočívala nesprávnosť nadpojenia vlasov. Namietla tiež, že navrhovateľka do skončenia dokazovania nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej zdravotná situácia bola natoľko vážna, že si musela dať vlasy odpojiť. Súd nevykonal dôkazy k vzniku škody, ktorých doplnenie a vykonanie navrhla odporkyňa súdu listom zo dňa 20.1.2011, a navrhovateľka do skončenia dokazovania nepredložila žiadne daňové doklady z registračnej pokladnice. Súd vyčíslil peňažnú sumu na zaplatenie navrhovateľke vo výške 469,69 eura, pričom táto suma pozostáva zo sumy za kadernícky úkon za nadpojenie vlasov a z kúpnej ceny za vlasy vo výške 10.650,- Sk, a zo sumy 3.500,- Sk za ich odpojenie. Ich výška však nebola daňovými dokladmi preukázaná. Navrhovateľka nepredložila ani žiadny lekársky posudok odborného lekára, že došlo k zdravotným komplikáciám, na základe ktorých bola nútená si dať vlasy odpojiť. Odporkyni nie je jasné, na základe akých dôkazov súd konštatoval, že navrhovateľka mala s nadpájaním vlasov také zdravotné problémy, ktoré jej zvýšili cukor na 17. Chybné je tiež tvrdenie, že odporkyňa navrhovateľke neposkytla pomoc a dávala jej nezmyselné termíny. Ako je uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.1.2011, odporkyňa navrhla navrhovateľke termín odpojenia vlasov hneď na druhý deň po jej návšteve kaderníckeho salónu. Odporkyňa zároveň považuje za chybné tvrdenie, že v salóne p. E. sa na odstránení vlasov podieľali traja zamestnanci. Vo svojej výpovedi táto svedkyňa uviedla, že to vykonávala len jedna zamestnankyňa a ona (S.) sa len prizerala. Odporkyňa preto navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka proti zamietajúcej časti rozsudku odvolanie nepodala, ani sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní, na ktorom vypočul obe účastníčky konania. Odporkyňa pred odvolacím súdom uviedla, že na spôsob aplikácie vlasových trsov absolvovala v roku 2004 školenie v spoločnosti C. W. v Prešove. Od nej aj sama kúpila ázijský typ vlasov pre navrhovateľku a aplikovala jej ich cez tzv. termospojky. Nesprávne sú závery súdu, že použila nerovnakú hrúbku trsov. Do termospojky sa vojde len určité množstvo vlasového trsu, a preto sú nadpájané trsy rovnaké. Pri nadpájaní sa na vlas klientky natiahne vlasový trs, ktorý je zakončený umelohmotnou trubičkou, a konečné napojenie prebieha tak, že sa teplom akoby tento trs navaril na vlas klientky. Tento spôsob vylučuje, aby sa vlasy mohli pripájať priamo pri pokožke hlavy, pretože by došlo k jej spáleniu. Pri odpájaní je možné, že pod vplyvom pôsobenia tepla dôjde k rozpadu vlasového trsu, avšak ona ich vie odpojiť takým spôsobom, že vlasový trs zostane celistvý. Pokiaľ ide o vlasovú trubičku, do ktorej sa napájali vlasy, jej priemer je asi 2 mm a dĺžka asi 7 mm, čo vylučuje, aby bol spoj dlhý až 1,5 cm. Vždy pred takýmto kaderníckym úkonom prehliadne pokožku hlavy klienta, či ju má zdravú, či nemá nejaké ekzémy, kožné choroby, či netrpí vypadávaním vlasov, a až potom pristúpi k tomuto úkonu. Iné diagnózy v súvislosti s takýmto úkonom nezisťuje. Na navrhovateľku si pamätá, pretože bola u nej prvý krát, a veľmi naliehala, aby jej urobila do soboty tento kadernícky úkon, pretože ide na nejakú oslavu. Preto v skrátenom čase vybavila zakúpenie vlasov a žiadosti navrhovateľky vyhovela. Pri objednávaní služby jej navrhovateľka nespomínala žiadne zdravotné komplikácie. Na hlave navrhovateľky zistila miesto v rozsahu asi 1 cm, ktoré nebolo pokryté vlasmi. K tomu jej navrhovateľka povedala, že je to dôsledok toho, že raz za čas musí absolvovať operačný zákrok na hlave. Keďže pokožka bola zrastená a zdravá, odporkyňa nevidela dôvod, aby úkon nevykonala. Až počas vykonávania samotného úkonu jej navrhovateľka spomínala, že trpí cukrovkou, ale je krytá liekmi, a nepociťuje to ako nejaký vážnejší problém. Odporkyňa vylučuje, že navrhovateľka