Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203894447 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1203894447.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, Banská Bystrica, IČO 35 937 874 proti povinnému HC - SCP, s.r.o., Bieloruská 26, Bratislava, IČO 36 012 076, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti I. a II. časti výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č. k. 0Er/1032/2003-17 zo dňa 10.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti I. a II. časti výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č. k. 0Er/1032/2003-17 zo dňa 10.09.2014, odmieta. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. v Bratislave, uznesením č. k. 0Er/1032/2003-17 zo dňa 10.09.2014 zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II. v Bratislave pod sp. zn. 0Er/1032/2003, súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislave Kolesárovej priznal trovy exekúcie vo výške 281,70 Eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného a oprávnenému ani povinnému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 24.04.2003 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 0Er/1032/2003. Následne z výpisov z Obchodného vestníka bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave, sp. zn. 34CbR/16/2006 zo dňa 11.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2008, súd zrušuje obchodnú spoločnosť HC - SCP, s. r. o., so sídlom Bieloruská 26, Bratislava, IČO 36 012 076, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave, v odd. Sro., vo vložke č. 23460/B bez likvidácie. Obchodná spoločnosť HC SCP, s. r. o. sa vymazáva z obchodného registra v celom rozsahu dňom 01.05.2008. Z uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za to, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra, a teda nie je spôsobilým účastníkom konania. Ohľadom výmazu povinného súd prvého stupňa zistil, že dôvodom bola nemajetnosť, nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie. V zmysle §68 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa likvidácia spoločnosti nevyžaduje ak: jej imanie prechádza na právneho nástupcu, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. S poukazom na zistenú nemajetnosť povinného a v súlade s §57 odsek 1 písmeno h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len EP) súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) a súdnemu exekútorovi určil trovy exekúcie v celkovej výške 234,75 (19,92 + 19,92 + 194,91) Eur s 20 % DPH, spolu 281,70 Eur, a to v zmysle ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods. 3 v nadväznosti na § 196 EP. Voči vydanému uzneseniu, do časti výroku I. a II., podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na ust. §19 OSP, ust. § 18 ods. 1, § 19 ods. 2 a 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 01.05.2008, teda počas exekúcie, povinný zanikol výmazom z Obchodného registra, pričom zánikom právnickej osoby táto osoba stráca spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Zánik právnickej osoby je preto dôvodom na zastavenie exekúcie proti povinnému. Oprávnený však zastáva názor, že žiaden z prípadov uvedených v § 203 ods. 1, 2 alebo 3 EP nebol v predmetnom exekučnom konaní príčinou zastavenia exekúcie, preto nie je žiaden zákonný dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Počas priebehu existencie povinného totiž exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť, pričom riešenie otázky nemajetnosti či majetnosti, po zániku povinného, nie je prípustné, nakoľko ak povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti, či nemajetnosti, keďže subjekt, ktorý už nie je nositeľom práv a povinností nemôže mať ani vlastnícke právo k majetku. Zánik povinného v zmysle platnej legislatívy znamená stratu jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda aj stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorá vyžaduje posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na právneho nástupcu povinného alebo nie. V prípade, ak došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu, je nepochybné, že exekúcia musí byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 pís. g) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko dané ust. umožňuje zastavenie exekúcie len počas právnej existencie oprávneného. Podľa názoru oprávneného nie je v zmysle platnej legislatívy možné posudzovať, či povinný vlastní alebo nevlastní majetok v čase, kedy už povinný právne neexistuje. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že pokiaľ došlo k zániku povinného, nie je prípustné zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie len z dôvodu, že niet iného subjektu, ktorý by trovy znášal. Zároveň upozornil, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii bola preukázateľne hmotnoprávne postúpená na toho času neexistujúci právny subjekt VERITEĽ, a.s., IČO 35 859 881 a následne z tejto spoločnosti postúpená na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, a teda vlastníkom predmetnej pohľadávky už nie je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - oprávnený. Vymožené finančné prostriedky by boli poukázané v prospech spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. Nie je v súlade s princípom spravodlivosti požadovať od Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. úhradu trov exekúcie vedenej za účelom vymoženia pohľadávky, na prijatie z ktorej nie je oprávnená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 01.05.2008 a súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie až dňa 27.03.2014, teda takmer o 6 rokov neskôr. Od začatia exekučného konania až do zániku povinného uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie, aby súdny exekútor zistil, či povinný vlastní alebo nevlastní majetok postihnuteľný exekúciou; ak tak neučinil, možno mať pochybnosti o účelnosti a efektívnosti vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Navyše ust. § 203 EP vo svojom texte obsahuje zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Ak však súd dospeje k záveru, že oprávnený má znášať trovy exekúcie, oprávnený žiada, aby súd podrobne preskúmal trovy súdneho exekútora a priznal iba tie trovy exekúcie, ktoré vznikli za účelom zistenia majetku povinného počas trvania jeho existencie. Záverom oprávnený žiadal, aby o trovách exekúcie rozhodol zákonný sudca nanovo a vydal rozhodnutie, že exekúcia sa zastavuje podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, pričom nie sú dané dôvody na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania, v rozsahu odvolania podľa § 214 ods. 2 OSP vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.2003 domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru č. XXXX/XXXX/X zo dňa 10.08.2001, právoplatný dňa 03.09.2001 a vykonateľný dňa 11.09.2001. Súd prvého stupňa dňa 25.04.2003 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorá dňa 02.04.2014 doručila súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v rámci exekučného konania bol zistený výmaz povinného z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave ex offo dňa 01.05.2008. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v EP, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti OSP. V zmysle ust. § 202 ods. 4 OSP, odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. V zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V danom prípade oprávnený v odvolaní nenamietal samotné zastavenie exekúcie, namietal však dôvod, pre ktorý k zastaveniu exekúcie došlo, t. j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Podľa jeho názoru k zastaveniu exekúcie malo dôjsť z dôvodu, že sa jedná o neprípustnú exekúciu, a preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP. Keďže odvolanie oprávneného smeruje iba proti dôvodom rozhodnutia o zastavení exekúcie, nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolanie oprávneného v tejto časti odmietnuť v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa ust. § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 58 ods. 6 EP, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa ust. § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Odvolací súd zistil, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa do výroku o trovách exekúcie. Novelou EP č. 299/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.11.2013 k zmene ust. § 58 ods. 6 EP, a to tak, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie, ani mimoriadne dovolanie. Výnimku z uvedeného upravuje ust. § 243b ods. 3 EP, a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 1. novembrom 2013. V danom prípade však oprávnený podal odvolanie dňa 07.10.2014, teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné podať. Z uvedeného dôvodu (vzhľadom na ust. § 202 ods. 2 OSP), odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa aj v tejto časti výroku, podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odmietol. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia, ako i citované zákonné ustanovenia, odvolací súd odvolanie oprávneného voči napadnutému uzneseniu v časti výroku I. a II., podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odmietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odmietnutie odvolania má rovnaké procesné účinky ako zastavenie konania. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.