Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/217/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106239790 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1106239790.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: Q. P., H. XX, P., zastúpeného advokátkou JUDr. Emou Zacharovou, Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 3.867,51 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/19/2007-385, zo dňa 11.4.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu žalobcu na zaplatenie 3.867,51 eura spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2005 do zaplatenia zamieta. II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.867,51 eura spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2005 do zaplatenia; žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu21.12.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.071,06 eura (122.645,- Sk) spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2005 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že 15.3.2004 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6518443620, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Citroen C3 EČV: P.; v zmysle uvedenej poistnej zmluvy nastala 28.5.2005 poistná udalosť, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené. Dňa 2.6.2005 bolo motorové vozidlo obhliadnuté zmluvným partnerom žalovaného, spoločnosťou Slovexperta, s.r.o.. Po vykonaní obhliadky motorového vozidla bol spísaný Zápis o obhliadke poškodeného vozidla. Žalobca uvedené vozidlo dal opraviť 6.6.2005 v autorizovanom servise, cena opravy predstavovala 122.645,- Sk. Z odôvodnenia žaloby ďalej vyplýva, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi preplatenie opravy motorového vozidla, čo mu oznámil listom z 21.10.2005 s tým, že podľa požiarnej správy došlo k požiaru následkom technickej závady na motorovom vozidle. Žalobca si po vykonaní dokazovania nárok na vyplatenie žalovanej sumy uplatnil z titulu spotrebiteľského vzťahu založeného medzi ním ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie pripomenul, že jeho v poradí prvý rozsudok č.k. 10C/19/2007-307, zo dňa 19.9.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 10C/19/2007-319, zo dňa 14.12.2012, bol v napadnutej vyhovujúcej časti (o zaplatenie 3.867,51 eura s prísl.) zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/119/2013-328, zo dňa 31.10.2016 s tým, že podľa čl. VI ods. 1 písm. f), Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105 (ďalej len "VPP") bol žalobca ako poistený okrem povinností stanovených právnymi predpismi povinný po vzniku poistnej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, teda žalovaného. Krajského súdu v Bratislave ako súd odvolací tiež skonštatoval, že žalobca si nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise iba na základe Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného zmluvným partnerom žalovaného Slovexperta, s.r.o. bez toho, aby svoje konanie konzultoval so žalovaným, s ktorým ako jediným subjektom práv a povinností z uzatvorenej poistnej zmluvy bol v zmluvnom vzťahu. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou žalovaného a ďalšej poisťovne (KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group) a je všeobecne známe, že sa zaoberá problematikou škodových udalostí, od nahlásenia a obhliadky cez kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu až po prípravu podkladov na likvidáciu škôd v jednej z jej zmluvných poisťovní. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že uvedená spoločnosť zamestnáva technických pracovníkov, ktorých úlohou je zhodnotiť technický stav poškodeného motorového vozidla; nie sú oprávnení vyjadrovať sa za žalovaného, napr. ku kráteniu poistného plnenia alebo k právnym dôvodom vzniku poistnej udalosti, ale vykonávajú iba fyzickú, t.j. technickú ohliadku vozidla, na základe ktorej vypočítajú predpokladané náklady na jeho opravu. Podľa odvolacieho súdu nie je prípustné nadradiť Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla nad poistné podmienky, zmluvné dojednania a ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď takýto zápis slúži len na zaznamenanie rozsahu poškodenia motorového vozidla; uzavrel, že bude úlohou žalobcu v konaní preukázať, na základe akého právneho titulu žiada zaviazať žalovaného na predmetné peňažné plnenie; v prípade, že sa žalobca nedomáha poistného plnenia ale náhrady škody, bude povinný na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) žalovaného a následkom (vzniknutou škodou) s tým, že vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno (poškodeného), čo sa týka príčinnej súvislosti, bude zaťažovať žalobcu, ktorého tvrdenie má byť preukázané. 