mala komplikácie v dôsledku jej kaderníckeho úkonu. Pokiaľ mala navrhovateľka začervenanú pokožku, bolo to spôsobené tým, že si ju škriabala. Sama navrhovateľka tvrdila, že ju to svrbelo. Pokiaľ ide o možnú alergickú reakciu, vždy sa to prejaví do troch dní. Klient je však poučený, že ak sa nejaké takéto príznaky prejavia, má prísť na kontrolu. K spôsobu odpájania vlasových trsov navrhovateľky u p. E. si nevie celkom predstaviť, akým spôsobom to bolo robené bez nahriatia, pretože to muselo byť bolestivé a nešetrné pre vlasy navrhovateľky. Pokiaľ by vlasy odpájala ona, stál by v tom čase tento úkon asi 750,- Sk za 1,5 hod. práce. Za celý čas, za 10 rokov, čo nadpája vlasy touto metódou, nemala ani jednu reklamáciu, hoci v priemere týždenne nadpája vlasy jednej novej klientke. Pravidelne však robí klientov, ktorí k nej už chodia, a potrebujú len doplniť a opraviť prepájanie vlasov. Právny zástupca odporkyne pred odvolacím súdom zdôraznil, že v prvostupňovom konaní neboli predovšetkým preukázané zdravotné komplikácie navrhovateľky ako následok kaderníckeho úkonu odporkyne, a ani príčinná súvislosť medzi kaderníckym úkonom a tvrdeným následkom. Súčasne nebola preukázaná ani nevyhnutnosť odpojenia vlasových trsov. Zo strany odporkyne bola navrhovateľka poučená o prípadných komplikáciách, ktoré si navrhovateľka spôsobila sama. Pokiaľ ide o cenu kaderníckeho úkonu zo strany odporkyne, nespochybňujú jej vyplatenie v uvádzanej výške, len zdôrazňovali, že navrhovateľka k tomu nepredložila všetky listinné dôkazy. Popierajú, že by navrhovateľka informovala odporkyňu o svojich chorobách už v čase objednávky kaderníckeho úkonu, pretože to povedala až v priebehu nadpájania vlasov. Napriek tomu, že odporkyňa bola ochotná odpojiť navrhovateľke vlasy krátko po tom, čo jej oznámila svoje ťažkosti, navrhovateľka na to nepristúpila, a vyhľadala iný kadernícky salón. Dôkazné bremeno preukázania zdravotných následkov je na navrhovateľke, ktorá k tomu nepredložila žiadne potvrdenie ani fotodokumentáciu. Namiesto kaderníckeho salónu mala vyhľadať pomoc kožného lekára. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že pred nadpojením vlasov u odporkyne mala na hlave miesto bez vlasov o veľkosti asi 5x5 cm. Rozhodne nie o priemere 1 cm, ako tvrdí odporkyňa. Za odporkyňou prišla začiatkom týždňa s tým, že chce mať nadpojené vlasy do soboty, kedy bola plánovaná oslava. V čase objednávky odporkyni uviedla, že jej laparoskopicky odsávajú nádor z mozgu, a trpí aj cukrovkou. Po lekárskych zákrokoch si bežne dáva nadpájať vlasy, a to tzv. uzlíčkovou metódou, kedy sa vlasy pripájajú klieštikmi, bez používania lepidiel a nahrievania. V rozhodnom čase však nebola prítomná jej kaderníčka, a preto sa rozhodla navštíviť odporkyňu, pracujúcu blízko jej domu. Keďže nadpojenie chcela len na krátky čas, cca na jeden mesiac, súhlasila so spôsobom nadpojenia aj tzv. pevnou metódou. Nadpojenie bolo realizované v sobotu ráno a v podstate hneď po zákroku začala mať veľké bolesti. V noci mala také pálenie pokožky, že nemohla spať a musela si hlavu stále sprchovať. Takisto bolo veľmi výrazné začervenanie pokožky. Bolesť po nadpojení vlasov bola neznesiteľná, v dôsledku čoho bola v strese a ako priamy následok došlo k zvýšeniu cukru, pretože aj bolesť aj stres jej hodnoty cukru zvyšujú. Odporkyňu vyhľadala hneď v pondelok, pričom tá jej dala fľaštičku s prípravkom, ktorý si mala aplikovať. Urobila to až večer, keď bola v pokoji, aby mohla spať, ale po aplikácii ju začala pokožka páliť ešte viac. Odporkyňa jej bola ochotná vlasy odpojiť až vo štvrtok , čo bolo pre ňu neprijateľné, a preto vyhľadala inú kaderníčku. To sa jej podarilo až v stredu, keď jej odpojila vlasy p. E.. Odpájanie trvalo až štyri hodiny tepelným spracovávaním vlasov, dokonca jej pri tom praskla cysta. Bola nútená chodiť ďalšie týždne na regeneráciu pokožky