Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (299/2013 Z. z.)

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VI. volebné obdobie.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Spravodlivosť, upraviť niektoré statusové otázky súdnych exekútorov (vymenovanie súdnych exekútorov, výberové konanie na funkciu súdneho exekútora, prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora) a vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom. Ide o otázky, ktorých riešenie bolo opomínané napriek tomu, že problémy boli identifikované už dávnejšie. Predložený návrh zákona po adekvátnych odborných diskusiách tieto otázky koncepčne upravuje.
Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora. Súdneho exekútora vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Návrh zákona zavádza do systému ustanovovania exekútorov do funkcie regionálny (územný) princíp. Výberové konanie bude vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu, a to buď na návrh Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „komora“) v prípade zániku výkonu funkcie exekútora, alebo bez návrhu, ak je v územnom obvode dotknutého krajského súdu potrebné zvýšiť počet exekútorov. Výberové konanie uskutoční výberová komisia kreovaná z osôb nominovaných komorou, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou a bude verejné.
V súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o túto profesiu dochádza predmetnou novelizáciou k predĺženiu praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, k predĺženiu započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, k zmene definície pojmu exekučnej praxe, ako i k zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený zákonom. V záujme posilnenia transparentnosti sa budú databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov zverejňovať na webovom sídle komory, rovnako tak aj zloženie disciplinárneho senátu, termín ústneho pojednávania a uložené disciplinárne opatrenie v konkrétnej disciplinárnej veci.
Precizuje sa právomoc Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory, mení sa kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov konania zavedením kontroly exekučnej činnosti.
V novej právnej úpravy sa reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy, týkajúce sa napríklad inštitútu osobitného bankového účtu exekútora, zavádza sa lehota na vyplatenie peňažných prostriedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému, upravuje sa postup súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného.
Vyššia transparentnosť sa dosiahne aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. Popri zverejňovaní zoznamu súdnych exekútorov (na webovom sídle ministerstva) sa navrhuje tiež úprava povinnosti zverejňovania informácií o prerušení, pozastavení a zániku výkonu funkcie exekútora, informácií o zástupcovi a náhradníkovi súdneho exekútora, zverejňovanie úradných hodín súdneho exekútora, čísla osobitného bankového účtu exekútora a pod. Vo vzťahu k výberových konaniam na funkciu súdneho exekútora sa okrem vyhlásenia výberového konania na webovom sídle ministerstva navrhuje zverejňovať aj zoznam členov výberovej komisie a ich náhradníkov a zápisnicu o priebehu výberového konania.
K odstráneniu problémov, s ktorými sa stretávali účastníci exekučného konania, ktorí mnohokrát nemali vedomosť o jeho skončení, prispeje úprava inštitútu konečného vyúčtovania exekučného konania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, environmentálny ani sociálny vplyv. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 30. mája 2013.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
Článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
2. nelegislatívne akty
-
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)
-
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-47/08 Európska komisia proti Belgickému kráľovstvu [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-50/08 Európska komisia proti Francúzskej republike [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-51/08 Európska komisia proti Luxemburskému veľkovojvodstvu [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-52/08 Európska komisia proti Portugalskej republike [2011],
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-53/08 Európska komisia proti Rakúskej republike [2011] a
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-54/08 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko [2011].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
-
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Proti Slovenskej republike je vedené konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2006/2237.
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
-
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií o súdnych exekútoroch na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR a/alebo Slovenskej komory exekútorov (zoznam exekútorov, pozastavenie výkonu funkcie exekútora, prerušenie výkonu funkcie exekútora, zánik výkonu funkcie exekútora, číslo osobitného bankového účtu, úradné hodiny, zástupca, príp. náhradník exekútora, uloženie disciplinárneho opatrenia, zmena sídla exekútorského úradu).
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie

čl. I (Exekučný poriadok)

čl. I bod 1 (§ 2 ods. 1)
Formulačne sa precizuje znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, obsahujúce legálnu definíciu pojmu súdny exekútor, ktorá nereflektovala na všetky eventuality exekučných titulov podľa § 41 ods. 2, na podklade ktorých možno podľa platnej právnej úpravy vykonať exekúciu.

čl. I bod 2 (§ 3)
Ide o gramatickú úpravu dikcie.

čl. I bod 3 (§ 5a)
V novom ustanovení § 5a sa zakotvuje zákaz zneužívania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, príp. iného označenia spôsobilého vyvolať nebezpečenstvo zámeny. Toto opatrenie smeruje k ochrane práv oprávneného, povinného a tretích osôb pred subjektmi, ktoré nemajú oprávnenie vykonávať exekučnú činnosť a inú činnosť podľa Exekučného poriadku a napriek tomu svoju činnosť takto označujú, čím môžu iné osoby uviesť do omylu.

čl. I bod 4 (§ 6 ods. 3)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 6 ods. 3; vecne správnym pojmom je pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient a ďalší zamestnanci exekútora (§ 20 až 28) sú u súdneho exekútora v pracovnom pomere. S ohľadom na túto skutočnosť režim osobitného písomného splnomocnenia udeleného zamestnancovi súdnym exekútorom nahrádza inštitút poverenia podľa Zákonníka práce.