3. Súd prvej inštancie pri opätovnom prejednaní sporu vychádzal z toho, že žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil titulom náhrady škody v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, doplneného pred vyhlásením rozsudku (v poradí druhého) o výsluch žalobcu, žalobe opäť vyhovel; súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že žalovaný ako poisťovateľ bol povinný pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, bol povinný zistiť rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu bez zbytočného odkladu podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a mal zaujať jednoznačné stanovisko, či ide o poistnú udalosť alebo škodovú udalosť zapríčinenú technickou závadou na vozidle, ktorá nie je krytá poistným plnením. Zastával názor, že žalovaný mal žalobcu informovať, že má pochybnosti vo vzťahu k príčine vzniku poškodenia motorového vozidla žalobcu. Skonštatoval, že žalovaný ako poisťovňa má svoje likvidačné oddelenie a spolupracujúce odborné spoločnosti - teda má odbornú spôsobilosť zistiť, či príčina vzniku poškodenia poisteného vozidla má pôvod v náhodnej udalosti vymedzenej v poistnej zmluve a vo VPP, ktorá je definovaná ako poistná udalosť a či v dôsledku jej pôsobenia na poistenom motorovom vozidle došlo k poškodeniu alebo či ku škode na vozidle došlo v dôsledku takej udalosti, ktorá nie je poistnou udalosťou. Žalovaný mal jednoznačne povinnosť likvidovať poistnú udalosť bez zbytočného odkladu tak, aby včas zistil príčinu poškodenia vozidla žalobcu. Zhrnul, že žalovaný sa o rozsahu poškodení vozidla dozvedel už pri jeho obhliadke vykonanej 2.6.2005 pracovníkmi Slovexperta, s.r.o.. Pri obhliadke bol vyhotovený Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, ktorý bol doručený likvidačnému oddeleniu žalovaného. Pracovníci žalovaného po doručení predmetného zápisu mali podľa názoru súdu prvej inštancie neodkladne informovať žalobcu o pochybnostiach príčiny poškodenia motorového vozidla žalobcu a mali neodkladne žalobcovi oznámiť, že vozidlo si do ukončenia likvidácie poistnej udalosti nesmie dať opraviť. 4. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti rozvinul úvahu, že žalobca ako laik mal dôvod sa spoliehať na výsledok obhliadky poškodeného motorového vozidla a na obsah zápisu o obhliadke poškodeného vozidla, z obsahu ktorého vyplynul pre žalobcu dôvodný záver, že vozidlo si môže dať opraviť, keďže v Zápise o obhliadke vozidla bolo uvedené, že poškodenie vozidla, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nebude zahrnuté do plnenia poisťovne. Z obsahu tohto zápisu ďalej vyplýva, že klient - žalobca bol informovaný, že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je povinný privolať technika na do obhliadku vozidla; na motorovom vozidle bola pritom vykonaná aj doobhliadka (28.7.2005). Konanie žalovaného ako poisťovne potom žalobca z pohľadu súdu prvej inštancie dôvodne vyhodnotil tak, že keďže žalovaný kvalifikoval poškodenie motorového vozidla titulom náhodnej poistnej udalosti, nechal si motorové vozidlo opraviť a bol v tom, že cena opravy bude hradená v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 4.1. Porušenie právnej povinnosti žalovaného teda súd prvej inštancie videl v tom, že mal postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou a svojich spolupracovníkov mal poučiť tak, aby si žalobca nevyvodil závery, že mu patrí poistné plnenie. Mal za to, že žalovaný pred ukončením likvidácie poistnej udalosti mal žalobcu upozorniť (kvôli spornosti vzniku požiaru na motorovom vozidle), že až na základe výsledkov likvidácie poistnej udalosti v prípade ustálenia, že motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti zmluvne vyšpecifikovanej, si ho žalobca môže dať opraviť a že náklady na opravu budú hradené z uzavretej poistnej zmluvy. Zopakoval, že žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal žalobcovi uviesť, že má pochybnosti vo vzťahu k dôvodom vzniku škody na vozidle, či sa jedná alebo nejedná o poistnú udalosť, keď sám mal vedomosť, že vozidlo je v záruke; zastával názor, že žalovaný mal povinnosť uviesť žalobcovi, že do vyriešenia otázky, či ide alebo nejde o poistnú udalosť a či bude žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, nemá dať vozidlo opravovať. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný mal povinnosť vyšetriť poistnú udalosť do jedného mesiaca od jej nahlásenia a vyčítal mu, že tak nepostupoval a neupovedomil žalobcu, že má závažné pochybnosti či ide o poistnú udalosť a nechal žalobcu vozidlo opraviť. Žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie na základe odborného posudku o požiari vypracovaného Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru ("HaZZ") v Komárne zo dňa 17.10.2005, ktoré si však podľa súdu prvej inštancie mal žalovaný vyžiadať v lehote jedného mesiaca v rámci zákonom určenej lehoty na likvidáciu poistnej udalosti, keďže z hlásenia o doručenej žalobcom žalovanému vyplýva, že hasiči boli žalobcom privolaní k horiacemu vozidlu a ktorí aj dňa 28.5.2005 k vozidlu prišli a odpojili káble od elektriky. 5. Súd prvej inštancie po ozrejmení toho, v čom spočíva všeobecná preventívna povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a po vymedzení predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným počas likvidácie poistnej udalosti, tento nevyvodil správne a hlavne bez zbytočného odkladu príčinu poškodenia motorového vozidla; čím zmaril žalobcovi možnosť reklamovať technickú závadu na vozidle u predajcu vozidla, ktorý by bol povinný postupovať podľa reklamačného poriadku a náklady na opravu motorového vozidla, resp. iný nárok by znášal predajca motorového vozidla a nie žalobca. Podčiarkol, že žalobcovi v dôsledku takéhoto konania žalovaného vznikla škoda 4.071,06 eura (122.645,- Sk), ktorú žalobca 8.12.2005 zaplatil autoservisu za vykonanú opravu vozidla. Dôvodil, že ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a riadne a včas by informoval žalobcu, že škoda na vozidle nebola spôsobená v dôsledku poistnej udalosti, ale v dôsledku technickej závady vozidla (ktorá bola aj v konaní preukázaná), ktorej vznik mohol žalovaný spoľahlivo zistiť počas likvidácie poistnej udalosti, bol by žalobca reklamoval závadu na motorovom vozidle u predajcu v rámci plynutia záručnej doby a neznášal by náklady na jeho opravu. 