hlavy k p. Ježovej. Vznikli jej veľké náklady, ktoré spočiatku bola ochotná riešiť formou dohody s odporkyňou tak, že jej ona vráti vlasy a odporkyňa vráti navrhovateľke kúpnu cenu za vlasy. Všetko ostatné by bola znášala sama. Pretože má ťažkú cukrovku, chodí k lekárovi. Pri kontrole ukazovala pokožku na hlave aj lekárovi, ktorý to však neriešil, pretože sa sústredil na jej cukrovku. V rámci reklamácie chcela od nej odporkyňa nemožné veci - vrátiť vlasy v pôvodnom stave, hoci boli ostrihané a upravené pre jej potreby. Taktiež chcela od nej doklad o zaplatení, ktorý jej sama v deň kaderníckeho úkonu nevystavila. Navrhovateľka preto reklamovala aj odpájanie vlasov, na čo mala potrebné doklady. K dohode s odporkyňou nedošlo, pretože odporkyňa nebola ochotná riešiť to zmiernou cestou. Sama navrhovateľka má s nadpájaním vlasov skúsenosti už 10 rokov. Vyskúšala rôzne metódy, a to aj formou tzv. termonadpájania. Nikdy však takéto ťažkosti nemala. U p. Ježovej jej odpájali vlasy tak dlho preto, že v tom čase už mala veľmi rozdráždenú pokožku, a museli k tomu pristupovať šetrne. P. E. mala na odpojenie vlasov termometódou príslušné nástroje. Doklad o zaplatení odpojenia vlasov v salóne p. E. súdu nepredložila, pretože to od nej nepýtal, a nebolo to predmetom dokazovania. Doma našla len nepoužiteľné účtovné doklady, ktoré boli nečitateľné, keďže k udalosti došlo v roku 2008. Zdôraznila, že jej stav po nadpojení vlasov potvrdil manžel a svedkyňa E.. Je na jej vôli, komu si nechá ošetriť pokožku, nechcela behať po lekároch, a preto sa rozhodla pre kadernícky salón. Ona nerobila nič preto, aby usvedčovala odporkyňu, lebo sa s ňou chcela dohodnúť na vyriešení reklamácie. Pokiaľ ide o konštatovanie v odôvodnení rozsudku, že navrhovateľka nepreukázala výdavky v sume 780,- Sk za šampón a balzam, tieto si kupovala od odporkyne, a nie od p. E.. Odporkyňa jej však vystavila len doklad o zaplatení zálohy na kúpu vlasov a žiaden iný, teda ani za vyúčtovanie kúpnej ceny vlasov a za nadpojenie vlasov. Ich zaplatenie však odporkyňa nespochybňovala. Po tom, čo sa odvolací súd podrobne oboznámil s odvolacími námietkami odporkyne, v prvom rade poznamenáva, že aj keď odporkyňa v odvolaní uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu, jej odvolanie podľa jeho obsahu zjavne nesmerovalo do jeho zamietajúcej časti (v ktorej bola ako účastníčka konania úspešná), ale len do vyhovujúcej časti rozsudku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 469,69 eura spolu s úrokom z omeškania 10,5% ročne zo sumy 469,69 eura od 19.1.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľke trovy konania. Po zopakovaní a doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie odporkyne je čiastočne dôvodné a sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku v napadnutej časti. Nie však z dôvodu nedôvodnosti nároku navrhovateľky na náhradu škody súvisiacej s odpojením vlasov, ale z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala opodstatnenosť uplatneného nároku v takej výške, ako jej ju priznal súd prvého stupňa. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa má totižto za to, že navrhovateľka výšku uplatnených nákladov za odpojenie vlasových trsov riadne nepreukázala, hoci ju to v konaní zaťažovalo. V rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania tak súd prvého stupňa priznal navrhovateľke aj náhradu nákladov za odpojenie vlasových trsov vo výške, ktorú navrhovateľka podľa jej tvrdení zaplatila p. E., ale o jej úhrade nepredložila žiaden dôkaz. Odvolací súd však nemal pochybnosti o priebehu deja tak, ako ho popísala navrhovateľka, t.j. že bezprostredne po tom, ako jej boli v sobotu vlasy odporkyňou nadpojené, začala mať bolesti, pokožku mala začervenanú a svrbela ju. Svedčí o tom skutočnosť, že hneď v pondelok vyhľadala odporkyňu, ktorá na zmiernenie týchto príznakov poskytla