čl. I bod 5 (§ 8)
ods. 1 V nadväznosti na stále sa rozširujúcu pôsobnosť ministra spravodlivosti SR vo vzťahu k statusovým veciam súdnych exekútorov (vyhlásenie výberového konania na funkciu exekútora, vymenovanie súdneho exekútora do funkcie, rozhodovanie o prerušení výkonu funkcie exekútora podľa § 15a ods. 4, rozhodovanie o preložení exekútora do územného obvodu iného krajského súdu, pozastavenie výkonu funkcie exekútora, odvolanie exekútora z funkcie) sa navrhuje, aby zoznam exekútorov viedlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Zoznam exekútorov vrátane zmien v tomto zozname sa zverejňuje na webovom sídle ministerstva. Na podklade údajov poskytnutých ministerstvom zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov aj Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“), pričom záväzným je zoznam vedený ministerstvom. Súčasne sa zavádza reciprocita pri zverejňovaní údajov ministerstvom a komorou (§ 8 ods. 1, § 214 ods. 2), ktoré sú nevyhnutným predpokladom aktuálnosti vedených zoznamov. ods. 2 až 4 Doterajšia formulácia oprávnení ministerstva a povinností exekútora pri výkone štátneho dohľadu bola príliš všeobecná, bez možnosti adekvátneho vyvodenia zodpovednosti exekútora pre …

čl. I bod 6 [§ 9 písm. b) a c)]
V súvislosti so zavedením výberových konaní na funkciu súdneho exekútora sa rozširuje pôsobnosť ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie, ak nastane niektorý z dôvodov podľa § 10b ods. 2. Minister môže tiež na základe spoločnej žiadosti exekútorov so súhlasom komory navzájom preložiť exekútorov do územného obvodu iného krajského súdu. Po formálno-právnej stránke tak minister urobí individuálnym správnym aktom (rozhodnutím).

čl. I bod 7 a 13 [§ 10 ods. 1 písm. d) a § 10a]
Návrh na predĺženie prípravy na povolanie súdneho exekútora formou predchádzajúcej praxe exekútorského koncipienta a obmedzenie možnosti vykonať odbornú skúšku výlučne na exekútorského koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti, ktorá sa považuje za výkon verejnej moci, smeruje k skvalitneniu prípravy a výkonu povolania súdneho exekútora a je v súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o výkon právnických profesií. V prípade sudcov je podľa nášho právneho poriadku obmedzený prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justičná, advokátska, notárska a pod.) a vekom 30 rokov, ktorý pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá sedemročnú odbornú prax. V kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň indikuje, že sa nemôže jednať o hocijakú prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe notárskeho koncipienta a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročnú kvalifikovanú prax. Predpokladom zápisu do zoznamu advokátov je rovnako získanie najmenej päťročnej praxe a zloženie advokátskej skúšky. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie …

čl. I bod 8 [§ 10 ods. 1 písm. h)]
V súvislosti so zavedením výberového konania na funkciu súdneho exekútora sa dopĺňa ako ďalší z taxatívne vymedzených predpokladov na vymenovanie občana za súdneho exekútora „úspešné absolvovanie výberového konania“ (§ 10b). Podľa navrhovanej právnej úpravy sa bude funkcia exekútora obsadzovať výberovým konaním, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní.

čl. I bod 9 (§ 10 ods. 2)
V zmysle novej právnej úpravy sa exekučnou pracou rozumie len prax súdneho exekútora a exekútorského koncipienta, ktorý súčasne spĺňa podmienky pre vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) (spôsobilosť na právne úkony, vzdelanie, bezúhonnosť). Exekútorský koncipient môže na základe poverenia exekútora vykonávať v exekučnom konaní všetky úkony s výnimkou úkonov podľa § 22 ods. 2 na rozdiel od zamestnanca exekútora (§ 28), ktorý môže vykonávať len jednoduché úkony. Prax ďalšieho zamestnanca exekútora sa bude považovať za inú právnu prax, ktorú možno do exekučnej praxe započítať najviac v rozsahu dvoch rokov.

čl. I bod 10 (§ 10 ods. 2)
Mení sa dĺžka započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe pre účely umožnenia vykonania odbornej skúšky a účasti vo výberovom konaní. Do exekučnej praxe môže komora započítať inú právnu prax najviac v trvaní dvoch rokov.

čl. I bod 11 (§ 10 ods. 3)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia; správny názov je „odborná“ justičná skúška (§ 12 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 12 (§ 10 ods. 5, poznámka pod čiarou k odkazu 3c)
Ide o legislatívno-technickú úpravu; mení sa text poznámky pod čiarou k odkazu 3c v nadväznosti na zrušenie zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 14 (§ 10b až 10d)
Navrhuje sa nová úprava výberového konania na funkciu súdneho exekútora. Podstata navrhovaných zmien spočíva v nasledovnom: výberové konanie bude jediným spôsobom, akým sa môže osoba, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, stať súdnym exekútorom, výberové konanie je verejné, ustanovuje sa spôsob kreovania výberovej komisie. Rámcovú úpravu výberového konania obsahuje Exekučný poriadok (vyhlásenie výberového konania, podmienky účasti vo výberovom konaní, činnosť výberovej komisie). Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 10d ods. 5 má za cieľ vytvoriť priestor pre detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladanej zákonnej úpravy. Výberové konanie vyhlasuje minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Zavedený teritoriálny princíp má svoju väzbu aj na nominovanie člena výberovej komisie z radov sudcov (§ 10d ods. 1), vymenovanie exekútora (§ 11 ods. 1), neskoršiu zmenu sídla exekútora (§ 15 ods. 1), ustanovenie zástupcu exekútorovi (§ 17 ods. 1) a pod. V odseku 2 právna norma priznáva ministrovi spravodlivosti fakultatívnu možnosť vyhlásiť výberové …

čl. I bod 15 (§ 11)
Exekútora vymenuje do funkcie minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu na základe výsledkov výberového konania. Výsledkami výberového konania je minister viazaný. Za súdneho exekútora vymenuje úspešného uchádzača podľa poradia určeného výberovou komisiou v zápisnici o priebehu výberového konania. Predseda výberovej komisie predloží ministrovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania aj návrh na vymenovanie úspešného uchádzača do funkcie exekútora.