5.1. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že až z podania žalovaného zo dňa 21.10.2005 sa žalobca dozvedel, že žalovaný nechce preplatiť vzniknutú škodu; žalovaný pritom vychádzal len z požiarnej správy a tvrdil, že došlo k technickej závade, toto však tvrdil po viacerých mesiacoch od škodovej udalosti a potom, keď už bolo vozidlo opravené a teda konaním žalovaného bola zmarená možnosť žalobcovi, aby závadu vozidla reklamoval u dodávateľa vozidla, keďže základným predpokladom takej reklamácie je reklamovanie bez zbytočného odkladu a zachovanie závadného stavu reklamovaného vozidla. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené všetky predpoklady nároku na náhradu škody pretože, ak by sa žalobca neriadil Zápisom o obhliadke motorového vozidla, tak by vozidlo nedal opravovať a je možné, že mohol uplatniť nároky závad voči dodávateľovi, teda je daná aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou, žalobca by nebol musel vynaložiť náklady na opravu vozidla, keby si žalovaný plnil riadne svoje povinnosti vyšetriť poistnú, resp. škodovú udalosť v zákonných lehotách. V nadväznosti na uvedené uzavrel, že žalovaný porušil § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyšetriť poistnú udalosť a súčasne poukázal na skutočnosť, že až zo znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zadal súd, bolo jednoznačne preukázané, že išlo o takú technickú závadu, ktorá je výlukou z plnenia poisťovne. Zrekapituloval, že vyšetriť hlásenú poistnú udalosť v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný vykonať do jedného mesiaca, pričom ale šetrenie poistnej udalosti nevykonal a spoľahol sa na správu Okresného riaditeľstva HaZZ; pokiaľ by žalovaný vykonal šetrenie, ktorého výsledkom by bolo tvrdenie, že ide o výrobnú vadu, tak ako to konštatovala znalkyňa stanovená súdom, potom by samozrejme žalobca svoje nároky obrátil voči predajcovi a výrobcovi a neopravoval by vozidlo, a teda by mu nevznikla škoda vo výške ceny opravy, skonštatoval súd prvej inštancie a dodal, že žalovaný si nesplnil dostatočne svoju prevenčnú povinnosť a preto jeho konanie zakladá zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka. A keďže nezistil spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody a nezistil na strane žalobcu ani na strane žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody, žalobe na zaplatenie 3.867,51 eura za použitia § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhovel a žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 priznal aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky od 21.10.2005, t. j. odo dňa kedy žalovaný žalobcovi oznámil, že mu neposkytne peňažné plnenie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech. 7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Úvodom zhrnul zistený skutkový stav v tom zmysle, že dňa 28.5.2005 došlo na predmetnom motorovom vozidle počas jazdy v motorovej časti ku skratu; podľa výpovede žalobcu predmetné motorové vozidlo mal v užívaní asi rok. Na motorové vozidlo sa v čase škody na vozidle v dôsledku skratu v zmysle obchodných podmienok spoločnosti Citroen vzťahovala záručná doba. Aj napriek tejto skutočnosti si žalobca uplatnil poistné plnenie u žalovaného a nahlásil škodovú udalosť. Motorové vozidlo bolo niekoľkokrát obhliadnuté pracovníkmi SLOVEXPERTY, s.r.o. a bol spísaný "Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla". Žalobca predpokladal, že poškodenia, ktoré sú zahrnuté v tomto zápise, sú už automaticky zahrnuté do plnenia žalovaného a preto si dal motorové vozidlo opraviť. Túto svoju úvahu odvodzoval od poznámky na Zápise: "Poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke poškodeného MV, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne". Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nie je možné Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla nadradiť nad poistné podmienky, zmluvné dojednania a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tento zápis slúži len na zaznamenanie rozsahu poškodenia motorového vozidla. Písomné "Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla" bolo žalobcom vyplnené dňa 9.9.2005 a doručené žalovanému. Žalovaný po obdržaní "Odborného posudku o požiari", ktorý vystavilo Okresné riaditeľstvo HaZZ v Komárne 17.10.2005, listom dňa 21.10.2005 oznámil žalobcovi, že mu poistné plnenie nepoukáže, z dôvodu, že sa nejedná o poistnú udalosť a z dôvodu, že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená technickou závadou, ako to vo svojom posudku uviedlo OR HaZZ v Komárne, čo spadá pod výluky z poistného krytia havarijného poistenia. Ďalej zrekapituloval, že dňa 21.12.2006 bola súde doručená žaloba o zaplatenie 122.645,- Sk (4.071,06 eura) s prísl. s tým, že v priebehu konania bolo znalecky dokázané, že sa skutočne jednalo o technickú závadu na motorovom vozidle; na základe uvedeného sa nejednalo o poistnú udalosť. Žalobca aj napriek uvedenému zisteniu zotrval na svojom nároku, ktorý už neopieral o ustanovenia Poistnej zmluvy č. 6518443620 a k nej viažucim sa poistným podmienkam, ale svoj nárok opieral o ustanovenia § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a § 52 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vo svojich tvrdeniach sa žalobca opieral o skutočnosť, že žalovaný pri riešení škodovej udalosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 4.071,06 eura. Prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalobcu stotožnil a rozsudkom zo dňa 19.9.2012 zaviazal žalovaného k náhrade škody vo výške 3.867,51 eura s prísl. (po odpočítaní zmluvne dojednanej spoluúčasti 5 % vo výške 203,55 eura). Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. zrušil. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie; v odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa nejedná o poistnú udalosť, ale mal výhrady k uplatneniu a odôvodneniu použitia ustanovení ohľadne spotrebiteľských zmlúv, kde skonštatoval, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. 8. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že ani v prípade uplatnenia ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách by nemali byť týmto uplatnením potlačené špecifické atribúty jednotlivých zmluvných typov, ktoré sú samostatne upravené v Občianskom zákonníku; preto by sa v praxi nemalo stať to, čo v uvedenom prípade, že žalovanému bude odňatá možnosť relevantne posúdiť, či škodová udalosť je poistnou udalosťou alebo nie, že žalobca odhliadnuc od poistných podmienok, bez konzultácie so žalovaným, tak ako mu to vyplýva z poistných podmienok, si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo a žiada si preplatiť faktúru za opravu, dovolávajúc sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a náhrade škody. K argumentácii žalobcu, že likvidácia žalovaného bola zdĺhavá, lebo k škode na vozidle došlo dňa 28.5.2005 a stanovisko likvidácie bolo žalobcovi zaslané dňa 21.10.2005 v nadväznosti na obdržanie správy Okresného riaditeľstva HaZZ v Komárne zo dňa 17.10.2005 žalovaný oponoval, že v Občianskom zákonníku v platnom znení v § 797 Právo na poistné plnenie v ods. 2 a ods. 3 sa uvádza, že "Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok". Z uvedeného mal za to, že žalovaný nie je povinný vyšetriť škodovú udalosť do jedného mesiaca od nahlásenia; pri technických závadách, ako bola táto, keď je potrebné odborné posúdenie príčin vzniku, to nie je ani možné. 9. V ďalšej časti odvolania žalovaný chronologicky opísal postup riešenia škodovej udalosti nasledovne: dňa 28.5.2005 došlo k škodovej udalosti - požiaru na motorovom vozidle žalobcu, dňa 31.5.2005 žalobca telefonicky nahlasoval žalovanému vznik škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.5.2005 a kedy v telefonickom rozhovore uviedol .."vyhorela kabeláž, zhorela aj kapota" a v rámci rozsahu poškodenia žalobca uviedol "poškodená kabeláž, kapota, akumulátor" (prepis rozhovoru je zaznamenaný v systéme žalovaného), dňa 2.6.2005 sa konala prvá obhliadka poškodeného vozidla, dňa 28.7.2005 sa konala doobhliadka poškodeného vozidla, dňa 9.9.2005 žalobca vyplnil tlačivo "Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla", kde uviedol, ako došlo ku škode - "Počas jazdy začalo auto dymiť a potom začalo horieť", dňa 14.9.2005 žalovaný listom požiadal žalobcu o doplnenie Oznámenia a žiadal o podrobný popis vzniku a priebehu horenia, či boli k požiaru privolaní požiarnici, dňa 22.9.2005 na písomnú výzvu zo dňa 14.9.2005 odpovedal žalobca, kde podrobne popísal vznik požiaru a ktorý útvar bol privolaný k požiaru, na základe uvedeného, keď bolo ozrejmené, že k požiaru došlo počas jazdy, žalovaný dňa 26.9.2005 kontaktoval Okresné riaditeľstvo HaZZ Komárno a žiadal o vyjadrenie, dňa 17.10.2005 bol žalovanému zo strany Okresného riaditeľstva HaZZ Komárno zaslaný Odborný posudok o požiari, kde bolo uvedené, že príčinou vzniku požiaru bola technická závada, dňa 21.10.2005 bolo žalobcovi zaslané Oznámenie žalovaného, kde bolo poskytnutie poistného plnenia zamietnuté z dôvodu technickej závady, ktorá spadá pod výluky z poistného krytia a bolo žalobcovi oznámené, že vozidlo je v záručnej dobe a je možné si uplatniť náhradu škody zo záruky. 10. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej upriamil pozornosť na to, že žalovaný si dal svoje motorové vozidlo opraviť dňa 6.6.2005 v autorizovanom servise SONEZ AUTO s.r.o., s tým ale, že svoje konanie nekonzultoval so žalovaným tak, ako mu to vyplýva z VPP čl. VI Povinnosti poisteného ods. l písm. f), že "okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený povinný po vzniku poistnej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne." Žalovaný nezdieľal názor, že by pri likvidácii predmetnej udalosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou a bez zbytočného odkladu a s odkazom na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukázal na skutočnosť, že sám žalobca tým, že neposkytol žalovanému hneď konkrétne informácie o vzniku požiaru, spôsobil zdĺhavosť riešenia predmetnej udalosti. V kontexte na vyššie uvedené v spojitosti s uplatnením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný zdôraznil, že si nie je vedomý porušenia právnej povinnosti, v dôsledku ktorej by žalobcovi vznikla škoda. S ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že súd prvej inštancie jednoznačne vyvodil z vykonaného dokazovania správny záver, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou a spôsobil mu škodu. Uviedol, že žalovaný iba čiastočne konštatuje genézu konania; nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a mal vziať zreteľ na špecifickosť vzťahu vzniknutého z poistnej zmluvy; súd prvej inštancie nespochybnil právo žalovaného posúdiť, či je škodová udalosť aj poistnou