navrhovateľke Panthenol. Keď po jeho aplikácii nedošlo k zlepšeniu stavu pokožky na hlave a bolesť sa stupňovala, až bola neznesiteľná, snažila sa navrhovateľka domôcť toho, aby jej odporkyňa čo najskôr nadpojené vlasové trsy aj odpojila. Pretože sa však na termíne vyhovujúcom navrhovateľke nedohodli, bola táto nútená vyhľadať pomoc v inom kaderníckom salóne, kde jej po 11 dňoch od nadpojenia vlasy odpojili. Odvolací súd neuveril tvrdeniu odporkyne o účelovom konaní navrhovateľky. Pri tak vysokej položke, ktorú navrhovateľka vynaložila za kúpu a nadpojenie vlasov by nebolo logické, aby sa už v priebehu pár dní bez relevantných dôvodov úpenlivo domáhala ich odpojenia. Navyše o akútnom stave, ktorý si vyžadoval rýchle odpojenie vlasov, svedčia výpovede svedkov - A.. L. a p. E.. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je daná zodpovednosť odporkyne za škodu, ktorá navrhovateľke vznikla v súvislosti s prevedením kaderníckeho úkonu - nadpojenia vlasových trsov, následkom ktorého vznikli navrhovateľke preukázateľne také zdravotné problémy, ktoré bezprostredne viedli k ich následnému odpojeniu. V ustanovení § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného ustanovenia je protiprávny úkon ako porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie škodcu vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, ktoré sa predpokladá na úrovni nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva buď v protiprávnom konaní alebo v opomenutí konania, na ktoré bol niekto inak povinný. Nezáleží pritom na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom. Porušením práva je tiež porušenie prevenčnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci preukázané, že odporkyňa si riadne nesplnila svoju prevenčnú povinnosť. Aj keď odporkyni muselo byť zrejmé už pri objednávaní navrhovateľky na nadpájanie vlasov (vzhľadom na vyholenú časť jej hlavy), že táto má nejaké zdravotné problémy, výslovne sa jej na to nespýtala. Uspokojila sa len s prezretím vlasov a pokožky na hlave navrhovateľky, a po zistení, že vlasy sú zdravé a pokožka biela, dohodla sa s navrhovateľkou na nadpojení vlasov. Odporkyňa ako kaderníčka však musí poznať rôzne riziká, rôzne reakcie, ku ktorým u jej zákazníčok, a to aj úplne zdravých, môže dôjsť v súvislosti s jednotlivými kaderníckymi úkonmi. Preto ešte pred vykonaním toho ktorého kaderníckeho úkonu, pri ktorom môže a má rátať aj s možným podráždením alebo inou alergickou reakciou, alebo pri ktorom môže dôjsť aj k inej škode na zdraví, by si mala preveriť u každej zákazníčky, ako reaguje na rôzne chemické a kozmetické prípravky, prípadne či netrpí takou chorobou, ktorá vylučuje vykonať určitý kadernícky úkon, prípadne chorobou, ktorej stav by sa mohol po vykonaní kaderníckeho úkonu zhoršiť. O možných rizikách preto aj musí zákazníčku vopred náležite informovať a sama dôsledne zvážiť, či pristúpi k takému rizikovému úkonu, alebo ho odmietne vykonať. Aj keď navrhovateľka potvrdila, že ju odporkyňa upozornila na to, že ju vlasy budú jeden-dva dni ťahať, a odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že začervenanie pokožky po takomto úkone je bežné a pri spaní trsy tlačia, odvolací súd takéto „poučenie“ nepovažoval za splnenie prevenčnej povinnosti. V tejto súvislosti je preto právne irelevantná obrana odporkyne spočívajúca v tom, že jej navrhovateľka o svojej cukrovke povedala až po tom, čo s nadpájaním vlasov začala (čo však navrhovateľka popiera a tvrdí, že o tom odporkyňu vopred informovala). Navyše aj z obchodných podmienok výrobného a obchodného družstva C. W., od ktorého odporkyňa nakupuje vlasové trsy podľa individuálnych potrieb jednotlivých zákazníčok vyplýva, že odporkyňa ako kupujúca je oboznámená s tým, že každý z použitých a zakúpených materiálov (mikrokrúžky, termospojky, pásky, parochne, príčesky, vlasy ľudské alebo