čl. I bod 16 [§ 12 ods. 1 písm. b)]
V záujme dosiahnutia jednotnosti režimu poistenia súdnych exekútorov sa precizuje povinnosť súdneho exekútora uzavrieť poistenie s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000 eur. Zmena právneho režimu poistenia zodpovednosti našla svoju reflexiu aj v prechodných ustanoveniach, kde sa zakotvuje, že rozsah poistenia zodpovednosti za škodu je exekútor povinný uviesť do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2014, inak sa má za to, že jeho poistenie ku dňu 1. mája 2014 zaniklo. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu je dôvodom na odvolanie exekútora podľa § 16 ods. 2 písm. f).

čl. I bod 17 [§ 12 ods. 1 písm. c)]
V súvislosti s novým znením § 16b sa upravuje účel peňažnej zábezpeky, pričom novým účelom bude úhrada nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora. Uvedená zmena reaguje na nákladovú stránku zániku výkonu funkcie exekútora, s ktorým sú spojené výdavky, ktoré znáša komora.

čl. I bod 18 (§ 12 ods. 2)
Ustanovuje sa povinnosť súdneho exekútora preukázať sa zmluvou o zodpovednosti za škodu pred zložením sľubu nielen komore, ale aj ministerstvu. Keďže ministerstvo v konečnom dôsledku realizuje proces vymenovania súdneho exekútora, javí sa ako vhodné, aby aj s ohľadom na ďalšie pôsobenie a výkon činnosti súdneho exekútora malo k dispozícii poistnú zmluvu.

čl. I bod 19 (§ 12 ods. 3)
V kontexte so zmenou § 12 ods. 2 a v záujme lepšieho plnenia dohľadových oprávnení komory a ministerstva sa zavádza povinnosť súdneho exekútora bezodkladne komore a ministerstvu oznámiť vznik, zmenu a zánik poistenia zodpovednosti za škodu. Uvedená notifikačná povinnosť nebude svojou funkciou zabezpečovať iba adekvátny výkon dohľadových oprávnení vo vzťahu k súdnym exekútorom, ale je významná aj z pohľadu prípadných regresných nárokov štátu titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

čl. I bod 20 (§ 12 ods. 4)
Výslovne sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora ukladať peňažné prostriedky, ktoré prijal pri výkone exekučnej činnosti, na osobitný bankový účet, a to bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené s výnimkou, ak sa písomne dohodol s oprávneným, že mu peňažné prostriedky vyplatí v hotovosti, do troch pracovných dní od ich prijatia. Nemožno vylúčiť, že ako povinný v exekučnom konaní bude vystupovať aj súdny exekútor. Keďže osobitný bankový účet, na ktorom súdny exekútor vedie finančné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie, je účtom patriacim exekútorovi, sú podľa súčasnej právnej úpravy prostriedky na tomto účte postihnuteľné exekúciou. Prostriedky na tomto účte sú však aj prostriedkami tretích osôb (oprávneného, iných veriteľov, ktorých pohľadávky majú byť uspokojené pri rozvrhu výťažku, prípadne povinného). Tieto prostriedky sa stanú vlastníctvom exekútora až po rozúčtovaní, právoplatnom rozhodnutí súdu o schválení rozvrhu výťažku, ukončení úschovy a pod., pričom exekútorovi bude patriť len časť týchto prostriedkov, a to vo výške stanovenej právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu. Preto je potrebné, aby mal osobitný …

čl. I bod 21 (§ 12 ods. 5)
Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou súčasťou výkonu každého špecializovaného povolania, ako aj prípravy naň. Z toho dôvodu sa zavádza generálna povinnosť súdneho exekútora priebežne si prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Vzdelávanie súdnych exekútorov zabezpečuje v rámci interných mechanizmov vzdelávania komora, a preto sa výslovne ustanovuje, že súdny exekútor a exekútorský koncipient sú povinní zúčastňovať sa vzdelávania organizovaného komorou. Ustanovenie zavádza výslovne aj splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý ustanoví podrobnosti o vzdelávaní exekútorov a exekútorských koncipientov, vrátane podmienok a rozsahu vzdelávania organizovaného komorou. Rámcovo sa zároveň ustanovuje, že vzdelávania sa podľa potreby môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva. S odkazom na uvedený režim podrobnosti o vzdelávaní ustanoví vnútorný predpis komory, pričom porušenie povinnosti vzdelávania sa a prehlbovania vedomostí a schopností súdneho exekútora bude disciplinárnym previnením súdneho exekútora.

čl. I bod 22 (§ 15)
ods. 1 Sídlom exekútorského úradu sa rozumie jeho presná adresa (označenie obce, poštového smerovacieho čísla, ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné, prípadne súpisné číslo). Adresa sídla exekútorského úradu je súčasne adresou pre doručovanie písomností určených súdnemu exekútorovi. Sídlo exekútorského úradu sa musí určiť už pri vymenovaní exekútora do funkcie. Na tento účel uvedie uchádzač v žiadosti o zaradenie do výberového konania sídlo exekútorského úradu v rámci územného obvodu krajského súdu, pre ktorý sa výberové konanie vyhlasuje, v ktorom bude v prípade úspechu vo výberovom konaní vykonávať svoju funkciu. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis ministerstva. So súhlasom komory môže súdny exekútor zmeniť sídlo exekútorského úradu v rámci tohto územného obvodu. Ak má súdny exekútor v úmysle zmeniť sídlo mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol vymenovaný, môže tak urobiť len za predpokladu, že spoločne s iným exekútorom požiadajú o vzájomné preloženie do územného obvodu iného krajského súdu a minister spravodlivosti SR so súhlasom komory rozhodne o ich vzájomnom preložení. Inak …

