Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/508/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507219338 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1507219338.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulína Pacherová, v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, Šumperská č. 1, 971 01 Prievidza, IČO: 37 916 289, proti povinnému: X. V., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, pre vymoženie peňažného plnenia predstavujúceho sumu 664,54 Eur s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. René Matuška, Exekútorský úrad so sídlom Mariánska č. 35, 971 01 Prievidza, IČO: 36 122 050, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/4360/2007-18 zo dňa 15.03.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 36Er/4360/2007-18 zo dňa 15.03.2016 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v osobe vyššieho súdneho úradníka, I. podľa § 57 ods. 1 písm. h) a písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), zastavil exekúciu voči povinnému po tom, ako dospel po podnete súdneho exekútora k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. 1D/51/08-14 zo dňa 11.09.2008 bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku. II. Podľa § 203 ods. 2 EP rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,14 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Výšku trov exekúcie určil s poukazom na §§ 14, 15, 22, 23 a 25 vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. III. Oprávnenému ani povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal odvolávajúc sa na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 2. Proti tomuto uzneseniu v časti I. a II. výroku (o zastavení exekúcie a uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie), podal odvolanie oprávnený, ktorý namietal správnosť v ňom obsiahnutých dôvodov, keďže súd vychádzal z podnetu súdneho exekútora, ktorý nezistil žiadnu majetkovú podstatu, z ktorej by bolo možné uhradiť pohľadávku oprávneného, keďže dedičské konanie po zomrelom bolo zastavené pre neexistenciu majetku poručiteľa. Uviedol, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, keďže exekučným titulom je v danej veci rozsudok súdu o určení vyživovacej povinnosti na dieťa a teda predmetom exekučného konania plnenie, ktoré mal povinný vykonať osobne. Smrťou povinného preto zanikla pohľadávka oprávneného bez ohľadu na výsledok dedičského konania a neprichádza do úvahy univerzálna sukcesia. V danej veci došlo ku strate spôsobilosti byť účastníkom konania smrťou, čo oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať a preto konštatoval, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie, pretože niet koho k náhrade trov exekúcie zaviazať. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť. 4. Predmetným odvolaním oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu nesprávnosť dôvodu zastavenia exekúcie, avšak súčasne konštatoval existenciu iného dôvodu pre zastavenie exekúcie a teda reálnu prekážku pre pokračovanie v exekúcii. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 243b ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z.z. (ďalej len „EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 58 ods. 6 EP (účinného do 30.10.2013), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 6. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté 04.06.2007, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 15.03.2016 a odvolanie podal povinný podaním na poštovú prepravu dňa 30.03.2016, teda rozhodnutie napadnuté odvolaním je rozhodnutím vydaným po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. 7. K odvolaniu, ako riadnemu opravnému prostriedku je potrebné uviesť, že toto v sebe kumuluje nielen objektívnu stránku, ale aj stránku subjektívnu. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 202 OSP (teraz § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP) a tiež § 254 ods. 4 OSP (teraz § 9a ods. 1 EP), určujúcim podmienky prípustnosti odvolania, zohľadňuje iba vecný aspekt tohto opravného prostriedku, t.j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania naopak zohľadňuje jeho osobný aspekt t.j., či je u konkrétneho odvolateľa daný dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Taký dôvod spočíva v újme dopadajúcej na pomery odvolateľa, ktorá bola spôsobená negatívnym dotknutím jeho procesných práv rozhodnutím súdu prvého stupňa. 7.1. Vo všeobecnosti posúdeniu subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdenie jeho objektívnej prípustnosti a v danom prípade odvolanie smeruje voči dôvodom zastavenia exekúcie, kde z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že exekučný súd nesprávne použil dôvod zastavenia exekúcie obsiahnutý v § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný v priebehu exekúcie zomrel, pričom smrťou zanikla i jeho spôsobilosť byť účastníkom konania a zanikla aj pohľadávka štátu, pretože išlo o osobné plnenie čo oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, teda dôvodom obsiahnutým v § 57 ods. 1 písm. g) EP. 7.2. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na uvedené nie je oprávnenému spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach a preto vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že podanie odvolania proti dôvodom zastavenia exekúcie je potrebné odmietnuť ako neprípustné. 8. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa netýka rozhodnutia exekučného súdu o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP (takýmto uznesením je uznesenie exekučného súdu napadnuté odvolaním) Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou pod č. 299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, prípustnosť odvolania. 8.1. V predmetnej veci rozhodnutie o trovách exekúcie, v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP, vydal vyšší súdny úradník po 1. novembri 2013, teda v režime nastolenom novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č.299/2013 Z.z. účinnou dňom 01.11.2013, kedy už odvolanie voči tomuto typu rozhodnutia prípustné nie je, čo malo za následok, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o trovách exekúcie sa podaním odvolania zrušilo ex lege a o náhrade trov exekúcie musí rozhodnúť sudca exekučného súdu. V tomto smere bude úlohou prvostupňového súdu opätovne o trovách exekúcie rozhodnúť, ale osobou sudcu. Na tejto procesnej situácii nič nemení ani zmena civilného procedurálneho prostredia v Slovenskej republike. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol nakoľko povinný, ktorému by podľa výsledku odvolacieho konania náležala náhrada trov podľa §-u 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie §- u 255 ods. 1 CSP, zomrel bez procesného nástupcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).