syntetické, zakončenia na vlasoch, ako aj iný použitý materiál) môže u citlivejších ľudí na rôzne farby, kovy, obsiahnuté látky a použité materiály vo výrobkoch vyvolať rôzne alergické reakcie. Tieto nečakane vyvolané alergické reakcie nie sú vadou výrobku. Predávajúci nemôže dopredu vedieť, u koho tieto alergické reakcie vzniknú, a preto nepreberá zodpovednosť za takto vzniknutý stav a vzniknuté následky. Kupujúci musí sám posúdiť vhodnosť použitia zakúpeného výrobku (otestovať si ho, či vyhovuje) a kupujúci sám preberá zodpovednosť za možné vzniknuté alergické reakcie a takto vzniknuté následky ( bod 18. obchodných podmienok). Odporkyňa porušila svoju právnu povinnosť, keď neurobila potrebné opatrenia na zabránenie zdravotných problémov, ktoré sa u navrhovateľky prejavili po nadpojení vlasov. O stave pokožky na hlave navrhovateľky po nadpojení vlasov svedčia svedecké výpovede A.. L. a p. E.. O ďalších zdravotných komplikáciách - veľkom zvýšení hladiny cukru po nadpojení vlasov svedčí návšteva navrhovateľky u diabetológa, ktorý jej musel pichnúť inzulín. Navrhovateľka o tom vypovedala už na pojednávaní konanom dňa 8.11.2010 pred súdom prvého stupňa, a odvolací súd nemal žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti tohto jej tvrdenia. Zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu je tak podľa názoru odvolacieho súdu daná, a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporkyňa na zabránenie škody vynaložila všetko úsilie, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať. Odvolací súd vyhodnocoval listinné dôkazy aj pokiaľ ide o výšku nároku na náhradu škody priznaného navrhovateľke súdom prvého stupňa. Navrhovateľka vedela v konaní preukázať pokladničným bločkom len to, že odporkyni poskytla preddavok na kúpu vlasových trsov vo výške 1.900,- Sk. Odporkyňa však nespochybňovala, že vlasy predala a nadpojila navrhovateľke za takú cenu, akú uvádzala navrhovateľka (spolu vo výške 10.650,- Sk = 353,51 eura). Niet pochýb o tom, že túto sumu skutočne navrhovateľka odporkyni aj uhradila. Ťažko si totižto možno predstaviť, že by po vykonaní drahého kaderníckeho úkonu mohla zákazníčka odísť bez zaplatenia. Navyše to bola sama odporkyňa, ktorá po úhrade o tom neposkytla navrhovateľke príslušné doklady. Na tvrdenie navrhovateľky pred odvolacím súdom, že aj šampón a balzam si kúpila od odporkyne za cenu 780,- Sk, a nie od p. E. až v súvislosti s odstraňovaním komplikácií, ako uviedol súd prvého stupňa v rozsudku, nemohol odvolací súd prihliadať z dôvodu, že navrhovateľka sa voči rozsudku neodvolala. V zamietajúcej časti rozsudku preto nadobudol rozsudok právoplatnosť a odvolací súd ho tak už nemal možnosť preskúmavať. Čo sa týka výšky nákladov súvisiacich s odpojením vlasov, ako konštatoval odvolací súd už vyššie v tomto rozsudku, navrhovateľka ju nijako nepreukázala. Odporkyňa uviedla, že pokiaľ by vlasy navrhovateľke odpájala ona, stál by takýto úkon v tom čase 750,- Sk, čo zodpovedá sume 24,90 eura. Pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o výške nákladov súvisiacich s odpojením vlasov, ale je nepochybné, že k ich odpojeniu nedošlo bezodplatne, považoval odvolací súd za spravodlivé priznať navrhovateľke za odpojenie vlasov len sumu 24,90 eura. Tým čiastočne vyhovel odvolaniu odporkyne, a podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti tak, že zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody sumu 378,41 eura (353,51 eura + 24,90 eura) spolu s úrokom z omeškania 10,5 % ročne od 19.1.2009 až do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol. Zmenou rozsudku sa zmenil aj pomer úspechu účastníkov konania v prvostupňovom konaní, a preto bol dôvod aj na zmenu výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Keďže odporkyňa bola v odvolacom konaní len čiastočne úspešná, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.