čl. I bod 23 (§ 15a)
Nové ustanovenie § 15a reaguje na pretrvávajúcu potrebu podrobnejšej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora. Rozlišujú sa dve situácie – jednak obligatórne prerušenie výkonu funkcie ex lege, a jednak tzv. návrhové prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Pokiaľ ide o prerušenie výkonu funkcie priamo zo zákona, výslovne sa ustanovuje, že výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie zlučiteľnej s funkciou exekútora, okrem funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. V súvislosti s obligatórnym prerušením výkonu funkcie sa ustanovuje povinnosť súdneho exekútora prerušenie výkonu funkcie exekútora oznámiť bezodkladne komore a ministerstvu. V oznámení exekútor uvedie dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora a jeho predpokladanú dĺžku, pričom k oznámeniu priloží aj doklady preukazujúce, že sa ujal výkonu verejnej funkcie podľa osobitných predpisov. V súvislosti so zákonným režimom obligatórneho prerušenia výkonu funkcie sa ustanovuje, že súdny exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora pokračovať až uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Pôjde …

čl. I bod 24 [§ 16 ods. 2 písm. j)]
Zosúlaďuje sa dikcia s koncepčnou zmenou uvedenou pod bodom 17.

čl. I bod 25 (§ 16 ods. 3 druhá veta)
Predmetné ustanovenie odráža verejnoprávny charakter funkcie súdneho exekútora, ktorý je povinný vykonávať svoju funkciu až do zániku výkonu svojej funkcie, ktorý nastáva dňom odvolania ministrom.

čl. I bod 26 (§ 16 ods. 4)
Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého v prípade odvolania exekútora z funkcie môže byť táto osoba opätovne vymenovaná za exekútora najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania, ak súčasne a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, ak dôvodom odvolania exekútora bolo vymenovanie do funkcie exekútora do územného obvodu iného krajského súdu po úspešnom absolvovaní výberového konania (zmena sídla exekútora mimo územného obvodu krajského súdu, do ktorého bol pôvodne vymenovaný).

čl. I bod 27 (§ 16a ods. 2)
Precizuje sa právna úprava v tom zmysle, že pri plnení povinností náhradníka je súdny exekútor, ktorému výkon funkcie zanikol podľa § 16 ods. 1 písm. c) odvolaním, povinný poskytnúť náhradníkovi a ministerstvu bezodplatnú súčinnosť, odovzdať náhradníkovi technické nosiče dát a súčasne sa explicitne vymedzuje povinnosť odvolaného exekútora vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak ako prostriedky vydané mu podľa § 14 ods. 1, ktoré exekútor používal pri svojej činnosti a ktorými preukazoval legitimitu výkonu činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

čl. I bod 28 (§ 16a ods. 9)
Ustanovenie odseku 9 zavádza splnomocňovaciu normu pre vnútorný predpis komory, ktorý upraví postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov a finančného vyúčtovania spisov exekútora, ktorému výkon funkcie exekútora zanikol, ako aj spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora.

čl. I bod 29 (§ 16b)
Doterajší inštitút auditu účtovníctva a exekučných konaní sa nahrádza inštitútom operatívneho významu – kontrolou exekučnej činnosti, ktorej účelom bude na rozdiel od administratívne náročného auditu bezprostredne reagovať na indície nasvedčujúce potenciálnemu protiprávnemu konaniu súdneho exekútora v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti a jeho finančnou disciplínou. Z tohto dôvodu sa ustanovenie § 16b vypúšťa a nový inštitút sa zaraďuje systematicky v desiatej časti ako nová druhá hlava (§ 218d a 218e).

čl. I bod 30 (§ 17 ods. 1)
V záujme komplexnej úpravy prerušenia výkonu funkcie súdneho exekútora z dôvodu ujatia sa výkonu verejnej funkcie sa výslovne ustanovuje, že odmena zastupovanému exekútorovi v týchto prípadoch nebude patriť. Uvedené ustanovenie logicky uzatvára otázku odmeňovania, keďže exekútor bude prijímateľom osobitného príjmu z titulu verejnej funkcie. Uvedená úprava sa uplatní aj pre prípady, keď je pozastavený výkon funkcie exekútora, keďže v tejto situácii nebude pre exekútora platiť zákaz nezlučiteľnosti ustanovený v § 4.

čl. I bod 31 (§ 17 ods. 2)
V záujme hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti postupu zástupcu súdneho exekútora v exekučných veciach zastupovaného exekútora sa navrhuje, aby bol zástupca exekútora vyberaný spomedzi súdnych exekútorov pôsobiacich v rámci územného obvodu toho istého krajského súdu, čím bude tiež rešpektovaná teritoriálna príslušnosť zastupovaného súdneho exekútora.

čl. I bod 32 (§ 17 ods. 5)
Precizuje sa dikcia § 17 ods. 5 s cieľom odstrániť aplikačné nejasnosti. Jasne sa ustanovuje, že po tom, ako sa zástupca ujme výkonu svojej funkcie, disponuje s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje. Za disponovanie s týmto účtom tak zástupca v plnom rozsahu preberá zodpovednosť.

čl. I bod 33 (§ 22 ods. 1 a 2)
Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia § 22; v zmysle Zákonníka práce (§ 9) je vecne správnym pojmom pojem „poveriť“, nie „splnomocniť“. Exekútorský koncipient je zamestnancom súdneho exekútora, ktorý je u exekútora v pracovnom pomere.

