Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/147/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203500 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1409203500.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: N. U., N..Č.. XXXXXX/XXXX, U. X. Č.. XXXX/X, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 1.408,08 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.394,14 EUR od 06.07.2008 do zaplatenia, trovami rozhodcovského konania vo výške 316,91 EUR, trovami exekučného konania a trovami exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/685/2009-26 zo dňa 01.07.2014, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/685/2009-26 zo dňa 01.07.2014, v jeho výrokoch 1.), 3.) a 4.), p o t v r d z u j e . Povinnému trovy odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa 1.) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) z dôvodu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, 2.) oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie 39,83 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 203 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). 3.) rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov exekúcie a tiež, že 4.) povinnému súd náhradu trov exekúcie nepriznáva nakoľko oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému pretože si žiadne trovy neuplatnil a žiadne mu nevznikli. Rozhodnutie o zastavení exekúcie exekučný súd oprel o zistení súdneho exekútora obsiahnutých z exekučného spisu z ktorých vyplýva, že povinný síce účet v banke má avšak bez finančného krytia, z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, a.s., vyplýva, že povinný nepoberá dôchodok a je nezamestnaný. S týmto rozhodnutím sa celom rozsahu neuspokojil oprávnený a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že oprávnený bol oboznámený so stavom exekúcie a s majetkovými pomermi povinného, ktoré zistenia súdneho exekútora nespochybňoval napriek tomu sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa a zastavenie exekúcie považuje za predčasné. Skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok, nie je podľa názoru oprávneného dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný môže majetok nadobudnúť v budúcnosti a to darovaním alebo dedením. Mal za to, že oprávnený má v exekučnom konaní osobitné postavenie, keďže v rámci dispozičného oprávnenia je v jeho kompetencií rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie, ktorému exekútorovi doručí návrh na vykonanie exekúcie, či mieni pokračovať v jej vykonávaní a ktorým exekútorom, teda i počas trvania exekúcie môže svojím návrhom disponovať. Konštatoval, že vôľa oprávneného viesť exekúciu i naďalej trvá a je prejavom jeho dispozičného práva. Dôvody odvolania proti ostatným výrokom exekučného súdu nezdôvodnil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal odvolanie v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného čo do zastavenia exekúcie (výrok 1./) a trov exekučného konania (výroky 3./ a 4./) dôvodné nie je. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd dňa 11.05.2009 pod č. 5104 049856* poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, rozhodcu JUDr. Michala Rašlu, sp.zn. SR 10272/08 zo dňa 15.10.2008 právoplatného dňa 10.11.2008 a vykonateľného dňa 13.11.2008. Súdny exekútor dňa 17.01.2011 doručil exekučnému súdu na jeho podnet návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie keďže tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok na území SR, nie je vlastníkom hnuteľného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávky a nemá peňažné prostriedky na účte v bankách. Súdny exekútor ďalej zistil, že povinný nepoberá žiadne dávky a je nezamestnaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na § 167 ods. 2 OSP podľa ktorého sa na uznesenie použijú primerane ustanovenia o rozsudku treba konštatovať, že súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútor správne postupoval, keď exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP zastavil pre neexistenciu exekúciou postihnuteľného majetku. Rozsah šetrenia súdny exekútor riadne zdokladoval a o výsledku šetrenia informoval oprávneného. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že oprávnený svoje tvrdenia obsiahnuté v odvolaní formuluje výsostne hypoteticky bez určenia časového horizontu a predloženia akýchkoľvek dôkazov, čo nemožno akceptovať. Je nutné upozorniť na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka. Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 243b ods. 1, 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. účinnej dňom 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Odsek tretí tohto ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP (takýmto uznesením je uznesenie exekučného súdu napadnuté odvolaním) Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou pod č 299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa, ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník pred 1. novembrom 2013, inak je odvolanie neprípustné. V predmetnej veci, rozhodnutie o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP, vydal vyšší súdny úradník po 1. novembri 2013, dňa 01.07.2014, teda v režime nastolenom novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. účinnou dňom 01.11.2013, kedy už odvolanie voči tomuto typu rozhodnutia prípustné nie je a preto bude úlohou prvostupňového súdu opätovne o trovách exekúcie (výrok 2./) rozhodnúť, ale osobou sudcu. Výroky o náhrade trov konania medzi účastníkmi exekučného konania č. 3.) a 4.), ktoré odvolateľ zahrnul do svojho odvolania bez toho aby uviedol akékoľvek dôvody, hoci exekučný súd pri nich neodkazuje na zákonné ustanovenie, korešpondujú s dikciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Na základe uvedeného, keďže majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, je daný samostatný, zákonom predpokladaný dôvod zastavenia exekúcie, bez existencie procesného zavinenia, čo je dôvodom pre nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho výrokoch 1.), 3.) a 4.), podľa § 219 OSP ako vecne správne, potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP a povinnému trovy odvolacieho konania nepriznal, lebo mu v tomto konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.