Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/267/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208968 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414208968.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorého koná JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: Y. V., I..Č.. XXXXXX/XXXX, P. Č. Č.. XXXX/X, XXX XX P., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 833,15 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 833,15 EUR od 04.02.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 833,15 EUR od 23.03.2011 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 261,88 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 16Er/3030/2014-60 zo dňa 17.09.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 16Er/3030/2014-60 zo dňa 17.09.2015, p o t v r d z u j e . II. Povinnému sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) s tým odôvodnením, že súdny exekútor dňa 15.03.2014 predložil exekučnému súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 05.03.2014 a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, pod sp. zn. 04156/11 zo dňa 20.07.2011, s vyznačenou doložkou právoplatnosti na deň 14.10.2013 a doložkou vykonateľnosti na deň 17.10.2013 (ďalej len: „rozhodcovský rozsudok“). V rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský spis sp. zn. 04156/11. Z tohto spisu mal za preukázané, že rozhodcovsky rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu D. Č.. XXX/XX, P.. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila neprevzatá s údajom na doručenke: „adresát neznámy“. Z rozhodcovského spisu zistil, že na č. l. 31 je zapravené vyhlásenie osoby vymenovanej za opatrovníka na prijímanie písomností zo dňa 14.08.2013 podpísané advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom. V tomto vyhlásení je uvedené, že menovaný advokát prebral uznesenie zo dňa 14.08.2013 o vymenovaní za opatrovníka na prijímanie písomností v rozhodcovskom konaní a následne prebral ako vymenovaný opatrovník povinného rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 04156/11. V predloženom rozhodcovskom spise sa rozhodnutie o ustanovení opatrovníka povinnému nenachádza. Exekučný súd preto konštatujúc, že rozhodnutie o ustanovení za opatrovníka povinnému nemôže byť nahradené vyššie uvedeným vyhlásením advokáta JUDr. Marcela Habrmana dospel k záveru, že doručením rozhodcovského rozsudku adresovaný povinnému opatrovníkovi, bez predchádzajúceho rozhodnutia o ustanovení opatrovníka, nedošlo k splneniu zákonných podmienok, na základe ktorých by bolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za doručený povinnému a preto nemôže takýto rozsudok plniť funkciu exekučného titulu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a exekútora vykonaním exekúcie poveriť. Odvolanie zdôvodnil v podstate tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej právomoci, keďže exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok a v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný priebeh rozhodcovského konania, ale len exekučný titul ako taký. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a vychádzajúc z priloženého spisu Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcovský spis sp. zn. 04156/11, dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne. Z priloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovsky rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu D. Č.. XXX/XX, P., pričom z uvedenej adresy sa zásielka vrátila neprevzatá s údajom na doručenke: „adresát neznámy“. Tento skutkový stav bol medzi účastníkmi nesporný. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest, ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. (2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. (4) Žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; (odkaz na § 45 a nasl. OSP) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Podľa § 51 ods. 2 a 3 ZoRK, súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný predpis o konaní pred súdmi (OSP) neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (OSP). Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 29 ods. 2, 6 OSP, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. (6) Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000,- Eur (ďalej len "drobné spory"). Podľa § 44 ods. 2, 3 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetné exekučné konanie prebieha na základe rozhodcovského rozsudku identifikovaného zhora, ktorý má slúžiť v tomto konaní ako exekučný titul. Z ustanovenia § 44 EP je zrejmá kompetencia exekučného súdu v exekučnom konaní, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu), vykonať prieskum (vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia) exekučného titulu, ako listiny vydanej oprávneným orgánom z hľadiska predpísanej formy a obsahu, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda prieskum, ktorý je zameraný na to, či predložený titul spĺňa náležitosti, ktoré sú jednak formálnej a zároveň materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Keďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť, „aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať (nie len pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v jej priebehu), či sa jedná o rozhodnutie vykonateľné. Atribútu vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia predchádza doručenie tohto rozhodnutia a preto sa prvostupňový súd správne zameral na prieskum aj doručenia rozhodcovského rozsudku. Z ustanovení §§ 35, 37 ods. 2, ale i 41 ods. 1 ZoRK, je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok je potrebné účastníkovi rozhodcovského konania doručiť, ak má mať účinky predpokladané týmto zákonom. Keďže spôsob doručenia zákon o rozhodcovskom konaní bližšie nerozvádza, je nutné primerane použiť príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v súvislosti s doručovaním rozsudku, z ktorých je zrejmé, že písomné vyhotovenie rozsudku sa doručuje do vlastných rúk účastníka, či jeho právneho zástupcu. Odvolací súd, zhodne ako súd exekučný, zistil, že rozhodcovský rozsudok slúžiaci v tomto konaní ako exekučný titul nebol povinnému reálne doručený, nakoľko zásielka tento rozsudok obsahujúca sa rozhodcovskému súdu vrátila s poznámkou: „adresát neznámy“, teda zásielka bola doručovaná na miesto, kde sa jej adresát nezdržoval. Napriek tomu, že pre rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neznámy pobyt povinného musel byť zrejmý i rozhodcovskému súdu, ktorý však, ako to vyplýva z jeho spisu, neučinil žiadne ďalšie zisťovania pobytu, či miesta zdržiavania sa povinného, resp. jemu blízkych osôb a vychádzajúc z tejto jedinej doručenky adresovanej povinnému zásielku bez formálneho ustanovenia opatrovníka (ktorému rovnako predchádza zisťovanie okruhu blízkych osôb), povinnému určenú zásielku doručil advokátovi JUDr. Marcelovi Habrmanovi a na takto doručený rozhodcovský rozsudok vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Po takto zistenom skutkovom a právnom stave sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu, ktorým predložený rozhodcovský rozsudok označil za nespôsobilý privodiť exekúciu na majetok povinného a rozhodnutie, podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v kontexte § 151 ods. 1 OSP, kedy o určení výšky priznanej náhrady trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po ich vyčíslení v rozhodnutí o zastavení exekúcie voči povinnému 2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.