čl. I bod 34 (§ 23 ods.3)
Zo súčasnej dikcie zákona nie je jednoznačne definované (hoci to z povahy veci vyplýva), že o vyčiarknutí zo zoznamu exekútorských koncipientov vydáva komora rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Formulačným precizovaním znenia tohto zákonného ustanovenia sa vylučujú pochybnosti o spôsobe, akým tak komora urobí.

čl. I bod 35 (§ 23a)
Precizuje sa statusový prvok exekútorského koncipienta, pričom sa ustanovuje, že koncipient používa pri svojej činnosti preukaz, ktorý mu vydá komora. Komora bude povinná, tak ako pri súdnom exekútorovi, vydať koncipientovi preukaz, ktorým sa koncipient bude spolu s poverením preukazovať pri úkonoch, na ktoré ho exekútor poveril. Koncipient vráti preukaz pri skončení pracovného pomeru u exekútora komore.

čl. I bod 36 (§ 33 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 37 (§ 34 ods. 13)
Komora môže po predchádzajúcom súhlase nadpolovičnej väčšiny všetkých členov komory uzavrieť dohodu o elektronickej komunikácii na účely poskytovania súčinnosti so záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk. Uvedené ustanovenie má za cieľ uľahčiť výkon súčinnostnej povinnosti poskytovanej bankami a pobočkami zahraničných bánk systémom osobitnej elektronickej komunikácie. Jasne sa však vymedzuje, že ide o oprávnenie komory pri splnení podmienky súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov. V tejto súvislosti sa zasahuje aj do ustanovenia § 213, kde sa vymedzuje, že uznesenie, ktorým sa schváli dohoda a jej konkrétne znenie, podlieha súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov (členov komory), pričom z pohľadu právnych účinkov sa ustanovuje, že predmetným uznesením budú v otázkach realizácie dohody viazaní všetci súdni exekútori.

čl. I bod 38 (§ 36 ods. 8 až 13)
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s poukazovaním prijatých plnení zo strany súdnych exekútorov oprávnenému sa zakotvuje povinnosť súdneho exekútora poukázať oprávnenému prijaté peňažné prostriedky bezodkladne, avšak najneskôr do siedmich dní od ich prijatia, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (napr. § 81 ods. 1) alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Pre prípad písomnej dohody sa ustanovuje, že lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní, pričom dohody tomuto ustanoveniu odporujúce sú neplatné. Osobitný je režim uplatnenia povinnosti poukázať prijaté peňažné prostriedky oprávnenému, ak ide o zástupcu alebo náhradníka súdneho exekútora, ktorý získa právo disponovať s osobitným bankovým účtom. V tomto prípade platí, že zástupca alebo náhradník je povinný poukázať prijaté prostriedky po uplynutí 14 dňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu. V odseku 9 sa zavádza korektív, podľa ktorého sa povinnosť poukázania prostriedkov uplatní, ak čiastkové plnenia presiahnu päť eur a v prípade platieb poukazovaných do zahraničia 50 eur. Ide …

čl. I bod 39 (§ 46 ods. 2)
Nové znenie ustanovenia § 46 ods. 2 reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Formulačne sa precizuje dikcia ustanovenia, z ktorej vyplývajú dve pravidlá: súdny exekútor je povinný v exekučných konaniach postupovať v poradí, v akom mu boli doručené perfektné návrhy oprávnených na vykonanie exekúcie, t.j. návrhy spĺňajúce všetky náležitosti podľa § 39 Exekučného poriadku; výnimkou sú návrhy na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného, ktoré sa vybavujú prednostne, keďže však súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až momentom, keď ho súd vykonaním exekúcie poverí, pri vykonávaní exekúcií postupuje v poradí, v akom mu boli doručené v jednotlivých exekučných veciach poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

čl. I bod 40 (§ 46 ods. 3 až 7)
Rovnako z poznatkov aplikačnej praxe vyplynula potreba vymedzenia použitia prijatých alebo vymožených peňažných prostriedkov – a teda započítania prijatého plnenia. Ako súvisiaca otázka sa a priori ustanovuje, že súdny exekútor je popri oprávnenom platobným miestom pre prijaté plnenia. Okamih splnenia dlhu nastane, okrem plnenia priamo oprávnenému, aj plnením exekútorovi, pričom splnenie dlhu, či už v celku alebo v jeho časti, preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Ustanovuje sa preto aj povinnosť súdneho exekútora vystaviť potvrdenie (novelizačný bod 38). V súlade s novým režimom započítania bude platiť, že plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítajú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Odsek 5 ustanovuje konkrétne pravidlo započítania, podľa ktorého z prijatého plnenia sa na pohľadávku na trovách započíta vždy najviac 24 % plnenia; zvyšok prijatého plnenia sa započíta na pohľadávku …

čl. I bod 41 [§ 48 písm. e)]
V záujme zabezpečiť informovanosť a poučenie účastníkov konania dopĺňa sa v písmene e) povinnosť súdneho exekútora uviesť aj poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3. Súdny exekútor uvedené ustanovenia zákonného textu prevezme do upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I bod 42 (§ 58 ods. 6)
Keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

čl. I bod 43 [(§ 60 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s prečíslovaním odsekov § 46 (novelizačný bod 40).

