KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava24. 11. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/139/2015 z 24. 11. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. novembra 2015, sp. zn. 22CoE/139/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1414204545.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414204545
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414204545.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, proti povinnému L..
M. A., D.. XX.XX.XXXX, D. U. XX, XXX XX N., pre vymoženie 1.430,52 Eur istiny s príslušenstvom a
zmluvnou pokutou a o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom exekútorského
úradu Štefana Rosívala 2, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV. v Bratislave, č. k. 16Er/1895/2014-31 zo dňa 15.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave č. k. 16Er/1895/2014-31
zo dňa 15.04.2015, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením 16Er/1895/2014-31 zo dňa 15.04.2015 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie
exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp.
zn. RK-PC-2476/13-EK zo dňa 21.10.2013. Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom,
aby bolo možné na základe rozhodnutia ako exekučného titulu predloženého oprávneným viesť
exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia, tzn. musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi
predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V rozhodcovskom
konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu
do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia
nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty "zásielka neprevzatá v odbernej
lehote" možno podľa § 25 ods. 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len ZoRK) použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou
doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to: nezastihnutie
adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia
a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z
týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v
súlade s fikciou doručenia. Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2476/13-
EK zo dňa 21.10.2013 bol povinnému doručovaný na adresu D. U. XX, N.. Z uvedenej adresy sa vrátila
neprevzatá zásielka rozhodcovi s vyznačením "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Ďalším šetrením
exekučný súd tiež zistil, že povinný sa na uvedenej adrese trvalého pobytu nezdržuje a na uvedenej
adrese nebýva už viac ako 10 rokov, ako to vyplýva zo šetrení prostredníctvom OR PZ v spise Okresného
súdu Bratislava IV. v Bratislave.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že adresa, na ktorú bol povinnému doručovaný rozhodcovský
rozsudok, nepredstavovala v čase doručovania rozhodcovského rozsudku adresu bydliska povinného,
na ktorej sa zdržiaval. Nebola tak splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa



§ 47 ods. 2 O.s.p. - zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a tiež nebola splnená
podmienka pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 1 a ods. 4 ZoRK povinnému.

Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v
Žiline sp. zn. RK-PC-1205/13-EK zo dňa 26.04.2013 nebol povinnému doručený v súlade so zákonom,
nemohol nadobudnúť právoplatnosť, a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Súd prvého stupňa
na základe uvedeného ďalej konštatoval, že nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným
nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul, a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým
exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Exekúciu možno viesť len na podklade
vykonateľného exekučného titulu.

Proti predmetnému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z
dôvodu, že nesúhlasí so záverom súdu o nedostatku riadneho doručenia rozhodcovského rozsudku,
lebo tento bol doručovaný v súlade § 47 ods. 2 O.s.p. Oprávnený uviedol, že mu nie je známy žiaden
právny predpis stanovujúci povinnosť zisťovať, či sa adresát skutočne zdržiava na adrese, z ktorej sa
zásielka vrátila iba preto, že si ju neprevzal v odbernej lehote. Je toho názoru, že ak by sa adresát
na danej adrese nezdržiaval, nemal by tam mať poštovú schránku a v tom prípade by sa poštová
zásielka vrátila s označením dôvodu nedoručenia ako ,,adresát neznámy“. Tiež v súlade s bodom
8.3 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa povinný zaviazal nahlásiť oprávnenému
zmenu kontaktnej adresy do desiatich dní od vzniku tejto skutočnosti, to však neurobil. Oprávnený
má za to, že prevzatie doručovaných zásielok a prečítanie si obsahu zo strany účastníka konania je
výlučne v jeho dispozícii a zanedbanie takéhoto záujmu nesie so sebou nutnosť niesť následky pasivity
v konaní. Záver exekučného súdu v zmysle vyššie uvedeného nie je v súlade s platnou právnou úpravou
a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Na záver
oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a zároveň navrhol zaviazať povinného zaplatiť oprávnenému náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 88,14 Eur.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.02.2014 na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie; exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-2476/13-EK zo dňa
21.10.2013.

Podľa § 25 ods. 1 ZoRK, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa
považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania
adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom
z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa
považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania,
alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 25 ods. 4 ZoRK, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných
rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným



spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj v
priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie NS SR publikované pod
R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Exekučný súd obdobne postupuje aj pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie.

Zo spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovský súd zaslal rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.10.2013
povinnému na adresu D. U. XX, N., ktorá je v Registri obyvateľov adresou trvalého pobytu povinného
odo dňa 22.06.1994. Na uvedenej adrese však nebola zásielka povinným prevzatá v odbernej lehote,
nakoľko sa povinný podľa zistení súdu prvého stupňa na uvedenej adrese nezdržiava už viac ako 10
rokov.

Na základe uvedených skutočností, je preukázané, že neboli splnené podmienky pre náhradné
doručenie, keďže povinný sa v rozhodnom čase na doručenie zásielky nezdržiaval na adrese D. U. XX,
N..

Neúspešný pokus o doručenie exekučného titulu (doručovaného hoci aj na základe údajov známych v
čase doručovania) spadá pod „nemožnosť doručenia písomnosti adresátovi“ v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje,
že prvostupňový súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
konštatuje ich správnosť a v podstatných bodoch na tieto dôvody odkazuje.

Krajský súd sa v otázke právoplatnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku stotožnil so
závermi súdu prvého stupňa. Rozhodcovský rozsudok mal byť doručený účastníkovi rozhodcovského
konania do vlastných rúk. Zákon o rozhodcovskom konaní v otázke doručovania do vlastných rúk
odkazuje na právnu úpravu doručovania podľa O.s.p. Na základe vyššie uvedeného, prvostupňový súd
postupoval správne pri vyhodnotení dodržania podmienok doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Je
zrejmé, že doručovanie rozhodcovského rozsudku povinnému bolo vykonané do vlastných rúk, avšak
bezúspešne, kedy následne zásielka bola uložená na pošte. Z uvedených dôvodov nebolo možné
považovať rozhodcovský rozsudok za doručený a nebolo možné na ňom vyznačiť ani právoplatnosť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie prvostupňového súdu, ako
vecne správne, potvrdil podľa § 219 ods. 1a 2 O.s.p., keďže sa po preskúmaní spisového materiálu,
zisteného skutkového a právneho stavu stotožnil s jeho záverom a právnym vyhodnotením.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 16Er/1895/2014

    potvrdené