udalosťou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný toto právo nevyužil, keďže šetrenie o akú konkrétnu technickú závadu malo ísť nevykonal a napriek tomu vykonával úkony smerujúce k uspokojeniu škodovej udalosti ako poistnej udalosti - obhliadky Slovexperta, s.r.o.. Poprel skutočnosť, že by si dal opraviť vozidlo bez konzultácie so žalovaným. Konzultáciu za žalovaného vykonala Slovexperta, s.r.o. a doobhliadka je dôkazom toho, že mu žalovaný dal súhlas na opravu a že jeho konanie bolo konaním uznávajúcim škodovú udalosť za poistnú udalosť. K tvrdeniam žalovaného, že v zmysle zákona nemá povinnosť vyšetriť poistnú udalosť do jedného mesiaca namietal, že vykonanie vyšetrenia bez zbytočného odkladu znamená, že poisťovňa aspoň začne šetrenie a ak toto začaté šetrenie nevie ukončiť do mesiaca, poskytuje na žiadosť poisteného preddavok. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný ani nezačal šetrenie a v smere k žalobcovi konal tak, že ide o poistnú udalosť keďže sa zúčastnil obhliadky a aj doobhliadky a dal tu vyhlásenie o tom, čo neuhradí, z čoho je jednoznačné čo naopak uhradí. Nesúhlasil s tým, že k ozrejmeniu vzniku požiaru došlo až v septembri a poukázal na to, že už v telefonickom hovore uviedol, že počas jazdy začalo vozidlo dymiť, zastal, vyhorela kabeláž a zhorela kapota. Poznamenal, že vozidlo bolo pristavené u autorizovanej opravovni, s opravou sa však začalo až potom, ako žalovaný prostredníctvom Slovexperta, s.r.o. vykonal ohliadku a potvrdil, že to čo v ohliadne nie je uvedené, neuhradí. Toto bol pokyn žalovaného na začatie opravy; keď autorizovaná opravovňa zistila, že rozsah poškodenia je vyšší, privolali žalovaného na doobhliadku, oprava toho, čo žalovaný neuviedol v zápise o obhliadke bola vykonávaná až po doobhliadke, pričom žalovaný pri doobhliadke nevzniesol žiadnu námietku ani upozornenie, že niečo koná nedôvodne. Žalovaný jednoznačne postupoval pri likvidácii poistnej udalosti neodborne, čo však žalobca zistil až počas súdneho sporu. 12. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a naďalej trval na tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil; svoje dôvody uvádzané v odvolaní opieral aj o rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.5.2017, sp. zn. 9Co/199/2015, v zmysle ktorého "Doba, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie, zákon priamo nestanovuje, avšak ako uvádza § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyšetrenie sa musí vykonať "bez zbytočného odkladu", t. j. bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia." Žalovaný naďalej zastával názor, že vyšetrovanie škodovej udalosti a stanovisko k poskytnutiu resp. neposkytnutiu poistného plnenia realizoval bez zbytočného odkladu. 13. Žalobca v odvolacej duplike stručne zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k odvolaniu s tým, že samotný zákonodarca ukladá povinnosť šetrenie začať a riadne v ňom pokračovať tak, aby bolo vykonané bez zbytočného odkladu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný šetrenie nevykonal a neskúmal dôvody vzniku požiaru, preto nemohol dospieť ani k tvrdenému záveru. Mal za preukázané, že žalovaný porušil § 797 ods. 2 druhá veta a že sa správal voči žalobcovi ako osoba, ktorá uznala škodovú udalosť za poistnú udalosť. 14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.), nakoľko záver súdu prvej inštancie o vyhovení žaloby pre porušenie preventívnej povinnosti žalovaného (§ 415 Občianskeho zákonníka) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.4.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 15. Žalobca žalobou podanou proti žalovanému spočiatku uplatňoval svoj nárok titulom poistného plnenia na základe toho, že uzatvoril poistnú zmluvu č. 6518443620 so žalovaným, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Citroen C3. 16. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že dňa 28.5.2005 nastala poistná udalosť, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené, následne 2.6.2005 bolo motorové vozidlo obhliadnuté zmluvným partnerom žalovaného spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. a bol spísaný Zápis o obhliadke poškodeného vozidla. Žalobca dal 6.6.2005 poškodené vozidlo opraviť v autorizovanom servise, ale žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi preplatenie opravy motorového vozidla, čo mu oznámil listom z 21.10.2005 s tým, že podľa požiarnej správy došlo k požiaru následkom technickej závady na motorovom vozidle. 17. Súd prvej inštancie takto uplatňovaný nárok žalobcovi priznal v poradí prvým rozsudkom aj napriek skutkovým zisteniam získaných z vykonaného dokazovania, že motorové vozidlo žalobcu nebolo poškodené náhodnou poistnou udalosťou, ale následkom jeho technickej závady. 17.1. Po zrušení rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/119/2013-328, zo dňa 31.10.2016, mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť nároku na zaplatenie 3.867,51 eura spolu s prísl., v rámci ktorého bolo na žalobcovi v konaní uviesť na základe akého právneho titulu žiada zaviazať žalovaného na predmetné peňažné plnenie s tým, že ak sa ho domáha titulom náhrady škody, bude povinný na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím žalovaného a následkom (vzniknutou škodou); bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, bude zaťažovať žalobcu, ktorého tvrdenie má byť preukázané. 18. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobe vyhovel a rozhodnutie po právnej stránke založil na konštatovaní, že žalovaný si nesplnil dostatočne svoju preventívnu povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a preto jeho konanie zakladá zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka. 18.1. Argumentoval tým, že žalovaný ako poisťovateľ bol povinný pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, bol povinný zistiť rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu bez zbytočného odkladu a mal zaujať jednoznačné stanovisko, či ide o poistnú udalosť alebo škodovú udalosť zapríčinenú technickou závadou na vozidle, ktorá nie je krytá poistným plnením. 18.2. Vyslovil presvedčenie, že žalobca ako laik mal dôvod spoliehať sa na výsledok obhliadky poškodeného motorového vozidla a na obsah Zápisu o obhliadke poškodeného vozidla, z obsahu ktorého vyvodil dôvodný záver, že vozidlo si môže dať opraviť, keďže v zápise o obhliadke vozidla bolo uvedené, že poškodenie vozidla, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nebude zahrnuté do plnenia poisťovne. 18.3. Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady nároku na náhradu škody na tom základe, že ak by sa žalobca neriadil Zápisom o obhliadke motorového vozidla, tak by vozidlo nedal opravovať. A je možné, že si mohol uplatniť nároky zo závad voči dodávateľovi, čím mal danú aj príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou. Žalobca by nebol musel vynaložiť náklady na opravu vozidla, keby si žalovaný plnil riadne svoje povinnosti vyšetriť poistnú, resp. škodovú udalosť v zákonných lehotách. 18.4. V dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným počas likvidácie poistnej udalosti, tento nevyvodil správne a hlavne bez zbytočného odkladu (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) príčinu poškodenia motorového vozidla; čím zmaril žalobcovi možnosť reklamovať technickú závadu na vozidle u predajcu vozidla, ktorý by bol povinný postupovať podľa reklamačného poriadku a náklady na opravu motorového vozidla, resp. iný nárok by znášal predajca motorového vozidla a nie žalobca. 19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 20. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Chránené statky (zdravie, majetok, príroda a životné prostredie) sú chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpoved-nostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona; protiprávne konanie musí byť preukázané poškodeným rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčiny vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. 20.1. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je porušenie právnej povinnosti, teda existencia protiprávneho úkonu, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Zavinenie sa predpokladá, avšak škodca sa môže od zodpovednosti podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka oslobodiť. 21. Základné právne východiská k rozhodujúcim skutočnostiam zistených vykonaným dokazovaním boli už fakticky ustálené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave (č.k. 3Co/119/2013-328, zo dňa 31.10.2016) a to nasledovne: (i) žalobca bol ako poistený podľa čl. VI ods. l písm. f) VPP okrem povinností stanovených právnymi predpismi povinný po vzniku poistnej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, teda žalovaného; (ii) žalobca si nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise iba na základe zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného zmluvným partnerom žalovaného Slovexperta, s.r.o. bez toho, aby svoje konanie konzultoval so žalovaným, s ktorým ako jediným subjektom práv a povinností z uzatvorenej poistnej zmluvy bol v zmluvnom vzťahu; (iii) spoločnosť Slovexperta, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou žalovaného a ďalšej poisťovne (KOMUNÁLNA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group) a je všeobecne známe, že sa zaoberá problematikou škodových udalostí, od nahlásenia a obhliadky cez kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu až po prípravu podkladov na likvidáciu škôd v jednej z jej zmluvných poisťovní; uvedená spoločnosť zamestnáva technických pracovníkov, ktorých úlohou je zhodnotiť technický stav poškodeného motorového vozidla; nie sú oprávnení vyjadrovať sa za žalovaného napr. ku kráteniu poistného plnenia, alebo k právnym dôvodom vzniku poistnej udalosti, ale vykonávajú iba technickú ohliadku vozidla, na základe ktorej vypočítajú predpokladané náklady na jeho opravu; (iv) likvidácia každej poistnej udalosti je proces, pri ktorom oprávnenosť uplatňovaného nároku na poistené plnenie posudzuje poisťovateľ a nie osoba, ktorá vykonáva obhliadku poškodeného vozidla, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každej likvidácie poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, ak si žalobca po vykonanej technickej prehliadke v tejto spoločnosti (2.6.2005) mylne vyvodil záver, že mu patrí poistné plnenie a hneď na to si vozidlo opravil v servise (6.6.2005), pretože jediným oprávneným subjektom v predmetnom poistnom vzťahu na posúdenie a výkon činností v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka je žalovaný; (v) neobstojí preto taká argumentácia, že žalovaný mal z dôvodu spornosti vzniku požiaru na motorovom vozidle upozorniť žalobcu, že si môže dať opraviť vozidlo s hradením nákladov na opravu z uzavretej poistnej zmluvy iba v prípade, že bude ustálené, že vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti; (vi) žalovaný nedal žiadny pokyn žalobcovi na opravu poškodeného vozidla v procese riešenia škodovej udalosti; až na základe výsledkov likvidácie poistnej udalosti mu písomne oznámil, že po preverení všetkých skutočností vzťahujúcich sa na požiar na vozidle zo dňa 28.5.2005 dospel k záveru, že vzniknutá udalosť nie je poistná udalosť a pre výluku technickej závady z poistenia mu nevznikol nárok na poistné plnenie. 22. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodnutí sporu sa dôsledne neriadil vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 23. Predovšetkým nemožno súhlasiť s takou tézou súdu prvej inštancie, že žalobca mal dôvod spoliehať sa na výsledok obhliadky poškodeného motorového vozidla a na Zápis o obhliadke poškodeného vozidla, z obsahu ktorého vyvodil, že si môže dať opraviť vozidlo, keďže v Zápise o obhliadke vozidla bolo uvedené, že poškodenie vozidla, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nebude zahrnuté do plnenia poisťovne. 23. 1. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca bol ako poistený podľa čl. VI ods. l písm. f) VPP okrem povinností stanovených právnymi predpismi povinný po vzniku poistnej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, teda žalovaného. Žalobca už 6.6.2005 dobrovoľne odovzdal svoje motorové vozidlo do autorizovaného servisu (o vzniku a priebehu poškodenia vozidla horením počas jazdy mal vedomosť) iba na základe Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného zmluvným partnerom žalovaného Slovexperta, s.r.o. štyri dni predtým, dňa 2.6.2005. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. sa zaoberá problematikou škodových udalostí, od nahlásenia, obhliadky cez kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu až po prípravu podkladov na likvidáciu škôd v jednej z jej zmluvných poisťovní; uvedená spoločnosť zamestnáva technických pracovníkov, ktorých úlohou je zhodnotiť technický stav poškodeného motorového vozidla; nie sú oprávnení vyjadrovať sa za žalovaného napr. ku kráteniu poistného plnenia, alebo k právnym dôvodom vzniku poistnej udalosti, ale vykonávajú iba technickú ohliadku vozidla, na základe ktorej vypočítajú predpokladané náklady na jeho opravu. Likvidácia poistnej udalosti je proces, pri ktorom oprávnenosť uplatňovaného nároku na poistené plnenie posudzuje poisťovateľ a nie osoba, ktorá vykonáva obhliadku poškodeného vozidla, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každej likvidácie poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže niesť priamu zodpovednosť za to, ak si žalobca po vykonanej technickej prehliadke v tejto spoločnosti (2.6.2005) mylne vyvodil záver, že mu automaticky patrí poistné plnenie a svoje poškodené vozidlo pristavil hneď na to do servisu (6.6.2005). 23.2. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je neprípustné nadradiť Zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla nad poistné podmienky, zmluvné dojednania a ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď takýto zápis slúži len na zaznamenanie rozsahu poškodenia motorového vozidla; samotné očakávania žalobcu, že poškodenia, ktoré sú zahrnuté v Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla sú už nevdojak zahrnuté do plnenia žalovaného, nebolo možné odvodiť nielen z existencie samotného zápisu, ale ani z formulácie textu v tomto zápise, že "poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke poškodeného MV, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne" a boli iba výsledkom chybnej dedukcie žalobcu, že poškodenie uvedené v zápise bude automaticky zahrnuté do plnenia poisťovne ešte pred skončením vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pred ukončením likvidácie poistnej udalosti v zmysle dojednaných poistných podmienok. 24. Kvôli objektívne preukázanému časovému sledu udalostí - od vzniku škodovej udalosti (28.5.2005), telefonického nahlasovania vzniku škodovej udalosti (31.5.2005), prvej obhliadky (2.6.2005) a okamžitého zadania vozidla do opravy (6.6.2005) - neobstojí ani ďalšie vytýkané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, že pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca nevyvodil príčinu poškodenia motorového vozidla (čím zmaril žalobcovi možnosť reklamovať technickú závadu na vozidle priamo u predajcu vozidla); keď je zrejmé, že to bol žalobca, ktorý nečakal "ani mesiac" na ukončenie prešetrenia príčin vzniku poistnej udalosti žalovaným a nevynútene, sám od seba už na deviaty deň po vzniku škodovej udalosti odovzdal zhorené vozidlo do autorizovaného servisu na vykonanie opravy. Mylná je interpretácia súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o výklad § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodil, že žalovaný mal povinnosť vyšetriť poistnú udalosť do jedného mesiaca od jej nahlásenia; takto exaktne totiž povinnosť poisťovateľa z cit. ustanovenia zákona nevyplýva. Zo zákona nie je pevne ohraničená doba, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie, iba sa uvádza, že vyšetrenie sa musí vykonať "bez zbytočného odkladu", t. j. bez zbytočných prieťahov ale v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia. 25. Správnosť postupu poisťovateľa a jeho zamietavého stanoviska z 21.10.2005 k poskytnutiu poistného plnenia, podľa ktorého pre výluku technickej závady z poistenia sa nejedná o poistnú udalosť, potvrdili výsledky vykonaného dokazovania (znalecký posudok č. 65/2011), v zmysle ktorého motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené v dôsledku technickej závady na spúšťacej cievke štartéra, prvotnou príčinou horenia vozidla bol elektrický skrat, ktorý nastal v ovládacej cievke štartéra a teda skrat nemohol byť následkom žiadnej náhodnej udalosti. Žalovaný v tomto liste z 21.10.2005, ktorým fakticky oznámil výsledky prešetrenia poistnej udalosti okrem zamietnutia poskytnutia poistného plnenia žalobcovi súčasne oznámil, že vozidlo je v záručnej dobe a je možné si uplatniť náhradu škody zo záruky. V nadväznosti na uvedené je a priori vylúčená taká (absurdná) argumentácia súdu prvej inštancie, že poisťovateľ šetrenie poistnej udalosti vlastne nevykonal a spoľahol sa na správu Okresného riaditeľstva HaZZ s tým, že pokiaľ by žalovaný vykonal šetrenie, ktorého výsledkom by bolo tvrdenie, že ide o výrobnú vadu, potom by žalobca svoje nároky obrátil voči predajcovi a neopravoval by vozidlo. 26. S prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu bol nesprávny právny záver súdu prvej inštancie aj v tom, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ mal v rámci povinnosti predchádzať škodám žalobcovi uviesť, že má pochybnosti vo vzťahu k dôvodom vzniku škody na vozidle, či sa jedná alebo nejedná o poistnú udalosť. 26.1. Ak uvážime, že likvidácia poistnej udalosti spočíva v pracovnom postupe, ktorý vedie buď k priznaniu poistného plnenia poistenému, alebo podľa výsledkov šetrenia potrebných na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, môže viesť aj k jeho odmietnutiu - potom z tohto dôvodu, zákonite budú vždy prítomné (v priebehu procesu vyšetrovania) určité objektívne pochybnosti "k dôvodom vzniku škody na vozidle". Veď účelom celého procesu likvidácie poistnej udalosti je posudzovanie poistiteľa o oprávnenosti uplatňovaného nároku na poistené plnenie, preto až do skončenia vyšetrovania tu z povahy veci existujú zakaždým isté "pochybnosti", či nedôjde k odmietnutiu poistného plnenia. Neobstojí preto právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal konkrétnu informačnú povinnosť voči žalobcovi, že do vyriešenia otázky, či ide o poistnú udalosť, nemá dať vozidlo opravovať. Takéto "nekonanie, resp. opomenutie žalobcu" nezakladá jeho porušenie povinnosti predchádzať škodám. 26.2. Súd prvej inštancie v procese komplexného hodnotenia okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci vôbec neskúmal, ako po vzniknutej situácii konal a postupoval samotný žalobca; ako je známe, žalobca v písomnom Doplnení priebehu škody z 22.9.2005 (č.l. 40) predmetnú udalosť opísal tak, že počas jazdy došlo k vzniku požiaru, ktorý sa mu podarilo príručným hasiacim prístrojom uhasiť, preto privolaní hasiči už iba "odpojili elektroniku vo vozidle, lebo pravdepodobne vznikol skrat..." Z výsledkov vykonaného dokazovania je teda nepochybné, že žalobca, aj napriek vedomosti o pravdepodobnej príčine vzniku požiaru skratom a jeho prezumovanej znalosti o možných výlukách z poistenia (čl. III ods. 1 písm. c) Osobitných poistných podmienok) si nešiel uplatniť zodpovednostný nárok z výrobnej vady na vozidle u predávajúceho, ale nahlásením poistnej udalosti si uplatnil nárok na poistné plnenie u žalovaného; a niekoľko dní od samovznietenia vozidla a nahlásení poistnej udalosti si nechal takto zhorené vozidlo opravovať v autoservise vychádzajúc z vnútorného presvedčenia, že - iba na základe vykonanej technickej prehliadky a doobhliadky vozidla žalovaným, očakávajúc, že žalovaný pritom postupuje s "odbornou starostlivosťou a svojich spolupracovníkov poučil tak, aby si on nesprávne nevyvodil, že už má vopred garantované poistné plnenie" - mu bude po ukončení prešetrenia poistnej udalosti automaticky poskytnuté poistné plnenie. V kontexte uvedeného je na mieste otázka, či to nebol práve žalobca, ktorý si vlastným konaním zmaril možnosť reklamovať výrobnú vadu u predajcu vozidla. 27. Keď poisťovateľ na základe výsledkov likvidácie poistnej udalosti viažucich sa k požiaru na vozidle odmietol žalobcovi uznať vznik nároku na poistné plnenie, žalobca sa podanou žalobou snažil preniesť zodpovednosť za ním uhradené náklady na opravu motorového vozidla na žalovaného najprv titulom plnenia z havarijného poistenia, neskôr uplatnením náhrady škody; žalobca však v konaní nepreukázal, že si žalovaný v priebehu likvidácie poistnej udalosti svojím neodborným postupom počínal tak, že v dôsledku porušenia povinnosti predchádzať škodám spôsobil žalobcovi škodu, keďže žalovaný žiadnu z vytýkaných povinností počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám neporušil. 28. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností tak odvolací súd s ohľadom na svoju právnu argumentáciu neakceptoval dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žaloby, keďže uplatňovanie náhrady škody vo výške 3.867,51 eura s prísl. za porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka je v plnej miere neopodstatnené. Odvolací súd na tomto základe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Vychádzal pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. 29. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal vo vzťahu k predmetu sporu (žalobou uplatnený petit po čiastočnom späťvzatí žaloby) plný úspech; zastavenie konania v časti o zaplatenie 203,55 eura procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby (pri absencii zistenia, že by to bol žalovaný, ktorý svojim správaním zavinil zastavenie konania). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).