čl. I bod 44 (§ 60 ods. 2)
Zavádza sa inštitút konečného vyúčtovania exekučného konania, ktorý má prispieť k odstráneniu problémov účastníkov konania vo fáze skončenia exekučného konania vo význame absentujúcej informácie o ukončení a finančnom vyúčtovaní exekučného konania. V doterajšej právnej úprave chýba povinnosť súdneho exekútora spolu s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie súdu formálne oznámiť ukončenie exekúcie aj účastníkom konania. Konečné vyúčtovanie exekučného konania bude súdny exekútor povinný zasielať účastníkom konania v prípade ukončenia exekučného konania zastavením exekúcie a vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a to ešte pred vrátaním poverenia exekučnému súdu a spolu s vrátením poverenia aj súdu. Konečné vyúčtovanie obsahuje údaj o výške vymoženej pohľadávky oprávneného, výške vymožených trov oprávneného a výške vymožených trov exekúcie exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Súčasne sa vytvára priestor doplniť ďalšie obsahové, príp. aj formálne náležitosti konečného vyúčtovania vo vykonávacom predpise, t.j. v Kancelárskom poriadku pre …

čl. I bod 45 (§ 70 ods. 1)
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia z dôvodu, že možno predpokladať osobitnú úpravu zrážok aj z iných príjmov, ako je mzda v súlade s pripravovanou koncepciou postihovania páchateľov priestupkov na vybraných úsekoch verejnej správy.

čl. I bod 46 a 47 [§ 111 ods. 2 a § 115 ods. 2 písm. f)]
Precizuje sa dikcia predmetných ustanovení.

čl. I bod 48 (§ 115 ods. 4)
Podiel účastníka na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde by v časti príspevkov zaplatených zamestnávateľom nemal podliehať exekúcii. Príspevky, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov sú daňovými výdavkami do zákonom ustanovenej výšky (6% zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom). Z dôvodu takejto podpory sporenia na dôchodok zo strany daňovníkov by bolo neprimerané, aby podiel účastníka (poberateľa dávky) slúžil ako uspokojenie oprávneného bez priamej súvislosti s vymáhanou pohľadávkou. Účelom daňovej úľavy je lepšia motivácia zamestnávateľa prispievať zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie a podpora lepšieho zabezpečenia účastníkov v dôchodkovom veku. Navyše, pripravovaná právna úprava zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sprísňuje podmienky vyplácania dávok tak, aby mohli byť vyplácané primárne po odchode do dôchodku.

čl. I bod 49 (poznámky pod čiarou k odkazom 11e a 11f)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 50 a 51 (§ 194 ods. 5 a 7)
K tomu pozri odôvodnenie novelizačného bodu 4.

čl. I bod 52 (§ 200 ods. 1)
Rozširuje sa úprava náhrady trov konania. Je spravodlivé, aby aj povinný mohol získať právo náhrady trov konania v prípade, ak uspeje so svojimi námietkami proti exekúcii a týmto exekučný súd vyhovie. V prípade námietkového konania je potrebné úspešnosť námietok spájať so stavom, že exekúcia nemala ani začať a teda je na mieste, aby povinnému patrila náhrada trov konania voči oprávnenému.

čl. I bod 53 a 54 (§ 201 ods. 2 a § 202 ods. 2)
V § 201 ods. 2 sa odstraňuje súčasná anomália právnej úpravy, kedy na podanie námietok proti trovám exekúcie je stanovená zákonná lehota tri dni od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V súlade s pôvodnou koncepciou Exekučného poriadku sa táto lehota zjednocuje s lehotou na podanie námietok proti exekúcii. Pokiaľ ide o ďalšie trovy, ktoré vzniknú počas exekúcie, rovnako sa mení lehota na podanie námietok účastníka proti ďalším trovám – lehota bude na rozdiel od súčasných troch dní tiež stanovená na 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

čl. I bod 55 a 56 (§ 209 ods. 2 a § 211 ods. 1)
Podľa doterajšej právnej úpravy zostávajú ukončené spisy po celý čas výkonu funkcie exekútora uschované v kancelárii exekútora, ktorý ich vyhotovil. Skončené exekučné spisy sa uschovávajú v exekútorskom archíve; v prípade zániku výkonu funkcie exekútora sa skončené exekučné spisy súdneho exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol, uschovajú v exekútorskom archíve komory. Na evidenciu a úschovu spisov po ich uložení do exekútorského archívu sa vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov (§ 211 ods. 1). Uvedené ustanovenia sa vypúšťajú a predmetné otázky budú adekvátne riešené v Kancelárskom poriadku pre súdnych exekútorov, ktorého novelizácia bude vykonaná súčasne s prijatím predmetnej novely zákona. Vzhľadom na potrebu doriešenia všetkých súvisiacich otázok správy spisovej agendy a jej archivácie, navrhuje sa v tomto zmysle odložiť účinnosť vypustenia uvádzanej právnej úpravy, a to na 1. január 2014.

čl. I bod 57 (§ 212 ods. 1)
Nová právna úprava disciplinárneho konania potvrdila potrebu výslovného ustanovenia o verejne dostupnej podateľni komory s tým, že sa výslovne ustanovuje, že v prípade doručenia písomnosti osobne v sídle komory komora prijatie písomnosti potvrdí.

čl. I bod 58 a 65 (§ 212 ods. 5 a § 214 ods. 6)
Uvedené zmeny sú vyvolané novou právnou úpravou disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, o ktorej rozhoduje v prvom stupni disciplinárny senát a v odvolacom konaní súd, tzn. nie orgán komory.

čl. I bod 59 (§ 213 ods. 3)
K tomu pozri odôvodnenie novelizačného bodu 37.

čl. I bod 60 [§ 213 ods. 4 písm. b)]
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s tým, že priebeh disciplinárneho konania (disciplinárny poriadok) už nebude predmetom úpravy vnútorného predpisu komory, ako to bolo doposiaľ, ale stane sa súčasťou zákonnej úpravy.

čl. I bod 61 až 64 [§ 214 ods. 1 písm. d), e), g), l) a m) a § 214 ods. 2]
V § 214 sa zavádzajú nové povinnosti prezídia komory, ktoré majú zabezpečiť najmä vyššiu mieru transparentnosti činnosti komory a informovanosti verejnosti o dôležitých skutočnostiach viažucich sa na výkon činnosti jednotlivých exekútorov. Vzhľadom na potrebu intenzívnejšej spolupráce bude mať komora povinnosť na webovom sídle zverejňovať pravidelne aktualizovaný zoznam exekútorských koncipientov, zverejňovať zástupcov a náhradníkov súdnych exekútorov, ich zmeny a ďalšie údaje. Záväzný zoznam súdnych exekútorov vedie ministerstvo. Komora zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam exekútorov na podklade údajov vedených ministerstvom. Súčasne sa zavádza povinnosť ministerstva pravidelne zasielať komore informácie o rozhodnutiach ministra o odvolaní exekútorov, o prerušení výkonu funkcie exekútora a o pozastavení výkonu jeho funkcie. V rovine informácií o súdnych exekútoroch sa ako mimoriadne dôležité javí, a to aj z výchovno-preventívneho hľadiska, na webovom sídle komory zverejňovať informácie o uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora a o prerušení výkonu funkcie exekútora. Na účel vedenia a aktualizácie zoznamu exekútorov zase komora ministerstvu oznamuje predovšetkým zmenu sídla exekútorského …

čl. I bod 66 (§ 217)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením disciplinárnej komisie ako orgánu komory.

čl. I bod 67 a 68 (Desiata časť, § 218d a 218e)
V rámci systematiky zákona sa do Desiatej časti zavádza nová Druhá hlava, ktorá bude obsahovať nový inštitút tzv. kontrolu exekučnej činnosti. Účelom kontroly exekučnej činnosti má byť kontrola dodržiavania hospodárnosti a efektívnosti exekútora pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania, kontrola správnosti vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenie a tzv. kontrola následná, ktorá má umožniť skontrolovať, či exekútor splnil opatrenia, ktoré mu boli uložené pri vykonaní kontroly exekučnej činnosti. Operatívnosť novonavrhovaného inštitútu má zabezpečiť predchádzanie pochybeniam a excesom súdnych exekútorov pri nakladaní s cudzími prostriedkami, ich zaúčtovavávaní, vykazovaní a pod. Podľa novej koncepcie bude kontrolu exekučnej činnosti vykonávať kontrolná komisia ako ad hoc orgán kreovaný na tento účel zo zástupcov komory a ministerstva. Kontrolu exekučnej činnosti možno vykonať na podnet súdu, na základe sťažností fyzických a právnických osôb alebo na podnet prezidenta komory a iných orgánov komory alebo orgánov verejnej moci, ak existujú vážne pochybnosti o finančnej disciplíne súdneho exekútora. Pokiaľ ide o podnety fyzických …

čl. I bod 69 (§ 220 ods. 1)
Precizuje sa definícia disciplinárneho previnenia, pričom sa výslovne uvádza, že disciplinárnym previnením je aj porušenie iných povinností podľa Exekučného poriadku. Definícia disciplinárneho previnenia sa rozširuje aj o novú skutkovú podstatu, a to zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní. Cieľom zmeny je spresniť definíciu disciplinárneho previnenia, pričom sa reaguje na prieťahy v exekučnom konaní, ktoré znižujú reálnu vymožiteľnosť práva.

čl. I bod 70 (§ 221 ods. 4)
V záujme zvýšenia transparentnosti sa ukladá komore povinnosť bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zverejňovať uložené disciplinárne opatrenie na svojom webovom sídle, a to až do času zahladenia disciplinárneho postihu. Navrhovanou zmenou sa pretavuje vysoký verejný záujem na informovanosti subjektov o právoplatnom postihu súdnych exekútorov napríklad s cieľom poskytnúť účastníkom adekvátnu informačnú bázu pre rozhodovanie o voľbe súdneho exekútora.

čl. I bod 71 (§ 222)
Precizuje sa inštitút pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Minister je oprávnený pozastaviť výkon funkcie exekútora exekútorovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona alebo proti ktorému je začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora. Na rozdiel od možnosti ministra pozastaviť výkon funkcie exekútora podľa odseku 1, odsek 2 výslovne ustanovuje povinnosť ministra pozastaviť výkon funkcie exekútora na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie. Na rozdiel od stavu de lege lata sa ustanovuje nový režim, podľa ktorého rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora môže minister zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na návrh disciplinárne stíhaného exekútora alebo aj bez návrhu. Ide však výhradne o režim disciplinárneho konania, v ktorom možnosť zrušenia pozastavenia výkonu funkcie prichádza do …

čl. I bod 72 (§ 222a až 222g)
§ 222a Ustanovenie reaguje na poznatky aplikačnej praxe, konkrétne na prípady, keď sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia disciplinárneho konania za závažné disciplinárne previnenie začne trestné stíhanie proti tomuto exekútorovi. V týchto prípadoch minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, keďže po druhýkrát nie je možné rozhodnúť o pozastavení výkonu funkcie exekútora. Odsek 2 upravuje obdobný režim rozšírenia dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora, avšak v prípade opačného poradia existencie dôvodov pozastavenia. Pre oba prípady platí, že rozšírenie dôvodov vykoná minister samostatným rozhodnutím, pričom proti rozhodnutiu ministra o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora nie je prípustný rozklad. Primerane sa pritom použije režim preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve, ako je ustanovené v odôvodnení k bodu 71. § 222b Predmetné ustanovenia tvoria novú substantívnu právnu úpravu disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne. Na rozdiel od súčasného stavu sa jasne ustanovuje, že disciplinárnym orgánom je disciplinárny senát komory, ktorý sa vytvorí jasnými …

čl. I bod 73 (§ 223 až 228)
§ 223 Ustanovenia nanovo podrobne upravujú disciplinárne konanie, vychádzajúc z potreby presnej a jednoznačnej právnej úpravy disciplinárneho procesu v prameni práva so silou zákona. Právna úprava disciplinárneho konania sa formuje nanovo vo všetkých jeho fázach. Východiskovým je začatie disciplinárneho konania, ktoré začína na návrh. Návrh sa podáva komore, pričom konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, ibaže vec už je predmetom začatého disciplinárneho konania. Uvedené ustanovenie je odklonom od automatického začatia disciplinárneho konania, keďže sa ustanovuje, že ministerstvo posúdi otázku spôsobilosti podnetu iného orgánu vyvolať disciplinárne konanie. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore. Z pohľadu okruhu oprávnených subjektov, návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda …

čl. I bod 74 (§ 228a až 228h)
Ustanovenia § 228a až 228h podrobne upravujú decíznu fázu disciplinárneho konania, pričom sa rozlišuje medzi zastavením disciplinárneho konania a meritórnym rozhodnutím v disciplinárnom konaní. Ďalej sa upravuje zahladenie disciplinárneho previnenia a spoločné ustanovenia o disciplinárnom konaní. V súlade s logikou rozhodovania v disciplinárnom procese sa upravuje aj otázka rozhodovania o trovách a otázka náhrady trov konania. Jadrom predmetnej časti je § 228d, ktorý vymedzuje predpoklady rozhodnutia disciplinárneho senátu o vine súdneho exekútora. Podrobne sa upravujú aj lehoty, v ktorých je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, a rovnako podrobne sa upravuje aj proces vyhotovenia rozhodnutia a jeho zaslanie disciplinárne obvinenému a ministrovi. Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe k posudzovaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ako spôsobilého exekučného titulu sa v § 228e výslovne ustanovuje, že takéto rozhodnutie disciplinárneho senátu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i). Návrh na výkon rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie – peňažná pokuta, podáva komora. V ostatných prípadoch uskutoční výkon …

čl. I bod 75 (§ 243b)
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia zákona, ktoré vychádzajú z logiky, že na statusové otázky v prebiehajúcich exekučných konaniach sa a priori uplatnia doterajšie právne predpisy. Výnimkou z uvedeného pravidla je ustanovenie odseku 2, ktoré zavádza výpočet noriem regulujúcich aj súvisiace hmotnoprávne otázky, ktoré sa uplatnia aj na už začaté exekučné konania. V ďalších ustanoveniach sa podrobne osobitným režimom prechodných ustanovení reaguje na viaceré otázky právnej úpravy, kde je potrebné premostiť skoršiu a novú právnu úpravu. Všeobecne sa vychádza z prísneho dodržania ústavných princípov zákazu retroaktivity. Osobitne sa vymedzuje povinnosť zosúladenia poistenia zodpovednosti za škodu s novým režimom stanovenia limitu poistného plnenia, reguluje sa režim disciplinárnych konaní a pôsobnosti príslušných disciplinárnych orgánov, keďže aj tu dochádza k významnej koncepčnej zmene. V neposlednom rade sa upravuje režim exekučnej praxe vykonanej podľa doterajších predpisov, režim peňažnej zábezpeky, kde sa mení účel jej zloženia, režim odvolania proti trovám exekúcie, režim poskytnutia informácií pre správu komory o stave vymáhania pohľadávok a pod. V uvedenom zmysle prechodné …

čl. II (Zákon o priestupkoch)

čl. II bod 1 a 2
V súlade s novou právnou úpravou zákazu používania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, „exekúcia“, „exekučná činnosť“, „výkon rozhodnutia“ sa zavádza v priestupkovom zákone nová skutková podstata postihovania uvedeného protiprávneho konania na úseku priestupkov proti verejnému poriadku. Do citovaného predpisu sa vstupuje v dvoch novelizačných bodoch, ktoré dopĺňajú platnú právnu úpravu jednak v rovine skutkovej podstaty a jednak v rovine postihu.

čl. III (Notársky poriadok)
Legislatívna zmena súvisí s konaním č. 2006/2237 o porušení zmluvy, v ktorom Komisia dňa 17. 10. 2007 vydala Odôvodnené stanovisko adresované Slovenskej republike v súlade s čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu stanovenej podmienky štátnej príslušnosti pre notárov a netransponovania smernice č. 89/48 (pozn. smernica bola zrušená a nahradená smernicou č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií) pre toto povolanie. Súdny dvor svojou rozhodovacou činnosťou (rozsudky z 24. 5. 2011, veci C-08/47, 50, 51, 52, 53, 54) posúdil podmienku štátnej príslušnosti pre výkon činnosti notára ako rozpornú s právom usadiť sa, ktoré má základ v čl. 49 ZFEÚ. Navrhovaným znením sa vypúšťa podmienka štátneho občianstva SR pre prístup k vykonávaniu činnosti notára.

čl. IV (Účinnosť)
S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. novembra 2013. Osobitne je riešená účinnosť vo vzťahu k problematike úschovy ukončených exekučných spisov a registratúry. Navrhuje sa oddialenie účinnosti zákona tak, aby tieto zmeny nadobudli účinnosť 1. januára 2014. V Bratislave, 30. mája 2013 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec minister spravodlivosti Slovenskej republiky